Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, ja mám so sebou desaťstranový husto písaný materiál, ale to nie je môj prejav, takže ho tu neprednesiem. Ale keďže ja nie som v zahraničnom výbore, tak som si vytlačil ten dokument, ten druhý, ktorý teraz prerokúvame v spoločnej rozprave o Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011, aby som si pomohol k tomu, čo chcem povedať.
Priatelia, dámy a páni, pán minister, dve úlohy chcem pripomenúť vám.
Jedna úloha je tá, ktorá mohla byť v tom materiáli, ale nebola v ňom preto, lebo je nová. A to je tá úloha, ktorá vyplýva z včerajšieho hlasovania, alebo isté odporúčanie Národnej rady vo vzťahu k exekutíve, k vláde, ministerstvu zahraničných vecí, aby sa angažovalo v otázke obrany prenasledovaných kresťanov alebo príslušníkov komunít náboženských, aby sa viac v tejto otázke angažovalo ako napr. iní v Európe. Ja si tu len pomôžem príkladom Angely Merkelovej, nemeckej kancelárky, ktorá sa k tejto téme vyjadrila, že je to jedna zo zahraničných priorít nemeckej vlády obraňovať tých, ktorí sú ohrození genocídou. To vyhlásenie, pán minister, poznáte zo včerajška, viac by som k nemu už nemusel hovoriť.
A teraz tá druhá úloha, ktorú som hľadal v tom materiáli, a podrobne som to teda čítal, týka sa susedských vzťahov. Týka sa to Slovenska a Maďarska. A myslel som, že v tom texte tam nájdem tú úlohu pre ministra zahraničných vecí alebo pre ministerstvo. A nenašiel som to tam. Je tam veľmi nesmelo a okrajovo spomenutý problém dvojakého občianstva, ale nič viac tam spomenuté nie je, ako, že bolo by príslušným riešením prijatie medzištátnej zmluvy. Ale my vieme, že druhá strana na iniciatívu slovenskej strany, slovenského ministerstva zahraničných vecí vlastne nijako nereagovala a čaká, ignoruje to. Chcem povedať, že tu je namieste teraz uplatniť, nebojte sa toho, princíp subsidiarity. Princíp subsidiarity je všeobecne známy v demokratických krajinách. To je, keď si človek nevie pomôcť sám, tak je na to rodina, aby mu pomohla, keď si rodina nevie pomôcť, tak je na to obec alebo komunita bližšia, ak si obec nevie pomôcť, tak je na to pomoc štátu, keď si štát nevie pomôcť, tak sú tu na to iné štáty. A my sme členmi Európskej únie. A keďže Slovensko v otázke dvojakého občianstva si nevie pomôcť, my sme nevyrobili tento problém, vyrobila ho Maďarská republika, jednoducho v tejto veci treba uplatniť princíp subsidiarity. A som presvedčený, že toto je riešenie. Tento problém musí preniesť slovenská diplomacia, slovenská vláda do Bruselu na európsku úroveň, na európsku pôdu, minister do Rady ministrov. Spomínate si napr. z nedávnej minulosti, pár týždňov dozadu na medializovaný mediálny zákon v Maďarsku, neprijateľný, nedemokratický. Európsky parlament sa touto témou zaoberal a vyvinuli na maďarskú stranu tlak, že maďarská strana musela urobiť isté zmeny. A medzi nami prepáčte za osobný názor, ak teda Maďarom v Maďarsku je jedno, aký majú mediálny zákon, čo ma je do toho. Nie? Ale problém dvojakého občianstva, to neuveriteľné zasahovanie v rozpore s medzinárodnými zvyklosťami zo strany Maďarskej republiky je typický príklad na využitie princípu subsidiarity. A ja som presvedčený, že musíme v tejto veci niečo urobiť. Je to úloha aj pre tento rok v zahraničnej politike. A ja som presvedčený, že náš minister na to má našu podporu. A jednoducho je to aj o maratóne, ako hovoril môj predrečník, ale v prvom rade proste musíme rokovať na tej úrovni, aby aj iní vedeli, že to je vážny problém a že nie je v tejto chvíli v našich silách to riešiť, ak nechceme použiť iné nástroje. Ale sme v Európskej únii, sme partneri, toto som hľadal v tom materiáli. Nenašiel som to tam, ale chcel by som na to inšpirovať pána ministra. Predpokladám, že možno väčšia kompetencia je na tých kolegoch, čo budú rečniť po mne, že by to mohla byť nejaká iniciatíva výboru pre zahraničné veci, aby sme napr. rokovali o návrhu uznesenia Národnej rady, aby to malo väčšiu váhu, aby sa pán minister mohol oprieť o to. Napr. keď bude s kolegami v Bruseli rokovať, tak môže mať iný mandát, aj premiérka, keď to bude názor Národnej rady.
Toto som považoval za dôležité povedať, aj keď nie som v zahraničnom výbore. Ďakujem za vašu pozornosť.
