Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia, kolegyne, dôvodom, prečo dnes rokujeme o tomto návrhu zákona, je účelová zmena premlčacích dôb, pričom vládna koalícia vôbec nebrala do úvahy, koho každého sa tieto zmeny dotknú. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Peter Pellegrini, prezidentský kandidát, odmieta doručiť schválenú novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov, a preto musí vláda, vládna koalícia meniť premlčacie doby pri znásilnení okľukou, pričom znovu neberie do úvahy, čo sa môže stať v prípade, ak Ústavný súd pozastaví účinnosť novely Trestného zákona. Ak by Ústavný súd pozastavil účinnosť novely Trestného zákona z 8. februára v termíne do 15. marca, v dôsledku čoho táto novela Trestného zákona nenadobudne účinnosť, nastane situácia, kedy budeme mať dve ustanovenia v Trestnom zákone, ktoré hovoria o tom istom. To je jedno z nich je tým pádom nadbytočné. Z pohľadu legislatívy a legislatívnych pravidiel je takýto jav nežiaduci. Vládna koalícia sa tým, že o tomto návrhu zákona rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, vlastne priznáva k tomu, že schválením novely Trestného zákona došlo k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo že hrozia štátu značné hospodárske škody. Keďže rokovací poriadok nepozná iné dôvody na skrátené legislatívne konanie. Čiže vládni poslanci v podstate potvrdili naše slová, že prijatím tejto novely, ktorú prijímali, došlo k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd.
Ja by som chcel sa vyjadriť, samozrejme, aj politicky k tomu, čo tu predvádza vládna koalícia. K tomu, ako sme si už v podstate zvykli a, ako to hovoril, tuším, poslanec Hlina, že nás v podstate varia ako žaby a myslia si, že toto je nový štandard. Že jednoducho pri akomkoľvek zákone ukáže Peter Pellegrini, že teraz treba obmedziť rozpravu, dohodnú si to, Huliak predloží dvanásť hodín, všetci, samozrejme, zahlasujú a potom už len jednoducho musíme sa zmestiť do stanoveného času a nemáme možnosť ísť riadnym legislatívnym procesom, presne takým, akým, aký sľuboval prezidentský kandidát Peter Pellegrini, keď sa stal predsedom Národnej rady. To bolo vtedy rečí o tom, ako to tu už bude všetko fungovať, všetky procesy budú štandardné, žiadne skrátené legislatívne konanie, nová politická kultúra. Opoziční aj koaliční poslanci predsa majú mať rovnaký priestor a on tu už nebude robiť to, čo sa tu dialo v tom zlom období 2020 – 2023.
No realita je, bohužiaľ, iná a v praxi vidíme, ako doslova klamú, vymýšľajú si, obmedzujú nás v rozprave. Hovoria, že v podstate oni teraz musia prísť s tou úpravou, pretože vtedy sa to nedalo. Vyvrátil to môj kolega pán poslanec Grendel, ktorý jasne ich usvedčil z toho, že sa to krásne dalo zmeniť. Ale vtedy bolo veľmi dôležité, ako hlasovali poslanci vládnej koalície. Najmä noví poslanci, najmä ženy poslankyne, ktoré sme vtedy na základe upozornenia pani poslankyne Števulovej žiadali, prosili, vysvetľovali sme im, že toto nie je dobrá vec, keď pri znásilneniach sa budú skracovať premlčacie doby. Ale vtedy mali všetci klapky na očiach. A mňa obzvlášť mrzí to pri poslankyniach ženách. Že tu jednoducho im konkrétne príklady vysvetľovali ženy poslankyne, či sa to stalo v nejakej ich blízkosti, poznali takéto ženy alebo konkrétne aj im sa stali nejaké prípady, oni jednoducho si dali klapky na oči a im to je úplne jedno. Vidieť to aj v tejto sále, že oni vôbec nemajú chuť diskutovať. Oni vôbec nemajú chuť dať nejaký argument. Žeby tu prišiel pán minister Susko, ktorý v minulosti na každú jednu vec, ktorá nesúvisela alebo nesedela s rokovacím poriadkom, upozorňoval. Hovoril, že toto sa nemôže robiť takto, že to nie je právne čisté, že to nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Dnes? Tam si rozpráva pri dverách, je mu to úplne ukradnuté. A oni si myslia, že môžu všetko. Že jednoducho takto si to nastavia, Pellegrini zavelí, potrebuje teraz pred voľbami ukázať, aký on je Peťulo tvrďas, že on keď niečo povie, tak to aj platí. Lenže keď si pozrieme jeho výroky a jeho prejav, keď bol zvolený za predsedu Národnej rady, tak robí úplný, ale úplný opak.
No a potom tu máme pánov poslancov, to sú skvosty tohto parlamentu, ktorí ešte obhajovali, mali tú drzosť obhajovať zníženie a skrátenie tých premlčacích lehôt. Títo hrdinovia, ktorí tu priamo, otvorene hovorili o tom, že vlastne tých desať rokov je super, lebo to vtedy tá žena, hneď jak je znásilnená, ona si to všimne a ona to hneď má ísť hlásiť. A to je super, že to bude len desať rokov. Páni poslanci Tibor Gašpar a pán poslanec tzv. boxer smerácky Glück, títo nemali hanbu to ešte aj obhajovať. A čo sa deje teraz? Aby aspoň trošku cti našli v sebe, trošku nejakej odvahy a prišli a povedali by, že viete čo, prehnali sme to, proste sme si to nevšimli, alebo viete čo, my sme tak rýchlo potrebovali upratať ten zákon, lebo sme potrebovali pomôcť našim kamošom, alebo sebe osobne, že sme si to nevšimli. Prepáčte, ideme to opraviť, ospravedlňujeme sa. Kde, čo ste! Absolútne žiadna sebareflexia. Je im to úplne jedno. Oni sa tu teraz budú tváriť, si tu tak pomrmlú, niečo tu povedia, prečítajú nejaké papiere a však deň jak nejak zbehne, správy večer nejak zahrajú a život ide ďalej. Skrátili sme si lehoty a zajtra už môže začať pokojná, kľudná predvolebná kampaň Petra Pellegriniho, ktorý už potrebuje pokoj od tejto nepríjemnej témy.
Čiže, dámy a páni, máme necelé štyri týždne do volieb, prezidentských volieb, a Peter Pellegrini už nepotrebuje tu sa doťahovať a vysvetľovať, prečo tie skrátené premlčacie doby oni znižovali, teraz naspäť ich zvyšujú, prečo nám berú slovo, prečo nám určujú, koľko času máme na to, aby sme hovorili. Prečo nám skracujú jednoducho možnosť vystupovať. Oni to už nepotrebujú, oni potrebujú mať pokoj na pokojnú predvolebnú kampaň Petra Pellegriniho, ktorý bude chodiť teraz po celom Slovensku, bude sa ukazovať, robiť si krásne fotečky, úsmevy, jamky, sprava, zľava, toto oni potrebujú. Oni nepotrebujú sa baviť a priznať si chybu chlapsky, alebo povedať, dobre, sľúbil som to, že budete mať všetci rovnaké práva, nebudeme vás obmedzovať, nebudeme robiť skrátené konania, toto sa tu nikdy nedialo. Nikdy sa to tu nedialo. Ja si to nepamätám, keď sme boli v minulej vláde, v živote sme sa nedovolili obmedziť čas poslancom, zobrať im slovo. Ale oni sa už neštítia ničoho, pretože Peter Pellegrini potrebuje mať pokojnú volebnú kampaň.
Takže nečakajme žiadne ospravedlnenia od poslanca Gašpara, nečakajme žiadne ospravedlnenia od poslanca Glücka, oni ešte sú schopní obhajovať naďalej tých desať rokov, proste tie ženy, ako hovorí pán poslanec Glück, ony si to všimnú a ony to hneď majú hlásiť. Očakával by som to ospravedlnenie a priznanie si chyby aspoň od ministra Suska, ktorý, na vlastné oči som videl v minulom volebnom období, kedy sa snažil strážiť rokovací poriadok, snažil sa strážiť zákon. Dnes úplne iný človek, úplná zmena.
Takže toto je nový štandard, páni poslanci, zvykajte si! Akonáhle budú potrebovať pokoj, akonáhle pôjdu nejaké voľby, tak príde známy, osvedčený scenár – zastavenie, obmedzovanie rozpravy, rokovať do noci. Čo tam po nejakom výbore na kontrolu SIS, ktorý bol zvolaný a seriózne boli na neho pozvaní ľudia, hostia, námestník SIS. Čo tam po nejakom výbore, pani poslankyňa Kolíková. Pán Pellegrini ukáže prstíkom, že nie, že teraz sa bude rokovať, tak sa teraz bude rokovať. Im to je jedno, že či nejaký výbor mal dopredu nejakú pozvánku, nejakú štábnu kultúru. Novú kultúru, o ktorej hovoril Peter Pellegrini, im to je úplne jedno.
No a hovorí sa, parlamentné vrabce čvirikajú, že zajtra už chcú ukončiť túto schôdzu páni poslanci, lebo idú prezidentské voľby, čo by sme tu robili, nebodaj by sme tu diskutovali, nebodaj by tu opozícia vystupovala a mali by sme priestor hovoriť k zákonom. Nebodaj by tu mal nejaký poslanec tridsať minút vystúpenia za klub, dvadsať minút vystupovania v písomnej, desať v ústnej, ste normálni?! Veď sú štyri, necelé štyri týždne do volieb. Peťulo potrebuje mať už kľud, prepánakráľa. A ešte majú tú drzosť sa tváriť, jak oni idú v súlade so zákonom a všetko je s kostolným poriadkom, všetko je okej.
Pellegrini zadržiava a nechce poslať zákon na ministerstvo spravodlivosti, ináč som zvedavý, pán minister Susko, neviem, kde je, je tu, pán minister Susko? Tu je. Ináč som zvedavý, pán minister Susko, chcel by som vedieť odpoveď, či vy ste pýtali sa pána Pellegriniho, predsedu Národnej rady, že kedy to pošle alebo že či apelujete naňho, aby to poslal. Alebo je tam nejaká dohoda, že to idete naťahovať? Aj vy idete naťahovať úplne ten čas? Povedzte to otvorene, chlapsky, neskrývajte sa za nejaké floskuly, ktoré potom budete sa vykrúcať pred novinármi, že vy všetky, všetko dodržíte podľa zákona a nejaké čiarky idete hľadať, nejaké bodky idete hľadať. Veď to je smiešne. Ľudia, ktorí to vidia, ľudia nie sú hlúpi. Vaši voliči tiež nie sú hlúpi. Štandardne vždy keď sa schválil zákon, čo najskôr sa zverejnil v Zbierke zákonov. A vy si myslíte, že keď budete naťahovať čas a budete pľuvať Ústavnému súdu do očí, že ste hrdinovia? Že ste nejaký minister? Že Pellegrini si môže povedať, že keď už bol zvolený za predsedu parlamentu, že môže robiť všetko? Vysmievať sa ľuďom do očí? Vysmievať sa Ústavnému súdu, lebo on môže všetko? Takých frajerov, takých frajerov som poznal veľa. Veľa takých frajerov tu bolo. A nepekne dopadli. Ľudia, ktorí si myslia, že môžu všetko, že sú majstri sveta, veľmi nepekne dopadnú takýto ľudia, ktorí nemajú absolútne žiadnu pokoru, rešpekt, ktorí si nestoja za svojimi slovami. Neprajem nikomu nič zlé, ale tváriť sa za hrdinu, tváriť sa, že on chce byť prezident a on normálne že hnusne pľuje Ústavnému súdu do tváre. Ústavným sudcom normálne že hnusne sa vysmieva, toto má byť prezident Slovenskej republiky?
Pán minister Susko, to nie je len tak, že vy ste minister a teraz môžete všetko. Veď tá história bude pamätať, bude sa pozerať na to, ako ste, aké kroky ste robili, čo ste hovorili, keď ste boli v opozícii a čo robíte teraz. Podľa mňa ste zbabelci. Zbabelci, ktorí sa tvária, že im záleží na spravodlivosti a zákonnosti, ale v skutočnosti ste obyčajní strachopudi. Ale v poriadku, každý si píše svoj príbeh sám. História bude pamätať, a preto sa nečudujem občanom Slovenskej republiky, a počul som tu už od viacerých poslancov, ktorí čoraz viac spomínajú čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky, a to je, že občania Slovenskej republiky majú právo sa postaviť na odpor. Nečudujem sa, keď si vy myslíte, že môžete všetko, keď si vy myslíte, že ste hrdinovia a vám to je jedno, že nejaká štábna kultúra, vám to je jedno, že nejaký Ústavný súd by mal o niečom rozhodnúť. Vy veľmi dobre viete, že ten zákon je podlosť. Vy veľmi dobre viete, že je to svinstvo. Lebo keby ste si za ním stáli, tak to zverejníte v Zbierke zákonov a nemáte sa čoho báť. A sami by ste to poslali na Ústavný súd, nech sa páči, nech rozhodne Ústavný súd, keď to je dobrý zákon, keď si za ním stojíte, hrdinovia! Ale nie, vy jak malí chlapci na základnej škole, normálne že rozbijú okno a sa tvária pred učiteľom, že nič, my sme nič nerozbili, my sme okej. To je všetko okej, to okno tam je, to nie je rozbité. Normálne že chlapi po päťdesiat, po šesťdesiat rokov a malí chlapci na základnej škole. V poriadku, okej, vy ste si vybrali túto cestu, nech sa páči.
No a teraz ešte dovoľte mi na záver, keďže chcem, aby aj moja kolegynka mohla niečo povedať, tak budem za chvíľočku končiť. Chcem ešte dať porovnania premlčacích, premlčacích dôb pri znásilnení vo svete. Pozrel som si jedno porovnávanie a všimol som si, že Francúzsko má napríklad tridsať rokov. Všimol som si, že napríklad Spojené kráľovstvo a Švajčiarsko nemá žiadne premlčacie lehoty pri znásilneniach. Dokonca aj Maďarsko pri znásilneniach na obetiach do 18 rokov nemá žiadne premlčacie lehoty. A neviem, či sledujete situáciu v Českej republike alebo máte informácie, ale teraz je tam dosť silná kauza jedného psychiatra, ktorý v minulosti zneužíval svoje pacientky a sexuálne ich zneužíval a postupne začínajú vyplavovať na povrch tie situácie a tie pacientky sa začínajú ozývať, čo sa tam dialo, keď boli psychiatrické pacientky, keď brali ťažké lieky a nikto sa ich nevedel vtedy zastať, nikto im neveril, lebo boli na psychiatrii, kto by veril bláznom. A tento hajzel, psychiater, lekár, sexuálne zneužíval tieto ženy. Teraz to vychádza na povrch, teraz sa objavujú dôkazy. A viete, čo sa tam deje? Smeje sa im do tváre ten pán psychiater, pán doktor, lebo už prešli premlčacie doby. Je to ctihodný občan.
A ja sa teraz pýtam, vážené plénum, vážení poslanci, kto má určiť tú hranicu premlčacej doby? Desať rokov je málo, to sa zhodneme. Ale dvadsať je už okej? Pán minister Susko, dvadsať rokov, okej? Nevie. Nepovie nič. Jemu to je jedno. On to potrebuje dneska rýchlo spláchnuť, aby mohol ísť preč, aby Peťulo zajtra mohol robiť kampaň, aby mali prezidenta. Ja hovorím, že aj dvadsať rokov je málo. Ja sa pýtam, prečo pri znásilneniach žien, detí, ohrozených skupín ľudí, keď sú páchané trestné činy, vraždy, prečo majú byť nejaké premlčacie doby, sa pýtam. Prečo? Poďme sa opýtať otca Daniela Tupého alebo otca Jána Kuciaka, čo si o tom myslia tí, čo to zažili. Nie my tu v parlamente, čo máme kravatky, saká, čo sme okej, sme safe, lebo sme toto nezažili, chvalabohu. Ale poďme sa rozprávať a pýtať ľudí, ktorí toto zažili na vlastnej koži, či je dvadsať rokov okej premlčacia doba. Ja si myslím, že na tieto skutky, na tak závažné trestné činy by nemali byť premlčacie doby. A my vám, pán minister, takýto pozmeňujúci návrh prinesieme v druhom čítaní. Som zvedavý, ako budete reagovať, som zvedavý, ako vládni poslanci, ktorí sú tu raz, dva, tri, štyri, piati, ako budú reagovať, ako budú hlasovať pri pozmeňujúcom návrhu, ktorý povie, že nemajú byť premlčacie doby pri takýchto závažných činoch. Prečo to nemôžeme mať ako v Spojenom kráľovstve, ako vo Švajčiarsku, prečo to nemôžeme mať takto? Keby sme len jediného jedného zločinca usvedčili po tých dvadsiatich rokoch a zavreli do basy alebo bol by exemplárne potrestaný, nestálo by to za to?
Chcem, aby vystúpila ešte moja kolegyňa pani poslankyňa Škopová za ženy, tak budem končiť a chcem vás vyzvať, páni poslanci, aby ste boli pri týchto zákonoch ľuďmi a nie strojmi, lebo to, čo ste predviedli pri hlasovaní 8. februára, keď vám vaši stranícki predsedovia povedali, že budeš ´za´ a vy ste v ten moment stratili svedomie a mali ste len klapky na očiach a hlasovali ste ´za´, ste boli stroje, neboli ste ľudia. A ja vás chcem vyzvať, aby ste boli pri hlasovaní o tak vážnych zákonoch ľuďmi. A hlavne chcem vyzvať Petra Pellegriniho, prezidentského kandidáta, a ministra Suska, aby neboli zbabelci ako malí chlapci na základnej škole a keď si stoja za tým zákonom, hrdinským zákonom, nech to zverejnia v Zbierke zákonov a nech to dajú na Ústavný súd, veď nemajú sa čoho báť, alebo potom vedia, že aký to je prúser a toto všetko, čo tu hovoria, je len divadlo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
