Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Braňo, taktiež za tvoje, za tvoje vystúpenie. Ja milujem, keď ľudia sú úprimní a keď hovoria aj o svojich osobných veciach, lebo to je pravda, to tam nebola žiadna faloš, tam, tam bola úprimnosť. A môže každý si myslieť a vytvárať si svoj názor na túto vec, mňa len zaráža tá jediná vec, že, že tak ako si to hovoril, že mal si skúsenosť s Európskym parlamentom, mal si skúsenosť s organizáciami, ktoré sú za život, ale aj proti životu, a presne ako si to popísal, my potrebujeme podporovať organizácie, ktoré budú pomáhať tým ženám v tých krízach, pri rozhodovaní, jasné, keď je tam objektívny dôvod na to, aby tá žena išla na potrat, my nehovoríme, že nie, áno, keď sú tam dôvody aj lekárske, aj možno pocitové, psychické alebo ja neviem, aké iné tam môžu byť, my nehovoríme, že nie.
My celú dobu hovoríme, kolegyne z PS-ka, o tom, že my ako štát máme prvotné právo rozhodovať, čo si tu prijmeme na Slovensku, akými zákonmi budeme chrániť život, akými zákonmi budeme podporovať tých, ktorí budú chrániť tie tehotné ženy v ťažkých situáciách, a presne o tom rozprávame, my tu nerozprávame o náboženstve, o tom, kto ako sa rozhodne. My tu máme nástroje, ktoré fungujú, len sa bavíme o tom, že nechceme prijať veci, ktoré nám bude diktovať Európska únia, ale chcem o tom rozhodovať na pôde parlamentu, lebo na pôde parlamentu sú politické strany, subjekty, ktoré obhajujú svojich voličov, ktorí majú nejaký názor. A Slovensko je silne katolícke a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem ti za tvoje vystúpenie, tvoje osobné svedectvo, myslím si, že si ponúkol jasné a zrozumiteľné dôvody, prečo niečo také ako ľudské právo na potrat neexistuje a nemá byť súčasťou Charty základných ľudských práv a nemá byť pripísané tam, kde stojí, že má každý právo na život. Sú dve diametrálne odlišné veci a nič také ako základné právo na potrat ako ľudské právo neexistuje, takže tvoje svedectvo je toho dobrým argumentom.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Povedali to už dvaja moji kolegovia, alebo traja dokonca vo faktických, ale ja to zopakujem. Braňo, toto nebolo len obyčajné vystúpenie v Národnej rade, to bolo svedectvo, to bolo silné svedectvo, ktoré sa dotkne človeka, a počula som ho opakovane a vždycky, vždycky ma to zoberie.
A ty si spomínal, že pri dedení, ak teda zomrie matka, tak dieťa je dedičom, je nenarodené dieťa. Je tu ešte jeden prípad. Ak niekto zavraždí tehotnú ženu, tak v niektorých štátoch je to dvojitá vražda, to znamená, že nielen žena, ale aj to dieťa je považované za zavraždené.
A chcem ti poďakovať aj za spomenutie tých organizácií, ktoré pomáhajú. Aj dnes tu bolo povedané, že no čo vy robíte pre tie deti, ktoré sú narodené, vy ste len podali zákon na to, aby študentky, ktoré sú tehotné, mali podporu. A ani za to nezahlasovali, ani za to nezahlasovali. V minulom volebnom období tu bolo podávaných ix návrhov nie na zrušenie alebo zmenu interrupčného zákona, ale ako pomôcť ženám v tehotenstve, rodinám v tehotenstve a aj narodeným deťom. Ani jeden neprešiel. A dokonca zákony, ktoré boli prijaté na pomoc rodinám a deťom, sa idú teraz meniť alebo rušiť.
Ja si myslím, že nie my si máme vstupovať do svedomia, ktorí ten život chránime a každý život chceme chrániť, ale vy, ktorí mu nenapomáhate.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Braňo, ty si ponúkol niečo, čo je veľmi dôležité do tejto debaty, jedna bola medzinárodná skúsenosť, teda európska v prvom rade, ako to tam chodí, ako vznikajú takéto uznesenia veľmi užitočné, a takisto aj zo Spojených štátov amerických si priniesol nejaké fakty, vieme, že oni majú, ešte inak prežívajú, majú iný právny systém ako my a možno aj iné zvyklosti, v iných podmienkach sa vyvíjal ich, ich politický systém, ale čo je pre mňa také najcennejšie, je, že si povedal osobné svedectvo. Nehovoríš, že musí to tak byť u všetkých, ale u teba to tak bolo, jasne si sa priznal, že u teba to bolo spojené aj s vierou v Ježiša Krista. A znova, nemusí to tak byť u všetkých, pretože ľudský život je univerzálny, svedomie je univerzálne. A toto my chceme chrániť a zachovať.
Mňa mrzí, že – ak som to dobre si všimol, tak, tak budem, aby som nebol osobný – niektoré z tých kolegýň, ktoré tak vehementne sa vyjadrovali, odišli, je mi ľúto, že to nepočuli, možnože to niekde počúvajú, hej, možno počúvajú, lebo to naozaj bolo dotýkajúce sa tých, ktorí majú otvorené srdce a uši a myseľ, a možno to nebolo niečo, čo zmení názor, veď nakoniec to nie je ani cieľ, že si tu vymeníme názory, ale že si položíme otázky a skúsime sa na to pozrieť inak.
A preto si myslím, že je dobré, aby sme, že máme túto debatu a že si povieme z rôznych strán tieto, tieto dôvody, tieto dilemy, ktoré máme, ale je to správne, aby sme si to tu my na Slovensku, v Slovenskej republike, v Národnej rade Slovenskej republiky povedali a rozhodli sa, vnímajúc, aj ako sa na to pozerajú občania, naši voliči, a nie aby nám to niekto nadiktoval, aby nás niekto do toho nútil, aby nás znásilňoval.
Ďakujem.

Dobre, ďakujem za slovo.
No, už niekoľkokrát tu bolo povedané, že ja sa za niečo skrývam. Tak ja sa neskrývam za nič. Ja som nepotreboval podpisy ani súhlas nikoho z vás na to, aby keby som chcel predložiť iný zákon, akýkoľvek iný alebo nejaké iné uznesenie, tak som to mohol slobodne sám ako poslanec predložiť. Ja som chcel predložiť tento typ uznesenia s týmto obsahom a s týmto cieľom.
Čiže prosím vás, neútočte osobne, zbytočne do toho vnášate osobnú animozitu a útoky. Moje uznesenie je o tom, že keď táto diskusia tu raz bude, tak aby nám nikto nemohol zhora hovoriť, a potadiaľto môžte diskutovať, ale po tomto už musíte počúvať, čo vám povieme my, takže je jediné, čo ja hovorím, je presne, a zopakujem to ešte raz, je to, že rozhodovať o tom, či budú potraty a ako budú nastavené, patrí do rúk každého jedného štátu. Každý jeden štát nech si ten rámec utvorí a vydiskutuje si to doma sám.
Tiež ma veľmi mrzí, taký ten argument, že zase niekto prichádza s témou potratov, zase to tu rieši. Prečo? Však nie sú iné problémy, no? Ale fakt je, že tento návrh ste doniesli vy Progresívne Slovensko do europarlamentu cez poslanca Hojsíka, nechali ste ho tam schváliť a ja teraz reagujem na váš návrh, na to, čo ste vy predložili alebo spolupredložili v Európskom parlamente, takže to vy ste prišli s touto témou a my na ňu reagujeme. A máme k tomu jasný postoj. Ja ten jasný postoj nemám problém kedykoľvek sformulovať, tak ako som to už urobil.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Chcem poďakovať pánovi poslancovi Krátkemu, že prišiel s touto témou a snaží sa odborne diskutovať s kolegami. Niektoré kolegynky, mám pocit, že trošku viacej idú osobne, trošku viacej do toho dávajú emócií. Nie celkom sa možno hovorí pravda.
Ale chápem na druhej strane, že oni si to možno vykladajú tak, že z ich pohľadu to je pravda. Ja im prajem, aby, aby pochopili, o čo ide pánovi poslancovi Krátkemu, aby pochopili, že nie je, by som povedal, hrdinské sa biť možno len za seba a pozerať len na seba a na svoje telo, ale hrdinské je niekedy sa postaviť možno aj za toho, kto nemá možnosť tu prísť, vystúpiť a biť sa za to svoje telo. Ja im prajem, aby pochopili, že ten malý človiečik, ktorý sa nachádza v tom matkinom tele, nemá tú možnosť za seba zabojovať. Nemá tú možnosť povedať, že: „Haló som tu! Chcem žiť! Nezabíjajte ma! Neberte mi život!“ Prajem im to, úprimne, aby sa snažili niekedy pozrieť aj cez oči toho malého, nevinného človiečika, ktorý tu nemôže prísť a bojovať za svoj život. Je to všetko super, že bojujete za seba, za svoje telá, ja vám to neberiem. O. K., fajn, ale skúste sa na to pozrieť aj, aj takto.
A čo sa týka pána poslanca Krátkeho, je jasné a evidentné každému, kto počúva túto rozpravu, že jemu ide o to, aby sa jednoducho veci, ktoré si máme vybaviť doma, ktoré si máme riešiť doma, na našom národnom, na našej národnej úrovni v parlamente, aby sme si vyriešili sami, aby sme neťahali to, tie veci a rozhodnutia do Bruselu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Kolega Rasťo, ja som rada, že si, že si spomenul slobodu svedomia a výhradu vo svedomí, pretože naši kolegovia z Progresívneho Slovenska, ale aj zo Slobody a Solidarity, keď sa spomenú tieto slová, tak v tom momente začnú hovoriť o ideológii a náboženstve, pritom rešpektovanie dôstojnosti človeka a právo a sloboda... a právo na slobodu svedomia je v každom medzinárodnom dokumente včetne našej ústavy. Skoro všetky ústavy toto majú a nikto proti tomu neprotestuje, až v tom momente, keď niekto povie, že nástrojom slobody svedomia je výhrada vo svedomí, pretože bez výhrady vo svedomí, by sloboda svedomia nemala absolútne žiaden význam, trak v tom momente to niektorých ľudí vytočí a tvrdia o tom, že dávame do toho náboženstvo. To nie je pravda! To je čiste politická záležitosť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec, ďakujem ti, že si vystúpil ako navrhovateľ a že si dal veci na pravú mieru, že si do toho dal aj srdce, aj emóciu, pretože naozaj niektoré výroky, ktoré zazneli, na ktoré si ty reagoval, že napríklad, že, že kto je za interrupcie, za život alebo, naopak, kto je proti interrupciám, je proti životu, sú naozaj také, že sa mi až parí z hlavy, keď sa to snažím pochopiť, ako je toto možné.
A ďalšia vec, ktorú si jasne povedal, je, že ten, ten postup, to uznesenie vyzýva našu vládu, aby práve keď bude na tej Európskej rade, alebo resp. keď bude na nejakom fóre ďalšom, ktoré bude k tomuto poriadané, aby dala jasný signál, lebo som presvedčený, že ak by ste sa rozprávali s ľuďmi na Slovensku úplne bežne, tak mnohí z nich, drvivá väčšina by si ťukala na čelo, keby počula, že niekto chce, aby potrat bolo základné ľudské právo alebo právo v Charte ľudských práv. My to nechceme, ľudia na Slovensku to nechcú. Veď sa bavme o tom, diskutujme pokojne. Na to máme právo. Mňa osobne vôbec neznepokojuje to, že napríklad kolegovia z Progresívneho Slovenska majú o 180 stupňov opačný názor. To je v poriadku, to je normálne. Máme slobodu, máme demokraciu. Ale riešme to tu na Slovenku. Je to veľmi vážna vec.
Ešte jedna z tých vecí, ktorú aj ty si naznačil, že mňa tak zaráža. Neviem, neviem, čo to je, ani to, nebudem to pomenovávať, ale niekto povie – tu v roku 2024 to musíme... A čo, v roku 2034 to bude lepšie alebo v roku 2014 to bolo horšie? Viete v dejinách sa dejú všelijaké veci. Neviem či Hitler bol lepší ako cisár Wilhelm, ťažko povedať, to, že bol, o 20 rokov po ňom vládol, to vôbec nie je žiaden argument.
My tu máme hodnoty, ktoré pretrvávajú, máme tu Hippokratovu prísahu, takže ďakujem ti, pán poslanec, že to pripomínaš.

No, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak som sa najprv pozastavil, že či ste vôbec to uznesenie Európskeho parlamentu čítali. A potom som veľmi rád, že, myslím, že Richard Vašečka to dobre zacitoval. V tom uznesení je doslova napísané, že sa ostro ohradzujú, že sa ostro ohradzujú voči uplatňovaniu zásady výhrady vo svedomí.
Hovoríte, že ja to predkladám z nejakého ideologického dôvodu. Povedzte mi z akého, ja som sa vás to tu opýtal, povedzte mi, lebo ja tu nepredpokladám žiaden náboženský koncept. Ja predkladám do Národnej rady uznesenie, ktorým zaviažeme vládu, aby odmietla snahy na pôde Európskeho parlamentu nám diktovať veci, ktoré sa týkajú zdravotníckej politiky. Čo je na tom ideologické?
Ale poviem vám, čo ideologické na tom, čo hovoríte vy. Vy chcete, aby v Európe všetci písali vaším belasým modrým perom a písali to, čo im nadiktujete vy. A to je ideológia. To je progresivistická ideológia. A keď hovorím o tom, že to vy, že to je voda na mlyn všelijakým radikálom a všelijakým stranám, ktoré útočia na jednotu Európskej únie, mne toto vadí. Ja chcem, aby sme v Európskom spoločenstve riešili spoločne témy, ktoré máme spoločné, v ktorých máme problémy spoločného rázu a aby sme si ich vyriešili. Prečo má niekto za snahu v Európskom parlamente nám nadiktovať to, ako si máme upraviť doma interrupčný zákon? To mi vadí. To mi vadí. (Reakcie z pléna.)
No ešte raz. Kľudne na mňa zareagujte, na navrhovateľa sa dá reagovať vo faktickej poznámke, pani poslankyňa, nemám s tým problém. Čiže ja jediné, čo hovorím, je, nechajme si toto doma, nenechajme si to zobrať a ozvime sa, že idú ďaleko. To je jediné, čo hovorím. Neviem, či bude mať s tým SMER problém vari, alebo hlasisti nezahlasujú. Ja by som bol zvedavý, ako zahlasuje napríklad taká SaS-ka, pretože keď sme tu mali teraz zákon o tom, že sú nejaké kvóty, koľko žien má byť v predstavenstvách spoločností, tak im to vadilo. Ešte aj pani Bittó Cigániková, myslím, že bola proti. Veď to sú presne tie otázky ideologického charakteru, ktoré tu vy obhajujete. Ja by som, ináč toto by ma strašne zaujímalo, že vy teda chcete z Európskeho parlamentu diktovať jednotlivým štátom, čo si majú myslieť v týchto témach? (Reakcie z pléna.) No reálne, chcete diktovať ostatným všetkým štátom, čo si majú myslieť? Chcete im napísať to presne, ako to má byť, a chcete im zobrať právo si to zrušiť? Lebo o tomto sa tu bavíme.
Takže ja tu nepresadzujem žiadnu ideológiu. Ja hovorím o tom, že Slovenská republika je zvrchovaná, a nech si rozhoduje v kultúrno-etických otázkach sama. A to isté nech robia Poliaci, to isté nech robia na Malte. A toto vám vadí. Vám vadí, že Poliaci nemajú zavedené interrupcie, tak ako by ste si to predstavovali vy, a budete sa tu oháňať tým, že to je ľudské právo. No tak...
No ešte, ešte toto som zvedavý, pani Plaváková, keď vystúpite, toto by som si chcel vypočuť, že na základe čoho vôbec hovoríte, že to je ľudské právo, pretože toto sú presne tie otázky, ktoré ja osobne považujem za dôležité, aby sme si vydiskutovali tu doma. Tu na pôde tohto parlamentu.
Prvá z tých otázok je, od ktorého momentu človeku pripíšeme jeho ľudskú dôstojnosť. Pretože to je prvý bod charty. Od ktorého momentu? Povedzte mi, od ktorého momentu to navrhujete? Od ktorého momentu je hodný ochrany života? (Reakcie z pléna.) Povedzte mi, od ktorého momentu. A keď navrhujete do ochrany života výnimku, tak mi povedzte, na základe čoho. Aký je rozdiel medzi plodom, ktoré má 13 týždňov a ktoré má 12? Je menej dôstojné to, ktoré má 12 týždňov, a to si nezaslúži ochranu, alebo to, ktoré má 13 týždňov, tam už je dosť času, intenzita dozrela, tak mu ju pripíšeme a nedovolíme naň siahnuť? Ja by som chcel poznať tieto argumenty.
A hovorím, že tie argumenty si potrebuje každý štát vzhľadom na svoju ústavnú tradíciu aj kultúrno-etické spoločenské klíma zodpovedať sám. Ja hovorím, nediktujme toto ostatným.
Väčšiu hlúposť som ešte nepočul povedať, ako je, že byť proti interrupciám je byť proti životu. Väčší oxymoron som naozaj nepočul v tomto parlamente a to som teda tu už osem rokov prítomný na týchto chodbách. A to je reakcia na pani Cigánikovú. Tak ja sa ospravedlňujem, teda že som, milí kolegovia, si nerobil kampaň, už keď som mal 18 rokov. Ja patrím medzi najmladších parlamentov... najmladších poslancov v tomto parlamente. To, že, pani Cigániková o mne doposiaľ nepočula a že som ešte zatiaľ v politicky nejako nezasvietil na Slovensku, však každý má svoju vlastnú cestu. Ja som v živote, ja som so svojím životom spokojný. Môžem si s ňou dať kávu. Poviem jej, že čomu som sa v živote venoval. A to, že som politicky nebol aktívny. A čo to je za argument?
Ja predkladám do tejto snemovne svoje uznesenie, ktorým vás volám k tomu, aby ste sa zasadili za naše národné záujmy, pretože ja si nemyslím, že v našich, v našom záujme ani záujme akejkoľvek inej členskej krajiny je, aby sme prenášali kompetencie na Brusel. A presne, ako ste povedali, a tam s tým s vami súhlasím, my máme kopec iných problémov. A keď už chceme...
A to ešte ste povedali, že sme sa nejako nezasadili za ochranu narodených detí? Ja už neviem, ktorá strana na Slovensku bola prorodinejšia. Naozaj neviem, kto priniesol toľko balík, taký veľký balík pre rodiny ako naša strana, ako naša vláda. Nerozumiem, že čo ste tým mysleli, možnože mi vysvetlíte, rád zareagujem.
Za ochranu narodených detí, samozrejme, že to zahŕňa množstvo iných tém, ale toto je presne jeden z dôvodov, prečo sa, prečo je téma interrupcií tak pálčivý problém. My na Slovensku, samozrejme, nezisťujeme dôvody, prečo žena ide na interrupciu. Ja som si pozrel, v Amerike že 40 % žien ide na interrupciu z ekonomických dôvodov. Presne tak. Navrhujem pomôcť matkám s týmto aspektom, že im to časovo v živote nevyhovuje. Sú v nejakom životnom rámci, kedy potrebujú doštudovať alebo podobne. To sú dôvody. Čiže poďme sa rozprávať o týchto dôvodoch, poďme pomôcť aj nielen tým narodeným, ale aj tým nenarodeným deťom, keď teda chceme sa o tom rozprávať.
Ale ešte raz to vrátim späť. Nelejme vodu na mlyn tým, ktorí kritizujú Európsku úniu, že sa nám stará do našich národných záujmov. Nelejme vodu na mlyn tým, ktorí sa snažia dostať preč Slovensko z Európskej únie. A takéto snahy, že nám Európska únia bude diktovať to, že akú máme mať interrupčnú politiku doma, to je presne tá voda na mlyn, ktorá roztáča tú turbínu superspôsobom, naozaj. Čiže toto treba, ja navrhujem, toto zastavme rovno na tom, na pôde Európskeho parlamentu. Nech nám to zbytočne nenútia, nevymýšľajú okolo toho rôzne dokumenty, konventy, nech si to určíme doma sami.
No posledná poznámka, aby sa nám nestalo to, čo sa stalo v Amerike, keď Najvyšší súd zrušil rozhodnutie v prípade Roe verzus Wade. To vážne? Roe v. Wade a zrušenie tohto uznesenia viedlo len k tomu, že sa vrátila naspäť kompetencia jednotlivým štátom v Amerike, aby si ochranu života alebo interrupčné zákony upravili sami podľa seba. To bolo, to bolo jediné, k čomu to viedlo. Presne to viedlo k tomu, čo navrhuje, ja a k tomu, čo presadzujem, aby si to každý štát v Európskej únii upravil sám. Aby mu to nenadiktoval poslanec Progresívneho Slovenska Hojsík, ktorý je tiež predkladateľom tohoto uznesenia z Európskeho parlamentu, ktorý ja namietam, a vyzývam vás, aby ste sa voči tomu ohradili. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pani poslankyňa, tri krátke poznámky. Jedna bude na to, čo ste hovorila mimo témy, a to je otázka výboru pre európske záležitosti, pretože druhé volebné obdobie som členkou, neviem, kde ste zobrali, že na ten výbor nechodím, vždycky to bolo riadne ospravedlniteľné, a nehovoriac o tom, že aj v minulom volebnom období, témy, ktoré boli preberané v Európskom parlamente, sme mali poslanci rozdelené a na každom výbore sme prebrali, že či s tým súhlasíme, alebo nesúhlasíme. Dokonca sme niekedy aj vyjadrili svoje výhrady.
Hovorili ste, tá druhá poznámka sa týka tých absurdných prípadov, keď ste spomínali, že nikto nenavrhne, aby deň pred pôrodom sa urobila interrupcia alebo predčasný pôrod. No tak, Roe vs. Wade bola o tom, že kým sa dieťa nenadýchne, tak sa môže ukončiť jeho život. A vo Francúzsku v etickom zákone ešte pred pol rokom alebo trištvrte bol návrh, aby sa žena, ak to poškodzuje jej psychické zdravie, mohla večer pred pôrodom rozhodnúť, že to dieťa sa nenarodí živé, len to neprešlo.
A tretie, pokiaľ sa týka toho poľského prípadu, ten poľský prípad sa používa ako manipulácia, pretože to bolo uzavreté ako porušenie lekárskych postupov a tí lekári urobili chybu. Nikto nepovedal, že to bola vina potratového zákona, ktorý platí v Poľsku. Ďakujem pekne. (Potlesk.)