Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážená Národná rada, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, priznám sa, že pre mňa je tento deň, keď prerokovávame vládny návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín veľmi dôležitý, na jednej strane preto, lebo všetci prítomní tu v sále sme našim voličom sľúbili, že budeme tvoriť a prijímať zákony, ktoré budú o nich a pre nich, že tieto zákony budú uľahčovať a skvalitňovať ich život a budú prispievať k tomu, aby všetci občania na Slovensku sa cítili dôstojne a doma. A my, v strane Most – Híd, sme to sľúbili občanom aj s ohľadom na ich príslušnosť k národnostným menšinám, ktoré v našom programe majú také isté významné miesto ako ekonomické reformy, alebo skvalitnenie demokracie. Pre nás je zaväzujúca dôstojnosť národnej a ľudskej identity všetkých občanov Slovenskej republiky. Dnes ale rokujeme o právach na používanie materinského jazyka tých našich občanov, ktorí tvoria skoro 15 % obyvateľov Slovenska.
Pre mňa je tento deň dôležitý aj preto, lebo som presvedčený, že prijímame zákon, ktorý nás posunie bližšie k pozitívnym európskym príkladom a, čo je podľa mňa ešte dôležitejšie, aj k jasnejším pravidlám používania menšinových jazykov. Verím, že s týmto vedomím sme ho schvaľovali aj v rámci vládneho programu.
Kolegyne a kolegovia, som v parlamente už dlho a zažil som veľa. Ale musím povedať, že som realista. Viem, čo vyvoláva na pôde Národnej rady predloženie návrhu hoci aj zákona s menšinovou, ale hlavne s maďarskou tematikou, akú reťaz nepredstaviteľných konštrukcií červeného súkna a výpadov. Ale to sú veci, ktorým sa nechcem venovať, lebo nestoja za reakciu. Veď je veľa ľudí, ktorí sú presvedčení, že futbalu a problematike národnostných menšín, hlavne maďarskej menšiny rozumejú. Venovať sa ale musím neskutočne silnej nedôvere, ktorá u nás panuje nielen voči maďarskej, ale aj iným národnostným menšinám. Bolo by osožné ešte predtým, ako vystúpite k tomuto návrhu zákona, aby sme skúsili prekonať túto nedôveru. Som si vedomý toho, že pri zákonoch dotýkajúcich sa národnostných menšín, pri ich prerokovávaní a pri ich schvaľovaní potrebujeme dobrú vôľu väčšiny vás, poslancov, potrebujeme vaše porozumenie a pochopenie. Ale ešte raz podčiarkujem, potrebujeme predovšetkým prekonať nedôveru. Nie náhodou používam toto pomerne silné slovo. Priznajme si, že sa s nedôverou stretávame veľmi často, práve tu na pôde Národnej rady. Medzeru, ktorá vzniká medzi skúsenosťami a zdravým rozumom na jednej strane a politickými cieľmi na strane druhej, nevypĺňame vždy dobrou vierou, ale podozreniami vychádzajúcimi z nedôvery. Táto skutočnosť veľmi často ohraničuje naše činy. Skúsme, kolegyne a kolegovia, dať tú istotu občanom patriacim k národnostným menšinám, že bez ohľadu na to, kto je vo vláde, ich jazykové práva budú lepšie garantované zákonom. A tomuto slúži táto dnes prerokúvaná novela.
A takisto, ako pri rokovaní o štátnom jazyku, by som rád podčiarkol fakt, že je potrebné odstrániť aj pocit strachu, či oprávneného alebo fiktívneho. To z hľadiska dopadu na používanie materinského jazyka nemá význam skúmať. Na toto poukazuje o. i. aj analýza, ktorú pripravila Benátska komisia ale aj posudok Vysokého komisára pána Vollebaeka z 22. 7. 2009, ktorý hovorí: „Interakcia medzi dvoma zákonmi (o štátnom jazyku a o menšinových jazykoch) bola vždy rozhodujúca pri zabezpečení správnej rovnováhy medzi podporou štátneho jazyka a ochranou jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám na Slovensku.“ Musím podčiarknuť, že novelizácia tohto zákona neposkytuje práva nad rámec. Teda neposkytuje niečo nadštandardné, iba fixuje súčasnú prax používania jazyka a upresňuje jeho právny rámec, a to tak, že berie zreteľ aj na platný zákon o štátnom jazyku. Predložená novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa prispôsobuje jazykovému zákonu v deviatich paragrafoch dvadsaťtrikrát.
Napriek zastrašovaniu a dezinformáciám, ktoré odzneli v médiách, nie je pravdou, vážené panie poslankyne a páni poslanci, že tento zákon núti slovenských občanov na zmiešaných územiach učiť sa jazyk menšiny či ovládať ho. Posúďte sami, jedenásťkrát upresňuje, že okrem štátneho jazyka je možné používať aj jazyk menšín, alebo v ďalších paragrafoch deväťkrát dovoľuje použiť a využiť určité práva aj v jazyku menšín, zdôrazňujem, aj v jazyku menšín, z čoho vyplýva, samozrejme, že jazyk štátny tým pádom dotknutý nie je. Tento zákon ani naďalej nebude mať celoštátnu plošnú pôsobnosť, takže to ani nie je pravdou, že tento návrh zákona zavádza na území celého Slovenska dvojjazyčnosť. Dohodli sme sa na tom, že hranica na právo používania jazyka národnostnej menšiny vo verejnom styku bude naďalej viazaná na percentuálne zastúpenie medzi obyvateľmi obcí a miest, a nie okresov či krajov. Predkladaná novela rozširuje záväzky iba v oblasti štátnej a verejnej správy, vo sfére súkromného sektora naďalej platí dnešný stav.
Tu by som chcel tiež upozorniť na to, že nie je pravda tvrdenie, že v reštauráciách by mali minimálne jedálne lístky vydávať dvojjazyčne. To v zákone nenájdete. Príslušníci menšín vedia, že izoláciou a uzatváraním sa do seba sa nemôžu mať dobre. Ja verím, že politická reprezentácia v tejto sále takisto nadobudne presvedčenie, že spolu dosiahneme viac a bude sa nám dariť lepšie. V otázkach týkajúcich sa národnostných menšín sa to však nepodarí bez ich opýtania, zapojenia a rešpektovania. Ale musíte si, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uvedomiť, že napokon vy ste tou väčšinou, v rukách ktorej je osud menšín. Vychádza to zo suverenity väčšinového národa, zakotvenej v našej ústave. Žiadam vás preto dnes o dobrú vôľu pri prerokovaní predmetnej novely zákona. A môžete sa opýtať, prečo je to tak. Je to z niekoľkých dôvodov. Dovoľte mi z nich aspoň jeden pomenovať. Z celej plejády zákonov, ktoré ovplyvňujú život, budúcnosť, sebavedomie a vzťah k štátu u príslušníkov národnostných menšín, sú najdôležitejšie zákon o používaní ich materinského jazyka a zákon o podpore a rozvoji ich kultúry, ktoré, inač, máme v legislatívnom pláne, preto, lebo sa dotýkajú ich každodenného života, a tým im pomáhajú dôstojne si zachovať, ale aj rozvíjať svoju identitu. Ak uznávame, že menšiny svojou kultúrou a svojím jazykom obohacujú Slovensko, tak by to malo byť v záujme nás všetkých. Ak ich existenciu chápeme ako zbytočnú ťarchu, odsudzujeme ich na izoláciu.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na záver môjho vystúpenia byť trošku osobnejším. Viem, že mnohým ľuďom, a to nielen v tejto sále, ako prvé napadne, keď uvidia mňa a mojich kolegov, že sme Maďari a že stále niečo chceme pre Maďarov. To je dnešný stav. Ale bolo by dobré, keby si pomysleli, keď ma uvidia, že Béla Bugár a niektorí poslanci Mostu – Híd sú Maďari, ale že sú demokrati a že chcú, aby sa každý občan na Slovensku cítil dôstojne a doma, v pokoji, v pohode bez ohľadu na národnosť. A zdôraznili by pri tom, že nám, väčšinovému národu, to nevadí, lebo že aj národnostné menšiny sú naši spoluobčania. Uvedomujeme si, že občania s inou ako slovenskou národnosťou takisto tu platia dane, obohacujú túto krajinu, nielen materiálne, ale aj kultúrne. Tak prečo sa na nich pozerať s nedôverou?
Vážené kolegyne a kolegovia, bol by som rád, keby ste pri hlasovaní o predloženom návrhu novely zákona o používaní jazykov menšín dokázali, že ste demokrati, ktorí vidia potreby menšín v širších súvislostiach. Ak to tak bude, tak vám vopred ďakujem. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
