Videokanál klubu

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som na rozdiel od pána poslanca Pročka chcel oceniť teda, že tu pán minister sedí a v prevažnej miere počúva to, čo sa deje vo vystúpeniach. A nič to nemení na tom, že, že čo si myslím o návrhu zákona, ktorý predkladá, čo si myslím o jeho obsahu a o tom, že sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní a nemyslím si teda o tom nič dobré. Ale dôležitá je aj tá forma teda, či tu minister nechá pri takom dôležitom zákone za seba sedieť nejakého svojho kolegu z vlády, ktorý to dostal pridelené, aby tu sedel a nevie, nevie na nič reagovať, ani, ani, ani nepočúva, aj keď sa tvári, že počúva, takže ja teda verím, že pán minister financií bude reagovať, ako sľúbil, aj na veci, ktoré zaznejú v rozprave. A áno, aj tá forma je dôležitá a a ak teda pán minister zareaguje, tak verím, že bude príležitosť aj na nejakú diskusiu a nebude to celkom tak jednostranné, ako zväčša tá rozprava dnes prebieha, že opozícia diskutuje sama medzi sebou a iba kde tu nejaký zablúdený koaličný poslanec, keď sa ho to priamo dotkne, tá téma, samozrejme, tak zareaguje. Veľmi často a teda tu zareagujem aj na, aj na to, v akom duchu bol prednesený ten samotný návrh zákona, ktorý má údajne zlepšiť verejné financie, ale aj vystúpenia tých zopár koaličných poslancov, je téma, ako sme sa sem dostali a je to snaha váľať to na, všetko váľať, všetkú zodpovednosť na predchádzajúce volebné obdobie, keď bol SMER v opozícii. Tak pri všetkej kritickosti k tomu, čo sa tu dialo v minulom volebnom období, a teda poslanecký klub SaS aj SaS boli kritickí a kritické k tomu, akým spôsobom sa narábalo s verejnými financiami, tak treba povedať, že boli v minulom volebnom období udalosti a javy, ktoré v minulosti sa nevyskytli ako pandémia, ako vojna na Ukrajine, ako s tým súvisiaca energetické kríza alebo sa nevyskytli v takej miere, ako sa vyskytli v minulom volebnom období. Okrem týchto objektívnych dôvodov, samozrejme, boli aj rozhadzovačné opatrenia predchádzajúcej vládnej zostavy alebo väčšiny z tej vládnej zostavy, ktoré zhoršili udržateľnosť verejných financií. Ale to, že sa tu dnes hovorí o gréckej ceste, to že je spochybnená dlhodobá udržateľnosť verejných financií nie je záležitosťou posledného tri a pol roku. Je to predovšetkým záležitosťou tých 12 rokov vlád SMER-u, keď sa v dobrých časoch prejedali zdroje, ktoré ekonomika vtedy, vtedy produkovala, lebo taká bola politika vlád SMER-u, že sa zdroje prejedali miesto toho, aby sa šetrilo, že sa nerobili potrebné reformy, aby sa krajina posúvala ďalej. Žilo sa z toho, čo sa tu objavilo a čo bolo do veľkej miery dôsledkom reformného úsilia vlád alebo vlády, druhej vlády Mikuláša Dzurindu. A, samozrejme, aj benefitom členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a toho, čo naša účasť na spoločnom európskom trhu pre slovenskú ekonomiku priniesla.
Čiže nie je problém, že verejné financie začali mať problém až za vlád Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera a potvrdzujú to aj dáta a dokumenty napríklad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá už vo svojej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2019, správa je z roku 2020, bola publikovaná v apríli, ale je to Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2019, keď ešte sme tu mali vládu SMER-u, tak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uviedla, že verejné financie čelia veľkým výzvam. Dlhodobá udržateľnosť sa výrazne zhoršila už pred pandémiou. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií nebola v roku 2019 dosiahnutá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol úroveň 4,2 % hrubého domáceho produktu, čím sa riziká pre dlhodobú udržateľnosť v porovnaní s rokom 2018 zvýšili a dosahujú strednú úroveň." Pričom k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií došlo tretí rok za sebou v roku 2019, tretí rok za sebou. Kryje sa to s tým predchádzajúcim volebným obdobím vlády, vlády SMER-u.
V porovnaní s rokom 2018 sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti zhoršil o 2,6 % hrubého domáceho produktu. Ivan Šramko, vtedajší predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, uviedol, hlavným dôvodom sú zmeny v dôchodkovom systéme, pričom najväčší vplyv malo zastropovanie veku odchodu do dôchodku. Očakávame, že prijatá legislatíva zvyšujúca výdavky na dôchodky a zároveň postupne silnejúci vplyv starnutia populácie budú významne prispievať k zhoršovaniu hospodárenia rozpočtu už v najbližších rokoch. A opäť tu máme ten problém neadresnosti sociálnej politiky a populizmu v sociálnej politike, keď miesto toho, aby sa robili veci, ktoré sú potrebné, aby sme sa prikrývali takou perinou, akú máme, tak politici pred voľbami rozhadzujú peniaze, hrajú sa na Ježiškov a myslia si, že si to môžu dovoliť, ale štát nemá neobmedzené zdroje. A to hovoríme o situácii, situácii ku koncu predchádzajúceho vládnutia SMER-u, ktorý sa teraz vrátil k moci.
A niečo by som teda zacitoval aj z tohtoročnej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo je to dôležité aj z hľadiska čo sa vláda alebo vláda chystá presadiť v parlamente vo vzťahu k II. pilieru. Čo opäť zhorší udržateľnosť verejných financií v budúcnosti a zneguje alebo obmedzí prinajmenšom aj to dobré, čo v predošlom období sa v dôchodkovom systéme urobila.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v reakcii na správy Európskej komisie vo svojej tohtoročnej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2022 publikovanej v apríli tohto roku uvádza: "Európska komisia v apríli 2023 zverejnila porovnanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií ukazovateľmi S2 a S1. Podľa týchto výsledkov na Slovensku najhoršiu udržateľnosť verejných financií z pomedzi všetkých krajín Európskej únie, najhoršiu. Tieto výsledky však vychádza z dlhodobých projekcií Európskej komisie z roku 2021 ktoré okrem iného nezohľadňujú prijatú dôchodkovú reformu ani lepší vývoj verejných financií v rokoch 2021-2022."
Významný príspevok ku zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti v roku 2022 malo prijatie tzv. rodinného balíčka, ktorým sa zvýšili prídavky na deti a daňový bonus s plným vplyvom od roku 2023. Táto zmena vplyvom zvýšenia dotknutých výdavkov zhoršuje dlhodobú udržateľnosť o 0,5 % hrubého domáceho produktu. Takže opäť populizmus v sociálnej politike zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a bolo to tak za prechádzajúcich smeráckych vlád, bolo to tak za vlád v predchádzajúcom volebnom období, ktoré, ktoré presadzovali opatrenia zhoršujúce dlhodobú udržateľnosť verejných financií a bez ohľadu na to, že ju zhoršovali a bude to tak aj v tomto volebnom období, lebo to, že teraz rokujeme o nejakom konsolidačnom balíčku, nesúvisí iba s tým, že potrebujeme konsolidovať, že deficit je hrozivo vysoký, že dlh nám neutešene narastá, ale aj s tým, že súčasná vláda chce pokračovať vo svojom populizme cez kompenzácie, cez trináste dôchodky opäť plošne, neadresne všetkým, lebo si potrebuje kupovať, kupovať voličov. Že nerobí zodpovednú politiku, zodpovednú politiku, ktorá by bola zodpovedná k verejným financiám, ktorá by v sociálnej oblasti pomáhala tým, ktorí to naozaj potrebujú, ktorí sú na to odkázaní. Ale opäť sa hrá na Ježiškov a rozdáva peniaze zo spoločných zdrojov, kupuje si voličov na úkor vyššieho daňového zaťaženia, ktoré prichádza práve s týmto konsolidačným balíčkom, ale aj na, na úkor ďalšieho zadlžovania, pretože skôr či neskôr všetko toto rozhadzovanie budú musieť zaplatiť voliči a daňoví poplatníci, občania, občianky.
A teda nielen Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Národná banka Slovenska upozorňuje na to, že konsolidácia, s ktorou prichádza, prichádza vláda, je nedostatočná, že konsolidácia na úrovni pol percenta je nedostatočná, že potrebná z hľadiska udržateľnosti verejných financií by bola konsolidácia na úrovni jedného až dvoch percent. Samozrejme, že, že z pohľadu pravicového by bola lepšia konsolidácia šetrením verejných výdavkov, nie zvyšovaním daní, odvodov a poplatkov, ako to chce robiť súčasná smerácka vláda. Ale opäť, ak by išlo o konsolidáciu, aj zvyšovaním verejných výdavkov, ktorá by bola robená za účelom znižovania deficitu, bol by to legitímny nástroj ľavicovej vlády. Toto je však nezodpovedný pokus, pretože smeruje k zvyšovaniu verejných výdavkov k ďalšiemu rozhadzovaniu a áno, aj to konsolidačné úsilie, aj tie nové zdroje, ktoré štát získa tým, že zvýši dane, zvýši odvody, zvýši súdne poplatky, zvýši správne poplatky, tak sa nepremietnu iba do zníženia deficitu, a teda čo zlepšenia stavu verejných financií a zníženia tej hrozby ich budúcich problémov, ale minú sa na rozhadzovanie, na populistické opatrenia súčasnej, súčasnej vlády. A v tomto ale je treba povedať, že SMER ako hlavný hýbateľ súčasnej vlády je konzistentný s tým, čo robil v minulosti, pretože SMER keď bol vo vláde, keď vládol sám, ale keď vládol ako dominantná vládna strana, tak pristupoval k verejným financiám podobne. Aj keď vtedy boli dobré časy, vtedy ekonomika produkovala zdroje, vtedy sme tu nemali také krízy alebo následky kríz, ako máme dnes, tak v tých časoch mohol SMER úplne vygumovať deficit, mohli sme tu mať vyrovnané hospodárenie, o ktorom smerovaní, ku ktorému hovoril, ak sa dobre pamätám, programové vyhlásenie tretej Ficovej vlády, ale za celé volebné obdobie sme sa ako krajina k vyrovnanému rozpočtu nedopracovali, hoci ekonomické podmienky na to boli. Ale aj vtedy v dobrých časoch bolo potrebné, pud názoru SMER-u, míňať a rozhadzovať, čiže nepodarilo sa, nepodarilo sa dostať k vyrovnanému rozpočtu. Napriek tomu deficit v tom čase sa znižoval, ale nie zásluhou nejakého sústredeného konsolidačného úsilia vtedajšej vlády alebo zásluhou zodpovednej politiky, zásluhou reforiem, iba zásluhou toho, že ekonomika šľapala a boli, boli zdroje. Časť z tých zdrojov sa, samozrejme, prejedla, časť z tých zdrojov sa využila na, na zníženie deficitu. A preto asi by bolo naivné očakávať od vlády SMER-u v zlých časoch, že bude sa správať nejako dramaticky, zodpovednejšie ako v tých dobrých časoch a prestane rozhadzovať.
Keby sme, keby sme tu mali štandardnú ľavicovú vládu, tak aj by to riešila zvyšovaním daní, tak nesnažila by sa prejesť významnú časť tých zdrojov, ktoré získa, získa tým spôsobom alebo by sa aspoň snažila o adresnú sociálnu politiku. No však nepotrebujú úplne všetci kompenzovať zvyšujúce sa úroky z hypoték. Nie všetci sú na to, na to odkázaní. Nepotrebujú úplne všetci, aj tí bohatí, kompenzovať zvyšujúce sa ceny energií, nie sú na to odkázaní. Nepotrebujú úplne všetci trináste dôchodky. Existujú tu aj ohrozenejšie skupiny obyvateľstva, ako sú dôchodcovia, napríklad jednorodičovské, jednorodičovské domácnosti. Tak áno, zodpovedná ľavicová politika by sa sústredila na pomoc ohrozeným skupinám. Nezodpovedná ľavicová politika sa sústreďuje na rozdávanie, plošné rozdávanie, rozhadzovanie verejných zdrojov, a pritom zdrojov, niektoré štát má, ale štát na, zdrojov, ktoré si musí požičať alebo ktoré musí získať tak, že ich vytiahne z vreciek, z vreciek občanov.
Okrem toho zvyšovania, zvyšovania daní zásadným opatrením z hľadiska výšky dopadov je práve ďalší zásah to II. piliera, ďalšie zníženie príspevkov, príspevku, ktorý sporitelia odvádzajú do II. piliera. A je to priam ukážkové opatrenie typu toho, čo nie je vidieť na prvý pohľad, lebo nevieme v tejto chvíli alebo bežný občan, bežný sporiteľ asi nevie odhadnúť, akým spôsobom sa to premietne do budúcich dôchodkov, tak mňa by aj zaujímalo, že keď bol tento návrh pripravovaný, pán minister, že či, či máte aj vyčíslené, aké dopady to bude mať na, na dôchodkový systém jednak z hľadiska dopadov na individuálne dôchodky dôchodcov, keď sa im zníži, zníži ten podiel, ktorý odvádzajú do, do II. pilieru. Lebo to, čo teraz odvedú, no tak to sa teraz, teraz preje. Čiže, čiže tá zásoba, ktorá tam je, je, sa zníži, ale aj z hľad... aké to bude mať dopady na, na udržateľnosť celého, celého dôchodkového systému, pretože predpokladám, že toto opatrenie síce vám umožní zaplatiť trináste dôchodky, ale zhorší udržateľnosť dôchodkového systému. Tak či ste analyzovali aj dopady na udržateľnosť dôchodkového systému a či máte pripravené nejaké kompenzačné opatrenia alebo opatrenia, ktorými zabezpečíte nápravu alebo čiastočnú nápravu toho zhoršenia udržateľnosti dôchodkového systému, ktorú, ktoré, ktorý spôsobí práve táto zmena a zníženie príspevku do II. piliera.
Ďakujem.

Pán poslanec Sabo, tiež sa chcem vyjadriť ako predchádzajúci vystupujúci k tej časti, ktorá sa týka adresnosti pomoci v súvislosti s energiami. Ono je to, samozrejme, že širší problém. A teda áno, jeden aspekt je čisto ekonomický, ďalší aspekt sú dopady na životné prostredie alebo dopady na zdravie. Ale ono je to s tou plošnosťou a neadresnosťou sociálneho systému problém ako taký, ktorý sa netýka iba kompenzácií rastúcich cien energií, ale je to problém, ktorý sa týka nastavenia celého sociálneho systému, ktorý primárne je plošný a dáva peniaze len z titulu, že niekto je alebo niekto, niekto má deti alebo, alebo niekto je, niekto je dôchodca. Teda nie je to systém adresný. Samozrejme, že, že sú poistné, poistné systémy dôchodkové, ktoré majú, majú iný charakter, ale pokiaľ ide o to, že chceme niekomu kompenzovať, že sa ocitol v núdzi, no tak v núdzi sa predsa neocitajú všetci. Je nesprávne a dokonca je nemorálne, aby sa plošne rozhadzovali peniaze, ktoré sa vyberú od všetkých a potom sa plošne, plošne použijú, plošne rozdávajú aj ľuďom, ktorí nie sú na ne odkázaní, nepotrebujú ich a vedie to k mrhaniu, vedie to k zvyšovaniu daňového, daňového zaťaženia, vedie to k menšej efektivite ekonomiky a potom chýbajú peniaze na to, na čo sú potrebné, na čo sú potrebné, lebo sa plošne rozhadzujú, plošne mrhajú. Čiže netýka sa to iba cien energií, ale celého... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega, takže presne súhlasím, adresnosť pomoci s energiami nie je nový pojem, veď skutočne sa o tom rozpráva a rozpráva od začiatku energetickej krízy a ja si myslím, že koalícia sa ani nemôže brániť tým, že nebol čas spresniť a zacieliť energetickú pomoc nejak zmysluplnejšie. Ja by som to porovnal priamo so slovami Roberta Fica, ktorý pri Trestnom zákone hovorí: "Veď to nie je nová debata, veď tá verejná debata tu prebieha dlho." Tak ja si myslím, že rovnaké kritériá by mali platiť aj na energetickú pomoc. Tiež to tu prebieha dlho a už dávno mohli mať pripravené zmysluplné riešenie. No a tie pohľady, jeden je teda pohľad prírody, človeka alebo teda nazvime to že peňaženky. Ak by fakt aspoň časť tej ceny bola trhová, lebo to sa zhodneme, že, samozrejme, nejaké dotácie sú stále potrebné, nedá sa to urobiť zo dňa na deň, ale aspoň možno tých 20 %, tých posledných 20 % spotreby bola, bola povedzme že trhová cena, tak úplne prirodzene by každý využíval efektívnejšie a vo finále by ušetril. Rovnako pohľad štátu, a to by mohlo zaujímať pána ministra financií, že ak by tá pomoc bola takto nejak nastavená motivačne, aby človek šetril, no tak aj štát by vo finále zaplatil výrazne menej. Ešte by sme teda aj prírode pomohli. No a treba to na rovinu povedať, že je absolútne jasné, že štát si takúto podporu nemôže dlho dovoliť aj keď sa pozrieme do rozpočtu, tam jednoducho nie je toľko peňazí, aby takto nastavená forma pomoci vydržala celý rok. No, ja si tak dovolím tipnúť, že tak do prezidentských volieb vydrží a potom uvidíme, čo bude.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Kolegynka Simona Petrík, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Myslím, že si povedala jednu základnú myšlienku. Presne, vláda hovorí o predvídateľnom podnikateľskom prostredí. Hovorí. Ale tá realita je presne opačná, tak ako si aj uviedla viacero prípadov. Tie jednotlivé opatrenia z tohto balíka zmien proste slúžia presne, presne opak. Búrajú podnikateľské prostredie, robia ho nepredvídateľným, robia ho nekonkurencieschopným a už napríklad aj to, čo si spomínala tie kryptomeny, respektíve investície, skutočne je menej ako mesiac do platnosti, ono sa kopu firiem a teda ľudí, ktorí sa tomuto venujú, sa už pripravovali na nové zmeny, dokonca aj mali nejaké investície, možno plánovali presťahovanie svojho daňového sídla na Slovensko. Toto všetko vlastne prijatím tohto zákona padne a čo sme fakt mohli byť niekde na vrchole, zasa budeme s prepáčením v jame.
Takisto proste tie dividendy, hej? Spomínal to tu Richard Sulík, ale to má ešte jednu absurdnosť, že vláda si povedala, že oholí tých podnikateľov hneď ešte v tomto, v tomto zdaňovacom období úplne že retroaktívne. To je tak "geniálny nápad", že teda, našťastie, si to po našom upozornení uvedomili a myslím si, že pozmeňovákom sa to mení na teda začínajúc rokom 2024, hej? Ja chápem to chcenie, že aby sa nemohli tí podnikatelia pripraviť a aby im to zobrali hneď. Takisto televízia mali teda garantovaných 0,17, ja som presvedčený, že oni dnes mali ten rozpočet pripravený a počítali s tým. Toto, že sa im to teraz škrtá na teda minimálne 0,13, to, proste to im spôsobí fakt veľké-veľké zásahy. A zasa je to čokoľvek, len nie predvídateľné podni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel venovať iba ekonomickej stránke a upozorniť na dva, na dve skutkové podstaty.
Tá prvá je, pani Jaurová, že jak sme my sme o tom aj spolu diskutovali, tak v minulosti koncesionárske poplatky tvorili polovicu príjmov RTVS a druhú polovicu tvorila zmluva so štátom, a teda keď vy hovoríte, že po novom to bude, že prídete za nami a keď budete poslúchať, tak vám láskavo niečo prihodíte, to bolo práveže v minulosti, lebo tá suma z koncesionárskych poplatkov stačila iba na tie, iba vlastne na to, že kúriť a svietiť, to bolo len mzdy a prevádzka objektov.
Po druhé percento 0,17 nezodpovedalo, tak ako mne sa zdá, pán poslanec Michelko to vravel, nezodpovedalo to tomu rozpočtu, ktorý RTVS mala, my sme si vtedy povedali, že majú plniť aj iné úlohy, majú sa konečne venovať tej domácej tvorbe, tak im to že hodne zvýšime. Ale ten rozpočet RTVS bol asi 140 miliónov, HDP je 120 miliárd, z toho 12% je 144, teda 0,12% je 144. Samozrejme, že si tiež nemyslím dobre, že je dobré, že to teraz znižujú a vonkoncom považujem za nebezpečné, ako aj môj kolega Juraj Krúpa povedal, že opäť zavádzajú akési finac... dofinancovanie zo strany štátu, lebo to bude, áno, bude to vytvárať ten priestor na tú páku, ktorá bola v minulosti oveľa väčšia, no tak teraz bude opäť nejaká, že tu dosť, tu vám niečo prihodíme, keď budete poslúchať, preto sme tam chceli dať iba %.
Na záver to, že sa koncesionárske poplatky zrušili bez ohľadu na to, ako je to v iných krajinách, tak to bolo len... (Prerušené vystúpenie.)

Ďakujem. To, čo zažívame momentálne, je, samozrejme, pokus, opätovný pokus ovládnuť Slovenskú televíziu, čiže RTVS ľuďmi, ktorí, samozrejme, zmýšľajú klasicky autokraticky. Sú to ľudia, ktorí, staršia generácia z nich, ktorá z nich tvorí väčšinu, bola formovaná v 70-tich, 80-tich rokoch minulého storočia, teda komunistickým režimom, ktorý už tak upadá a bolo to všetko také parakomunistické, ktoré im vlastne vytváralo akúsi predstavu o svete, kde sa vlastne industrializovalo a podobne, kde ten západ bol pre nich niečím úplne vzdialeným. Nemali preto nejaké zásadné pochopenie. A toto si predstavte aj tí mladší, čo sú medzi nimi, si to preniesli na nich, na, z rodičov na týchto mladších, ktorí tu v týchto radoch s touto partiou je a takýmto spôsobom pristupujú a to, čo sa tu deje momentálne, je práve pokus vyhladovať RTVS, aby ju znova získali, pretože ich zámerom je glajchšaltizácia, čiže ovládnutie toho mediálneho priestoru a ovplyvňovanie takto verejnosti. No dokonca Robert Fico to pred voľbami aj hovoril, že on pôjde po hlave riaditeľa Machaja, pretože RTVS je nevyvážená a nepúšťa tam bludy, ktoré šíril Fico a celá táto partia v predvolebnej kampani a tak ďalej a tak ďalej, že toto všetko sa deje. A ono potom, akože niektorí sa možno divia, že ono sa to vlastne deje. Ale niet sa čomu diviť, viete ono aj Adolf Hitler v Mein Kampf napí... napísal, že čo ide robiť a potom sa všetci divili, že to ide robiť. No takže nedivme sa, nedivme sa. Len čo je tu momentálne veľmi dôležité, je, že naozaj teraz postupne nám chcú kradnúť tú slobodu. A keď nám ju raz ukradnú, tak sa veľmi ťažko za ňu bojuje, veľmi ťažko, čiže teraz je ten moment, aby sme im to ukázali, že nemôžu si dovoľovať všetko a to nehovorím len o RTVS. Ďakujem.

Pán predseda, chcem vás poprosiť povedať nám informáciu, ako to bude s obednou prestávkou, aj s dnešným rokovaním. Neviem presne. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja by som sa chcel ešte na chvíľku vrátiť k hypotékam a poprosiť pána Kamenického, keby mi venoval tieto dve minúty. Budem naozaj stručný. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Očakáva sa, že úroky teda stúpnu na tie štyri percentá. Niekto mal jednopercentný úrok doteraz, stúpne mu to na štyri, čiže o tri percentuálne body, na päť, stúpne mu to na päť o štyri percentuálne body, z toho tri štvrtiny zaplatí štát, jedno percento si platí on. Čiže on vlastne bude efektívne platiť dve percentá, zvyšok platí štát. Teraz ale tá banka nezvýši, nedá úrok na päť percent, ale dá úrok na desať. Predstavte si to len ako príklad, že však obchodná politika, môže si ona sama určiť. V normálnom prípade ten klient okamžite ide k inej banke, ktorá mu dá tých päť percent. Lenže, teraz nedostane tú bonifikáciu, keď pôjde k inej banke. Čiže dá to na desať nejaká z tých veľkých bánk a doteraz to bolo to jedno percento, ide to na desať, takže plus deväť. Z toho tri štvrtiny, keď zaplatí štát, tak jednu štvrtinu, to je nejakých 1,75 %, si bude platiť ten klient. Preňho to vlastne ide z jedného percenta na 2,75, ešte stále menej, ako by dostal v inej banke. Čiže jemu na úkor štátu sa oplatí ostať v tej banke. A toto je veľmi nebezpečné. Nebudete platiť iba pár ľuďom. Máte milión úverových zmlúv, z toho je 600-tisíc ľudí, čo majú tie úvery, predplácate. Budete do nejakých 2 300 eur príjmu preplácať, možno budete 400-tisíc eur hypoték, 400-tisíc hypoték dotovať a takmer vždy to bude maximálna čiastka. Už len toto vám rozbije kasu tak, ako tá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Celý tento balík lex konsolidácia je, samozrejme, podvod. To, čo vidíme, je, že vlastne rozpočet teraz, ktorý je predkladaný, je umelo nafúknutý. Umelo nafúknutý tak, aby tá, tie peniaze, ktoré sa majú ušetriť alebo teda konsolidovať vraj v ďalšom rozpočte, tak to už bude to, o čo sa ukráti vlastne to, čo je teraz nafúknuté. Pointa je, že celá konsolidácia je jeden veľký podvod, celá konsolidácia nie je žiadna konsolidácia, je to okrádanie bežných ľudí na daniach, ktoré potom budú rozdané len jednej spoločenskej vrstve alebo jednej časti spoločnosti, ktorá má byť teda tá väčšinová, ktorá volí stranu SMER.
Čo je ale útrapné, je, že týmto okrádate aj budúce generácie, okrádate mladých ľudí o ich dôchodky, okrádate o ich zárobky, ktoré by mohli minúť a ktoré mohli investovať do našej budúcnosti. Sami ste hovorili, že to, čo vlastne tu hrozí, je grécka cesta a áno, toto je grécka cesta. Ale môžme povedať, že to je grécko-maďarská cesta. Pretože na jednej strane idete ruinovať ekonomiku, na druhej strane si idete uzurpovať moc, aby tie zdroje, ktoré sa tu budú produkovať, aby ste mohli míňať len sami pre seba, aby ste ich mohli rozkrádať. Pretože jedno heslo stále platí a bude platiť navždy: "přes den lhal, v noci krad, sociálny demokrat".

Pán poslanec Kišš, aj ja by som sa chcel vyjadriť k tomu druhému pilieru. Veľmi dobre ste to pomenovali. Žiaľ, nepadlo to na úrodnú pôdu všetkých poslucháčok, a tak ja by som rád teda zopakoval alebo teda pripojil sa k tomu, k tomu pomenovaniu, že áno, druhý pilier je v problémoch, ale je v problémoch práve vďaka zásahom, ktoré doňho robili vlády SMERU, vlády Roberta Fica, vlády Petra Pellegriniho. Čiže áno, ak má druhý pilier problémy, tak ich má v dôsledku toho, že sa nemohol vyvíjať normálne, ale že sa ho vlády SMERU snažili obmedzovať, deformovať, vyťahovať z neho peniaze na úkor aktuálnej spotreby. A teraz, teraz sa poukazuje na to, ako druhý pilier nefunguje. A veľmi správne ste vo svojom vystúpení pomenovali aj to, že nám hrozí grécka cesta, že nám hrozí bankrot štátu a potom nebude nielen na trináste dôchodky, ale nebude ani na tie dvanáste, jedenáste a desiate. A toto je jedna z vecí, ktoré kritici druhého piliera akoby opomínajú. Argumentujú tým, že však druhý pilier sa nevalorizuje, že výnosy sú nižšie. A ak aj odhliadneme od toho, prečo sú nižšie, ale zabúdajú na to, že dôchodky z prvého pilieru v prípade toho, že sa bude takto pokračovať v riadení verejných financií, že budeme smerovať k bankrotu, tak ani štát nedokáže garantovať dôchodky z prvého piliera. Lebo keď štát zbankrotuje, tak nebudú ani žiadne dôchodky z prvého piliera. A toto je cesta, po ktorej nás vedie SMER a teraz týmto zákonom to má brutálne akcelerovať.