sa dostane ak chce do inštitucionalizovaného vzťahu s maďarským štátom. Nech len jedno maďarstvo západné, procese sa zavŕši len vtedy, keď každý Maďar žijúci v Karpatskej kotline dostane maďarské štátne občianstvo a volebné právo. Takže vážení kolegovia, kolegyne, nedôjde predsa k náhodnej, jenodrázovej aktivite súčasnej vlády. Ide o dlhodobú koncepciu s ktorou bolo späté permanentné diskreditovanie Slovenska, kde postupným vývojom sa dokonca dostali politickí reprezentanti maďarskej menšiny do situácie, kde už ani potrebné nie je ďalej diskutovať o národnostných právach, pretože žiadne ďalšie nie sú. Kde bolo treba pristúpiť k otvoreným akciám s tým, že pokúšajú sa využiť okrem iného aj geopolitické prostredie, v ktorom fungujeme a možno aj rozbitosť a rozpoltenosť Národnej rady Slovenskej republiky, alebo reprezentácie nášho štátu. Možno vnímajú nezmyselné politické diskusie, ktoré oslabujú strategický potenciál Slovenska, možno všímajú, že prostredie, ktoré vytvára časť ľudí u nás na Slovensku neumožňuje seriózne diskusie o strategických ohrozeniach nášho štátu, o potrebách hľadania, využívania všetkých mocenských atribútov, ktoré tu na Slovensku sú k dispozícii a samozrejme len s jedným humanistickým cieľom, zabezpečiť spokojné a blahobytný život všetkých našich občanov.
Dnes už teda poznáme výsledky volieb v susednom Maďarsku a riziká, na ktoré sme pôvodne upozorňovali sa stali realitou. Tieto riziká reprezentované vtedy stanoviskami opozičnými lídrami, ktoré by mohli byť chápané a drvivou väčšinou médií u nás aj tak boli interpretované ako menšinové či okrajové, sa stali oficiálnou politikou maďarského štátu. Potvrdila ich vo voľbách viac ako 70%-tná väčšina občanov Maďarska. Napriek tomu, že sa ešte nevytvorila legitímna vláda, parlament pristupuje bezprecedentným spôsobom k schvaľovaniu právneho predpisu, ktorý nebývalým spôsobom porušuje platné normy medzinárodného práva, bilaterálne zmluvy, logiku európskej integrácie, ktorý stojí na hodnotách, o ktorých sme boli presvedčení, že sa už z minulosti nevrátia. Návrh zákona o dvojitom občianstve a jeho prerokovávanie v parlamente zásadným spôsobom narúša predstavu, že v oboch našich krajinách je dosť ľudí, ktorí chápu realitu 21. storočia a programovo podporujú spoluprácu, spokojné spolunažívnie, partnerské riešenie prípadných problémov, spoločné budovanie novej Európy, odmietajúcich národnostné trenice, upätý nacionalizmus, konfrontáciu a princíp vytvárania obrazu nepriateľa ako esenciálnu súčasť zahraničnej politiky. Aj keď je nádej, že súčasný stav je historicky len krátkodobý a že maďarské demokratické sily v budúcnosti možno zvládnu tento mimoriadne znepokojivý stav a táto myšlienka musí zostať živá a rovnako mierové a spoluprácu jednoznačne preferujúce riešenia, musia byť jediné a dominujúce, tak na druhej strane je nevyhnutné začať organizovať aj základné opatrenia a pravdepodobne modifikovať prístup k bezpečnostným rizikám v bezpečnostnej politike k národným záujmom Slovenskej republiky. Nové úlohy jednoznačne očakávajú diplomatickú službu Slovenskej republiky, je nevyhnutné, aby Slovensko požiadalo o stanoviská, intervenciu všetky relevantné inštitúcie medzinárodného práva. Na domácej politickej scéne by sme mali ale opustiť znehodnocovanie predstáv o suverenite a strategickej bezpečnosti, snahu neustále uhýbať pred nelegitímnym tlakom radikálnej politickej reprezentácie menšiny. Romantickú predstavu, že prijatím Parížskej zmluvy alebo charty pre novú Európu a v procese európskej integrácie éra konfrontácie skončila. Zápas o práva menšín v čoraz väčšej miere neslúži k ochrane akceptovateľných a žiadaných hodnôt a v neakceptovateľnej miere sa stáva súčasťou revizionizmu, iredentizmu, etnického expanzionizmu a nie nereálnou možnou destabilizáciou regiónu. Politika je (prepisovateľka: nezrozumiteľné slovo.) spoločnosť, kde často nejde o voľbu medzi dobrom a zlom, ale o prijatie väčšieho alebo menšieho zla. Radikalizmus nemožno nahradiť väčším radikalizmom, avšak romantizmus a bezstarostnosť, podceňovanie situácie musí nahradiť premyslená stratégia a naozaj mobilizácia všetkých nástrojov riadenia štátu k zabezpečeniu životných záujmov Slovenskej republiky. Diskusiu o tom, do akej miery je NATO a Európska únia riešením našich bezpečnostných problémov a zárukou nezmeniteľnosti statusov nášho bytia, alebo iba novým systémom pre uplatňovanie aj nelegitímnych záujmov v našom regióne, nemožno považovať za uzavretú a musí byť predmetom našej trvalej pozornosti.
Vzniknutá situácia prináša viaceré ponaučenia. Na jedno z nich upozorňuje profesor Kulašík, keď uvádza "extrémny liberalizmus vedie ku koncentrovaným útokom na štát, oslabenie patriotizmu a ku strate zmyslu pre všeobecné a tradičné hodnoty. Slovensko v súčasnosti potrebuje politické vedenie a politické elity, ktoré v potrebnej rozmanitosti vnímajú tak hodnoty humanity, idealistickej politiky, individualizmu, ale aj kolektívneho postupu pri obrane našich oprávnených záujmov. Sme presvedčení, že príslušníci maďarskej menšiny si musia uvedomiť, že menšinové bytie vychádzajúc z princípu práva na sebaurčenie národa znamená odchýlku od etnickej a občianskej príslušnosti. Veď v podobnej situácii sú aj iné národnostné menšiny v Európe, kde sa uplatňujú menšinové práva, kde sa uplatňuje širokospektrálna dvojjazyčnosť, rôzne formy samospráv a podobne. Európa myslí v intenciách takéhoto národného spoločenstva, kde príslušníci menšiny sú plnoprávnymi členmi spoločenstva. Občania sa k štátu viažu tamojším životom, cestou spoločného užívania hospodárskych, sociálnych a politických inštitúcií. Popri tom vytvárajú podmienky toho, aby mohli používať svoj k menšine patriaci jazyk, žiť svoju kultúru. Takto to napísal maďarský novinár Tamás Bárta a pokračoval ďalej. Ak niekto spomína dvojaké občianstvo v Rumunsku pre uvedených občanov, rovnako ako v Chorvátsku či Srbsku, dáva najavo, že to etnikum, ktoré je v jeho štáte vo väčšine pokladá za národ niekoho v kultúrnom zmysle, ale aj za hranice presahujúci politický národ a oddelenie území nepokladá za definitívne. Pokiaľ si všímame, pokiaľ udeľujú Rumuni občianstvo občanom v Moldavsku, zároveň s tým deklarujú aj svoj záujem o územie. To znamená, ak to isté činí maďarská strana, máme to považovať za rovnakú aktivitu? Rovnako tak je to v Srbsku, rovnako tak je to v Chorvátsku. Sú teda územné požiadavky dnes už integrálnou súčasťou maďarskej politiky? Dokumentuje to prijímanie tohto návrhu zákona?
Vážené kolegyne, kolegovia, na mnohé otázky ešte nevieme dať odpoveď. Bude ju musieť dať budúcnosť. Niekde teoretici hovoria, že štátnik sa od politika odlišuje tým, že predvída budúcnosť. Tú budúcnosť musíme hľadať všetci spoločne, ale na záver mi dovoľte, aby som ukončil svoje vystúpenie citátom z diela pána Šumana, zakladateľa integrovanej Európy. Napísal tieto slová, vôbec nie v súvislosti so situáciou, ktorá sa dneska odohráva v Maďarsku. "Ak sa v tomto krátkom výklade dejín ostane miesto pre národné túžby a hodnoty, najmä potreba národného zjednotenia, tak principiálne nemôžeme vidieť len boj o politické hranice, alebo medzi rasami, pretože nasmerovať zmysel histórie len na tieto dva aspekty znamená smerovať k nacionalizmu a rasizmu". Dúfam, že tieto slová budú pre všetkých občanov nášho štátu mementom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
