Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, ctené poslanecké plénum, no, ja som tu doteraz v tejto rozprave naozaj sa snažila vystupovať absolútne konštruktívne, úplne s čistou, chladnou právnickou hlavou. Nič z toho, čo som tu doteraz povedala by sa nedalo (povedané so smiechom) strihnúť na sociálne siete, z ničoho by nebol virál, lebo ja si myslím, že trestné právo sa naozaj nemá robiť ako, ako... hej, materiál na virálne videá, ale potom, teda čo cestou v taxíku, prosím pekne, 20 minút pred začatím rozpravy v druhom čítaní sa dostaneme k niečomu takému, ako zavádzanie nových trestných činov. Ja som toto robila, hej, a to len preberali, implementovali trestný čin genocídy, na to bola komisia, ktorá to robila, a vy ste spravili, že... že... že z rána, z večera do rána zavádzate nové trestné činy? Keď ste doteraz hovorili, že Matovič tu urobil nejaký chaos, prepáčte, tak to je derivát. Toto by ani akože Matovič na balkánsky spôsob neurobil, čo ste sem doniesli vy. Áno?
Nehovoriac o tom, že znovu sa tu vybavujeme o kajúcnikoch. Už, prosím vás pekne, normálne nám povedzte, že koľkých teda sa to ľudí týka. A povedzme si, že koľko by ste potrebovali, aby sa to odškodnilo, tieto traumy aby sa zalátali. Ja som si istá, že ľudia spravia zbierku na Donio. Normálne sa vám odškodníme, vyzberáme, nech už tu netraumatizujete spoločnosť, nech sem nenosíte tieto traumy do Národnej rady, lebo my už všetci máme z toho traumy. My naozaj nemôžeme za to, ak sa stala niekomu právna skrivodlivosť. Už to opakujem, riešte to normálne cez orgány na to príslušné. Národná rada nie je orgán, ktorý vydáva takéto veci, a nemôžete ovplyvňovať veci svoje vlastné normotvorbou. To je zásah zákonodarnej moci do iných zložiek moci.
Ak ste odvolávali Miša Šimečku kvôli nejakému blábolu o protidemokratických neviem čo, tak čo je potom toto?! Toto má čo s demokraciou?! Ja si nepamätám, že by som niekedy bola v tejto, v tom... na tomto mieste tak nahnevaná, ako som naozaj vystúpila nahnevaná z taxíku. Že toto sa naozaj, do psej matere, nerobí!
Takisto Benešove dekréty, hej, toto je tá sloboda slova, rešpektujem iný názor? (Rečníčka máva návrhom v ruke k predsedníckemu pultu.) Hej, že, že... a to ešte otvárate veci ani naozaj že my sme neotvorili. Marenie, marenie volebnej kampane hej, že, že znovu vec, ktorú... keby som tu mali, naozaj teda že máme tu tie poctivo vypracované správy zo Slovenskej informačnej služby, lebo oni svojho času bývali, hej, ešte teda za predošlého vedenia. A naozaj sme tu mali detegované zásahy, ale z Ruskej federácie. Vtedy nebolo boha, kto by to predložil! Hej?
Teraz sa tu potrebujeme vybavovať, v čase, kedy ľudia zúfalo čakajú, na to, čo ako budeme teraz riešiť ich bezpečnosť, kokos, lúpeže jak z Netflixu, vy prídete riešiť toto?! (Rečníčka máva návrhom v ruke k predsedníckemu pultu.) Naozaj si z nás už robíte hlupákov? To toto si tí ľudia zaslúžia? To na toto čakali, že s týmto prídete 20 minút pred druhým čítaním?! Naozaj?! Ja som veľmi zvedavá, ako toto budete zdôvodňovať, prosím pekne, zúfalo prosím, tak aby ste ani raz nespomenuli, čo sa z vás komu stalo, lebo to nikoho nezaujíma. Táto pôda nesmie byť zneužívaná na to, čo sa vám stalo! (Rečníčka búcha v takte reči rukou o rečnícky pult.) My nemáme ani mandát, ani morálny, ani zákonný na to, aby sme reparovali justičné krivdy! Ak sa také stali, musíte to riešiť tak ako iní občania, cez na to príslušné orgány. Súďte sa, ja neviem čo, ale nemeňte ná... nemeňte návrhy zákonov tak, aby vyvolali účinky vo vašej veci, lebo ak niečo je proti demokratické tak je to rušenie trojdeľby moci! A to je toto. Toto si naozaj nelajstol nikto, kto v tomto zbore niekedy zasadal alebo s niečím prišiel. Toto sú najhoršie proste veci, ktoré si slovenská demokracia pamätá! Toto, s čím vy sem chodíte! Že my tu do nemlátom počúvame hentaký kajúcnik, taký Juhás, taký policajt, taká väzba.
Ja sama som sa, pán, pán Gašpar, vám ospravedlnila, hoci s tým nič nemám. (Rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu.) Povedala som, že mňa to mrzí, že ste tým museli prejsť. Naozaj mňa mrzí, že ste tým museli prejsť. Akokoľvek to bolo. Ja nie som sudca, ja to nedokážem posúdiť. Mrzí ma, akákoľvek vec sa stala, a ak sa stala neprávom, ale my naozaj nemôžeme byť do nemoty s týmto zaťažovaní. My ako Národná rada a tobôž ako občania, ktorí si zaslúžia riešenia pre nich. Nie pre ľudí, ktorých niekde nejaký kajúcnik niečo, hej, a my tu znova riešime toto. A riešime to spôsobom, ktorý naozaj že, že vytvárať nové trestné činy je megaveľká vec, je megazásadná vec, ktorá sa robí poctivou diskusiou, ktorá sa nerobí v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá sa robí v nejakých odborných komisiách, ktorá sa robí proste, hej, v širšom pléne! A nerobí sa prílepkom 20 minút pred začatím druhého čítania! Jak mám teraz pokračovať k tomu, k čomu som mala?
Fakt, že, že, no, moja mama by na to povedala jednu vec, ale, hej, že toto nerobí ani šamorínsky, toto (povedané so smiechom), čo tu vy vnášate. Dobre, tak ja sa skúsim teda nejak, nejakou, hej, nejak ukľudniť a premostiť sa k tomu, kvôli čomu sme tu mali byť od začiatku, k tomu, na čo ľudia čakajú, že s čím prídete, čo budete riešiť, lebo doteraz ste im hovorili taľafatky, buď teda že majú pocitovú, hej, máme pocitovú kriminalitu. Ja neviem, čo to je pocitová kriminalita. Keď vás vylúpia, hej, maskovaní muži v zlatníctve, že či ste teda mali len zlý pocit? Alebo teda naozaj vás vylúpili, alebo teda, hej, to tak štatistika to tak nejak zle, zle vyčíslila? Tí ľudia si tak asi, hej, mali z toho také zlé pocity.
Potom nám hovoríte, že za to, za to môže opozícia, lebo ona teda má takúto komunikačnú kampaň?! No, ak je to vec komunikačnej kampane, tak, prosím pekne, znovu sme v zlej aréne, tak sa normálne sa zídite na centrálach svojich strán, tam si sadnite s vaším komunikačným a vytvorte kontranaratív! Načo to tu meníme, hej? Keď to je problém komunikácie, keď je to dezinformačná kampaň opozície, vytvorte kontranaratív, nemeňme legislatívu! To nemá... potom načo to meníme, hej, keď to je vlastne len problém nejakých rečí a nejakých mediálnych, teda, hej, útočných dezinformačných kampaní. To potom nemáme nič, to nedokáže meniť legislatíva.
Dobre, ale teda prišli ste s niečím, chvalabohu, dobre, už nech je to akokoľvek zdôvodňované, dobre, proste naozaj ja som zatvorila oči, uši, ústa a snažila som sa k tomu naozaj veľmi, veľmi vecne pristupovať. V predošlých rozpravách som sa snažila vlastne celou tou, celým tým lajtmotívom bolo dostať sa k odpovedi, že či nám táto predostretá úprava, tak ako teda je, je dnes, teda včera bola, bola predmetom, teda návrhom, o ktorom sme mali rokovať v tom znení, že či na konci dňa pomôže riešiť ten problém, ktorý teda je skutočný. Snažila som sa ilustrovať, snažila som sa vysvetliť tú komplexnosť a tú zložitosť práva, trestného práva. No a potom, ak je mnoho iných inštitútov a ja som ich tu menovala, ilustrovala, nastavených tak, že je kompletne trestné právo vychýlené v prospech páchateľa, aj hmotnoprávnych, aj procesnoprávnych inštitútov, tak touto jedinou izolovanou zmenu nedosiahneme, žiaľ, ten úplný želaný efekt, aby sa nám veci vrátili aspoň teda čiastočne, hej, reštitúcia v integrum, že aby to aspoň teda nemalo takto veľmi vypuklý problém. Ilustrovala som to na, hej, cez teóriu, cez prax. Vždy sa rozprávame teda k tej otázke, že či sa to vôbec oplatí, neoplatí, a teda túto tému možno uzavriem jedným veľmi zrozumiteľným príkladom, na ktorej budete vi... na ktorom sa dá vidieť, že či sa naozaj vytvoril taký Trestný zákon, kedy sa oplatí páchať majetkovú a hospodársku kriminalitu.
Napríklad podvod, § 221. Ak teda podvodom spôsobíte malú škodu, hej, to znamená, že od 701 do, do 20-tisíc, tak môžte byť teda v znení tej základnej skutkovej podstaty potrestaným trestom odňatia slobody až na dva roky, a ak tento istý trestný čin spáchate so škodou od 20 001 euro do 250 000 euro, do 250 000 euro, do 250 000 euro, tak môžete byť do čtyri rokov. Ale prečo som (povedané so smiechom) sa to snažila v tých predošlých rozpravách vám vysvetliť, že to neznamená, že páchateľ dostane štyri roky. On ich nedostane, v tom je ten problém, lebo na začiatku Trestného zákona sú nastavené nejaké, nejaké zásady ukladania trestov a ja som ich tu vysvetľovala, že, že prečo sa vlastne nedostaneme k tomu trestu odňatia slobody, pretože je expressis verbis, hej, v tých zásadách ukladania trestov sudcovi uložené, páchateľovi nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Si predstavte nejakého otca, vo Volkswagene robotníka, živí tri deti, lízing, hypotéka, spotrebný úver a naozaj je to prvotrestaný človek, ak sa dopustil takéhoto teda podvodu v tej kvalifikovanej skutkovej podstate. Tak áno, ak ten sudca by naozaj, hej, keď zohľadní všetky okolnosti, by s najväčšou pravdepodobnosťou, hej, teda vôbec neuvažoval o nepodmienečnom treste, mohol by teda rátať s nejakými alternatívnymi, áno, tu možno mi pán minister povie, že ale veď najprv by musel uhradiť spôsobenú škodu. No možno aj nemusel, možno by stačilo, teda že, že sudca vyhodnotí osobu páchateľa tak, ako som ju popísala, že bola pod vplyvom nejakej, nejakej objektívnej sociálnej ťaživej tiesne, a teda niekto, kto sa podvodom obohatil o 250-tisíc euro, môže skončiť s náramkom.
Čiže toto je tá trestná politika, ktorá implikuje záver, že kradnúť sa oplatí. A teraz ja som na vine, že som to povedala? Alebo je na vine, ja neviem, novinár, ktorý ma teraz odcituje? Alebo je na vine verejnosť, ktorá sa, nedajbože, podľa toho zariadi? Nie náhodou je na vine ten, kto takúto legislatívu nastavil, kto takto nastavil trestnú politiku? To naozaj je taký problém aspoň akože mať toľký chochmes a prevziať na seba tú zodpovednosť a prísť sem s tým, že dobre, tak možno niektoré veci v tom chvate, hej, v tom expresnom konaní, v akom sme robili trestnú reformu, neboli možno úplne premyslené do praktických dôsledkov, ale sme pripravení to korigovať. Lenže teda mi to nekorigujeme, my to nekorigujeme celú tú filozofiu trestania tak, ako je nastavená, lebo naozaj to je obrovský proces. To sa nerobí tak, jako sa to robilo pred Vianocami v roku 2023, ale teda prichádzame aspoň s nejakou malou náplasťou na dieru v Titanicu, ale teda dobre.
Okrem toho teda – a to zase treba tiež súdne povedať – nielenže by na to, aby sme dosiahli želaný efekt, muselo prísť k zásadnej teda reforme trestného práva a tu teraz promlúvam aj k opozičným kolegom, lebo určite sa, hej, mnohí z nás stretávate s tými otázkami, že ak by ste raz teda vy vládli, vrátite to naspäť. No ja vždy odpovedám, že, že ale určite nie tak, ako si to predstavujete, že nebudeme robiť trestné právo, ak by sme teda raz mali ten mandát, však ja sa nehlásim do exekutívy, hovorím to všeobecne, na to sa naozaj robia, tak ako to vidíte pri Občianskom zákonníku, na to sa robia komisie, ten proces trvá dlho a musí byť urobený naozaj poctivo, lebo áno, aj predtým si to trestné právo pýtalo, samozrejme, samozrejme, korekcie, ale nemôže sa to robiť v skrátenom legislatívnom konaní a nemôže sa to robiť tak, ako sme to teda zažili, byť teda, hej, uvedo... upovedomení a uzrozumení s tým, že tá reforma sledovala teda zjavne celkom iné, iné ciele. Čiže ak na to príde, teda tá reforma musí byť naozaj dlhodobým procesom.
Nasledujúca vláda, nech už to bude ktokoľvek, bude možno v úvode musieť urobiť nejaké rýchle fixis, ale tá, tá zmena celého toho konceptu si bude musieť vyžadovať ďaleko viac práce. Ale teda v kontexte toho horalkového paragrafu, aj keby sme dnes boli v tom štádiu, to nebude celkom vyčerpávajúca... vyčerpávajúci, hej, všeliek, pretože znovu máme tu ďalšiu kalamitu, ktorá prispieva k situácii, ktorej, ktorej dnes čelíme, a tým je dramaticky zhoršená sociálna situácia. Trestné právo, nástroje trestného práva nemôžu, naozaj nemôžu sanovať aj nejaké sociálne patológie spôsobené kalamitnou a katastrofálnou sociálnom politikou štátu, kde sa za úspech, prosím pekne, vydáva, že koľko ľudí sme obrali o dávku v hmotnej núdzi. A čo sme tým ľuďom teda vlastne povedali, že čo majú už robiť? No tak pôjdu asi sa živiť nelegálne. Však? A potom budeme hovoriť, že to je pocitová kriminalita. Čiže tým druhým, hej, systémovým riešením, aby sme dosiahli ten efekt pri tomto vypuklom probléme, ktorý teraz hasíme, sa teda, áno, nezaobíde bez určitých zásahov aj v sociálne politike.
No a do tretice a možno to je jedno z takých tých najdôležitejších pre túto chvíľu, nezaobíde sa bez... bez zmien v Policajnom zbore, pretože, a teraz dúfam, že hovorím o správnom meste, že si to dobre pamätám, uvediem to ako príklad, mesto Zvolen, kde sú, myslím, že, no neviem, Inge je zo Zvolena, môžeš ma opraviť. Myslím, že Zvolen má 48-tisíc zruba obyvateľov plus-mínus, a teda podľa toho, čo som zachytila, majú, majú dve hliadky. Teraz si predstavte, že mnohé tie trestné činy sú prečiny, to znamená, že sa, že sa vyšetrujú v skrátenom vyšetrovaní, a teraz tá hliadka sa musí rozhodnúť, že či ide ratovať niekde nejaký násilný trestný čin, musí urobiť výjazd, alebo teda ide riešiť teda nejak, hej, to, čo tam teraz pristálo ako prečin a čo si vyžaduje zase nejaký iný typ práce. Skrátka nedokážu, nedokážu alokovať svoje kapacity tak, aby pokryli potrebu vzniknutú teda zvýšenou mierou kriminality na jednej strane a nedostatkom personálnych kapacít na strane druhej.
To... toto som vlastne možno zhrnula do takej skratky a skondenzovala to, čo som hovorila v tých predošlých rozpravách, keď som sa snažila dopracovať alebo naviesť vás k odpovedi, že či toto samotné... (kýchnutie v sále) – na zdravie – bude, bude dostatočné na to, aby odstránilo teda, hej, šibnutím zázračného prútika ten problém, a nie... ale, hovorím, boli sme ochotní to podporiť, pretože, hej, lepšie, lepšie niečo ako, ako vôbec nič.
Keď sa teda následne posuniem k tej samotnej dikcii, čo ma tam – mňa osobne – zaujalo, je, že, že... teda zavádzame priestupkovú recidívu spôsobom priestupok – priestupok – trestný čin, áno, čiže ten tretí priestupok sa stane trestným činom. Ale zákonodarca nepamätal na situáciu, čo sa stane, kebyže máme trestný čin – priestupok – priestupok. My musíme tým pádom počkať na tretí priestupok, pritom už tá kriminálna minulosť začala, hej, on spáchal oveľa vážnejší, hej, teda závažnejší, hej, závažnejšie protiprávne konanie, nasleduje priestupok, druhý priestupok a stále teda, hej, ten druhý priestupok nie je dostatočný na to, aby sme to posúdili komplexne. Pritom je to iba vlastne recidíva v opačnom poradí. My poznáme, hej, na príklade som ti to tu narýchlo vytiahla, možnosť kedy je skutok, za ktorý bol páchateľ už odsúdený, a znovu ho zopakuje, ako možnosť prípustnej, teda tá sa... tá recidíva a je ako prípustný dôvod na prísnejšie trestanie.
Príklad. Pri úkladnej vražde v kvalifikovanej skutkovej podstate je, že sa páchateľ úkladnej vraždy potrestá prísnejšie, ak už bol odsúdený za daný trestný čin. Tá dikcia, ktorá je v tomto návrhu hovorí o tom, že páchateľ bol postihnutý, to znamená, že sa zrátavajú len priestupky, hej, lebo sa postih, sa dáva za priestupky a odsúdenie za trestné činy. Čiže je to také podľa mňa zvláštne a trochu, trochu nelogické, pretože by to malo sledovať aj teda nejakú preventívnu funkciu trestného práva, a ide teda, ako som povedala, o rovnaké recidivujúce správanie, len to poradie, poradie je opačné.
Áno, bude to mať zaujímavé konzekvencie podľa mňa aj v praxi, keď bude stáť OČTK pred otázkou, že teda máme potrestať páchateľa, ktorý už bol odsúdený za krádež, ale teraz si vybral lacnejší tovar, hej, a tým teda sa ocitol v tej priestupkovej rovine. No a zákon mu odpovie, že nie, lebo tentokrát je to zase len priestupok, hej, čiže nehľadí sa na to, že on už tú kriminálnu minulosť má, že on už recidivuje.
Ďalšia z vecí, ktorej som sa chcela dotknúť, včera som ju v krátkosti načala, je, ak by som to tak akože nejak eufemicky povedala, že tá pripravenosť naozaj nie je silnou stránkou tejto koalície, pretože aby to celé fungovalo, to sú jak ozubené kolesá, ktoré musia do seba zapadať. Máte zmenu v Trestom zákone, prijímate teda zmenu v exekučnom, čo znamená, že sú tam teda tie nástroje na vymoženie už teda uloženej sankcie, ale chýba nám priestupkový, ktorý teda síce meníte, ale ten vznikne, nadobudne účinnosť o šesť mesiacov neskôr. Čiže vy idete ako ten prvý a druhý priestupok v tejto chvíli sankcionovať, keď vlastne tá priestupková novela, ktorá reaguje na tento fenomén niekde – keď to tu doskrolujem z nej, aj, aj z dôvodovky prečítam –, že vlastne v šesťmesačnom sklze. Čiže tie ozubené kolesá vlastne nebudú môcť spolu, spolu fungovať. Hľadám, či tu nenájdem tú, tú dôvodovku, ale jak to je zaujímavé, že v tej dôvodovke priestupkovej sa zase záhadne už priznáva, teda že je tu ten, ten problém so zvýšenou mierou drobnej majetkovej kriminality. Nespomína sa tam len nejaká pocitová, a teda dôvodní sa tým potrebnosť zavedenia novej sankcie, menších tých obecných služieb alebo tak, tak nejak sa to volá.
Čiže, čiže áno, v skutočnosti ak by som to mala nejak dať do, do záveru, debatujeme o legislatíve, ktorá má reagovať na krízový stav v oblasti majetkovej kriminality, ktorý sama koalícia vyvolala svojimi, svojimi predchádzajúcimi krokmi. A teraz sa koalícia tvári, že ide dynamicky reagovať, hej. Žiaľ, táto reakcia je asi teda z rovnakého „dynamického“ (rečníčka prstami naznačuje úvodzovky) legislatívneho súdka, z akého bola aj tá pôvodná chyba.
Naozaj na záver len toľko, že trestné právo sa nemôže robiť štýlom orného háka a motorovej píle. Už som to hovorila predtým, že to je tak citlivý proste mechanizmus, kde som takisto spomínala, že ten zákonodarca, keď čokoľvek upravuje, musí mať na zreteli, hovorila som o tzv. vitrínkových axiómach, že musí mať na pamäti, že na jednej strane je záujem štátu chrániť veľmi dôležité hodnoty tak cenné vo verejnom záujme, že je ochotný použiť teda nástroje ultima ratio trestného práva. Zároveň musí zohľadniť aj teda legitímne právo poškodenej osoby, tak aby bol trestný čin účinne vyšetrený a aby mala nejaký typ satisfakcie, zadosťučinenia povedzme v podobe spravodlivého potrestania páchateľa.
A ten tretí, hej, kontrapozičný, ale oprávnený záujem je ten, že musí dbať na to, že postihuje páchateľa, a tu znovu opakujem, ona ho... to... to musí ten trest postihnúť tvrdšie, než tá ujma, ktorú spôsobil. To nemôžu byť ekvivalentné ujmy, lebo to sa robí v občianskom práve, to som tiež už, už včera vysvetľovala, ale zároveň sa musí zastaviť, musí veľmi citlivo vybalansovať, aby tým, tým zásahom, tým trestajúcim zásahom nezasiahol nad mieru nevyhnutnú do jeho základných ľudských práv. A toto sa naozaj – so všetkou pokorou a úctou to hovorím – nerobí, nerobí, tak ako ste to robili vy, že, že ste to naozaj prešli jak motorová píla, lebo rozumiem, že boli ste vední inými záujmami.
A znovu sa vraciam k tomu začiatku a tým to pre túto chvíľu aj ukončím, že plénum Národnej rady, a pre lásku božiu prosím, naozaj nie, trestné právo nemôže byť, nemôže byť, nijako nemôže byť tým nástrojom a tou cestou, na ktorom... cez ktoré si ako budeme vybavovať, hej, nejaké – či už oprávnené, neoprávnené – subjektívne vnímanie. Ja to naozaj nechcem hodnotiť, lebo ja som poslankyňa Národného zboru, ja nie som sudkyňa, ja nevidím do spisu, ja sa nemôžem hádať, že či ten dobre toto, hej, a tuto taký úkonáč, ten, hej, vyšetrovateľ, a či ten kajúcnik, a nemalo to byť, ja neviem, ja neviem, ja si nedovolím niečo k tomuto povedať, hej, rešpektujem prezumpciu neviny, preto som povedala, teda že mi je ľúto, že ak, ak sa teda akokoľvek aj v prípade pána podpredsedu konalo tak, že to vníma ako, ako ujmu. Počkajme, teda akokoľvek o tom rozhodnú súdy, lebo ja si to nedovolím, hej, z mojich úst ste nikdy nepočuli, aby som ja niekomu nadávala do mafiánov a zlodejov, a nikdy to robiť nebudem. Hej?
Rešpektujem prezumpciu neviny, ale zároveň vás prosím, nezneužívajte Národnú radu na to, aby sme my suplovali orgán, ktorý má vydávať rozhodnutia vo veci samej, resp. aby sme tvorili legislatívu, ktorá má vyvolať účinky vo vašej veci. Veď to je, to je nehorázne! Toto naozaj, naozaj toto... Ja neviem, že či som niekedy niekde, ja si teraz fakt nevybavujem, že kto si toto dovolil v 20., v 21. storočí, že by ako zákonodarca vytváral sa vytváral zákony, a predpokladajúc, že sa dotknú prípadov, hej, na ktorých mu záleží. Toto je nedemokratické! Za toto sa má odvolávať z postu podpredsedu a z hocijakej inej funkcie. Toto, toto je nedemokratické.
Toto, čo ste priniesli, je naozaj že (rečníčka zobral do rúk písomný návrh, ukazujúc ho plénu), že je urážka intelektu nás všetkých, je urážka právneho štátu a je urážka zákonodarného zboru. A neviem si predstaviť, naozaj si neviem predstaviť, s akým legitimizačným argumentom sem prídete, postavíte sa pred nás, pozriete sa nám do očí a poviete, že je to v poriadku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, ďakujem veľmi pekne za reakcie. Áno ono jak to tu zaznelo a často krát sa to tu aj spomenulo v predošlom dni, že veď aj vy mnohí ste chceli zrušenie horalkového §. To je presne to, že sa môžeme baviť o tom, že či by naozaj nemal byť vypustený. Je to legitímna debata ale to čo je rozdiel je, že sa to nesmie udiať v súbehu s tými všetkými ostatnými zásahmi ako som včera povedala, že to je rez motorovou pílou do právneho teda odvetvia, v ktorom sa majú robiť zásahy na, na lekárenských váhach. Keby to možno nebolo sprevádzané aj teda zníženými sadzbami aj zníženými teda dobou premlčania a všetkými tými ostatnými a nehovorím, že majú nevyhnutne vplyv práve na tento §, ale v súbehu a v celku, keby sa nebola tá trestná politika tak prechýlila v prospech páchateľa, že, že ten to a ešte nehovorím o tom, že prišlo k reformám inštitucionálnym, že sa teda zmenila aj tá, aj tá inštitucionálna báza OČTK, ktorý majú tento typ nie len horalkový ale celkovo teda. Tento typ spoločenského problému akým je, akým je trestná delikvencia postihovať, tak by sme nemuseli dnes mať izolovanú debatu o horalkovom zákone, lebo ako som povedala včera toto neni osamelý legislatívny incident. Toto nie je bag the future. A to je ten rozdiel. To je esenciálna povaha vady, hej? Ktorú nesie celé, celé trestné oba trestné kódexy od začiatku tejto reformy a my ich ešte len postupne budeme objavovať. Ďakujem.

...čisto akademickej rovine by sme nemali pristúpiť na to, že všetky možné tresty poďme len teda, aby sme sa vyhli trestu odňatia slobody pretože tým zaniká ako keby ten Damoklov meč, hej, že ten páchateľ si jednoducho povie, že však kým by vlastne prišlo k tomu, že ja by som naozaj išiel na tvrdo sedieť, tak mi dajú, hej, šesť možných iných ľahších a znesiteľnejších trestov. Už aj to, a znovu to súvisí so zásadami trestu, so zásadami ukladania sankcií, súvisí to, že ako sme my vyšponovali tú kategóriu trestných činov, kedy už teda sudca obligatórne, hej, musí dať trest odňatia slobody. Včera som to tu, dnes tiež znovu spomínala, to tu aj myslím, že to je na tejto schôdzi zaradené, predkladám návrh, aby sa teda minimálne v tejto časti táto vec odstránila, aby bolo možné, že sudca uloží, teda uloží trest domáceho väzenia aj páchateľovi takého trestného činu, za ktorý by inak teda hrozil desaťročný trest odňatia slobody. Lebo to už sú potom naozaj, to už sa tu nebavíme o majetkovej delikvencii, horalkových zákonoch, tu sa bavíme o závažnej, brutálnej, násilnej, častokrát s následnom smrti, kriminalite. A my ak teda v duchu filozofie, teda nastavenej sankčnej politiky pristupujeme na to, že môžeš toto všetko robiť, aj tak ešte je stále v hre, že skončíš len s náramkom, tak potom mi príde o to väčšmi nepoctivé a nekorektné, že ak sa páchatelia, byť si vedomí teda toho, že reálne im ani v takto vážnej trestnej činnosti nemusí hroziť trest odňatia slobody. Mi príde maximálne nezodpovedné hovoriť, že tak ak sa toho aj dopustia, je to preto lebo Bihariová im v pléne povedala, že môžete vyjsť len s náramkom. No nie. Problém nie je v tom, že Bihariová im to tu povedala. Ten problém je v tom, že zákonodarca to tak umožnil. Hej, čiže a obdobne to v obdobnej logike to platí aj pri tých horalkových zákonoch. Nie je chyba tých, čo na to upozornili. Aj keby teda ozaj povedali slovo, že kradnúť sa oplatí, problém je v tom, že je to nastavené tak, že sa to oplatí. Chápete, že tuto je ten problém.
Áno, vlastne to sa týka trestov, hej, ale máme tu teda aj mnohé tie iné inštitúty, ktoré absolútne preklopili sankčnú politiku, trestnú politiku štátu v prospech páchateľa. A to ešte teraz rozmýšľam, že keby že sa presunieme do ešte procesného, hej, práva, že tam je toho ešte viacej. Ja som si vypichla len tie niektoré, ktoré sa týkajú teda toho, čo je v trestnom zákone, ale áno, patria sem aj tie inštitúty, ktoré sa výraznou, teda tým, že sa novelizovali, tak sa výraznou mierou ich aplikácia preklopila tak, že viac pomáhajú osobe páchateľa. Čiže jednak sú to trestné sadzby, jednak sú to hranice škody, jednak je to teda charakter zločin-prečin, kedy viaceré skutky sú po novom sú len teda prečinom, čo znamená nielenže sú rýchlejšie premlčateľné, ale tam potom sú veľmi dôležité aj tie aspekty procesu, hej, že ktorý OČTK, ktorý poverený príslušník ich bude riešiť. Lebo ich bude riešiť ako som včera povedala, bude ich riešiť poverený príslušník na obvode. A tu sa dostávame k ďalšiemu bodu, ktorý teda hovorí v prospech nekoncepčnosti tej pripravovanej reformy, že my sme jednoducho nepomysleli alebo pomysleli a bolo to zákonodarcovi jedno, že my tu nemáme na to kapacity, personálne kapacity na to, aby ak prevalíme určitý typ dovtedy trestného konania do priestupkového, teda do priestupkovej roviny, tak tie priestupkové orgány nebudú mať kapacitu, aby sa s tým vysporiadali. Zároveň to bude platiť aj na osoby poškodené, byť si vedomé, že toto bude len priestupok, tak to ani nebudú ohlasovať. Presne jak to tu, neviem či to tu niekto spomenul, myslím, že to bol profesor Čentéš toto hovoril, nie, tu v tomto pléne, že aký zmysel má pre obchodníka, aby nahlasoval po x-krát krádež, ja neviem, hej nejakej elektroniky pod sumu 700 euro, keď jemu ten zamestnanec musí z prevádzky odísť na teda policajnú stanicu, tam to spísať, vedieť, že sa aj tak nikto nevypátra. Vediac aj tak, že tá satisfakcia, ktorá by prišla nevykompenzuje tú spôsobenú ujmu a ten zamestnávateľ, tá firma, vlastne nemá pol dňa alebo koľko to bude trvať, toho zamestnanca. Hej, čiže ešte viacej prerobí, ešte viacej stratí. A spolu s týmto je tu teda ešte ďalší rozmer, že ako sa s takýmto typom drobnej kriminality, ak aj teda odídem od roviny priestupkovej, ale prejdem do tej roviny prečinovej, budú vysporiadavať poverení príslušníci. Oni tým takisto budú zahltení a si povedia, že no týmto sa tu ja mám zapodievať, hej, že z pohľadu toho možno čo robili dovtedy, že sú zamorení proste v úvodzovkách bagateľnou kriminalitou, nemajú na to kapacitu. Ten trestný čin je ťažko objasniteľný. Sú personálne poddimenzovaní a on si povie, že tuto ja teraz akože mám ísť, hej, riešiť za 701 euro, hej, každú hodinu niečo. Tak sa vám na to proste vykašle. A v súhrne, to čo sa stane, hej, je že neohlasujú potom ani poškodené osoby pri priestupkoch, neohlasujú poškodené osoby pri prečinoch. Je veľmi teda, hej, naivné domnievať sa, že akou veľkou intenzitou a nasadením to riešia OČTK a dostávame sa k jednému najhoršiemu fenoménu v trestnou práve, to je latencia. Že nám sa brutálne zvýši latencia. To znamená, že my zrazu stratíme prehľad, čo sa reálne v tom ktorom typy kriminality deje pretože štatistiky, medzi štatistikou a realitou sa brutálne roztvoria nožnice. Hej, čiže štatistiky budú vykazovať niečo úplne iné, v zásade priaznivejšie, než to čo sa reálne deje v sociálnej realite. To trestné právo už nielen teda že stratilo odstrašujúci efekt, ale už nemá ani takú tú regulatívnu funkciu lebo každé právo vždy teda reaguje na to, čo sa stane v objektívnej realite. Tak právo proste nasadí určitý typ nástrojov na to, aby to uregulovalo. No v tomto prípade, keď sa bude zákonodarca riadiť štatistikami, no tak si povie, však nemáme čo veľmi regulovať. Hej, však všetko v podstate je tak ako v znesiteľných normách. Tak nepotrebujeme my prijímať nejaké iné úpravy v trestnom práve. Toto presne isté som zažila analogicky pri trestných činoch extrémizmu, kde prosím pekne my sme mali v roku 2000, možno nech neklamem, 2009, 2010, sme mali že nápad trestného činu spáchaného online, že v počte nula, hej. A to už bol rok, kedy sme my mali úplný bum s facebookovými skupinami, kde to bolo úplné eldorádo a tým pádom samozrejme, že keď sme mali na to príslušnú, hej, pracovnú skupinu na ministerstve vnútra, tak tí policajti ináč hovorili, že čo vy vlastne po nás chcete, hej, vy mimovládky. Čo máme vlastne robiť? Však tu máme nula, hej. Až potom teda, keď sa to presunulo na špecializované OČTK, sa zrazu zistilo, že no tak my tu máme sakra veľký problém s extrémistickou kriminalitou páchanou online pretože na to teda, hej, začali byť špecializované kapacity, zdvihol sa nápad a aj tá latencia sa vlastne znížila. A tuná vlastne cez viaceré tie typy kriminality my ideme presne tým pôvodným, tou pôvodnou cestou, kedy sa znovu budeme tváriť, že nič sa také strašné nedeje. Ak sa náhodou deje, tak to je nejaký mediálny ošiaľ, prípadne tu niekto urobil kampaň. Budeme tu presne jak sme to mali nedávno. Tuto tlačovky pani Maškarovej je súboj o štatistiky, že teda či nám to klesá, či nám to stúpa a či niekto hysterizuje. A ostaneme úplne, úplne odtrhnutí od toho, čo tých ľudí naozaj trápi, s akými naozaj deliktami sa potýkajú a kde by mal teda zákonodarca rýchlo zatiahnuť ručnú brzdu.
Ešte posledná vec, čo tam je také, ale rozmýšľam, že či to možno nenechám pre druhé čítanie lebo sú tam aj také viaceré praktické veci, že však sme sa o tom chvíľku včera s pánom ministrom bavili, že viete, toto je úprava, ktorá by mala byť v súbehu s pripravovaným priestupkovým zákonom lebo oni spolu na seba nadväzujú. A my sa tu teda dostávame do situácie kedy tento , trestná novela začne platiť hneď po schválení, pričom teda rieši priestupkovú recidívu. Ale priestupkový zákon v tej verzii, ktorý už má byť kompatibilný s touto verziou, začne platiť v máji, hej. A tam sa práve upravujú aj tie drobné obecné služby, kde tiež to teda vytvára kopec otázok, že kto ich bude kontrolovať, kto ich bude manažovať, na koho finančné plecia to padne, ale teda v dobrej viere predpokladám, že to sa snáď ešte nejak vycibrí. Tu len teda dávam do pozornosti, že proste pripravenosť na úpravu trestného práva nie je zrovna silnou stránkou tejto vlády a iba ilustračne teda uvádzam aj to, že sú nesynchronizované dva právne predpisy, ktoré majú spolu súvisieť, ale bude medzi nimi, ak dobre rátam, neviem päťmesačná lehota, kedy jeden už bude, teda trestný zákon už účinný a priestupkový zákon bude teda ešte len v procese. Zatiaľ teda ďakujem. Ospravedlňujem sa, že som nepriniesla všetky tie sľúbené prípady, tak ako som vám už včera sľúbila, ale myslím, že aj z toho čo som stihla a povedala je zrejmé, že problém toho celého nie sú momentálne len horalky. Problém je nekoncepčnosť, tak ako bol celý trestný zákon, trestný poriadok pripravovaný. Bez akých základných predpokladov bol pripravovaný a najmä teda, že on naozaj vytvoril to právne prostredie, v ktorom sa byť kriminálnik oplatí. A to nie preto, lebo to niekto povedal, ale preto, lebo tak sú proste nastavené pravidlá trestania. Ďakujem.

Dobré ráno, ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, neviem či úplne dokončím čo som začala, pretože prechádzam z Windowsu na Mac a tam kým nájdem to, čo som mala včera začaté, tak myslím, že môžem začať odznova. V každom prípade, pokúsim sa len naozaj to, čo som včera hovorila možno 15 zhrnúť do nejakých štyroch minút, aby bolo jasné, na čo nadväzujem a aby malo nejakú logickú niť to, čo budem hovoriť nasledovne. Ja som sa snažila vyhnúť tomu, aby som rozpravu začala takou tou zjednodušenou až banalizujúcou kritikou, že teda možno aj odpovedajúcou na tú najväčšiu otázku, s ktorou sme častokrát my ako poslanci, poslankyne ale možnože aj zástupcovia vlády konfrontovaní, že či ten horalkový paragraf pomôže alebo nepomôže a ja som teda nechcela začať takým tým pouhým vyšteknutím, že nie úplne pomôže, ale chcela som vám dať taký širší kontext, že čo všetko sa pokazilo a v čom je ten horalkový paragraf, resp. jeho vypustenie eventuálne znovuzavedenie len takým jedným zle zapätým gombíkom na košeli. Včera som sa tu pokúšala vysvetliť takú tú komplexnosť trestného práva. Hovorila som o tzv. vitrínkových hodnotách, možno to tu ešte aj dnes spomeniem, preto len na objasnenie, čo to znamená. V trestnom práve a to je tá jeho zložitosť a to je tá jeho krása, musí dbať zákonodarca na to, aby bol zohľadnený záujem štátu na jednak potrestaní páchateľa, pretože porušil nielen teda nejaké práva a oprávnené záujmy poškodenej osoby, ale aj hodnoty, ktoré si štát ctí natoľko, že ich chráni najprísnejšími normami a sankcionuje najprísnejšími trestami aké sú prípustné len v rámci trestného práva. Po druhé musí dbať na to teda, aby boli obhájené a zastúpené, alebo nejakým spôsobom satisfikované aj oprávnené požiadavky poškodenej osoby, koniec-koncov v zmysle európskeho práva má právo na domáhať sa účinného vyšetrenia v danej veci. Má právo na nejaký typ satisfakcie minimálne aj keby nešlo o náhradu škody, tak už len v tom zmysle, aby bol páchateľ spravodlivo potrestaný. No a tú tretiu vec, ktorú musí vziať zákonodarca na zreteľ, mimoriadne ťažkú v tom celom je, že ak aj teda príde k tomu okamihu trestania, spravodlivého trestania, tak napriek tomu, že on nemôže, že dva zuby za dva zuby, takýmto spôsobom uvažovať, lebo to by bola rovnováha, to sa robí v občianskom konaní, že teda ak ste niečo ukradli, toľko musíte vrátiť. Tuná musí dať nejakou mierou prísnejší trest než to, čo tá osoba, osoba páchateľa spáchala, než tá ujma, ktorú spôsobila, ale musí sa pritom zastaviť na striktnej hranici limitovanej základnými ľudskými právami páchateľa. Čiže toto je tá obrovská alchýmia, ktorú každý pokus o trestnú reformu musí sprevádzať. Toto sú hodnoty, od ktorých sa nedá upustiť, s týmto neustále lavírujeme na lekárenských váhach. Plus som teda ešte včera spomenula, že okrem toho, okrem týchto vitrínkových axióm, ktoré každý zákonodarca ak sa púšťa do trestnej reformy musí mať na pamäti, je viac než žiadúce, aby trestnej reforme predchádzala aj nejaká, nejaký rešerš alebo danie si na stôl všetkých možných dostupných dát, ktoré nám hovoria o určitom type kriminality, o jej pôvodcoch, možno aj nejakých good practices zo zahraničia, akým spôsobom sa, keď sme sa tu teda bavili tak dlho o restoratívnej justícii, ako sa s takýmto typom páchateľa dá následne pracovať, čo sa ukazuje ako neúčelné atď., atď. No a toto sú dve dimenzie, jednak teda tá axiomatická a jednak taká tá praktická, odborná, ktorá bola bez debaty a bezpochybne opomenutá pri prijímaní trestnej reformy tak, ako sme ju zažili v roku, teda počínajúc rokom 2023 v tých zimných mesiacoch, až teda po rok 2024, myslím že to bol 8. júl, kedy Ústavný súd teda priznal trestným kódexom účinnosť. No a v dôsledku toho, práve kvôli takto pripravovanej trestnej reforme, práve kvôli takto zvolenému prístupu, ja som to včera nazvala, že je to orný hák, sa vlastne na viacerých miestach začne prejavovať presne ten efekt, ktorý dnes môžeme vidieť na vypustenom horalkovom paragrafe, že sa to v zásade v niektorom momente začne ukazovať ako chyba a je úplne jedno, možno politicky to nie je jedno, na koho sa to zvalí, lebo momentálne sa to zvaľuje na opozíciu, ale vecne je jedno a teraz poprosím na chvíľku, ja si asi budem musieť odbehnúť po myš, pretože môj touch pad nefunguje, tak ak dovolíte... Ospravedlňujem sa. No a ja som teda včerajšiu rozpravu zakončila tým, že pripomeniem pár takých konkrétnych príkladov, aj ich dopadov, ako sa takýto prístup pri tvorbe legislatívy prejavil. A teraz budem musieť väčšinu z nich teda vypustiť, lebo si ich z hlavy nepamätám a ako som povedala môj Mac ešte nie je úplne so mnou celkom synchronizovaný, ale môžem to ilustrovať teda na niekoľkých prípadoch, aspoň tie, čo si pamätám, ktoré ukazujú, že sa nie teda kampaňou opozície, ale napríklad oslabením účinkov alebo základných funkcií trestného práva vytvorilo právne prostredie, ktoré je doslova motivujúce pre páchateľov. A teraz nemyslím len páchateľov, ktorí kradnú v obchodoch. My sme to tak nazvali eufemicky, že horalkové krádeže, ako keby tu naozaj išlo o lentilky. Napokon veď tí zlodeji kradnú aj drahú elektroniku, kradnú mobily, aj teda drahšie veci do hodnoty 699 eur, čo je pre niekoho celkom možno aj mesačný príjem. No ale teda vrátim sa k tej motivácii, že to samotné prostredie tak ako je nadstavené, my si môžeme tu politicky prevaľovať vinu, že kto ako motivoval páchateľov. Faktom proste je, že tá sankčná politika tak, ako ju máme nadstavená je momentálne motivujúca sama o sebe per se, či sa nám to páči alebo nie. Skúsim teda jeden príklad, ktorý si tak trochu pamätám z hlavy. To bol prípad, veď ja ho tu možnože aj mám, to bol prípad, ktorý sa týkal teda nie horalkovej kriminality, ale týkal sa, tam šlo o myslím že, áno, išlo o daňový podvod. Tam teda len pripomínam, že sa zvýšila hranica trestnosti z 2660 eur na 20 000 eur. Do sumy 20 000 eur to je iba správny delikt. A mali sme teda prípad, kedy páchatelia fingovali podmienky na získanie, áno toto bol subvenčný podvod, tam sa snažili páchatelia fingovať podmienky na získanie dotácie na baliacu linku vo výške 120 000 eur, pričom teda vyšli s trestom 5000 eur preto, že sa použila touto vládou zavedená poľahčujúca okolnosť, že ak sa vyšetrovanie vedie príliš dlho, tak súd na to prihliadne. Teraz mi povedzte, že byť teda v tej mentalite páchateľa, alebo v tom jeho mentálnom nastavení, tak prečo by si nemohol povedať, že to neskúsi. Je jedno, čo mu povie opozícia, proste je to nadstavené tak, že jemu tam ten nízky peňažný trest navyše, ktorý aj keby mu hrozil, aj ktorý mu bol udelený sa ani nezapisuje do registra trestov. Čiže prečo by si to on nelajstol. Čiže toto je tá motivačná časť, ktorá páchateľov zvádza k tomu, že poďme to aspoň skúsiť. Takisto aj tie a to som teda načala už na konci svojej rozpravy, tie zásady ukladania trestov. Ono nie je pravda, že veď my sme pri napríklad tomto type trestných činov, o ktorých sa teda bavíme a ktoré tento predkladaný novelizačný návrh rieši, nejak nemenili sadzby a neviem čo, no ale menili sme zásady ukladania trestov tak, že viete niekedy bolo v tej praxi tak zaužívané, že obhajca musel vlastne kvázi presvedčiť prečo by nemal teda ten sudca dať trest odňatia slobody. Dneska je to naopak. Dneska sudca musí vlastne povysvetľovať do aleluja prečo napriek tomu, že teda lex ratio ho k tomu doslova núti, aby použil všetky možné iné tresty a teda sudca sa napriek tomu dopracoval k rozhodnutiu, že uloží trest odňatia slobody. Takže tá paradigma je úplne opačná, že niekedy sa ten trest odňatia slobody nechcem povedať, že dával automaticky, aj vtedy sme tu mali alternatívne tresty, ale pri určitom type takýchto škôd a takýchto typov deliktov bolo v praxi proste ani myslím že odsúdeniahodné, že dávali trest odňatia slobody. No a teraz je to tak, že vlastne ten sudca je s tým ako sú naformulované a ja vám to tu aj odcitujem, zásady ukladania trestov, doslova tak akože pošťuchnutý zákonodarcom k tomu, len aby preboha neuložil trest odňatia slobody. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená a teraz počúvajte, páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia, spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode. To znamená, že my sme tu dali vlastne sudcovi odkaz, že pokiaľ je to ako len možné, vyhnite sa trestu odňatia slobody. Čiže aj keby mohol byť a budeme sa tváriť teda, že sme teraz na akademickej pôde a abstrahujem od všetkých politických dôvodov, ktoré zákonodarcu viedli k takejto, takto nastavenému pravidlu, tak ani v takej tej čisto akademickej rovine by sme nemali pristúpiť na to, že všetky možné tresty poďme len teda aby sme sa vyhli trestu odňatia slobody, pretože tým pádom zaniká ako keby ten damoklov meč, že ten páchateľ si jednoducho
=====

.

Dobre, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážený predsedajúci, vážené poslanecké kolegovia, kolegyne, mrzí ma, že začnem niečím a budem hovoriť prvých 20 minút o niečom, čo asi nikomu nebude dávať zmysel, bez toho, aby som sa k tomu dopracovala, až teda na záver, kde sa ten príbeh možno, verím, dúfam, vyskladá. Vráťme sa teda... (reakcia z pléna), prepáč (rečníčka sa zasmiala), okej.
Vráťme sa úplne, úplne na začiatok a ja sa vrátim ešte úplne, úplne na začiatok, do svojho školského obdobia, aby som vám vysvetlila, že prečo je trestné právo taká alchýmia a že prečo má zmysel baviť sa o ňom v tom kontexte, ako teda budem o ňom hovoriť zrejme teda až ráno. Sa vám úprimne priznám, že ja keď som bola na škole, a veď pán minister bol môj učiteľ, tak ja som nikdy, nikdy nezamýšľala, že budem robiť advokáciu, ani nič podobné, všetky predmety ma bavili, so žiadnym som nemala problém, ale ja som si predstavovala, že skončím školu a pôjdem do ústavu štátu a práva za nejakých 500 eur, tuším, vtedy to bolo, ale ja som proste chcela robiť presne to, čo je podľa mňa že najťažšou úlohou práva, hej? To súvisí s takým tým, s tým ešte rímskym, hej, že ius est ars boni et aequi, že umenie dobrého, dobrého a spravodlivého, že aby sa našla tá správna hranica, to som chcela skúmať, medzi tým, kde je sloboda jednotlivca, kde na druhej strane môže štát do nej zasahovať, lebo plní nejakú všeobecnú regulatívnu a ochrannú funkciu a kde teda je taká tá výsostná, hej, doména štátu, v ktorej sa realizuje výlučne štát. Toto bolo presne pre mňa a dodnes je, sa priznám, že absolútne vzrušujúcou témou. A vedela som, že pri občianskom práve, pri autorskom práve, áno, možno v nejakých ilustratívnych výsekoch by som sa, hej, musela vysporiadať s touto dilemou, ale nikde ju tak nemáte šancu rozvíjať v plnej kráse ako práve pri trestnom práve. Trestné právo je nádherné v tom, že stoja voči sebe tri základné záujmy, ktoré sú navzájom kontrapozičné, ale pritom oprávnené, a teraz tou úlohou zvlášť zákonodarcu je, že aby to na lekárenských váhach vybalansoval tak, že teda bude mať trestné právo aj tú funkciu regulatívnu, aj represívnu, čiže potrestať páchateľa, ale aj teda nejakú odstrašujúcu a preventívnu a zároveň, ako som povedala, musí vyhovieť tým trom navzájom si kolidujúcim za tým oprávneným záujmom, hej? Ja ich skúsim teda aj popísať.
Na jednej strane máme, máme záujem štátu, ktorý chce, aby sa chránili hodnoty, ktoré sú preňho natoľko dôležité, natoľko významné, že je ochotný na ich ochranu nasadiť najtvrdšie nástroje, ktoré má, a tie sú práve v trestnom, v trestnom práve. Je zároveň v záujme štátu, aby sa poskytla teda aj ochrana obetí, preto prokurátor preberá to zastúpenie, hej? Keď je už konaní pred súdom, aby teda bolo zabezpečené jej právo na účinné vyšetrovanie. To je koniec koncov možno aj ten druhý záujem, že obeť má právo, poškodený má právo na to, aby bola jej vec spravodlivo prejednaná a dostala možno nejakú mieru zadosťučinenia tým, že bude páchateľ potrestaný.
No a v neposlednom rade je tu záujem páchateľa, ktorý musí proste, pri ktorom musíme myslieť na to, že áno, chceme ho potrestať, áno, chceme tým vyslať nejaký odstrašujúci efekt spoločnosti, áno, aj tá obeť má právo na satisfakciu, ale tá sankcia nesmie zájsť nad mieru nevyhnutnú do jeho základných ľudských práv a slobôd, a v tomto je tá alchýmia.
Preto keď sa akákoľvek trestná reforma robí, je proste pre mňa neuveriteľné, nemožné, hej, že aby neprebiehala s tým, že vo vitrínke, niekde vo svätyni máme tieto tri základné teda, hej, hodnoty, o ktoré sa teda musíme usilovať dostať do nejakej rovnováhy, a nemôže sa stať, že my spustíme trestnú reformu a trestný proces, ktorý ide ako buldozér, hej? A na konci dňa, a ja, okej, budem úprimná, si myslím, že to bol zámer, sa to vychýli nevídaným spôsobom v prospech páchateľa. Hej, že lebo to má toľko potom ďalších, ako my hovoríme, side effects, vedľajších účinkov, že sa takto budeme stretať podľa mňa raz pri kvôli týmto krádežiam, potom pri, hej, daňovej delikvencii, lebo už to tu teda bolo spomínané, sú tam tiež nejaké nášľapné míny a tak ďalej a tak ďalej, postupne ich budeme v procese objavovať, pretože vtedy keď sme toto mali riešiť, vtedy keď sme mali naozaj myslieť na tieto tri základné kľúčové hodnoty v tej vitrínke, tak sme mali na mysli nejaké úplne iné ciele, úplne iné hodnoty, ktoré sme povýšili.
A ten môj teda, hej, nasledujúci, nasledujúci prejav mal byť takou praktickou ilustráciou toho, o čom hovorím aj teda v kontexte, v kontexte toho horalkovho zákona, tak uvidím, koľko z toho, koľko z toho skúsim.
Dobre, mali sme jednu nevýhodu, to treba priznať, pri tej tvorbe trestnej reformy a máme ju dlhodobo, tá tu je za, za všetkých vlád, že nedisponujeme, hej, nejakými kriminologickými alebo kriminalistickými analýzami, čo je to, čo som hovorila, myslím, že už v minulej rozprave, že my by sme mali poznať, odkiaľ tá kriminalita toho-ktorého trestného činu a skupiny páchateľov pramení. Malo by tomu teda predchádzať nejaký rešerš odborných dát a zistení, ktoré si dáme teda na stôl. Mali by sme mať dostatočne premyslené, že ak tuto trošku, lebo viete, to je ako butterfly efekt, hej, že ten efekt motýlích krídiel, že ak tuto to trošku posunieme, že aký domino efekt to spraví na ostatné časti, vrátane teda personálneho substrátu, ktorý to potom bude musieť v tej praxi vykonať, hej, že mali sme mať jednoznačne zrátané, že my ak, hej, v konečnom dôsledku upravíme tú sankčnosť tak, že sa nám obrovská časť toho, čo bolo vtedy trestné, zosype na priestupkové orgány, že či my na to máme kapacity? Či my máme kapacity na to v Policajnom zbore, aby sa tá časť kriminality, ktorú dovtedy riešili špecializované orgány, naozaj mohla rozliať na tie, na tie miestne príslušné bez toho, aby to narušilo schopnosť odhaľovať trestné činy, naozaj ich aj, aj teda správne kvalifikovať.
A toto bola tiež ďalšia vec, teda ktorú sme, okrem toho, že sme nemali vo vitrínke tie základné, hej, hodnoty, ktoré nás celým tým procesom mali viesť, sme nemali ani také tieto praktické veci, hej, nastavené a zodpovedné, zodpovedané. Ja si veľmi dobre pamätám ešte na výbor brannobezpečnostný, kde sme si prizvali pána ministra vnútra, kde som sa konkrétne aj ja na to pýtala pri zrušení NAKA, hej, že čo teda má byť tým želaným následkom, ak budem veľmi neutrálna a budem so všetkými ušami a očami zatvárať oči nad tým, že je tam nejaký iný postranný úmysel, že povedzte mi normálny, racionálny akože dôvod, čo teda sa tým zlepší v Policajnom zbore. Dostala som odpoveď, že policajtom chýbajú ponožky, hej, a že teda sa tým pádom rozšíri počet vyšetrovateľov. O rok, o rok neskôr sme, neskôr teda toho, tejto diskusie sme v situácii, kedy teda neviem, či máme viacej ponožiek, ale vyšetrovateľov asi nie, a kedy sa tie problémy v Policajnom zbore a ich kapacít ešte teda viacej vyostrili. Aj keď, áno, kvitujem, že sa o niečo začína zlepšovať tá náborová, náborová politika.
Čiže v tejto situácii, v akej sme boli, že sme na to nemali vytvorené ani personálne, ani odborné predpoklady, sme prišli s reformou, ktorá to celé zobrala ako orný hák, hej, a keď hovorím o ornom háku, mám práve na mysli ten súbeh, tú synergiu tých viacerých úplne takých, takých, že čo išli skrz na skrz prerezávajúcich ten trestný systém opatrení, ako bolo znižovanie trestných sadzieb, zvyšovanie hraníc škody, zrušenie priestupkovej recidívy krádeže, preferencia alternatívnych trestov, avšak teda bez toho znovu, aby sme mali adekvátne vyhodnotenie kapacít a dopadov, skrátenie premlčacích lehôt a tak ďalej a tak ďalej. Čiže ten problém, ktorý dnes riešime, ako som povedala, nie je nejakým osamelým incidentom, ktorý sa tu teda zrazu vynoril a my ho opravíme a už teda budeme, budeme, hej, všetci mať, hej, ten pocit, že veď sa to trestné právo dobre nastavilo. Tuto akurát jeden bug sa akože objavil, ale naozaj toto nie je nejaký bug the feature. Je to proste základný element toho nastavenia trestného práva tak, ako ho máme, tak, ako ho máme teraz.
Čiže tie účinky toho, ako som spomenula, toho orného háku sa vzájomne naakumulovali. Je to niečo teda ako tá povestná košeľa, keď si zapínate zle gombíky, hej? A teraz tuto tá horalková kriminalita je ten prvý gombík, ktorým zisťujeme, že nám nesedí, hej? A budeme teda postupne podľa mňa, podľa mňa zisťovať, zisťovať ďalšie.
To je teda taký ten úplný úvod o tom, čo som vám chcela povedať, že prečo je tak veľmi dôležité, aby sme k trestnému právu pristupovali s takým útlocitom. Keby si to zaslúži občianske právo, že ho rekodifikujeme od, kokos, akože ani ja už ani neviem, odkedy ho rekodifikujeme, a keď si zaslúžilo, a chvalabohu, že si zaslúžilo rekodifikačnú komisiu, že tam naozaj v prvom rade to riešili odborníci, odborníci, nie pán samostatný, pán Burda, hej? A to hovorím ako niekto, komu je, koho, ho mám za školiteľa, hej, bez žiadnej akože negatívnej konotácie. Proste jeden pán, hej, dekan, hej, ešte k tomu s názorom, ktorý je komplet odlišný od ostatnej odbornej obce, nie sú odborníci. Hej? Toto mimikry, prosím vás, ako neurážame svoj intelekt.
Čiže keď už sme teda obišli tie, ako som povedala, základné predpoklady, ktoré dnes môžeme našťastie badať, že sú prítomné pri príprave rekodifikovaného Občianskeho zákonníka, tak ma mrzí teda, že o to viac sme ich mali mať prítomné pri rekodifikácii alebo pri teda reforme trestného práva a nemali sme. A to, čo sa vlastne, hej, jedna z tých prvých vecí, ktorá sa stala, je, že trestné právo, a to je pre mňa najväčšia boliestka, že stratilo odstrašujúci efekt. My sme zobrali proste trestnému právu jeho jednu proste z najesenciálnejších funkcií, lebo on, to nie je iba o tom, že veď ty urobíš toto a ten štát rovnakou mierou ťa potrestá. To sa rieši v občianskom konaní, hej, že keď zoberiete tri jablká, tak musíte vrátiť tri. Nemôžete sa bezdôvodne obohatiť, hej? Tuná proste platí, že keď vytnete dve, štát musí zabezpečiť, aby ste dostali tretiu. To je ten, tam nemôže byť tá, hovorím to symbolicky, hej, že tam musí byť ten odstrašujúci efekt, že áno, ten štát nedovolí, aby už niekto druhý toto pokúšal. A my sme sa teda dostali do situácie, znovu teda budem to ilustrovať aj na viacerých konkrétnych paragrafoch, ale asi teda až zajtra, do situácie, kedy, kedy naozaj nie je ten páchateľ, hej, nejak strašne vyplašený možno tým, čo niekedy tak zdravo, hej, čím zdravo plašilo trestné právo. A nie je to tým, že by mu niekto povedal, že počúvaj, že teraz sa ti naozaj oplatí vylúpiť toto zlatníctvo, to je taká, prepáčte za výraz, akože hlúposť ako keď niekto tvrdí, že, viete, tí Rómovia si robia deti za dávky, oni nemajú dunstu, ako sa zmenila legislatíva, hej, že to je absolútne iný vzorec, hej, že oni potrebujú tu a teraz prežiť a keďže tam nie je žiadna iná perspektíva na sebarozvoj a jediné, čo tam tí ľudia proste, hej, aj mladí ľudia môžu a čo je ten gamechanger v ich živote, teda je, že si splodia dieťa bez nejakej veškerej kontroly a plánovania a fakt to nie je o tom, že by to mali vyrátané. Na konci dňa, keď to prerátate, tak to ani nevychádza, vychádza to potom na osobu, ešte menej získali tou dávkou, tak rovnako aj tuto, hej, platí, že tu, tu neexistuje naratív, ktorým my, hej, niekoho, kto normálne, usporiadane žije, verbálne dokopeme do toho, aby sa rozhodol, že on ide radšej teda vylúpiť zlatníctvo, hej? Že tam tá, tam tá argumentácia o tom, že ako chudáci tí ľudia vlastne nechceli, dobré životy viedli, ale táto opozícia ich teda presvedčila. Koľko tu hovoríme v tomto pléne o rôznych témach smerom ku vám a teda nič sa nám nepodarilo vás presvedčiť a máme zrazu takú moc, že dokážeme presvedčiť ľudí, ktorí v skutočnosti vôbec nechceli byť páchateľmi trestnej činnosti, teda že len pod tlakom našich rečí sa jej, sa jej dopustili.
Ja som teda povedala, že právo stratilo odstrašujúci efekt a teda keď vylučujem, že by to bolo pod vplyvom povzbudzovania opozíciou, tak je to v prvom rade tým, čo som spomenula už vo faktickej, že my sme naozaj veľmi pozvoľnili, ak to tak veľmi, hej, decentne poviem, tie zásady ukladania trestov. Viete sami, že sme to tam šibrinkovali ešte aj s tým, že od akej hranice hornej sadzby má byť teda uložený trest odňatia slobody, sa to tam menilo. Myslím, že pán predsedajúci vtedy doniesol pozmeňovák na konci, ako sme to, v tom ešte aj v tejto, v tejto časti upratovali a upravovali. Čiže tuto, hej, je ten prvý pes zakopaný, že ak je dnes ten systém nastavený tak, že môžete urobiť relatívne dosť veľa zloby, ak to tak ľudovo poviem, kým bude ten Policajný zbor pri tých všetkých podcenených kapacitách, ktoré má, sa s týmto vaším prípadom zaoberať, nevraviac teda, že ak pôjde, ak pôjde o nejaký, hej, prečin alebo teda niečo menej, menej vážne, tak to budú riešiť na obvode v Dúbravke, hej, že koho to vlastne veľmi odplaší?
Mám tu aj takých pár príkladov, kde teda nejde o také úplne banálne, banálne príklady, kde sa naozaj ukazuje, že sa, keď poviem znovu to slovo háklivé, že oplatilo, ale zrejme tomu človeku, čo to spáchal, takto nad tým rozmýšľal, ísť aj do väčších, väčších čísel a väčších deliktov, je to trestný čin daňového podvodu podľa § 227a Trestného zákona, kde sa teda spodná hranica zvýšila z 2 660 eur na 20-tisíc eur. Pri podvodnom vylákaní vratky do 20-tisíc teda nepôjde, pôjde o správny delikt, hej? A v rozmedzí od 20 001 eur až po 250-tisíc eur sa začne uplatňovať trestná sadzba šesť až tri roky. No a teda k tomu konkrétnemu prípadu, sekundu, len si to zoscrollujem, lebo ich tu mám viacero. Áno... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

.

Ďakujem pekne za slovo.
Nadviažem aj na tie štatistiky. Vlastne to súvisí aj s tým, čo ste hovorili, a naozaj je pravda, že ste nemenili v mnohých veciach konkrétne sankcie, ale ja stále opakujem, že to nám jeho houby platné, že sa v tej osobitnej časti pri konkrétnom trestnom čine povedzme nejak radikálne neposunula sadzba a tak ďalej, keď sa nám zmenili zásady ukladanie trestov, hej. Že dneska je doslova umenie, umenie dostať sa, dostať sa k výkonu trestu odňatia slobody. Keď si len pomyslíme, že my tam máme vlastne vo všeobecných zásadách umožnené, aby osoba, a teraz nehovorím, že sme pri majetkovej, bavím sa o zásadách ukladania trestov, aby páchateľ, ktorý spáchal trestný čin s hornou hranicou až do desať rokov, mohol, teda podľa uváženie sudcu a tak ďalej, byť odsúdený k tomu ľudovo povedanému náramku, hej. Čiže my nemôžeme sem v jednej chvíli prísť a povedať, že my sme tu nerobili nič so sankciami a nemali sme na to dopad a pozrite sa, tiež sa to tu nejak zhoršilo, a zároveň akože nebyť korektní, intelektuálne korektní a nepovedať, že ale menili sme to, menili sme zásady teda zásady dodania trestov, to za prvé. A za druhé, k tým štatistikám, áno, ten trestný čin vlámaním, no tak hovorím, tak to povedala aj teda pani, pani kolegyňa Lucia Plaváková, že to číselne to nevychádza, lebo v roku 2023 za celý rok bolo z tohto typu trestného činu spáchaných 1 588, v roku 2024, celý rok, tisícsedemsto niečo. A potom od šiesteho, siedmeho a tak ďalej až do 2025 tieto mesiace, tam išli každý mesiac toľko, čo za tie predošlé v ´24, ´23 za celý rok. Tak potom v čom je tá súvislosť?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
No akokoľvek s pánom ministrom sa možno nezhodneme na téme sociálnej podpory núdznych, tak tu, naopak, kvitujem v tejto konkrétnej parciálnej téme, že sa dostala do užšieho epicentra, pretože už naozaj sociálne služby sú takou, by mali byť tepnou sociálnych politík a možno aj takým lakmusovým papierikom sociálneho štátu ako takého.
Pán Pročko, vy ste spomínali niekoľko takých konkrétnych prípadov zo života. No ja tiež, hej, si to vlastne sama veľmi dobre pamätám z domu, keďže som dieťa rodičov, kde otec najprv teda mal ťažkú autohavárku s dlhodobou kómou, potom neskôr dostal metastázovanú rakovinu, mama najprv dostala rakovinu štítnej žľazy, potom rakovinu nedávno prsníka. A napriek tomu teda, že ešte nie sme v tej situácii, že by sme teda museli pre nich zabezpečovať tento typ starostlivosti, si odmalička, odmlada uvedomujem, že jedného dňa ma to počká. A to je ďalší aspekt tejto problematiky a to je feminizácia chudoby, že my ženy sme v podstate v situácii, kedy najprv vychovávame svoje deti, kým sú vlastne na základnej škole, potom na strednej škole a potom na nás pripadne starostlivosť o rodičov a ostávame automaticky odrezaní aj od kariéry, aj od iných príležitostí, aj, nedajbože, teda keď je ešte žena samoživiteľka a samorodič. Čiže presne kvôli týmto elementom je nesmierne dôležité, aby toto, presne toto v súčasnej dobe aj pri tej demografickej prognóze ostávalo v epicentre záujmu tejto vlády.
A pokiaľ ide o financovanie, viete, že ja sa častokrát rozprávam s ľuďmi presne o tom, že na konci dňa im ani tak nevadí to, že musia odviesť dane a že vlastne každá služba má svoje náklady. Ja si myslím, že, chvalabohu, už sme pokročili od takého toho prototypného, prokapitalistického zmýšľania, že dane sú okrádanie bohatých a pracujúcich. Len oni by chceli vidieť za tie dane nejakú protislužbu. A ja si myslím, že keby videli, tak by aj toto ochotnejšie platili a boli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
No ty si to, Mišo, tak priblížil možno z takej tej podnikateľskej perspektívy, keďže ja som teda nikdy nepodnikala a v tomto prípade naozaj sa moja chudoba volá výhodou, tak nemám ani auto, ani vodičák a som odkázaná častokrát, keď sa prepravujem zvlášť krížom cez Bratislavu s deťmi, chodiť taxíkom a vtedy si vypočujem strašne veľa z tých vecí, ktoré si vlastne povedal aj ty a spája to ten svet tých obyčajných ľudí možno s tými problémami, ktoré si popisoval ako problémy v podnikateľskom prostredí. A napríklad teraz keď som šla sem, ma viezol jeden taxikár, ktorý mi hovoril, že ten prípad nedávny, ženy, ktorú v Petržalke dopichali, že to bola vlastne teda mama jeho kamarátky a popisoval mi, teda len takto z rukáva mi vytiahol asi päť prípadov len z Petržalky, čo-kde-koho okradli a ako sa tam naozaj, presne ako si ty povedal, že boja tie predavačky večer vyjsť po zmene domov. A ja som zrazu nevedela, čo mu mám povedať, že ako to riešime, lebo som si spomenula, že veď my sme tým vlastne, hej, začínali. Tuto kolegyňa Zuzana Števulová dala aj procedurálny návrh teda, že aby sme túto rozpravu teda, hej, odložili a predradili si ten horalkový paragraf. A tu sa presne ukázala tá, tá priorita, hej, že nejde, nejde o to, čo má pomôcť ľuďom. Tento zákonodarný zbor naozaj netvorí tie všeobecne záväzné právne predpisy pre ľudí, ale supluje výkonnú moc. Chce sa po nás, aby sme rozhodovali individuálne prípady niektorých ministrov a poťažmo podpredsedu parlamentu a vydávali nejaké správne akty, hej, že neriešime to, čo máme, a zaoberáme sa boľačkami konkrétnych politikov.