Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda, len som chcel uviesť na pravú mieru, že pri hlasovaní 155 som vykázaný ako neprítomný, ale hlasoval som za.
Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa, ja si myslím, že sme nehovorili, vlastne hovorili sme o tom istom a nespochybnil som to, že, samozrejme, tie tri roky praxe musia byť v tých určitých oboroch lekárnictva. Hej, takže ako ja si myslím, že, samozrejme, lekárnik, keď urobí školu, potom nemôže mať prax, neviem, niekde inde v potravinách, alebo nie. Nie, bude musieť mať takisto prax ako v tomto odbore. To je jedna vec.
Druhá vec, pán poslanec Blanár, už predtým som vystúpil s faktickou poznámkou, kde som reagoval na vášho poslanca, ako poslanca zo SMER-u. Bohužiaľ, či chceme, alebo nechceme, reťazce už sú tu na Slovensku. To, či sa páči nám, alebo nie, o tom teraz nerozhodujeme. Reťazce sú tu, len teraz je iná otázka. Buď dáme hlavu do piesku a povieme, že reťazce nie sú tu, pritom sú, vieme dobre. Alebo otázka je taká, že v poriadku, keď sú tu, tak poďme, môžete e pôsobiť, ale na druhej strane ministerstvo a rôzne dotknuté orgány aj podľa tohto zákona budú vás kontrolovať. Takže to je dosť veľký rozdiel a myslím si, že toto je podstatná otázka. Nie to, čo je, či budú, alebo nebudú reťazce. Bohužiaľ, či sa vám páči alebo nie. Mne sa to nepáči vôbec, ale reťazce už sú tu na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som krátko reagoval na margo zníženia kvalifikácií či odbornosti v poskytovaní lekárenskej starostlivosti. Vypočul som si množstvo názorov jednak tu v parlamente, jednak u samotných lekárnikov. Musím vás však upozorniť, že či už pohľad Slovenskej lekárnickej komory, alebo niektorých poslancov v určitých bodoch môže byť skreslený alebo účelovo zneužívaný na to, aby zákon o lieku bol spochybnený.
V súčasnom zákone a ani v novele zákona o lieku nie je ani len zmienka o tom, že by lekárnickú starostlivosť nemali poskytovať iba lekárnici. Nie je nikde preukázané, že vlastníctvo lekárne má negatívny vplyv na kvalitu poskytovanej služby. Zákon predsa prísne stanovuje, že prevádzkovanie lekárne je možné len prostredníctvom kvalifikovaných farmaceutov. Je v záujme každého vlastníka, aby ľudí, ktorí sú erudovaní, zamestnával. Dôležité je, aby mal dostatok informácií a cenovo dostupný liek.
Vo všetkých typoch lekární, sieťových i nesieťových, pracuje a s pacientom komunikuje kvalifikovaný personál. Garantuje to platná legislatíva, ktorou sú viazaní všetci vlastníci lekární. Navyše v prípade vyššieho konkurenčného tlaku na kvalitu poskytovaných služieb budú vlastníci lekární nútení investovať viac prostriedkov aj do ďalšieho vzdelávania svojich zamestnancov, čo sa týka odbornej spôsobilosti dĺžky odbornej praxe. Vieme, že dĺžka odbornej praxe lekárnika je tri roky. Požiadavky na odbornú spôsobilosť lekárnikov sú v navrhovanom zákone rovnaké ako v doterajšom zákone č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Podľa doterajších skúseností sú tri roky praxe lekárnika postačujúce na to, aby mohol zastávať funkciu odborného zástupcu, a nie je vôbec potrebné toto obdobie navyšovať.
Ďalšou otázkou je odborná spôsobilosť, požiadavka na potrebné zavedenie atestácie. V požiadavke na znovuzavedenie atestácie namiesto odbornej praxe nie je možné vyhovieť preto, že v Európskej únii nie je ani jeden špecializačný odbor pre povolanie farmaceuta harmonizovaný, na rozdiel od špecializovaných odborov, povolanie lekár, ktoré sú všetky harmonizované. Vyžadovanie špecializácie pre farmaceutov vykonávajúcich funkcie odborného zástupcu vo výrobe liekov, vo veľkodistribúcii liekov a pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni a v nemocničnej lekárni je podľa smernice č. 2005/36S o uznávaní odborných kvalifikácií prekážkou voľného pohybu osôb farmaceutov, pretože mnohé členské štáty EÚ nemajú zavedený systém postgraduálneho vzdelávania formou atestácie z príslušného špecializovaného odboru tak, ako je to zavedené v Slovenskej republike.
Podľa príslušnej smernice o uznávaní odborných kvalifikácií možno vyžadovať od farmaceutov len diplom o skončení vysokoškolského štúdia v odbore farmácia a doplňujúcu odbornú prax. To je dĺžka, opakujem znovu, je ponechaná ako doteraz platná dĺžka odbornej praxe tri roky.
Milé dámy, vážení páni, iste nie tieto sú najdôležitejšie argumenty za alebo proti tomuto zákonu, ale preto som hovoril o týchto, lebo mám pocit, že niekedy aj odborníci skôr hľadajú argumenty nato, ako niečo neurobiť, ako by skôr hľadali argumenty nato, ako naše spoločné veci posunúť trošku dopredu.
Na druhej strane musím konštatovať, že keď globálne pozrieme na tieto zákony, tak je to pravda. Dúfam, že prax to potvrdí, že lieky, že budeme šetriť týmito zákonmi financie, verejné financie, tým pádom viac peňazí zostane v systéme. Na druhej strane aj pacient, aj pre pacienta sú prospešné tieto zákony kvôli tomu, že bude doplácať za lieky menej. A preto, lebo som o týchto veciach presvedčený, tento zákon podporím.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, čo sa týka sietí, či chceme, alebo nechceme, tie siete sú tu. Vznikali aj za vašej vlády, vznikajú aj za našej. Ani mne sa to nepáči, ale na druhej strane je tu otázka, že čo s tým. Strčiť hlavu do piesku a povedať, že ako neexistujete, a pritom sú tu, alebo povedať, že v poriadku, môžete tvoriť siete a my vás budeme kontrolovať. Taká je tu otázka, žiadna iná, čo sa týka sietí. A, samozrejme, odpoveď na túto otázku každý môže dať sám. Ďakujem pekne.

Prepáčte. Pán poslanec, len to som chcel povedať, že možno som bol zle pochopený. Iste je to veľmi dôležité, nehovoril som, že v žiadnom prípade nepodporíme tento zákon v druhom čítaní. Hovoril som o tom, že všetko urobíme pre to, samozrejme aj s pánom ministrom spolu, aby sme dosiahli čo najširší konsenzus vo stavovských organizáciách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte mi v prvom čítaní krátko sa vyjadriť k návrhu zákona o liekoch, ktorý do Národnej rady predkladá vláda Slovenskej republiky.
Svojou filozofiou aj obsahom je tento zákon mimoriadne dôležitý. Veď v súčasnej hospodárskej situácii spoločnosť od nás v každom segmente života očakáva opatrenia, ktoré obmedzujú a znemožňujú ten spôsob plytvania s verejnými financiami, ktorý nás charakterizoval v predchádzajúcom volebnom období. Okrem toho zákon charakterizuje aj evidentný záujem o nastavenie rovnováhy medzi záujmami pacientov a záujmami stavovských organizácií v zdravotníctve. Za alarmujúce však považujem skutočnosť, že napriek evidentným kladom návrhu zákona sa nájde jeho veľký počet odporcov z radov predstaviteľov stavovských organizácií. Tento nedostatok poukazuje na potrebu širšieho konsenzu pri tvorbe takých dôležitých materiálov, akým tento návrh zákona nepochybne je.
Ministerstvo konzultovalo aj s poslaneckými klubmi. Som rád, že niektoré návrhy, pripomienky poslaneckého klubu MOST - HÍD aj akceptoval a zapracoval do zákona. Avšak mnohé pripomienky a návrhy niektorých stavovských organizácií v zdravotníctve naznačujú, že pred druhým čítaním treba doriešiť ešte niekoľko otvorených otázok. Poslanecký klub MOST - HÍD podporuje posunúť vládny návrh zákona do druhého čítania s touto pripomienkou, ale bude to nevyhnutnou podmienkou podpory tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Veď podľa nášho názoru dôležité právne normy musia mať nielen podporu laickej verejnosti, ale majú byť priechodné aj u odborných organizácií.
Tento zákon má dobré predpoklady, aby slúžil oprávneným záujmom občanov, ale sme aj za to, aby svojim obsahom vyhovel aj požiadavkám stavovských organizácií v zdravotníctve. A aby aj po odbornej stránke mohol byť dôležitým míľnikom v procese reorganizácie systému zdravotníctva na Slovensku. K tomu treba efektívne využiť časový interval, ktorý máme k dispozícii pred druhým čítaním, a prostredníctvom konzultácií zmeniť neuralgické body tohto návrhu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste ani nespochybnili moje slová, za čo vám ďakujem. Na druhej strane, viete, tie problémy, ktoré ste tu povedali ohľadom Budapešti, to možnože znie len vo vašich fantáziách, lebo ja som to nikdy v živote nepočul, nevidel písomne a oficiálne. Takže ja si myslím, že to je len vaša agenda a takéto veci sú len fámy. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, dnes prerokúvame návrh zákona, ktorého cieľom medzi inými je aj skutočnosť, aby Slovenská republika zákonom potvrdila svoj záväzok vo veci akceptovania základných dokumentov a princípov Európskej únie v súvislosti s národnostnými menšinami na svojom území. Podľa ústavy a európskych dokumentov používanie jazyka národnostných menšín treba chrániť, zveľaďovať a rozvíjať. Obsah tohto návrhu vyplýva z mnohých dokumentov schválených a akceptovaných Slovenskou republikou. No diania počas prechádzajúceho volebného obdobia dokázali, že Európska únia nebola dostatočne pripravená na rôzne špecifické prvky u nás. Všetky súvisiace nadnárodné dokumenty a odporúčania Únie totiž predpokladajú dobromyseľnosť vládnych strán pri zabezpečovaní základných práv národnostných menšín. Otázka požívania menšinových jazykov je vo väčšine štátov Únie riešená na spokojnosť príslušníkov národnostných menšín, čo vyjadruje nielen úroveň vyspelosti tej-ktorej krajiny, ale aj úctu príslušníkov väčšinového národa smerom k občanom, ktorí sa hlásia k menšinám. Oproti tvrdeniu niektorých hysterických hlasov, ktoré počuť na pôde tejto Národnej rady používanie iného ako štátneho jazyka nikde v rámci Únie neviedlo k spochybneniu štátnosti alebo ohrozovania hraníc. Som presvedčený, že takéto politické metódy nemajú miesto v takej vyspelej spoločnosti, ktorá sa hlási k európskym hodnotám, k demokracii, k pluralite a k tolerancii.
Musím využiť túto príležitosť aj na to, aby som upozorňoval na farizejstvo odporcov tohto zákona, ktorí vyhlasujú, že na jazykovo zmiešaných územiach môže dôjsť k diskriminácii občanov, ktorí neovládajú jazyk národnostnej menšiny. V skutočnosti zákon neukladá povinnosť zamestnancom v štátnej alebo verejnej službe ovládať jazyk menšiny. Táto požiadavka ani nemôže byť nevyhnutným predpokladom na prijatie do týchto služieb. Príslušné orgány by však mali zamestnávať aj také osoby, ktoré tieto jazyky ovládajú. Aj súčasne platný zákon ustanovuje povinnosť orgánov verejnej správy obcí vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny. Preto v porovnaní so súčasným stavom ani tento nový zákon neznamená žiadnu neprimeranú záťaž pre verejnú správu. To platí aj pre oblasť finančného zabezpečenia príp. dvojjazyčnej agendy, kde je pre obce ponechaná možnosť vlastného rozhodnutia. Tým pádom každá obec môže zvážiť zavedenie dvojjazyčnej úradnej agendy v závislosti od svojej finančnej situácie. Nebudú ich zaťažovať ani náklady zaobstarávania dopravných značiek s označením obce, tie totiž hradí štát. Podobný efekt platí aj v podnikateľskej oblasti, kde novela neprináša žiadne nové povinnosti, zakotvuje len niektoré možnosti pre občanov patriacich k národnostným menšinám. Je to napr. možnosť uvádzania geografických označení v odborných publikáciách v jazyku národnostnej menšiny. Pripomínam, že prípadmi dvojjazyčného označenia bez základnej povinnosti sa bežne môžeme stretávať v rôznych oblastiach života, pričom každý občan žijúci na národnostne zmiešanom území ich považuje za normálne. Je to vlastne prelom humanity a priateľstva v každodennom živote na týchto územiach.
Zavádzajúce sú aj fámy o jazykových getách, ktoré vehementne hlásajú najväčší nepriatelia národnostných menšín. Ani tento zákon totiž neupúšťa od používania štátneho jazyka v úradnom styku, povinnosť ovládania štátneho jazyka vyplýva zo zákona o štátnej službe. Tento návrh zákona len odstráni niektoré obmedzenia pri používaní jazyka národnostných menšín. To rozhodne nie je ekvivalentné upúšťaniu od používania štátneho jazyka. Môže to ľahko pochopiť každý triezvy a dobromyseľný občan.
Milé kolegyne, vážení kolegovia dúfam, že moje slová si nevykladáte tak, že bránim tomu, aby sa príslušníci národnostných menšín na Slovensku naučili štátny jazyk. Ja som zástancom názoru, že ovládanie štátneho jazyka je v záujme každého občana. Som za to, aby aj oni sa naučili spisovnú slovenčinu a v prípade potreby ju aj používali. To sa však dá dosiahnuť aj takým spôsobom, aby zároveň boli garantované ich ústavné práva a v prípade možnosti a potreby mohli používať aj svoj jazyk. Príprava vhodných podmienok je teraz v našich rukách. Je našou úlohou, aby vďaka múdrej a premyslenej príprave podmienok v budúcnosti žiadny člen väčšinového národa na svojej koži nepociťoval žiadny záporný efekt vyplývajúci z existencie tohto zákona. Tento zákon musí zostať v rovine poskytnutia práv menšinám, ale rozhodne nemôže pôsobiť proti oprávneným záujmom väčšinového národa. Tieto dve veci však môžu spolu existovať. A okrem prikázania a riadenia zákonmi navzájom sledujeme a uctievame aj hodnoty našich partnerov s iným materinským jazykom. Veď na to máme dosť dobrých príkladov v Európe, napr. v Južnom Tirolsku alebo vo Fínsku. Tie nám dokazujú, že prvoradým cieľom spoločnosti má byť vytvorenie prosperujúceho občianskeho prostredia, v ktorom vedľa seba pokojne žijú príslušníci rôznych národov.
Milé poslankyne, vážení poslanci, každý z vás vie, či chce skutočne zlepšiť podmienky pre príslušníkov národnostných menšín alebo mu ide o niečo iné. Česť a vďaka úprimným, ktorí aj verejne hovoria to, čo si myslia, a nevymýšľajú falošné prepojenia.
Na záver mi dovoľte opakovať myšlienku, ktorá na pôde Národnej rady už raz rezonovala. Pri hlasovaní o tomto návrhu nebudeme hlasovať len o odborných záležitostiach, budeme hlasovať aj o kvalite a úprimnosti našich ľudských charakterov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni, som veľmi rád, že ministerstvo zdravotníctva operatívne reagovalo na súčasnú situáciu na trhu omamných a psychotropných látok a pripravilo návrh zákona na skrátené legislatívne konanie, vďaka čomu teraz Národná rada Slovenskej republiky sa môže zaoberať s touto dôležitou otázkou.
Moja radosť je násobená aj skutočnosťou, že podobné zmeny som inicioval osobne aj ja a obsah tejto novely korešponduje s cieľmi pripravovaného návrhu strany MOST - HÍD, ktorý by riešil problematiku cez nariadenie vlády.
Po konzultácii s kompetentnými odborníkmi ministerstva zdravotníctva z oblasti legislatívy a s pánom ministrom však bolo jasné, že takéto riešenie by neumožnilo stíhanie zneužitia omamných látok na trestnoprávnej úrovni. Práve preto ďakujem aj členom Výboru pre zdravotníctvo pri Národnej rade, že tiež reagovali na situáciu a v záujme ochrany mladej generácie podporili potrebné opatrenia už na úrovni zákona.
Spoločnosť musí permanentne zápasiť so skutočnosťou, že trh omamných a psychotropných látok sa vyvíja inou rýchlosťou a iným spôsobom ako mnohé ostatné sféry nášho života. Z uvedeného dôvodu musí byť k tomu adekvátna aj pružnosť reakcie zodpovedných, to znamená ministerstva alebo parlamentu. Len tak môžeme zabezpečiť, aby sme minimalizovali škody alebo škodlivý dopad na našu spoločnosť, na predstaviteľov mladej generácie. Zmena v pripravenej forme môže zabezpečiť, aby sme v čo najkratšom čase odstránili medzeru v našej legislatíve.
Za veľmi šťastný a zdravý signál považujem aj skutočnosť, že Výbor pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky jednomyseľne podporil úlohu pre ministra zdravotníctva, aby vypracoval a predložil návrh riešenia, ktoré bude schopné rýchlejšie reagovať, a hlavne pružnejšie, na nové elementy trhu omamných a psychotropných látok.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, v duchu spoločnej zodpovednosti musíme spojiť sily a nezávisle od politickej príslušnosti umožniť realizovanie potrebných zmien prostredníctvom tohto zákona. V opačnom prípade by sme boli priamo zodpovední za prípadné ohrozenie našich detí a vnukov. Forma a obsah tohto zákona je dôkazom potreby sledovania zmien vo svete v 21. storočí. Aj my sa musíme prispôsobiť výzvam doby a v prípade potreby byť pohotoví, operatívni. Som presvedčený, že v záujme lepšej budúcnosti našej spoločnosti vieme spojiť naše sily a hlasovaním podporíme túto novelu.
Ďakujem pekne.