Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, sirôtky v parlamente. Máme pred sebou rozsiahlu novelu zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, samozrejme, v znení neskorších predpisov, ktorá v mnohých veciach zásadne mení kompetencie a, samozrejme, ich funkčnosť vyvoláva mnohé otázky, či je to pozitívny alebo negatívny krok, či krok do neznáma. Zlepší to činnosť, alebo budeme naďalej v mnohých oblastiach prestupovať sa na mieste tak, ako to sledujem od striedania moci začiatkom júla t.r. Samozrejme, rešpektujem legitimitu tohto vládneho návrhu. Vzišiel z koaličných dohôd. Avšak aj moje poznámky a otázky sú legitímne. Kladiem ich predkladateľom, som presvedčený, že niektoré kroky odoberajú prierezové kompetencie do uzavretého rezortizmu ministerstiev, a to nielen z Úradu vlády Slovenskej republiky, ale aj samotnej predsedníčky vlády Slovenskej republiky. Najmä pri vytváraní dvoch megaministerstiev: Ministerstva dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Samozrejme, v úvode poviem niekoľko pozitívnych poznámok a postrehov.
Za veľmi správne rozhodnutie považujem posilnenie kompetencií podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo a koordinuje plnenie úloh v oblasti ľudských práv, práv národnostných menšín, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti. Vo vzťahu pri presadzovaní podpory kultúry národnostných menšín, a to i komplexne, aj s presunom sekcie na ministerstve kultúry, ktorá sa stará o podporu kultúry národnostných menšín, na Úrad vlády. A, samozrejme, aj ďalších úloh a práv v tejto oblasti, ktoré má zabezpečovať vrátane veľmi pozitívnej spolurozhodovacej spolupráce s ministerstvom školstva v oblasti školskej politiky národnostných menšín. Taktiež, že podľa ods. 4 § 1 plní tieto úlohy a riadi príslušné útvary Úradu vlády Slovenskej republiky, čo v minulosti spôsobovalo problém. Za pozitívny návrh považujem aj zriadenie stáleho poradného orgánu vlády Slovenskej republiky, Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, hovorím stáleho poradného orgánu, čiže tento orgán, ktorý doteraz pracoval, má ďaleko vyššiu kompetenciu. Ďalej autonómnosť rozhodovania podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý neriadi ministerstvo a je posilnené aj tým, že v § 9 ods. 7 sa výška výdavkov v kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky rozpočtovaných na zabezpečovanie úloh v jeho pôsobnosti schvaľuje Národnou radou Slovenskej republiky zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu, pričom o použití týchto výdavkov presne, jasne a explicitne rozhoduje len podpredseda vlády Slovenskej republiky.
Pozitívne oceňujem aj skutočnosť, že ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu na základe § 28 ods.19 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školského zákona, ustanovuje ďalšie spôsoby organizácie a zabezpečovania výchovno-vzdelávacej činnosti špeciálne v materských školách. Samozrejme, aj ďalších právnych predpisov aj vo vzťahu k jazykovým školám.
A teraz niekoľko mojich negatívnych poznámok, resp. otázok k tomuto veľkému kompetenčnému, k novele veľkého kompetenčného zákona.
Po prvé. Som nemilo prekvapený, že vláda Slovenskej republiky, ktorá definuje jednu, ako jednu z vyložene významných priorít, vedu a výskum v Slovenskej republike v § 2 ods. 3 ruší ako stály poradný orgán Slovenskej republiky Radu vlády Slovenskej republiky pre vedu a techniku. Pripomínam, a nemusíme chodiť ďaleko, nielen do Rakúska, nielen do Maďarska, nielen do Poľska, ale napr. do Českej republiky, je takáto Rada vlády pre vedu a výskum a inovácie priamo, opakujem priamo, pod gesciou predsedu vlády, čo významne zvyšuje jej význam, koordinačnú úlohu a komplexnú úlohu v tejto oblasti. U nás ideme inou cestou.
Po druhé. Na jednej strane sa konštatuje, že ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja, cestovného ruchu koordinuje prípravu politík regionálneho rozvoja a na druhej strane, že kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja zostávajú na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, čo je absolútne v rozpore s formou ministerstva, s kompetenciami, jasne a explicitne určenými tak pre jedno a pre druhé ministerstvo, ktoré by malo v plnej miere zodpovedať za regionálny rozvoj. To hovorím o ministerstve dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu. Dokazuje to, že išlo len čisto o presadenie koaličných straníckych dohôd a záujmov medzi Kresťanskodemokratickým hnutím a stranou MOST-HÍD.
Po tretie. Považujem prenesenie kompetencií v oblasti cestovného ruchu z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktoré som ja osobne presadzoval v predchádzajúcej vláde, aby to bolo pri ministerstve kultúry na ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu, za veľmi zlý krok. A poviem aj prečo. Na tomto megarezorte bude cestovný ruch pri tomto ekonomickom rezorte len marginalizovaný, pričom pri rezorte kultúry by zohrával veľmi dôležitý tandem s kultúrou pri formovaní kultúrnohistorickej krajiny. To je, samozrejme, to bol pôvodný zámer tohto ministerstva, ktoré dnes ešte nesie tento názov, ale samozrejme, rozhodla vláda, rozhoduje tak, ako rozhoduje, nepovažujem to, ale musím to povedať, lebo by som v budúcnosti, ak budú problémy, musel povedať si sám sebe, že som mlčal. Musím na tieto veci poukázať.
Po štvrté. Tiež je zaujímavé, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré vo svojej pôsobnosti je ústredným orgánom štátnej správy aj pre tvorbu zahraničnej obchodnej politiky, pričom na megaministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky sa presúvajú obchodno-ekonomické oddelenia na jednotlivé zastupiteľské úrady v zahraničí, riadené týmto ministerstvom, čo je ďalším, v podstate, rozporom, pretože na jednej strane je niekto zodpovedný za komplexnú tvorbu a systémovú tvorbu zahraničnej obchodnej politiky, na druhej strane sa mu odoberajú v tejto oblasti kompetencie, pokiaľ nehovorím o nejakých spolurozhodovacích kompetenciách, pri zrušení alebo pri vzniku týchto obchodných zastupiteľstiev.
Po piate. Za najnekoncepčnejší krok považujem presun kompetencií z Úradu vlády Slovenskej republiky v oblasti koordinácie, realizácie politiky Európskej únie na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Práve európska politika sa v posledných mesiacoch novej vlády stala jej Achillovou pätou. Najmä vo vyjadreniach ministra zahraničných vecí, predsedníčky vlády, ale aj druhého najvyššieho ústavného činiteľa predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Negovanie významu solidarity spolupatričnosti je dôkazom toho, že prestala na jednej strane pracovať ministerská rada pre európsku politiku, a že koncepčné systémové návrhy dlhodobo realizované na úrovni bývalého vicepremiéra sú novými krokmi negované aj s kontaktmi na jednotlivých kolegov v Európskej únii, najmä v tej oblasti, ktorí zodpovedajú za európsku politiku a vytvárajú, samozrejme, na druhej strane veľmi zlý obraz Slovenska v Európskej únii. Som prekvapený, že premiérka vlády Slovenskej republiky sa tejto oblasti zriekla, pričom máme skúsenosti z iných štátov Európskej únie, že venujú tejto problematike európskej politiky, špeciálne multilaterálnej politiky, to znamená nie bilaterálnej, multilaterálnej politiky, veľkú pozornosť napr. vo Švédsku, v Taliansku a vo Francúzsku.
Po šieste. A to je na záver. Podobne vnímam aj presun pôsobnosti v oblasti koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, z Úradu vlády Slovenskej republiky na spomínané megaministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky. Týka sa to presunu centrálneho koordinačného orgánu pri Národnom strategickom referenčnom rámci za roky 2007 až 2013 na spomínané ministerstvo, pričom skúsenosti z iných štátov dokazujú, že takýto orgán má najlepšiu pozíciu pri úradoch vlády, pretože má prierezovú, nadrezortnú pozíciu. V súčasnosti absolútne absentuje práca koordinačných porád pri Úrade vlády Slovenskej republiky, ktoré sa pravidelne konali každé dva týždne, ktoré operatívne riešili mnohé problémy v čerpaní európskych fondov, ktorých je neúrekom. Tak ich je ako ich bolo v minulosti, tak ich bude teraz a bude aj v budúcnosti. Takmer viac ako pol roka trvalého negociovania tohto presunu z bývalého ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja na Úrad vlády Slovenskej republiky v Európskej komisii, viem si predstaviť, aké budú ďalšie náročné rokovania a nebudú ľahké. Budú možnože aj pol roka trvať, možnože aj viac, aby v podstate v Európskej komisii sa tieto veci dostali do správneho svetla, aby mohol tento centrálny koordinačný orgán fungovať. Podobne aj meniace sa alokácie medzi operačnými programami si v minulosti vyžadovali a vyžadujú niekedy ročné rokovania. Čiže, nemaľujme si tu bývalým expracovníkom ministerstva práce, sociálnych vecí pánom Rudolfom a potom pracovníkom na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja pri CKO, že sa to dá rýchlo zrealizovať. Je to náročná práca. Myslím si, že bude niekedy až rok trvať, kým sa tieto veci v rámci tých operačných programov v Európskej komisii odsúhlasia, aby mohli funkčne pracovať. Pripomínam, že nebude možné sa už vyhovárať v tomto prípade na minulú vládu. Naviac presné čísla v čerpaní fondov, aj najmä v zazmluvňovaní fondov, sa k 30. júnu evidujú a máme ich k dispozícii.
Záverom. Najmä vo vzťahu k posledným dvom bodom dovolím si pripomenúť, že v tých štátoch, kde bola koordinácia európskych fondov bod gesciou úradu vlády alebo niektoré prioritné úlohy v oblasti, napr. uvediem informatizáciu spoločnosti i-GOVERNMENT napr. v susednom Rakúsku pod gesciou bývalých predsedov vlád Wolfganga Schüssela a Alfreda Gusenbauera dosiahla kvalitatívne, efektívne, vynikajúce výsledky a čerpanie. Práve Rakúsko, ktoré bolo na chvoste v i-GOVERNMENT-e je dnes na čele štátov Európskej únie. Vďaka tomu, že tá koordinácia bola pri úrade vlády a fungovala. Podobne je to aj s významnou politikou v oblasti využívania Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov po roku 2013. To sú vážne výzvy, o ktorých sa mlčí. Takou je v našich podmienkach Dunajská stratégia, ktorá má dopravný, energetický, ekologický, sociálno-ekonomicko-kultúrny rozmer. Práve na Úrade vlády Slovenskej republiky sa urobili všetky kroky, ktorými sme sa dostali do popredia riešenia tejto politiky v rámci dunajských štátov Európskej únie. Dnes sme vďaka váhaniu a očakávaniu kompetenčných zmien opäť mnohé úlohy zmeškali. Rád by som tiež pripomenul, a využívam túto príležitosť, aby som ctené a vážené plénum oboznámil, že Európska komisia pripravila rozsiahlu kontrolu verejného obstarávania na projekty, ktoré boli schválené v rokoch 2004 až 2006 a v tejto veci sa vyžadujú od vznikajúceho megarezortu a jeho ministra 1. podpredsedu vlády Slovenskej republiky už konkrétne kroky.
Vážení prítomní, využil som túto príležitosť na mnohé vlastné postrehy, samozrejme, k legitímneho návrhu pri zmene tzv. kompetenčného zákona. Zvýraznil som pozitíva a poukázal som na možné riziká. Je vecou vlády Slovenskej republiky ako dokáže nové úlohy realizovať tak, aby sa zabezpečila funkčnosť rezortov s úlohami v domácej i v zahraničnej politike. Na základe konkrétnych argumentov, a hlavne možných rizík, dnes nemôžem podporiť navrhovanú novelu kompetenčného zákona, a to hlavne preto, že takéto usporiadanie kompetencií a zodpovedností jednotlivých členov vlády môže zásadným spôsobom, a to hovorím o tých posledných dvoch bodoch 5 a 6, ohroziť čerpanie európskych fondov. A týmto krokom sa zabrzdí znižovanie, deklarované aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, znižovanie disparít, medziregionálnych rozdielov v Slovenskej republike. Prijatie takto navrhovanej novely je podľa mňa výrazným krokom späť a čo je najsmutnejšie, je to podľa mňa v príkrom rozpore, a opätovne to opakujem aj pred týmto plénom, so schváleným programovým vyhlásením tejto vlády. Ďakujem vám za pozornosť.
