Videokanál klubu

Ďakujem pekne za tie pripomienky, mňa mrzí, že som to nestihol celé prečítať, ale snáď možno kolega Julo Jakab niečo z tej druhej časti vám ešte odcituje a aký to malo potom celé ďalší vývoj. A potom sa vám možno bude zdať zrozumiteľnejšia tá naša snaha takpovediac vrátiť ten stav do tej situácie, ktorá bola.
Ale ja ešte jednu vec chcem aj v reakcii na to, čo tu zaznieva, povedať, že keď ste si všimli, tak ja pri tejto téme, ja tu nejak nespomínam ani, ani generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ani, ani proste nejakých ďalších ľudí, lebo podľa mňa ten správny pohľad, ktorý by sme mali uplatňovať, je ten, že sa ukázalo, že nejaké pravidlo nie je dobré. A keď sa ukázalo, že nejaké pravidlo nie je dobré, tak jednoducho sme tu na to, aby sme ho skúsili napraviť, bez ohľadu na to, že sme to mohli urobiť pred rokom, pred tromi, pred piatimi.
Čo sa týka tých persón generálnej prokuratúry, veď ja som všelikoho prežil. Ja som tu štvrté volebné obdobie s prestávkou, ja som prežil aj toho Trnku, ktorý behal pomedzi novinárov a vykrikoval, že, že ide, ide Galka zavrieť do basy a dnes je Trnka tam a ja som tu. A prežil som aj Kováčika, ktorý tu sa mi vysmieval spoza tej ohrádky a nazýval ma tu morálnou ikonou, keď som si dovolil namietať, že čo to tam stvára a prečo sa neodsúdil, alebo teda nestíhal tých ľudí, čo trebárs hokejistu Šatana obrali o pozemky v tom obrovskom škandále v Báči. A Kováčik je tam a ja som stále tu.
To znamená, že preto sa k tomuto tak staviam, že my neriešme to, že kto momentálne sedí na tej generálnej prokuratúre, ale riešme to, že sa ukázalo, že to pravidlo, tá 363 jednoducho nie je dobrá.

Vďaka za vystúpenie, Ľubo, vďaka za, za tú analýzu, ktorú si uviedol. Ja som si povedal, že teraz som sa rozhodol, že vlastne budem v nej trocha pokračovať vo svojej rozprave, takže možno to aj uvediem úplne všetko to, čo si chcel ty sám povedať. A potom, potom ešte môžem zareagovať aj ostatnými vecami, zatiaľ, zatiaľ ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec Galko, aj keď to vystúpenie tentokrát bolo také faktické, faktografické a v jednotlivých bodoch si ozrejmil, o čo vlastne v tomto zákone ide. Ja by som chcel upriamiť aj tú pozornosť na to, čo sme sa vlastne bavili aj predtým, súvisí to s tým, čo si hovoril, že keď generálny prokurátor Maroš Žilinka odkedy bol zvolený, tak vždy on a jeho podriadení využívali § 363 v prípadoch špeciálnej prokuratúry. Takmer vždy pomohli aktérom politicky citlivých káuz, či Robert Fico, či Robert Kaliňák, Tibor Gašpar, Vladimír Pčolinský, Jaroslav Haščák či Norbert Bödör. Známi politici, vplyvní štátni funkcionári či oligarchovia veľmi dobre poznajú jednu konkrétnu pasáž Trestného poriadku, § 363 im zásadne pomohol, keď boli obvinení a vyšetrovaní. O tomto to je, na toto ľudia sú citliví, toto sa ľuďom nedá vysvetliť, obyčajným ľuďom, ktorí pozerajú, že niektorí vplyvní, silní, bohatí či už oligarchovia, alebo politici majú jednoducho možnosť, a keby bola len tá možnosť, lenže ono sa to reálne využíva a reálne sa to zneužíva. Takže tých prípadov, koľkokrát bol ten paragraf vo veľmi citlivých, politicky citlivých kauzách použitý pánom Marošom Žilinkom, generálnym prokurátorom, je 29, ktoré sú zmapované. Ja vám potom môžem, ak budete mať záujem, dodať, aké, o aké kauzy išlo, lebo tu by som to za tie dve minúty nestihol prečítať.
Ale je evidentné, že pán generálny prokurátor Maroš Žilinka oveľa, oveľa častejšie využíva ten § 363 ako ostatní generálni prokurátori.

Ďakujem pekne, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja skúsim trošku vôbec tej histórie, že ako to celé prebiehalo okolo toho § 363 a prečo vlastne chceme mu vrátiť to jeho pôvodné poslanie. Neviem, že či to celé stihnem, ale však uvidíme, čo stihnem.
Zrušenie tých právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené zákonom č. 301/2005 Z. z., to je Trestný poriadok, a to za účelom zníženia počtu trestných vecí na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy tento súd v rámci konania o sťažnosti pre porušenie zákona preskúmaval aj zákonnosť rozhodnutí policajtov a prokurátorov vydaných v prípravnom konaní. Podľa vtedajšej dôvodovej správy k Trestnému poriadku spočíva zámer návrhu ustanovenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu, alebo ktorým bolo zastavené, alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor Slovenskej republiky. Podrobnosti o postupe pri zrušení právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní upravuje príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod č. 4/2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch z 31. januára 2006. Tento príkaz pôvodne výslovne neuvádzal napr. uznesenie o vznesení obvinenia ako jedno z rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku zrušiť. V čl. 7 ods. 2 a 3 príkazu sa uvádzalo, že právoplatným rozhodnutím sa rozumie najmä uznesenie, ktorým sa rozhodlo:
a) podľa § 29 ods. 2 Trestného poriadku o výške náhrady a odmeny tlmočníka a prekladateľa,
b) podľa § 50 ods. 4 Trestného poriadku o zaistení nároku poškodeného,
c) podľa § 64 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku o žiadosti obvineného o navrátenie lehoty,
d) podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku o uložení poriadkovej pokuty,
e) podľa § 97 a § 98 Trestného poriadku o vrátení veci,
f) podľa § 142 ods. 1 a § 147 ods. 1 Trestného poriadku o znaleckej činnosti,
g) podľa § 156 Trestného poriadku o prehliadke a pitve mŕtvoly a o jej exhumácii,
h) podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku o postúpení veci,
i) podľa § 215 ods. 1 až 3 Trestného poriadku o zastavení trestného stíhania, ak bolo vznesené obvinenie,
j) podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
k) podľa § 217 ods. 1 alebo podľa § 219 ods. 1 Trestného poriadku o osvedčení sa obvineného alebo o tom, že sa v trestnom stíhaní pokračuje,
l) podľa § 218 ods. 1 Trestného poriadku o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
m) podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku o schválení zmieru,
n) podľa § 227 ods. 2 Trestného poriadku o odovzdaní peňažnej sumy štátu na peňažnú pomoc poškodeným trestnými činmi poskytovanú podľa osobitného zákona.
V prípade iného uznesenia, ako je uvedené v písmenách a) až o), oprávnenie možno použiť len na pokyn generálneho prokurátora alebo ním určeného prokurátora.
Odhliadnuc od toho, že by bolo vhodnejšie, ak by priamo zákon výslovne uvádzal, ktoré právoplatné rozhodnutia podliehajú preskúmaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 363 Trestného poriadku, príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky z roku 2006 bol zmenený novým príkazom č. 3/2012 generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 29. februára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod por. č. 4/2006 z 31. januára 2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch, na základe ktorého sa do zoznamu právoplatných rozhodnutí doplnilo aj uznesenie podľa § 206 Trestného poriadku o vznesení obvinenia. Zároveň sa zaviedlo pravidlo, že v čase konania podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku nie je možné skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutí uvedených v V. diele II. hlavy druhej časti Trestného poriadku, ani podať obžalobu, čo už bolo prekonané nedávnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Doplnenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia do zoznamu rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor Slovenskej republiky napadnúť podľa § 363 Trestného poriadku bolo bezprostrednou reakciou na zavedenie zákazov vydávania negatívnych pokynov zo strany nadriadeného prokurátora podriadenému prokurátorovi podľa § 6 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v roku 2011 počas vlády Ivety Radičovej, keďže takáto legislatívna úprava zamedzoval "zametaniu trestných káuz pod koberec".
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prostredníctvom zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého tak v roku 2012 urobila napriek tomu, že neuspela so svojím podaním napádajúcim zákaz negatívnych pokynov na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý v náleze ÚS 105/2011 uvádza, že: „Napadnutá právna úprava nevytvára stav, v rámci ktorého nemožno korigovať rozhodnutie podriadeného prokurátora – táto možnosť zostáva zachovaná aj naďalej s tým rozdielom, že dochádza k obmedzeniu možnosti uložiť prokurátorovi povinnosť nevykonať niektoré úkony, napríklad nezačať trestné stíhanie, nevzniesť obvinenie, alebo vykonať niektoré úkony, postúpiť vec na prejednanie inému orgánu, zastaviť trestné stíhanie. Takéto pokyny by sa mohli priečiť právnemu názoru a presvedčeniu prokurátora a založiť vnútorný konflikt vo vzťahu k osobnej zodpovednosti prokurátora za iniciatívny, spravodlivý a nestranný postup pri plnení svojich povinností. Zákonná úprava však súčasne bezprostredne nadriadenému prokurátorovi, nie však každému nadriadenému prokurátorovi, zachováva právo vykonať úkony vymedzené v § 6 ods. 8 a 9 zákona o prokuratúre namiesto podriadeného prokurátora, a to vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Zákonodarcom zvolený model posilňuje podľa Ústavného súdu integritu vedomia a svedomia prokurátora príslušného vo veci konať pri uplatňovaní ústavy, ústavných zákonov, zákonov, medzinárodných zmlúv vyhlásených spôsobom ustanovených zákonom a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, dotvára systém záruk pred potenciálne nezákonným alebo nenáležitým zasahovaním do činnosti prokurátorov v jednotlivých veciach, pričom nepredstavuje ani popretie princípu, podľa ktorého v štruktúre orgánov prokuratúry pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Umožňuje totiž zvrátiť potenciálne nesprávne, resp. nezákonné rozhodnutie či postup
prokurátora bezprostredne nadriadeným prokurátorom.“.
Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto uznesení konštatoval, že princíp nestrannosti rozhodovania ako súčasť záruk základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vylučuje, aby generálny prokurátor Slovenskej republiky preskúmal na základe návrhu obvineného postupom podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré sám vydal.
Ústavný súd rešpektuje právomoc generálneho prokurátora interpretovať § 363 a nasledujúceho Trestného poriadku, zo znenia ktorého výslovne nevyplýva, proti ktorým rozhodnutiam ho možno použiť. Z poslednej vety § 363 ods. 1 však vyplýva, že je určený na nápravu nezákonnosti meritórnych rozhodnutí, ktorými sa rozhodovalo vo veci, a teda ide o rozhodnutia konečné, ktorých náprava už nemôže byť zabezpečená inými prostriedkami. Takýto výklad vyplýva aj z dôvodovej správy k § 363 Trestnému poriadku ( zákon č. 300/2005 Z. z.), v ktorej sa uvádza a potom je tu presne rozpísané, že aké sú tam vlastne dôvody.
V tej druhej časti som chcel, lebo toto bolo vystúpenie pripravené do písomnej rozpravy, prejsť celú tú anabázu, čo sa potom dialo v rokoch 2015 – 2018, a prečo vlastne chceme takpovediac vrátiť ten stav do roku 2005. Ale nemám už na to čas, čiže ak niekto z vás budete mať záujem, tak vám to písomne poskytnem alebo potom v druhom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za vystúpenie kolegom.
Chcem oceniť prístup pána Hazuchu, pána poslanca Hazuchu a pána poslanca Janasa, ktorí sa normálne a slušne vyjadrili. (Reakcia z pléna.) Aha, tak pán Jakab myslel pána Hazuchu, no na rozdiel od pána Migaľa, takže čo sa týka pánov, pána poslanca Hazuchu, my ten § nerušíme, ale vylepšujeme ho. Dávame ho na ten stav, ako to bolo predtým, aby fakt ten nebolo to zneužívané hocikedy pri akejkoľvek veci, ale keď to je vážne, odôvodnené a je to veľmi, veľmi závažné, tak vtedy.
Čo sa týka pána poslanca Janasa, som rád, že budete počúvať, chcete počuť argumenty, verím, že to myslíte úprimne a ja som presvedčený, že tie argumenty vám na stôl dáme.
No a ešte skúsim, aj keď nerád, ale musím zareagovať na pána poslanca Migaľa. Takže vy si, prosím, označujte vašu stranu, ako chcete. A nemiešajte sa do nášho hnutia, lebo my sa potom budeme venovať, samozrejme ak chcete a budeme aj my vás nejako označovať. Čo sa týka ukradnutia názvu. Takže teraz, keď ja mám pocit, že slovo hlas je tak pekné slovo, že jednoducho si nemyslím, že by mala byť nejaká politická strana, nemala by mať taký názov, tak ja vám mám teraz hovoriť o tom, ako ste ukradli slovo hlas? Lebo to slovo hlas je pre mňa veľmi dôležité a myslím si, že hlas každého voliča, hlas každého človeka je taký, že by sa nemal ukradnúť. To je také isté prirovnanie, ako hovoríte vy. No a ja očakávam, pán Migaľ, že sa ospravedlníte konečne manželke Igora Matoviča a Igorovi Matovičovi za to, čo ste urobili pred voľbami. Deň pred moratóriom ste ich obvinili, oklamali ste celé Slovensko, že prišli k nejakým majetkom, čo vôbec nie je pravda.
Takže čakám, že sa ospravedlníte, pán Migaľ.

Ďakujem, ďakujeme za vystúpenie.
Ja som to aj načal v predchádzajúcej faktickej poznámke, že podľa mňa, tak ako aj hovoril, myslím, že kolega Juhás, tak však ide nám o dobrú vec, nepotrebujeme sa pri tom nejakým spôsobom ostrakizovať, zamýšľame sa nad tým spoločne teraz aj s koalíciou, že ako slúži § 363. A to, čo som hovoril v tom predchádzajúcom príspevku, bolo, ako bol prijatý v roku 2005, a teda s tou poslednou vetou, že sa uplatňuje pri porušení zákona, pri ktorom bolo podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. A potom v roku 2015 bola novela Trestného poriadku, ktorou došlo k vypusteniu tejto vety, takže odvtedy sa používa § 363 Trestného poriadku aj v prípadoch obyčajného porušenia zákona. A vlastne toto rieši takú nápravu, aby keď sa bavíme o mimoriadnom prostriedku a teraz však tie prípady, ktoré boli rozoberané, vyjadrovali sa k nim právnici a prokurátori, ako bol ten § používaný. Tak aby to naozaj bol mimoriadny prostriedok, mimoriadnej opravy, keď sú podstatné pochybenia a nie, aby to bol vlastne akoby taký prostriedok na všeobecné odvolanie každého, dúfajúc, že bude použitý v obyčajných prípadoch, hej? Čiže podľa mňa dobre sa bavíme, dobre skúmame, ale to je akoby aj úmysel toho návrhu zákona, že spraviť z mimoriadneho prostriedku naozaj mimoriadny prostriedok, ktorý bude aj medzi verejnosťou vzbudzovať dôveru v inštitúciu generálnej prokuratúry a zbytočne sa vyvarujeme nejakých útokov a nejakých mediálnych atakov.

Ďakujem pekne za slovo, opäť.
Takže, kolegyne, kolegovia, aj v minulom volebnom období sme podobný návrh podávali opakovane a ide o minimalistickú verziu riešenia § 363 tak, ako bol zavedený tento inštitút do Trestného poriadku v roku 2005 s účinnosťou od 1. januára 2006.
Súčasný návrh zákona vychádza z verejného prísľubu z 10. septembra 2023, v ktorom sme sa zaviazali zmeniť § 363 Trestného poriadku. Tento paragraf je súčasťou trestných kódexov od jeho prijatia v roku 2005, resp. účinnosti od 1. januára 2006. V tom čase bolo znenie § 363 Trestného poriadku nasledovné, citujem: "Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci." V roku 2015 bola novela Trestného poriadku, ktorou došlo k vypusteniu druhej vety z toho pôvodného ustanovenia, takže odvtedy sa používa § 363 Trestného poriadku aj v prípadoch, nazvime to, obyčajného porušenia zákona. Podľa dôvodovej správy sa malo dosiahnuť to, aby každé porušenie bolo možné napraviť cestou § 363. Ten však má byť mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorému má zodpovedať aj právna úprava. Práve z tohto dôvodu predkladáme tento návrh zákona.
Cieľom našej novely je podporiť obnovu dôvery v právny štát úpravou ustanovenia § 363 Trestného poriadku tak, aby jeho znenie zodpovedalo tomu pôvodnému zmyslu tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má v rukách generálny prokurátor Slovenskej republiky na odstránenie nezákonnosti v prípravnom konaní.
Zároveň sa tým zlepší dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov, ktoré sa neraz obchádzajú práve využitím § 363. Pôvodným zmyslom mimoriadneho opravného prostriedku bolo poskytnúť právomoc generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky zrušiť právoplatné rozhodnutia vydané policajtom alebo prokurátorom v prípravnom konaní, ak došlo k podstatnému pochybeniu, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Za také rozhodnutia nemožno považovať napr. uznesenie o vznesení obvinenia, čo v súčasnosti patrí medzi časté prípady rozhodnutí, voči ktorým smeruje použitie § 363. Deje sa tak dokonca aj v súvislosti s obvineniami vplyvných osôb za spáchanie závažných trestných činov korupcie či organizovaného zločinu. Verejnosť veľmi citlivo vníma nadmerné využívanie § 363, najmä ak je využívaný pri exponovaných osobách, čo sa v poslednej dobe stáva naozaj často a osobitne v situáciách, keď to nezodpovedá zmyslu použitia tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Neraz je to umocnené nedostatočným a nejasným zdôvodnením použitia tohto paragrafu zo strany Generálnej prokuratúry.
To má následne negatívny dopad na dôveryhodnosť nielen prokuratúry, ale aj na dôveryhodnosť celkovo Slovenska ako právneho štátu.
A je to o to viac, keď aj Ústavný súd konštatoval, že použitie § 363 bolo v konkrétnej veci v rozpore s právnym poriadkom. (Reakcia z pléna.) Ďakujem za upozornenie, pán poslanec.
Takže v stručnosti, toto sú motívy, pre ktoré opätovne predkladáme túto novelu Trestného poriadku a je vôbec otázne, že či po schválení v podstate rekodifikácie Trestného zákona budú vôbec ešte vplyvní ľudia na Slovensku potrebovať § 363. Keď za korupciu, majetkové trestné činy, ekonomické trestné činy budú hroziť už len symbolické tresty. Aj ten § 363 sa stáva v podstate bezpredmetným, bezcenným paragrafom.
Takže tentokrát je situácia iná ako v minulosti, keď sme tento návrh predkladali my alebo kolegovia z iných, v súčasnosti opozičných strán, pretože dnes by mohla aj vládna koalícia uznať, že tento paragraf je už prežitok, že tu máme nové v podstate symbolické tresty, takže § 363 potom, ako novela Trestného zákona od ministra spravodlivosti Borisa Suska nadobudne účinnosť, v podstate § 363 už nikto na Slovensku viac nebude potrebovať. Takže o to viac chcem vyzvať nielen kolegov z opozície, ale aj z vládnej koalície, aby tento návrh podporili. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je podporiť obnovu dôvery v právny štát úpravou ustanovenia § 363 Trestného poriadku tak, aby jeho znenie zodpovedalo pôvodnému zmyslu tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má v rukách generálny prokurátor Slovenskej republiky na odstránenie nezákonnosti v prípravnom konaní.
Zároveň sa tým zlepší dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov, ktoré sa neraz obchádzajú práve využitím § 363 Trestného poriadku.
Toľko v rámci úvodného slova a do rozpravy sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Troška upravím fakty alebo teda tvrdenia, ktoré si hovoril, pán poslanec Viskupič. Strana SMER schválila zákon o výdavkových limitoch a potom ich počas dvoch svojich vlád nedokázala a nechcela implementovať.
S výdavkovými limitmi počas našich vlád mal problém iný koaličný partner, nie Igor Matovič, ako si hovoril a mrzí ma, že tak hovoríš, lebo to určite vieš. Aj keď ste vládu nakoniec povalili a zaradili sa do opozície, tak vláda v ťažkej kríze tie výdavkové limity prijala a aj ich splnila, aj keď nemusela. Čiže historicky prijaté výdavkové limity v najťažšom období, ktoré Slovensko prežívalo a aj keď nemuseli, tak boli sľúbené. Čiže toto je pravda, nie nejaké husté reči a prijímanie zákona o výdavkových limitoch. A nakoniec ich ani nedokázali implementovať počas dvoch svojich vlád. Ale to, že niekto v ťažkej kríze ich prijal a aj ich splnil, keď nemusel.
Ďakujem.

Mám pocit, že som to stihol ešte, keď som počul pána Galka, mal som tu to tlačítko, ale však. Ďakujem za faktické pripomienky.
Ako úprimne je mi ľúto každej jednej... každého jedného obetovaného života. A aj v tej vojne, ktorá prebieha. Vojny sú vždy strašné a to, čo ste mi vkladali, pán poslanec Blaha, do úst alebo do srdca, tak to fakt nie je vôbec pravda, skôr som mal pocit takého silného propalestínskeho lobizmu. Ale úprimne, ide mi o to, aby tam naozaj zavládol mier, a o to tam šlo aj tým ľuďom, ktorí bývali v blízkosti Gazy a boli napadnutí a teraz prehodnocujú, či sa to vôbec dá.
Snažil som sa poukázať, ako tá vojna sa snaží byť cielená, rozumiem, že mi nemusíte veriť, hovoria to nakoniec experti, na druhej strane ide o naozaj veľmi zložitý konflikt a ja osobne držím palce Izraelu, aby hnutie Hamas bolo eradikované a aby aj na území Gazy mohli Palestínčania žiť v mieri. Bez toho, aby boli celoživotne trénovaní k nenávisti voči Izraelu a k zabíjaniu.
Pán poslanec Kéry, ďakujem aj za vašu pripomienku, a ako, ako my sme povedali, my máme voči spôsobom naozaj problém s tým, aby sme upierali Izraelu právo na obranu, pretože on vidí tie veci, a ja osobne Izrael považujem za ostrov demokracie v tom období a myslím si, že celý demokratický svet by sa mal teraz postaviť jednoznačne na jeho stranu a, samozrejme, hľadať mierové riešenia celého konfliktu.
Ďakujem.