Videokanál poslanca

...čisto akademickej rovine by sme nemali pristúpiť na to, že všetky možné tresty poďme len teda, aby sme sa vyhli trestu odňatia slobody pretože tým zaniká ako keby ten Damoklov meč, hej, že ten páchateľ si jednoducho povie, že však kým by vlastne prišlo k tomu, že ja by som naozaj išiel na tvrdo sedieť, tak mi dajú, hej, šesť možných iných ľahších a znesiteľnejších trestov. Už aj to, a znovu to súvisí so zásadami trestu, so zásadami ukladania sankcií, súvisí to, že ako sme my vyšponovali tú kategóriu trestných činov, kedy už teda sudca obligatórne, hej, musí dať trest odňatia slobody. Včera som to tu, dnes tiež znovu spomínala, to tu aj myslím, že to je na tejto schôdzi zaradené, predkladám návrh, aby sa teda minimálne v tejto časti táto vec odstránila, aby bolo možné, že sudca uloží, teda uloží trest domáceho väzenia aj páchateľovi takého trestného činu, za ktorý by inak teda hrozil desaťročný trest odňatia slobody. Lebo to už sú potom naozaj, to už sa tu nebavíme o majetkovej delikvencii, horalkových zákonoch, tu sa bavíme o závažnej, brutálnej, násilnej, častokrát s následnom smrti, kriminalite. A my ak teda v duchu filozofie, teda nastavenej sankčnej politiky pristupujeme na to, že môžeš toto všetko robiť, aj tak ešte je stále v hre, že skončíš len s náramkom, tak potom mi príde o to väčšmi nepoctivé a nekorektné, že ak sa páchatelia, byť si vedomí teda toho, že reálne im ani v takto vážnej trestnej činnosti nemusí hroziť trest odňatia slobody. Mi príde maximálne nezodpovedné hovoriť, že tak ak sa toho aj dopustia, je to preto lebo Bihariová im v pléne povedala, že môžete vyjsť len s náramkom. No nie. Problém nie je v tom, že Bihariová im to tu povedala. Ten problém je v tom, že zákonodarca to tak umožnil. Hej, čiže a obdobne to v obdobnej logike to platí aj pri tých horalkových zákonoch. Nie je chyba tých, čo na to upozornili. Aj keby teda ozaj povedali slovo, že kradnúť sa oplatí, problém je v tom, že je to nastavené tak, že sa to oplatí. Chápete, že tuto je ten problém.
Áno, vlastne to sa týka trestov, hej, ale máme tu teda aj mnohé tie iné inštitúty, ktoré absolútne preklopili sankčnú politiku, trestnú politiku štátu v prospech páchateľa. A to ešte teraz rozmýšľam, že keby že sa presunieme do ešte procesného, hej, práva, že tam je toho ešte viacej. Ja som si vypichla len tie niektoré, ktoré sa týkajú teda toho, čo je v trestnom zákone, ale áno, patria sem aj tie inštitúty, ktoré sa výraznou, teda tým, že sa novelizovali, tak sa výraznou mierou ich aplikácia preklopila tak, že viac pomáhajú osobe páchateľa. Čiže jednak sú to trestné sadzby, jednak sú to hranice škody, jednak je to teda charakter zločin-prečin, kedy viaceré skutky sú po novom sú len teda prečinom, čo znamená nielenže sú rýchlejšie premlčateľné, ale tam potom sú veľmi dôležité aj tie aspekty procesu, hej, že ktorý OČTK, ktorý poverený príslušník ich bude riešiť. Lebo ich bude riešiť ako som včera povedala, bude ich riešiť poverený príslušník na obvode. A tu sa dostávame k ďalšiemu bodu, ktorý teda hovorí v prospech nekoncepčnosti tej pripravovanej reformy, že my sme jednoducho nepomysleli alebo pomysleli a bolo to zákonodarcovi jedno, že my tu nemáme na to kapacity, personálne kapacity na to, aby ak prevalíme určitý typ dovtedy trestného konania do priestupkového, teda do priestupkovej roviny, tak tie priestupkové orgány nebudú mať kapacitu, aby sa s tým vysporiadali. Zároveň to bude platiť aj na osoby poškodené, byť si vedomé, že toto bude len priestupok, tak to ani nebudú ohlasovať. Presne jak to tu, neviem či to tu niekto spomenul, myslím, že to bol profesor Čentéš toto hovoril, nie, tu v tomto pléne, že aký zmysel má pre obchodníka, aby nahlasoval po x-krát krádež, ja neviem, hej nejakej elektroniky pod sumu 700 euro, keď jemu ten zamestnanec musí z prevádzky odísť na teda policajnú stanicu, tam to spísať, vedieť, že sa aj tak nikto nevypátra. Vediac aj tak, že tá satisfakcia, ktorá by prišla nevykompenzuje tú spôsobenú ujmu a ten zamestnávateľ, tá firma, vlastne nemá pol dňa alebo koľko to bude trvať, toho zamestnanca. Hej, čiže ešte viacej prerobí, ešte viacej stratí. A spolu s týmto je tu teda ešte ďalší rozmer, že ako sa s takýmto typom drobnej kriminality, ak aj teda odídem od roviny priestupkovej, ale prejdem do tej roviny prečinovej, budú vysporiadavať poverení príslušníci. Oni tým takisto budú zahltení a si povedia, že no týmto sa tu ja mám zapodievať, hej, že z pohľadu toho možno čo robili dovtedy, že sú zamorení proste v úvodzovkách bagateľnou kriminalitou, nemajú na to kapacitu. Ten trestný čin je ťažko objasniteľný. Sú personálne poddimenzovaní a on si povie, že tuto ja teraz akože mám ísť, hej, riešiť za 701 euro, hej, každú hodinu niečo. Tak sa vám na to proste vykašle. A v súhrne, to čo sa stane, hej, je že neohlasujú potom ani poškodené osoby pri priestupkoch, neohlasujú poškodené osoby pri prečinoch. Je veľmi teda, hej, naivné domnievať sa, že akou veľkou intenzitou a nasadením to riešia OČTK a dostávame sa k jednému najhoršiemu fenoménu v trestnou práve, to je latencia. Že nám sa brutálne zvýši latencia. To znamená, že my zrazu stratíme prehľad, čo sa reálne v tom ktorom typy kriminality deje pretože štatistiky, medzi štatistikou a realitou sa brutálne roztvoria nožnice. Hej, čiže štatistiky budú vykazovať niečo úplne iné, v zásade priaznivejšie, než to čo sa reálne deje v sociálnej realite. To trestné právo už nielen teda že stratilo odstrašujúci efekt, ale už nemá ani takú tú regulatívnu funkciu lebo každé právo vždy teda reaguje na to, čo sa stane v objektívnej realite. Tak právo proste nasadí určitý typ nástrojov na to, aby to uregulovalo. No v tomto prípade, keď sa bude zákonodarca riadiť štatistikami, no tak si povie, však nemáme čo veľmi regulovať. Hej, však všetko v podstate je tak ako v znesiteľných normách. Tak nepotrebujeme my prijímať nejaké iné úpravy v trestnom práve. Toto presne isté som zažila analogicky pri trestných činoch extrémizmu, kde prosím pekne my sme mali v roku 2000, možno nech neklamem, 2009, 2010, sme mali že nápad trestného činu spáchaného online, že v počte nula, hej. A to už bol rok, kedy sme my mali úplný bum s facebookovými skupinami, kde to bolo úplné eldorádo a tým pádom samozrejme, že keď sme mali na to príslušnú, hej, pracovnú skupinu na ministerstve vnútra, tak tí policajti ináč hovorili, že čo vy vlastne po nás chcete, hej, vy mimovládky. Čo máme vlastne robiť? Však tu máme nula, hej. Až potom teda, keď sa to presunulo na špecializované OČTK, sa zrazu zistilo, že no tak my tu máme sakra veľký problém s extrémistickou kriminalitou páchanou online pretože na to teda, hej, začali byť špecializované kapacity, zdvihol sa nápad a aj tá latencia sa vlastne znížila. A tuná vlastne cez viaceré tie typy kriminality my ideme presne tým pôvodným, tou pôvodnou cestou, kedy sa znovu budeme tváriť, že nič sa také strašné nedeje. Ak sa náhodou deje, tak to je nejaký mediálny ošiaľ, prípadne tu niekto urobil kampaň. Budeme tu presne jak sme to mali nedávno. Tuto tlačovky pani Maškarovej je súboj o štatistiky, že teda či nám to klesá, či nám to stúpa a či niekto hysterizuje. A ostaneme úplne, úplne odtrhnutí od toho, čo tých ľudí naozaj trápi, s akými naozaj deliktami sa potýkajú a kde by mal teda zákonodarca rýchlo zatiahnuť ručnú brzdu.
Ešte posledná vec, čo tam je také, ale rozmýšľam, že či to možno nenechám pre druhé čítanie lebo sú tam aj také viaceré praktické veci, že však sme sa o tom chvíľku včera s pánom ministrom bavili, že viete, toto je úprava, ktorá by mala byť v súbehu s pripravovaným priestupkovým zákonom lebo oni spolu na seba nadväzujú. A my sa tu teda dostávame do situácie kedy tento , trestná novela začne platiť hneď po schválení, pričom teda rieši priestupkovú recidívu. Ale priestupkový zákon v tej verzii, ktorý už má byť kompatibilný s touto verziou, začne platiť v máji, hej. A tam sa práve upravujú aj tie drobné obecné služby, kde tiež to teda vytvára kopec otázok, že kto ich bude kontrolovať, kto ich bude manažovať, na koho finančné plecia to padne, ale teda v dobrej viere predpokladám, že to sa snáď ešte nejak vycibrí. Tu len teda dávam do pozornosti, že proste pripravenosť na úpravu trestného práva nie je zrovna silnou stránkou tejto vlády a iba ilustračne teda uvádzam aj to, že sú nesynchronizované dva právne predpisy, ktoré majú spolu súvisieť, ale bude medzi nimi, ak dobre rátam, neviem päťmesačná lehota, kedy jeden už bude, teda trestný zákon už účinný a priestupkový zákon bude teda ešte len v procese. Zatiaľ teda ďakujem. Ospravedlňujem sa, že som nepriniesla všetky tie sľúbené prípady, tak ako som vám už včera sľúbila, ale myslím, že aj z toho čo som stihla a povedala je zrejmé, že problém toho celého nie sú momentálne len horalky. Problém je nekoncepčnosť, tak ako bol celý trestný zákon, trestný poriadok pripravovaný. Bez akých základných predpokladov bol pripravovaný a najmä teda, že on naozaj vytvoril to právne prostredie, v ktorom sa byť kriminálnik oplatí. A to nie preto, lebo to niekto povedal, ale preto, lebo tak sú proste nastavené pravidlá trestania. Ďakujem.

Dobré ráno, ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, neviem či úplne dokončím čo som začala, pretože prechádzam z Windowsu na Mac a tam kým nájdem to, čo som mala včera začaté, tak myslím, že môžem začať odznova. V každom prípade, pokúsim sa len naozaj to, čo som včera hovorila možno 15 zhrnúť do nejakých štyroch minút, aby bolo jasné, na čo nadväzujem a aby malo nejakú logickú niť to, čo budem hovoriť nasledovne. Ja som sa snažila vyhnúť tomu, aby som rozpravu začala takou tou zjednodušenou až banalizujúcou kritikou, že teda možno aj odpovedajúcou na tú najväčšiu otázku, s ktorou sme častokrát my ako poslanci, poslankyne ale možnože aj zástupcovia vlády konfrontovaní, že či ten horalkový paragraf pomôže alebo nepomôže a ja som teda nechcela začať takým tým pouhým vyšteknutím, že nie úplne pomôže, ale chcela som vám dať taký širší kontext, že čo všetko sa pokazilo a v čom je ten horalkový paragraf, resp. jeho vypustenie eventuálne znovuzavedenie len takým jedným zle zapätým gombíkom na košeli. Včera som sa tu pokúšala vysvetliť takú tú komplexnosť trestného práva. Hovorila som o tzv. vitrínkových hodnotách, možno to tu ešte aj dnes spomeniem, preto len na objasnenie, čo to znamená. V trestnom práve a to je tá jeho zložitosť a to je tá jeho krása, musí dbať zákonodarca na to, aby bol zohľadnený záujem štátu na jednak potrestaní páchateľa, pretože porušil nielen teda nejaké práva a oprávnené záujmy poškodenej osoby, ale aj hodnoty, ktoré si štát ctí natoľko, že ich chráni najprísnejšími normami a sankcionuje najprísnejšími trestami aké sú prípustné len v rámci trestného práva. Po druhé musí dbať na to teda, aby boli obhájené a zastúpené, alebo nejakým spôsobom satisfikované aj oprávnené požiadavky poškodenej osoby, koniec-koncov v zmysle európskeho práva má právo na domáhať sa účinného vyšetrenia v danej veci. Má právo na nejaký typ satisfakcie minimálne aj keby nešlo o náhradu škody, tak už len v tom zmysle, aby bol páchateľ spravodlivo potrestaný. No a tú tretiu vec, ktorú musí vziať zákonodarca na zreteľ, mimoriadne ťažkú v tom celom je, že ak aj teda príde k tomu okamihu trestania, spravodlivého trestania, tak napriek tomu, že on nemôže, že dva zuby za dva zuby, takýmto spôsobom uvažovať, lebo to by bola rovnováha, to sa robí v občianskom konaní, že teda ak ste niečo ukradli, toľko musíte vrátiť. Tuná musí dať nejakou mierou prísnejší trest než to, čo tá osoba, osoba páchateľa spáchala, než tá ujma, ktorú spôsobila, ale musí sa pritom zastaviť na striktnej hranici limitovanej základnými ľudskými právami páchateľa. Čiže toto je tá obrovská alchýmia, ktorú každý pokus o trestnú reformu musí sprevádzať. Toto sú hodnoty, od ktorých sa nedá upustiť, s týmto neustále lavírujeme na lekárenských váhach. Plus som teda ešte včera spomenula, že okrem toho, okrem týchto vitrínkových axióm, ktoré každý zákonodarca ak sa púšťa do trestnej reformy musí mať na pamäti, je viac než žiadúce, aby trestnej reforme predchádzala aj nejaká, nejaký rešerš alebo danie si na stôl všetkých možných dostupných dát, ktoré nám hovoria o určitom type kriminality, o jej pôvodcoch, možno aj nejakých good practices zo zahraničia, akým spôsobom sa, keď sme sa tu teda bavili tak dlho o restoratívnej justícii, ako sa s takýmto typom páchateľa dá následne pracovať, čo sa ukazuje ako neúčelné atď., atď. No a toto sú dve dimenzie, jednak teda tá axiomatická a jednak taká tá praktická, odborná, ktorá bola bez debaty a bezpochybne opomenutá pri prijímaní trestnej reformy tak, ako sme ju zažili v roku, teda počínajúc rokom 2023 v tých zimných mesiacoch, až teda po rok 2024, myslím že to bol 8. júl, kedy Ústavný súd teda priznal trestným kódexom účinnosť. No a v dôsledku toho, práve kvôli takto pripravovanej trestnej reforme, práve kvôli takto zvolenému prístupu, ja som to včera nazvala, že je to orný hák, sa vlastne na viacerých miestach začne prejavovať presne ten efekt, ktorý dnes môžeme vidieť na vypustenom horalkovom paragrafe, že sa to v zásade v niektorom momente začne ukazovať ako chyba a je úplne jedno, možno politicky to nie je jedno, na koho sa to zvalí, lebo momentálne sa to zvaľuje na opozíciu, ale vecne je jedno a teraz poprosím na chvíľku, ja si asi budem musieť odbehnúť po myš, pretože môj touch pad nefunguje, tak ak dovolíte... Ospravedlňujem sa. No a ja som teda včerajšiu rozpravu zakončila tým, že pripomeniem pár takých konkrétnych príkladov, aj ich dopadov, ako sa takýto prístup pri tvorbe legislatívy prejavil. A teraz budem musieť väčšinu z nich teda vypustiť, lebo si ich z hlavy nepamätám a ako som povedala môj Mac ešte nie je úplne so mnou celkom synchronizovaný, ale môžem to ilustrovať teda na niekoľkých prípadoch, aspoň tie, čo si pamätám, ktoré ukazujú, že sa nie teda kampaňou opozície, ale napríklad oslabením účinkov alebo základných funkcií trestného práva vytvorilo právne prostredie, ktoré je doslova motivujúce pre páchateľov. A teraz nemyslím len páchateľov, ktorí kradnú v obchodoch. My sme to tak nazvali eufemicky, že horalkové krádeže, ako keby tu naozaj išlo o lentilky. Napokon veď tí zlodeji kradnú aj drahú elektroniku, kradnú mobily, aj teda drahšie veci do hodnoty 699 eur, čo je pre niekoho celkom možno aj mesačný príjem. No ale teda vrátim sa k tej motivácii, že to samotné prostredie tak ako je nadstavené, my si môžeme tu politicky prevaľovať vinu, že kto ako motivoval páchateľov. Faktom proste je, že tá sankčná politika tak, ako ju máme nadstavená je momentálne motivujúca sama o sebe per se, či sa nám to páči alebo nie. Skúsim teda jeden príklad, ktorý si tak trochu pamätám z hlavy. To bol prípad, veď ja ho tu možnože aj mám, to bol prípad, ktorý sa týkal teda nie horalkovej kriminality, ale týkal sa, tam šlo o myslím že, áno, išlo o daňový podvod. Tam teda len pripomínam, že sa zvýšila hranica trestnosti z 2660 eur na 20 000 eur. Do sumy 20 000 eur to je iba správny delikt. A mali sme teda prípad, kedy páchatelia fingovali podmienky na získanie, áno toto bol subvenčný podvod, tam sa snažili páchatelia fingovať podmienky na získanie dotácie na baliacu linku vo výške 120 000 eur, pričom teda vyšli s trestom 5000 eur preto, že sa použila touto vládou zavedená poľahčujúca okolnosť, že ak sa vyšetrovanie vedie príliš dlho, tak súd na to prihliadne. Teraz mi povedzte, že byť teda v tej mentalite páchateľa, alebo v tom jeho mentálnom nastavení, tak prečo by si nemohol povedať, že to neskúsi. Je jedno, čo mu povie opozícia, proste je to nadstavené tak, že jemu tam ten nízky peňažný trest navyše, ktorý aj keby mu hrozil, aj ktorý mu bol udelený sa ani nezapisuje do registra trestov. Čiže prečo by si to on nelajstol. Čiže toto je tá motivačná časť, ktorá páchateľov zvádza k tomu, že poďme to aspoň skúsiť. Takisto aj tie a to som teda načala už na konci svojej rozpravy, tie zásady ukladania trestov. Ono nie je pravda, že veď my sme pri napríklad tomto type trestných činov, o ktorých sa teda bavíme a ktoré tento predkladaný novelizačný návrh rieši, nejak nemenili sadzby a neviem čo, no ale menili sme zásady ukladania trestov tak, že viete niekedy bolo v tej praxi tak zaužívané, že obhajca musel vlastne kvázi presvedčiť prečo by nemal teda ten sudca dať trest odňatia slobody. Dneska je to naopak. Dneska sudca musí vlastne povysvetľovať do aleluja prečo napriek tomu, že teda lex ratio ho k tomu doslova núti, aby použil všetky možné iné tresty a teda sudca sa napriek tomu dopracoval k rozhodnutiu, že uloží trest odňatia slobody. Takže tá paradigma je úplne opačná, že niekedy sa ten trest odňatia slobody nechcem povedať, že dával automaticky, aj vtedy sme tu mali alternatívne tresty, ale pri určitom type takýchto škôd a takýchto typov deliktov bolo v praxi proste ani myslím že odsúdeniahodné, že dávali trest odňatia slobody. No a teraz je to tak, že vlastne ten sudca je s tým ako sú naformulované a ja vám to tu aj odcitujem, zásady ukladania trestov, doslova tak akože pošťuchnutý zákonodarcom k tomu, len aby preboha neuložil trest odňatia slobody. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená a teraz počúvajte, páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia, spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode. To znamená, že my sme tu dali vlastne sudcovi odkaz, že pokiaľ je to ako len možné, vyhnite sa trestu odňatia slobody. Čiže aj keby mohol byť a budeme sa tváriť teda, že sme teraz na akademickej pôde a abstrahujem od všetkých politických dôvodov, ktoré zákonodarcu viedli k takejto, takto nastavenému pravidlu, tak ani v takej tej čisto akademickej rovine by sme nemali pristúpiť na to, že všetky možné tresty poďme len teda aby sme sa vyhli trestu odňatia slobody, pretože tým pádom zaniká ako keby ten damoklov meč, že ten páchateľ si jednoducho
=====

sekundu, len si to zoscrolujem, lebo ich tu mám viacero. Áno...

Dobre, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážený predsedajúci, vážené poslanecké kolegovia, kolegyne, mrzí ma, že začnem niečím a budem hovoriť prvých 20 minúť o niečom, čo asi nikomu nebude dávať zmysel, bez toho, aby som sa k tomu dopracovala až teda na záver, kde sa ten príbeh možno, verím, dúfam, vyskladá. Vráťme sa teda... (reakcia z pléna), prepáč (rečníčka sa zasmiala), okej.
Vráťme sa úplne, úplne na začiatok a ja sa vrátim ešte úplne, úplne na začiatok, do svojho školského obdobia, aby som vám vysvetlila, že prečo je trestné právo taká alchýmia a že prečo má zmysel baviť sa o ňom v tom kontexte, ako teda budem o ňom hovoriť zrejme teda až ráno. Sa vám úprimne priznám, že ja keď som bola na škole, a veď pán minister bol môj učiteľ, tak ja som nikdy, nikdy nezamýšľala, že budem robiť advokáciu, ani nič podobné, všetky predmety ma bavili, so žiadnym som nemala problém, ale ja som si predstavovala, že skončím školu a pôjdem do ústavu štát a práva za nejakých 500 eur, tuším, vtedy to bolo, ale ja som proste chcela robiť presne to, čo je podľa mňa že najťažšou úlohou práva, hej? To súvisí s takým tým, s tým ešte rímskym, hej, že ius est ars boni et aequi, že umenie dobrého, dobrého a spravodlivého, že aby sa našla tá správna hranica, to som chcela skúmať, medzi tým, kde je sloboda jednotlivca, kde na druhej strane môže štát do nej zasahovať, lebo plní nejakú všeobecnú regulatívnu a ochrannú funkciu a kde teda je taká tá výsostná, hej, doména štátu, v ktorej sa realizuje výlučne štát. Toto bolo presne pre mňa a dodnes je, sa priznám, že absolútne vzrušujúcou témou. A vedela som, že pri občianskom práve, pri autorskom práve, áno, možno v nejakých ilustratívnych výsekoch by som sa, hej, musela vysporiadať s touto dilemou, ale nikde ju tak nemáte šancu rozvíjať v plnej kráse ako práve pri trestnom práve. Trestné právo je nádherné v tom, že stoja voči sebe tri základné záujmy, ktoré sú navzájom kontrapozičné, ale pritom oprávnené, a teraz tou úlohou zvlášť zákonodarcu je, že aby to na lekárenských váhach vybalansoval tak, že teda bude mať trestné právo aj tú funkciu regulatívnu, aj represívnu, čiže potrestať páchateľa, ale aj teda nejakú odstrašujúcu a preventívnu a zároveň, ako som povedala, musí vyhovieť tým trom navzájom si kolidujúcim za, tým oprávneným záujmom, hej? Ja ich skúsim teda aj popísať.
Na jednej strane máme, máme záujem štátu, ktorý chce, aby sa chránili hodnoty, ktoré sú preňho natoľko dôležité, natoľko významné, že je ochotný na ich ochranu nasadiť najtvrdšie nástroje, ktoré má, a tie sú práve v trestnom, v trestnom práve. Je zároveň v záujme štátu, aby sa poskytla teda aj ochrana obetí, preto prokurátor preberá to zastúpenie, hej? Keď je už konaní pred súdom, aby teda bolo zabezpečené jej právo na účinné vyšetrovanie. To je koniec koncov možno aj ten druhý záujem, že obeť má právo, poškodený má právo na to, aby bola jej vec spravodlivo prejednaná a dostala možno nejakú mieru zadosťučinenia tým, že bude páchateľ potrestaný. No a v neposlednom rade je tu záujem páchateľa, ktorý musí proste, pri ktorom musíme myslieť na to, že áno, chceme ho potrestať, áno, chceme tým vyslať nejaký odstrašujúci efekt spoločnosti, áno, aj tá obeť má právo na satisfakciu, ale tá sankcia nesmie zájsť nad mieru nevyhnutnú do jeho základných ľudských práv a slobôd, a v tomto je tá alchýmia. Preto keď sa akákoľvek trestná reforma robí, je proste pre mňa neuveriteľné, nemožné, hej, že aby neprebiehala s tým, že vo vitrínke, niekde vo svätyni máme tieto tri základné teda, hej, hodnoty, o ktoré sa teda musíme usilovať dostať do nejakej rovnováhy a nemôže sa stať, že my spustíme trestnú reformu a trestný proces, ktorý ide ako buldozér, hej? A na konci dňa a ja, okej, budem úprimná, si myslím, že to bol zámer, sa to vychýli nevídaným spôsobom v prospech páchateľa. Hej, že lebo to má toľko potom ďalších, ako my hovoríme, side effects, vedľajších účinkov, že sa takto budeme stretať podľa mňa raz pri kvôli týmto krádežiam, potom pri, hej, daňovej delikvencii, lebo už to tu teda bolo spomínané, sú tam tiež nejaké nášľapné míny a tak ďalej a tak ďalej, postupne ich budeme v procese objavovať, pretože vtedy keď sme toto mali riešiť, vtedy keď sme mali naozaj myslieť na tieto tri základné kľúčové hodnoty v tej vitrínke, tak sme mali na mysli nejaké úplne iné ciele, úplne iné hodnoty, ktoré sme povýšili.
A ten môj teda, hej, nasledujúci, nasledujúci prejav mal byť takou praktickou ilustráciou toho, o čom hovorím, aj teda v kontexte, v kontexte toho horalkovho zákona, tak uvidím, koľko z toho, koľko z toho skúsim.
Dobre, mali sme jednu nevýhodu, to treba priznať, pri tej tvorbe trestnej reformy a máme ju dlhodobo, tá tu je za, za všetkých vlád, že nedisponujeme, hej, nejakými kriminologickými alebo kriminalistickými analýzami, čo je to, čo som hovorila, myslím, že už v minulej rozprave, že my by sme mali poznať, odkiaľ tá kriminalita toho-ktorého trestného činu a skupiny páchateľov pramení. Malo by tomu teda predchádzať nejaký rešerš odborných dát a zistení, ktoré si dáme teda na stôl. Mali by sme mať dostatočne premyslené, že ak tuto trošku, lebo viete, to je ako butterfly efekt, hej, že ten efekt motýlích krídiel, že ak tuto to trošku posunieme, že aký domino efekt to spraví na ostatné časti, vrátane teda personálneho substrátu, ktorý to potom bude musieť v tej praxi vykonať, hej, že mali sme mať jednoznačne zrátané, že my ak, hej, v konečnom dôsledku upravíme tú sankčnosť tak, že sa nám obrovská časť toho, čo bolo vtedy trestné, zosype na priestupkové orgány, že či my na to máme kapacity? Či my máme kapacity na to v Policajnom zbore, aby sa tá časť kriminality, ktorú dovtedy riešili špecializované orgány, naozaj mohla rozliať na tie, na tie miestne príslušné, bez toho, aby to narušilo schopnosť odhaľovať trestné činy, naozaj ich aj, aj teda správne kvalifikovať. A toto bola tiež ďalšia vec, teda ktorú sme, okrem toho, že sme nemali vo vitrínke tie základné, hej, hodnoty, ktoré nás celým tým procesom mali viesť, sme nemali ani také tieto praktické veci, hej, nastavené a zodpovedné, zodpovedané. Ja si veľmi dobre pamätám ešte na výbor brannobezpečnostný, kde sme si prizvali pána ministra vnútra, kde som sa konkrétne aj ja na to pýtala pri zrušení NAKA, hej, že čo teda má byť tým želaným následkom, ak budem veľmi neutrálna a budem so všetkými ušami a očami zatvárať oči nad tým, že je tam nejaký iný postranný úmysel, že povedzte mi normálny, racionálny akože dôvod, čo teda sa tým zlepší v Policajnom zbore. Dostala som odpoveď, že policajtom chýbajú ponožky, hej, a že teda sa tým pádom rozšíri počet vyšetrovateľov. O rok, o rok neskôr sme, neskôr teda toho, tejto diskusie sme v situácii, kedy teda neviem, či máme viacej ponožiek, ale vyšetrovateľov asi nie a kedy sa tie problémy v Policajnom zbore a ich kapacít ešte teda viacej vyostrili. Aj keď, áno, kvitujem, že sa o niečo začína zlepšovať tá náborová, náborová politika.
Čiže v tejto situácii, v akej sme boli, že sme na to nemali vytvorené ani personálne, ani odborné predpoklady, sme prišli s reformou, ktorá to celé zobrala ako orný hák, hej, a keď hovorím o ornom háku, mám práve na mysli ten súbeh, tú synergiu tých viacerých úplne takých, takých, že čo išli skrz na skrz prerezávajúcich ten trestný systém opatrení, ako bolo znižovanie trestných sadzieb, zvyšovanie hraníc škody, zrušenie priestupkovej recidívy krádeže, preferencia alternatívnych trestov, avšak teda bez toho znovu, aby sme mali adekvátne vyhodnotenie kapacít a dopadov, skrátenie premlčacích lehôt a tak ďalej a tak ďalej. Čiže ten problém, ktorý dnes riešime, ako som povedala, nie je nejakým osamelým incidentom, ktorý sa tu teda zrazu vynoril a my ho opravíme a už teda budeme, budeme, hej, všetci mať, hej, ten pocit, že veď sa to trestné právo dobre nastavilo. Tuto akurát jeden bug sa akože objavil, ale naozaj toto nie je nejaký bug the feature. Je to proste základný element toho nastavenia trestného práva tak, ako ho máme, tak, ako ho máme teraz.
Čiže tie účinky toho, ako som spomenula, toho orného háku sa vzájomne naakumulovali. Je to niečo teda ako tá povestná košeľa, keď si zapínate zle gombíky, hej? A teraz tuto tá horálkova kriminalita je ten prvý gombík, ktorým zisťujeme, že nám nesedí, hej? A budeme teda postupne podľa mňa, podľa mňa zisťovať, zisťovať ďalšie. To je teda taký ten úplný úvod o tom, čo som vám chcela povedať, že prečo je tak veľmi dôležité, aby sme k trestnému právu pristupovali s takým útlocitom. Keby si to zaslúži občianske právo, že ho rekodifikujeme od, kokos, akože ani ja už ani neviem, odkedy ho rekodifikujeme, a keď si zaslúžilo, a chvalabohu, že si zaslúžilo rekodifikačnú komisiu, že tam naozaj v prvom rade to riešili odborníci, odborníci, nie pán samostatný pán Burda, hej? A to hovorím ako niekto, komu je, koho, ho mám za školiteľa, hej, bez žiadnej akože negatívnej konotácie. Proste jeden pán, hej, dekan, hej, ešte k tomu s názorom, ktorý je komplet odlišný od ostatnej odbornej obce, nie sú odborníci. Hej? Toto mimikry, prosím vás, ako neurážame svoj intelekt.
Čiže keď už sme teda obišli tie, ako som povedala, základné predpoklady, ktoré dnes môžeme našťastie badať, že sú prítomné pri príprave rekodifikovaného občianskeho zákonníka, tak ma mrzí teda, že o to viac sme ich mali mať prítomné pri rekodifikácii alebo pri teda reforme trestného práva a nemali sme. A to, čo sa vlastne, hej, jedna z tých prvých vecí, ktorá sa stala, je, že trestné právo, a to je pre mňa najväčšia boliestka, že stratilo odstrašujúci efekt. My sme zobrali proste trestnému právu jeho jednu proste z najesenciálnejších funkcií, lebo on, to nie je iba o tom, že veď ty urobíš toto a ten štát rovnakou mierou ťa potrestá. To sa rieši v občianskom konaní, hej, že keď zoberiete tri jablká, tak musíte vrátiť tri. Nemôžete sa bezdôvodne obohatiť, hej? Tuná proste platí, že keď vytnete dve, štát musí zabezpečiť, aby ste dostali tretiu. To je ten, tam nemôže byť tá, hovorím to symbolicky, hej, že tam musí byť ten odstrašujúci efekt, že áno, ten štát nedovolí, aby už niekto druhý toto pokúšal. A my sme sa teda dostali do situácie, znovu teda budem to ilustrovať aj na viacerých konkrétnych paragrafov, ale asi teda až zajtra, do situácie, kedy, kedy naozaj nie je ten páchateľ, hej, nejak strašne vyplašený možno tým, čo niekedy tak zdravo, hej, čím zdravo plašilo trestné právo. A nie je to tým, že by mu niekto povedal, že počúvaj, že teraz sa ti naozaj oplatí vylúpiť toto zlatníctvo, to je taká, prepáčte za výraz, akože hlúposť, ako keď niekto tvrdí, že, viete, tí Rómovia si robia deti za dávky, oni nemajú dunstu, ako sa zmenila legislatíva, hej, že to je absolútne iný vzorec, hej, že oni potrebujú tu a teraz prežiť a keďže tam nie je žiadna iná perspektíva na sebarozvoj a jediné, čo tam tí ľudia proste, hej, aj mladí ľudia môžu a čo je ten gamechanger v ich živote, teda je, že si splodia dieťa bez nejakej veškerej kontroly a plánovania a fakt to nie je o tom, že by to mali vyrátané, na konci dňa, keď to prerátate, tak to ani nevychádza, vychádza to potom na osobu ešte menej získali tou dávkou, tak rovnako aj tuto, hej, platí, že tu, tu neexistuje naratív, ktorým my, hej, niekoho, kto normálne usporiadane žije, verbálne dokopeme do toho, aby sa rozhodol, že on ide radšej teda vylúpiť zlatníctvo, hej? Že tam tá, tam tá argumentácia o tom, že ako chudáci tí ľudia vlastne nechceli, dobré životy viedli, ale táto opozícia ich teda presvedčila. Koľko tu hovoríme v tomto plene o rôznych témach smerom ku vám a teda nič sa nám nepodarilo vás presvedčiť a máme zrazu takú moc, že dokážeme presvedčiť ľudí, ktorí v skutočnosti vôbec nechceli byť páchateľmi trestnej činnosti, teda že len pod tlakom našich rečí sa jej, sa jej dopustili.
Ja som teda povedala, že právo stratilo odstrašujúci efekt a teda keď vylučujem, že by to bolo pod vplyvom povzbudzovania opozíciou, tak je to v prvom rade tým, čo som spomenula už vo faktickej, že my sme naozaj veľmi pozvoľnili, ak to tak veľmi, hej, decentne poviem, tie zásady ukladania trestov. Viete sami, že sme to tam šibrinkovali ešte aj s tým, že od akej hranice hornej sadzby má byť teda uložený trest odňatia slobody, sa to tam menilo. Myslím, že pán predsedajúci vtedy doniesol pozmeňovák na konci, ako sme to, v tom ešte aj v tejto, v tejto časti upratovali a upravovali. Čiže tuto, hej, je ten prvý pes zakopaný, že ak je dnes ten systém nastavený tak, že môžete urobiť relatívne dosť veľa zloby, ak to tak ľudovo poviem, kým bude ten Policajný zbor pri tých všetkých podcenených kapacitách, ktoré má, sa s týmto vaším prípadom zaoberať, nevraviac teda, že ak pôjde, ak pôjde o nejaký, hej, prečin alebo teda niečo menej menej vážne, tak to budú riešiť na obvode v Dúbravke, hej, že koho to vlastne veľmi odplaší?
Mám tu aj takých pár príkladov, kde teda nejde o také úplne banálne, banálne príklady, kde sa naozaj ukazuje, že sa, keď poviem znovu to slovo háklivé, že oplatilo, ale zrejme tomu človeku, čo to spáchal, takto nad tým rozmýšľal, ísť aj do väčších, väčších čísel a väčších deliktov, je to trestný čin daňového podvodu podľa § 227a Trestného zákona, kde sa teda spodná hranica zvýšila z 2 660 eur na na 20-tisíc eur. Pri podvodnom vylákaní vratky do 20-tisíc teda nepôjde, pôjde o správny delikt, hej? A v rozmedzí od 20 001 eur až po 250-tisíc eur sa začne uplatňovať trestná sadzba šesť až tri roky. No a teda k tomu konkrétnemu prípadu, sekundu, len si to zoscrollujem, lebo ich tu mám viacero. Áno... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dobre, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážený predsedajúci, vážené poslanecké kolegovia, kolegyne, mrzí ma, že začnem niečím a budem hovoriť prvých 20 minúť o niečom, čo asi nikomu nebude dávať zmysel, bez toho, aby som sa k tomu dopracovala až teda na záver, kde sa ten príbeh možno, verím, dúfam, vyskladá. Vráťme sa teda... (reakcia z pléna), prepáč (rečníčka sa zasmiala), okej.
Vráťme sa úplne, úplne na začiatok a ja sa vrátim ešte úplne, úplne na začiatok, do svojho školského obdobia, aby som vám vysvetlila, že prečo je trestné právo taká alchýmia a že prečo má zmysel baviť sa o ňom v tom kontexte, ako teda budem o ňom hovoriť zrejme teda až ráno. Sa vám úprimne priznám, že ja keď som bola na škole ...

Ďakujem pekne za slovo.
Nadviažem aj na tie štatistiky. Vlastne to súvisí aj s tým, čo ste hovorili, a naozaj je pravda, že ste nemenili v mnohých veciach konkrétne sankcie, ale ja stále opakujem, že to nám jeho houby platné, že sa v tej osobitnej časti pri konkrétnom trestnom čine povedzme nejak radikálne neposunula sadzba a tak ďalej, keď sa nám zmenili zásady ukladanie trestov, hej. Že dneska je doslova umenie, umenie dostať sa, dostať sa k výkonu trestu odňatia slobody. Keď si len pomyslíme, že my tam máme vlastne vo všeobecných zásadách umožnené, aby osoba, a teraz nehovorím, že sme pri majetkovej, bavím sa o zásadách ukladania trestov, aby páchateľ, ktorý spáchal trestný čin s hornou hranicou až do desať rokov, mohol, teda podľa uváženie sudcu a tak ďalej, byť odsúdený k tomu ľudovo povedanému náramku, hej. Čiže my nemôžeme sem v jednej chvíli prísť a povedať, že my sme tu nerobili nič so sankciami a nemali sme na to dopad a pozrite sa, tiež sa to tu nejak zhoršilo, a zároveň akože nebyť korektný, intelektuálne korektný a nepovedať, že ale menili sme to, menili sme zásady teda zásady dodania trestov, to za prvé. A za druhé, k tým štatistikám, áno, ten trestný čin vlámaním, no tak hovorím, tak to povedala aj teda pani, pani kolegyňa Lucia Plaváková, že to číselne to nevychádza, lebo v roku 2023 za celý rok bolo z tohto typu trestného činu spáchaných 1 588, v roku 2024, celý rok, tisícsedemsto niečo. A potom od šiesteho, siedmeho a tak ďalej až do 2025 tieto mesiace, tam išli každý mesiac toľko, čo za tie predošlé v ´24, ´23 za celý rok. Tak potom v čom je tá súvislosť?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No akokoľvek s pánom ministrom sa možne nezhodneme na téme sociálnej podpory núdznych, tak tu naopak kvitujem v tejto konkrétnej parciálnej téme, že sa dostalo do užšieho epicentra. Pretože už naozaj sociálne služby sú takou najvy... sociálnych politík a možno aj takým lakmusovým papierikom sociálneho štátu ako takého. Pán Pročko, vy ste spomínali niekoľko takých konkrétnych prípadov zo života. No ja tiež, hej, si to vlastne sama veľmi dobre pamätám z domu, keďže som dieťa rodičov kde otec najprv teda mal ťažkú autohavárku ...
===== ... možno aj takým lakmusovým papierikom sociálneho štátu ako takého.
Pán Pročko, vy ste spomínali niekoľko takých konkrétnych prípadov zo života. No, ja tiež, hej, si to vlastne sama veľmi dobre pamätám z domu, keďže som dieťa rodičov, kde otec najprv teda mal ťažkú autohavárku s dlhodobou kómou. Potom neskôr dostal metastázovanú rakovinu. Mama najprv dostala rakovinu štítnej žľazy, potom rakovinu nedávno prsníka. A napriek tomu teda, že ešte nie sme v tej situácii, že by sme teda museli pre nich zabezpečovať tento typ starostlivosti, si odmalička, odmlada uvedomujem, že jedného dňa ma to počká. A to je ďalší aspekt tejto problematiky a feminizácia chudoby. Že my ženy sme v podstate v situácii, keď najprv vychovávame svoje deti, kým sú vlastne na základnej škole, potom na strednej škole a potom na nás pripadne starostlivosť o rodičov a ostávame automaticky odrezaní aj od kariéry, aj od iných príležitostí, aj nedajbože, teda keď je ešte žena samoživiteľka a samorodič. Čiže presne kvôli týmto elementom je nesmierne dôležité, aby toto, presne toto v súčasnej dobe aj pri tej demografickej prognóze ostávalo v epicentre záujmu tejto vlády.
A pokiaľ ide o financovanie, viete, že ja sa častokrát rozprávam s ľuďmi presne o tom, že na konci dňa im ani tak nevadí to, že musia odviesť dane a že vlastne každá služba má svoje náklady. Ja si myslím, že chvalabohu, už sme pokročili od takého toho prototypného, prokapitalistického zmýšľania, že dane sú okrádanie bohatých a pracujúcich. Len oni by chceli vidieť za tie dane nejakú protislužbu. A ja si myslím, že keby videli, tak by aj toto ochotnejšie platili a boli ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. No akokoľvek s pánom ministrom sa možne nezhodneme na téme sociálnej podpory núdznych, tak tu naopak kvitujem v tejto konkrétnej parciálnej téme, že sa dostalo do užšieho epicentra. Pretože už naozaj sociálne služby sú takou najvy... sociálnych politík a možno aj takým lakmusovým papierikom sociálneho štátu ako takého. Pán Pročko, vy ste spomínali niekoľko takých konkrétnych prípadov zo života. No ja tiež, hej, si to vlastne sama veľmi dobre pamätám z domu, keďže som dieťa rodičov kde otec najprv teda mal ťažkú autohavárku ...
===== ... možno aj takým lakmusovým papierikom sociálneho štátu ako takého.
Pán Pročko, vy ste spomínali niekoľko takých konkrétnych prípadov zo života. No, ja tiež, hej, si to vlastne sama veľmi dobre pamätám z domu, keďže som dieťa rodičov, kde otec najprv teda mal ťažkú autohavárku s dlhodobou kómou. Potom neskôr dostal metastázovanú rakovinu. Mama najprv dostala rakovinu štítnej žľazy, potom rakovinu nedávno prsníka. A napriek tomu teda, že ešte nie sme v tej situácii, že by sme teda museli pre nich zabezpečovať tento typ starostlivosti, si odmalička, odmlada uvedomujem, že jedného dňa ma to počká. A to je ďalší aspekt tejto problematiky a feminizácia chudoby. Že my ženy sme v podstate v situácii, keď najprv vychovávame svoje deti, kým sú vlastne na základnej škole, potom na strednej škole a potom na nás pripadne starostlivosť o rodičov a ostávame automaticky odrezaní aj od kariéry, aj od iných príležitostí, aj nedajbože, teda keď je ešte žena samoživiteľka a samorodič. Čiže presne kvôli týmto elementom je nesmierne dôležité, aby toto, presne toto v súčasnej dobe aj pri tej demografickej prognóze ostávalo v epicentre záujmu tejto vlády.
A pokiaľ ide o financovanie, viete, že ja sa častokrát rozprávam s ľuďmi presne o tom, že na konci dňa im ani tak nevadí to, že musia odviesť dane a že vlastne každá služba má svoje náklady. Ja si myslím, že chvalabohu, už sme pokročili od takého toho prototypného, prokapitalistického zmýšľania, že dane sú okrádanie bohatých a pracujúcich. Len oni by chceli vidieť za tie dane nejakú protislužbu. A ja si myslím, že keby videli, tak by aj toto ochotnejšie platili a boli ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
No ty si to, Mišo, tak priblížil možno z takej tej podnikateľskej perspektívy, keďže ja som teda nikdy nepodnikala a v tomto prípade naozaj sa moja chudoba volá výhodou, tak nemám ani auto, ani vodičák, a som odkázaná častokrát, keď sa prepravujem zvlášť krížom cez Bratislavu s deťmi, chodiť taxíkom a vtedy si vypočujem strašne veľa z tých vecí, ktoré si vlastne povedal aj ty a spája to ten svet tých obyčajných ľudí možno s tými problémami, ktoré si popisoval ako problémy v podnikateľskom prostredí. A napríklad teraz keď som šla sem, ma viezol jeden taxikár, ktorý mi hovoril, že ten prípad, nedávny, ženy, ktorú v Petržalke dopichali, že to bola vlastne teda mama jeho kamarátky a popisoval mi teda len takto z rukáva mi vytiahol asi päť prípadov len z Petržalky, čo-kde-koho okradli a ako sa tam naozaj, presne ako si ty povedal, že boja tie predavačky večer vyjsť po zmene domov. A ja som zrazu nevedela, čo mu mám povedať, že ako to riešime, lebo som si spomenula, že veď my sme tým vlastne, hej, začínali. Tuto kolegyňa Zuzana Števulová dala aj procedurálny návrh teda, že aby sme túto rozpravu teda, hej, odložili a predradili si ten horalkový paragraf. A tu sa presne ukázala tá, tá priorita, hej, že nejde, nejde o to, čo má pomôcť ľuďom. Tento zákonodarný zbor naozaj netvorí tie všeobecne záväzné právne predpisy pre ľudí, ale supluje výkonnú moc. Chce sa po nás, aby sme rozhodovali individuálne prípady niektorých ministrov o poťažmo podpredsedu parlamentu a vydávajú nejaké správne akty, hej, že neriešime to, čo máme a zaoberáme sa boľačkami konkrétnych politikov.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Zakaždým, keď sa vraciame k tomu, čím sú zdôvodňované tieto kosačkové zákony, ktoré stínajú inštitúcie, tak sa vždy dostávame k tomu, čo ktorý navrhovateľ zažil v roku ´20 až ´23, čo v ktorom spise má, čo ktorý policajt, čo aký vyšetrovateľ, čo Santusová, čo Juhász a tak ďalej a tak ďalej a ja vždy opakujem a pripomínam, že naozaj si nás nemýľte, my sme Národná rada, kde máme tvoriť zákony pre všetkých. To sú všeobecne záväzné právne predpisy. My nevydávame rozhodnutia. Vo vašich konkrétnych veciach, vo vašom konkrétnom spise a prípade. Riešte si to ako normálni občania. Ak máte pocit, že sa vám stala krivda zo strany štátu, alebo nejaká svojvôľa, riešte to presne tak, ako to musia riešiť obyčajní ľudia. Súďte sa, dávajte trestné oznámenia, ale neotravujte s tým parlament, nezahlcujte ho, lebo my nemáme čas zaoberať sa problémami, ľuďmi, lebo sem vkuse vnášate problémy, ktoré vnímate vy ako svoje vlastné. A chcete po Národnej rade, aby prijímala zákony, ktoré majú vyvolať účinky vo vašej vlastnej veci. Už neviem naozaj, že čo je, čo je väčším opľutím právneho štátu, ak niekto takto chce zneužívať zákonodarnú moc. My sa naozaj nemáme kedy zaoberať tým, na čo sme vlastne získali mandát, aby sme tvorili zákony pre všetkých, ale my sa musíme vybavovať, čo povedal Juhász a čo na to Santusová a čo ktorý policajt ešte, hej, komu akú krivdu spravil.
Ďakujem.