Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ospravedlňujem sa pánu poslancovi Dostálovi.
Dámy a páni, ja som si dal v piatok, predtým ako sme začali rokovať o Zákonníku práce, jedno predsavzatie, že sa nedám vyprovokovať vystúpeniami poslancov k nejakej neuváženej reakcii. A zatiaľ sa mi to darí. A chcel by som tak pokračovať až do skončenia rozpravy. Ale predsa len vyprovokovať k vystúpeniu som sa dal pani kolegyňou Blahovou tak, že svoje...
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ospravedlňujem sa pánu poslancovi Dostálovi.
Dámy a páni, ja som si dal v piatok, predtým ako sme začali rokovať o Zákonníku práce, jedno predsavzatie, že sa nedám vyprovokovať vystúpeniami poslancov k nejakej neuváženej reakcii. A zatiaľ sa mi to darí. A chcel by som tak pokračovať až do skončenia rozpravy. Ale predsa len vyprovokovať k vystúpeniu som sa dal pani kolegyňou Blahovou tak, že svoje vystúpenie, ktoré som si pripravil, prednesiem teraz. Ten dôvod je prostý. Pani poslankyňa navrhla, aby sme zo spoločnej správy vyňali bod 27 na osobitné hlasovanie. To je ten bod, pri ktorom gestorský výbor odporúča, aby sme o ňom hlasovali spolu s ostatnými bodmi, ktoré odporúča prijať. Je to návrh, ktorý umožňuje prevažne ženám, ľuďom, ktorí pracujú v maloobchode, aby cez sviatok mohli stráviť čas so svojimi rodinami, ženy s manželmi, so svojimi deťmi a príp. aj prežiť slobodní sviatky ako my ostatní, ktorí vtedy do práce nejdeme. Ale, ak dovolíte, samozrejme, ma to prekvapilo preto, priznám sa, že som očakával, že tento návrh prednesie niekto iný, a nie príslušník nežného pohlavia, lebo mal som pocit, že predsa len toto je vec, ktorú by mali možno obhajovať viac ženy v tejto sále ako príp. muži, ale pekne po poriadku.
Nesúhlasím s tými, ktorí si myslia, že Zákonník práce je najdôležitejší zákon, o ktorom tu rokujeme. Sú aj dôležitejšie zákony, ale tento je rovnako dôležitý, pretože vo veľkej miere a výrazne bude ovplyvňovať život našich občanov. Je málo zákonov, pri ktorých sa prejavujú tak rozdielne záujmy a záujmy rôznych skupín. Možno budem zjednodušovať a poprosím vás, aby ste ma príp. nechytali za slovo, ale chcem zdôrazniť práve tú rozdielnosť záujmov a názorov na podobu Zákonníka práce. Nezávidím, samozrejme, ministrovi práce, sociálnych vecí, vôbec aj tie veľmi komplikované a náročné rokovania, na ktorých prejavil svoje mimoriadne schopnosti, aký bol trpezlivý pri počúvaní iných.
Boli pri tom zamestnávatelia. Títo sú a boli ovplyvnení nielen krízami, ale výrazne charakterom alebo podobou Zákonníka práce. A preto chcú jeho väčšiu flexibilitu, aby mohli ľahšie prepustiť zamestnancov, keď niet práce pre všetkých, chcú nižšie náklady pre seba, menej byrokracie, možno menej času stráveného pri rokovaní so zástupcami zamestnancov, chcú viac nadčasových hodín. Jednoducho konkurencia ich tlačí, nie je to vždy len zisk. Aj zisk nemusí byť zlý úmysel, ale tlačí ich do toho konkurencia. Ak chcú sa udržať na trhu práce, ak chcú podnikať a dosahovať zisk, je to úplne pochopiteľné.
Boli pri tom aj odbory. Odbory bránili sociálne vymoženosti svojej členskej základne, to znamená prevažne zamestnancov, v priebehu rokov vybojované sociálne práva a istoty, ktorých sa, pochopiteľne, nechcú vzdať, a to sú, samozrejme, aj isté privilégiá, napr. v porovnaní s inými, ktorí tiež zastupujú zamestnancov, sú to napr. zamestnanecké rady. Ale aj toto je pochopiteľné a úplne legitímne.
No a bola pri tom aj vláda. Tá predkladá návrh zákona. A táto na rozdiel od predchádzajúcich chce pomôcť všetkým. Chce pomôcť aj zamestnávateľom, chce pomôcť aj zamestnancom, ale predovšetkým chce pomôcť tým, ktorí to šťastie nemajú, že sú zamestnaní. A toto bola prioritná snaha vlády, aby nielenže sa zlepšili podmienky pre zamestnávateľov, pre investorov, aby Slovensko bolo pre nich atraktívnou krajinou, ale aby vláda pomohla aj nezamestnaným. To je tiež pochopiteľné. A každý to od vlády očakáva. Kto iný má riešiť problém nezamestnanosti v krajine, najmä keď je vysoká, lebo 13-percentná nezamestnanosť je naozaj veľmi vysoká? A keďže je dlhodobo na Slovensku vysoká, tak platíme cenu za toto všetci, počnúc rodinami s deťmi, ženami na materskej dovolenke a končiac až dôchodcami alebo tými, ktorí sú odkázaní na výsledky práce tých, ktorí pracujú.
Je tu aj delenie, možno tiež zjednodušené, na opozíciu a koalíciu. Pri rokovaniach vo výboroch a aj tu v pléne sa to ukazuje, že koaliční poslanci vychádzajú viac v ústrety zlepšovaniu podmienok pre zamestnávanie, to znamená, ako keby viac stáli na strane zamestnávateľov, zvyšovanie flexibility Zákonníka práce. Opozícia, tá bráni status quo, aby sme nič nemenili, ako keby akákoľvek zmena v Zákonníku práce bola dôkazom, že oni sú zlí. Ja si myslím, že dnes to nemusíme takto ideologizovať. A preto som veľmi rád, že gestorský výbor pri rokovaní o pozmeňujúcich návrhoch k Zákonníku práce sa správal veľmi konštruktívne a neschválil niektoré návrhy, ktoré v inom výbore prešli, a, naopak, schválil návrhy, ktoré možno doteraz viac prezentovala opozícia ako koalícia, myslím tým napr. na minimálne mzdové tarify, ale aj napr. zhoda s časťou koalície o výpovedných dobách, o tom už diskutovali aj moji predrečníci.
No ale dostávam sa k jadru svojho vystúpenia. Dámy a páni, rokovanie o Zákonníku práce však nebolo len o záujmoch záujmových skupín. Zákonník práce nám dnes nastavil zrkadlo o hodnotách, ako je úcta k človeku, ľudská dôstojnosť, obrana slabých, o tom, čo je to solidarita, čo znamená sláviť sviatky v spoločnosti, či je konzum viac ako ľudská dôstojnosť alebo je ekonomika viac ako kultúra.
Dámy a páni, ja viem, že cez sviatky ženy zarobia dvakrát toľko ako vo všedný deň, ale to v dnešnej situácii nepovažujem za argument proti tomu, aby tie ženy mohli byť slobodne, bez nátlakov so svojimi rodinami. A ak sa niekto pýta, či vieme, čo si o tom ľudia myslia. Ja neviem, čo si všetci ľudia o tom myslia, ale zhodou okolností keď ten návrh prešiel v gestorskom výbore, tak som zaregistroval dva prieskumy, jeden bleskový prieskum, ktorý robila súkromná televízia, nebudem jej robiť reklamu, kde z piatich alebo šiestich opýtaných, vlastne všetci s tým súhlasili a nevidia v tom problém, lebo nie každý deň dnes ľudia nakupujú a vedia si veci zariadiť tak, že niekto nakupuje raz za týždeň, niekto možno nakupuje každý druhý deň, iný prieskum, ktorý bol v jednom nemenovanom denníku, ktorý zasa robil bleskovú anketu, v ktorej viac ako 60 % opýtaných reagovalo, že súhlasia s návrhom, 30 % s ním nesúhlasilo a tí ostatní sa nevedeli vyjadriť. Ale keď som si prelistoval tú bleskovú diskusiu v tej ankete, tak som zistil, že tí, ktorí súhlasia s návrhom, tak tí sa vyjadrovali k zákazu nedeľného predaja, to znamená, že v tej ankete tí, ktorí súhlasili s návrhom, si mysleli, že poslanci chcú zavrieť obchody v nedeľu. A pritom 60 % ľudí alebo teda tí, ktorí sa tej ankety zúčastnili, tak s tým súhlasia. Tak chcem vám povedať, že to nie je obsahom toho návrhu, ale je to takisto istá vzorka, ktorá vypovedá o tom, či dnes už sme inde ako pred pätnástimi rokmi, akože divoký kapitalizmus už aj na Slovensku končí, samozrejme, aj vďaka vám alebo či bude pretrvávať ďalej a budeme sa v niektorých oblastiach správať možno horšie ako v stredoveku.
Dámy a páni, návrh pod bodom 27 v spoločnej správe nikoho neohrozuje, aj ekonomicky ani zamestnávateľov, ani odbory, ani vládu, ani koalíciu, ani opozíciu. Žiaden obchod nepríde o svojich klientov ani o tržby. V tom má tento návrh svoje čaro. Iba umožníme tým zamestnancom, ktorí dnes sedem dní v týždni dvadsaťštyri hodín denne nám musia byť k dispozícii, aby sme mohli my ostatní nakupovať a uspokojovať svoje potreby. Tento návrh umožní, aby aj oni mohli byť v čase voľna ako my všetci ostatní so svojimi rodinami, aby oni mohli prežívať voľno, aby oni mohli prežívať radosť zo sviatku, zo sviatočnej chvíle, lebo každý deň je inak pracovný.
Dámy a páni, pre ilustráciu ak dovolíte, je tu aj iný pozmeňujúci návrh, o ktorom sa už verejne diskutuje a ktorý bude predložený v rozprave, aby sa voľno zo sviatku, ktorý padne na utorok, stredu, štvrtok, presunulo na deň pred víkendom, to znamená, aby víkend nebol dva dni, ale tri dni, aby sme mohli byť dlhšie doma, aby sme si mohli dlhšie odpočinúť. No veď aj tento pozmeňujúci návrh je zrkadlom toho, že je tu skupina ľudí, ktorí nebudú mať ani jeden deň voľno. Aj vtedy, keď je sviatok, tak oni musia kvôli nám ísť do práce. My ostatní máme 52 týždňov krát 2 dni, 104 dní voľno plus štátne sviatky. Čiže
u nás je to 114 – 120 dní, u nich to nie je ani 14 dní. Neviem, či výraz novodobí otroci je namieste, ale sú takí, ktorí si myslia, že áno. Neviem, či to je veľa, ak by tento pozmeňujúci návrh prešiel. Ja som veľmi rád, že v gestorskom výbore, vo výbore pre sociálne veci, bola pre tento návrh zhoda, nehlasovali zaň všetci, ale výbor ho schválil aj prvýkrát, lebo ten návrh padol na gestorskom výbore, a schválil ho aj druhýkrát. A hlasoval za ten návrh aj jeden z predsedov koaličných strán.
Dámy a páni, hovoril o tom aj kolega Jasaň, a ja s ním súhlasím, že je to naozaj deprimujúce a frustrujúce pre mnohých, ktorí musia ísť do práce, keď všetci ostatní majú voľno. Súhlasím s ním, že to rozbíja rodinný život v mnohých prípadoch, narúša vzťahy medzi ľuďmi. A je to istým spôsobom aj dehonestujúce pre našu krajinu. Tí, ktorí toto robia a organizujú takýto predaj v našej krajine, v ich domovských krajinách to robiť nemôžu, jednoducho občania si to neželajú, neželali a im to nedovolili. Vo vyspelých demokratických krajinách je to bežné, že vláda popri jestvujúcich štátnych sviatkoch, ak sa stane mimoriadna udalosť, či už je radostná alebo mimoriadne smutná, vyhlási deň smútku napr. Aj to bolo už aj na Slovensku. A tento mimoriadny deň má svoje isté charakteristiky. Týka sa to štátnych symbolov, týka sa to úradných hodín a týka sa to napr. aj predaja v maloobchode. A preto si myslím, že to sem patrí jednoducho. A je to výraz kultúrnosti krajiny, že ak v čase sviatkov spoločnosť nie je odkázaná na činnosti, ktoré sa dajú robiť aj inokedy a nie sú nevyhnutné pre riadny chod spoločnosti, tak že v takéto dni sú obchody zatvorené. Priatelia, opak je znakom necitlivosti, opak je znakom hrubosti, opak je znakom arogancie. Myslím si, že ak prijmeme tento návrh zo spoločnej správy, tak ako to odporúča gestorský výbor, tak sa len zaradíme medzi tie vyspelé kultúrne krajiny, ktoré toto už dávno praktizujú. Nepoznám medzi návrhmi, ktoré sú v spoločnej správe, alebo ani v návrhu zákona také návrhy na zmenu, ktoré by výraznejšie zosúlaďovali pracovný a rodinný život ako tento návrh. A pritom je to princíp, ku ktorému sme sa vlastne všetci aj vo volebnej súťaži, ale aj v programovom vyhlásení zaviazali.
Dámy a páni, ja vás na rozdiel od pani poslankyne Blahovej chcem poprosiť, aby ste bod 27, aj keď budeme o ňom individuálne hlasovať, podporili.
No a teraz dovoľte ešte jeden pozmeňujúci návrh, na ktorom sme sa dohodli, poslanci v gestorskom výbore, ktorý reaguje na zmenu v Zákonníku práce, ktorá sa týka nároku na dovolenku päť týždňov po dovŕšení veku tridsaťtri rokov. Dohodli sme sa, že pozmeňujúci návrh gestorského výboru, pre výstavbu, sme nemohli v plnej miere akceptovať, ale že to, čo bolo prijateľné pre všetkých, podáme v rámci rozpravy s pätnástimi podpismi. A dovoľte, aby som ten návrh teraz prečítal. Sú to vlastne dva body, jeden širší, a jeden kratší bod.
Prvý bod. Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie: „Zákon č. 40/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 505/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z. a zákona č. 48/2001 Z. z. sa mení takto:
1. V § 67 ods. 1 sa slová dovŕši aspoň „15 rokov štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru podľa osobitného predpisu alebo pracovného pomeru po 18. roku veku“ nahrádzajú slovami „dosiahne 33 rokov veku“.
2. V § 67 sa vypúšťa odsek 3.
3. V § 120 sa slová „§ 49 ods. 1, 2, 3, 5 a 8“ nahrádzajú slovami „§ 49 ods. 1 až 3 a 5“, slová „§ 63 ods. 3 až 5“ nahrádzajú slovami „§ 63 ods. 4 až 6“, slová „§ 76 ods. 3 a 5“ nahrádzajú slovami „§ 76 ods. 4, 5 a 7“, slová „§ 97 až 102“ nahrádzajú slovami „§ 96a, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102“, slová „§ 104 až 114“ nahrádzajú slovami „§ 104, § 104a, § 105 až 114“, slová „§ 142 až 148“ nahrádzajú slovami „§ 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148“ a slová „§ 230 až 236“ nahrádzajú slovami „§ 230, § 231 ods. 1, 4 až 6, § 232, § 233, § 233a, § 234 až 236“.
4. V § 120 sa vypúšťajú slová „§ 103 ods. 4 až 7“.
Ďalšie novelizačné články sa následne prečíslujú. Ako som už hovoril, zosúlaďuje sa vznik nároku štátnych zamestnancov na dovolenku v trvaní piatich týždňov so vznikom nároku na túto dovolenku navrhnutým v Zákonníku práce. Tiež sa upravuje ustanovenie delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s navrhovanými zmenami v Zákonníku práce.
Druhý bod. V článku VI sa slová „čl. I, ktorý nadobúda“ nahrádzajú slovami „čl. I a prvého bodu a štvrtého bodu v čl. V, ktoré nadobúdajú“.
S ohľadom na navrhovanú úpravu v čl. V prvom bode a štvrtom bode je potrebné zosúladiť účinnosť s návrhom čl. I 78. bode.
O obidvoch bodoch odporúčam hlasovať spoločne.
Ďakujem za vašu trpezlivosť aj za podporu týchto návrhov. (Potlesk.)
Skryt prepis
