Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, začnem trošku netradične, pretože mnohé veci som konzultoval a robím dlhé roky aj vo vede a poznám vedecký život nielen na vysokých školách, ale aj v Slovenskej akadémii vied a, samozrejme, aj, prirodzene, v zahraničí. Mňa len prekvapuje, že včera v novinách bol uverejnený článok pani Králikovej podporný a doteraz nebol uverejnený príspevok, veľmi dôležitý príspevok, ktorý napísal človek, ktorý má excelentné medzinárodné európske pracovisko, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a bývalý predseda školského výboru pán profesor Devínsky. Ja som mal možnosť čítať tento jeho príspevok, ktorý pripravoval do Sme. A nedovolili mu ho tam publikovať, žiaľ, doteraz, kde ukázal, aké to má nebezpečenstvá a v čom vlastne tento návrh poslaneckej novely zákona v sebe skrýva do budúcnosti. Musím povedať, že naďalej nie som presvedčený o potrebe prijatia poslaneckej novely zákona o vysokých školách, určite v takejto filozofii, aká je obsiahnutá v konkrétnom poslaneckom návrhu. Naviac či nadovšetko v uvedenej malej novele zákona o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. bola predložená nová veľká novela, ktorú schválila koaličná väčšina v našom výbore, aj v gestorskom výbore, pánom predkladateľom. A teraz predkladáte, som mal možnosť si to prečítať, je navrhovaný, neviem, či to predložíte, ďalší pozmeňujúci návrh do pléna Národnej rady. Mám ho tam k dispozícii, kde neviem, či sa ďalšie veci precizujú. Ale nedá sa v tých jednotlivých množstvách dokumentov, ktoré predkladáte v tých pozmeňujúcich návrhoch, dočítať o tom a jasne si veci prezentovať a uvedomiť. A tu sa pán kolega nebude na mňa hnevať. Ale už sa to dlho vlečie v našej Národnej rade, takmer od septembra, potom bol tento návrh novely zákona stiahnutý, znovu predložený. Svedčí to o nepripravenosti. A musím tiež povedať ako človek, ktorý si hodnotí kvalitu, o istej nekvalitnej práci, i keď sa snažil, samozrejme, predkladateľ množstvom pripomienok, ktoré odzneli, či už z Rady vysokých škôl alebo z rektorskej konferencie, alebo vôbec z vedeckej obce, tento návrh novely zákona naprávať. Ale myslím si, že v tom dôsledku, čo tento zákon spôsobí, to si neuvedomujú ani naši predstavitelia, magnificencie jednotlivých vysokých škôl, univerzít, a čo to môže spôsobiť pre Slovensko do budúcnosti.
Ja, samozrejme, podporujem akúkoľvek transparentnosť v oblasti posudzovania vedeckých prác, záverečných prác, habilitačných prác, doktorandských prác alebo rigoróznych prác, to, samozrejme, podporujem, aby to bolo transparentné a efektívne. Ale zatiaľ si myslím, že ten návrh, resp. ten súčasný stav je dostačujúci, že vysoké školy si môžu teda v podstate tieto materiály dať k dispozícii, a predovšetkým sú k dispozícii vedeckej odbornej obci, nie aby sa s týmito výsledkami mnohých prác, ktoré sú často vystavované, resp. vytvorené aj v utajovanom režime a v iných oblastiach, čiže najmä s privátnym sektorom, takýmto spôsobom prezentovali vo verejnom registri.
V čom spočíva predovšetkým moja nedôvera.
Po prvé, ja to musím odmietnuť, v rozhodnutí, že študent doktorand či budúci docent musí súhlasiť so sprístupnením svojej práce vo verejnom registri, aby mohol byť pripustený k obhajobe svojej práce aj napriek uvedeným výnimkám, ktoré sú v tých dodatkoch alebo v množstve dodatkov, ktoré pripravili predkladatelia, osobitne pán predkladateľ pán poslanec Beblavý, ktoré konzultoval vo výbore. Napriek tomu si myslím, že je to veľmi vážny zásah do života, slobody a rozhodovania študenta a, samozrejme, celej obce vysokoškolskej, ktorá vlastne kreuje tohto budúceho či už vedeckého pracovníka alebo pracovníka v iných oblastiach praktického každodenného nášho života. Tým je porušené výlučné právo študenta a, znovu to zopakujem, autora záverečnej práce ktorejkoľvek, ako som hovoril v tom poradí, či je to záverečná práca, či je to doktorandská práca alebo habilitačná práca, udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek prenos jeho diela. Naviac, neviem, ako to tam je presne zadefinované do tých detailov, práce jednotlivé, najmä tie, ktoré treba odovzdať na vysokých školách, to sú tie záverečné práce. Týmto pádom sa posúvajú tak, že musia byť uzavreté ďaleko skôr ako do 30. apríla, aby sa dostali na ten web, aby mohli si jednak posudzovatelia veci prečítať, teda vtedy, keď ich dostanú v rukopise, a súčasne aby mohli byť zavesené dopredu, aby bol daný súhlas vedeckej obce alebo učiteľskej, pedagogickej obce a aby sa mohla podľa vášho kritéria obhajovať táto práca.
Po druhé, kto iný ako subjekt, osoba, človek, autor, tvorca má právo rozhodnúť o zverejnení svojho duchovného vlastníctva? O kvalite či nekvalite práce rozhoduje predovšetkým oponent, recenzent, ale, samozrejme, aj čitateľ a rozhodujú predovšetkým vo vedeckej obci, keď je to dielo vo vedeckej obci, to pre vedeckú vec spracované alebo slúži to konkrétnej spoločenskej praxi. Ale o tom, samozrejme, rozhoduje aj, aká je kvalita tohto diela, školiteľ, ktorý sa tým zaoberá u študenta pri tej jeho záverečnej práci. Čiže vaším prístupom sa v istom slova zmysle vyjadruje nedôvera k školiteľovi, oponentovi a samotnej komisii. Tí, čo majú za toto, okrem študenta alebo autora, nielen záverečných prác, ale aj rigoróznych, doktorandských či neviem habilitačných prác, majú svoju spoluzodpovednosť za toto dielo a, samozrejme, sú zodpovední aj za to, či toto dielo spĺňa všetky kvalitatívne opatrenia, ktoré by malo takéto dielo obsahovať aj vo vzťahu k obrane voči akémukoľvek plagiátorstvu.
Po tretie, kto pozná dokonale vedecký život, metódu vedeckej práce, vie, o čom to je, najmä v tzv., nazvem to teraz takto obrazne, tvrdých exaktných vedách, ktoré tvoria sa v laboratóriách, v nekonečných a často dlhodobých experimentoch, u tých, ktorí pracujú s prameňmi napr. v archívoch, v knižniciach, v galériách, v múzeách či v teréne. Samozrejme, tam sa pracuje s prameňmi. A často študenti si na to vynakladajú svoje vlastné prostriedky, že cestujú za tým. Ja keď som končil vysokú školu, ja som musel zo svojich prostriedkov, samozrejme, rodičia ma podporili, vycestovať do Budapešti, v tom období do Viedne do archívu, po Slovensku som chodil, aby som pozberal všetky veci, aby tá práca moja záverečná bola taká, aby spĺňala všetky predpoklady, že prináša niečo nového. Tak ma viedol môj školiteľ už nebohý, ktorý v tejto oblasti si zachoval vysoký status. A potom sú to, samozrejme, aj tzv. mäkké vedy. Najmä sú to vedy v oblasti sociálnej, kde sa len použije, povedzme, jednoducho nejaký autorizovaný prieskum a potom niekoľko domácich a zahraničných publikácií, ktoré sa nejakým spôsobom pospájajú, ako som hovoril aj minule, keď som vystupoval v tom prvom čítaní. Neviem, kto to z vedcov už povedal, že keď sa pracuje s jedných dielom a preberajú sa od neho poznatky, tak je to plagiát, a keď sa pracuje s desiatimi vedeckými prácami, teda monografiami a tak ďalej, že sa to pospája, tak z toho vraj vzniká vedecké dielo. No nie je to pravda, pretože sa tam tiež v istom slova zmysle kompiluje. A nie je tam cítiť ten nový prínos toho autora, pretože málokedy pracuje s konkrétnymi prameňmi. A máloktorý z tých autorov, najmä v tých sociálnych vedách, to robí v dlhodobom experimente. Dnes je istým spôsobom takéto naháňanie za titulmi. Nie sú vytvorené ani dva, tri, štyri roky, aby v podstate mohol niekto napísať ďalšie práce, ktoré by publikoval v renomovaných karentovaných časopisoch, aby vydal svoju monografiu a potom pristúpil až k tomu ďalšiemu svojmu ohodnoteniu v rámci vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti. Žiaľ, každý sa naháňa za titulmi. A najmä to v tej oblasti sociálnych vied pociťujem. A vidím, že tam sú práce často paperbackové a práce, ktoré nemajú svoju kvalitu. A možnože o týchto prácach by sme sa mohli spolu s predkladateľom s pánom Beblavým otvorene porozprávať.
Po štvrté, ak raz zverejním svoje dielo na internete v centrálnom registri, tak už nebudem mať záujem prácu publikovať doma ani v zahraničí v renomovaných časopisoch. Automaticky povedia, že však sme si to prečítali, už nič nové neprinášate. A záujem na zahraničných vedeckých pracoviskách a časopisoch a karentovaných časopisoch je originalita diela, ktorá rok predtým nebola publikovaná. A akýmkoľvek spôsobom už akonáhle je to na takomto centrálnom registri prístupnom všetkým zverejnené, tak automaticky sa to často považuje za publikovanie práce, čo je podľa mňa veľkou Achillovou pätou vášho návrhu. A nadovšetko sa týmto vytvára šanca tzv. legitímneho vykrádania dôležitých vedeckých postupov, výsledkov. A teraz budem hovoriť predovšetkým o tých vedách, či sú to už farmakológia, lekárske vedy, technické vedy, prírodné vedy, fyzika, matematika a tak ďalej a tak ďalej, kde stačí si prečítať metódu tejto práce. Samozrejme, to budú sledovať zo zahraničia, automaticky to zrealizujú. A kto už v podstate zachytí to, že sa to vlastne vytiahlo z týchto prác našich nádejných docentov, resp. doktorandov, ktorí na týchto prácach dlhodobo pracovali, často do toho vkladali nielen verejné zdroje, ale aj privátne zdroje, keďže to robili niekedy v privátnych firmách, často do toho vkladali svoje vlastné zdroje a často do toho vkladali aj zahraničné zdroje, keďže pracovali niektorí, najmä doktorandi pracujú aj v zahraničných laboratóriách a robia spoločne experimenty v zahraničí? Takže práve toto bude veľmi nebezpečné, že sa týmto spôsobom budú vykrádať dôležité vedecké postupy, teda metódy, aj metodológia, prirodzene, zvolená na tieto postupy metodické, výsledky tejto práce, predovšetkým vo využívaní týchto mnohých návrhov pre inovačnú prax a vlastne v rámci spoločenskej praxe a výrobnej praxe, priemyselnej praxe a tak ďalej a tak ďalej. Budeme jeden z mála štátov Európskej únie, ktorý takto vystaví vedecké práce vedeckému priemyselnému vykrádaniu. Dovolím si to takto tvrdiť. A, by som povedal, nemusím si dávať servítku na ústa, som o tom presvedčený, že to touto cestou pôjde. A v žiadnom prípade nezabezpečíte, aby sa k tým prácam nedostali ľudia, ktorí ich potom použijú, stačí zmeniť vetu a už nikdy nezistíte cez rôzne počítacie systémy, servery, či to bol originál alebo či to bol plagiát a tak ďalej a tak ďalej, stačí zmeniť slovíčka a už to žiaden počítačový systém, poznáme takýto v Brne, nevyrieši.
A po piate, a to je posledné, čo chcem povedať, je to nielen, ako som už spomenul v tých svojich úvodných častiach, veľký zásah do osobných autorských práv, lebo, a teraz zacitujem, my sme sa o tom bavili, pán poslanec, aj na výbore a ja som presvedčený napriek tým rôznym úpravám, je to v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES Európskeho spoločenstva z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. My sme vstúpili do Európskej únie v roku 2004 k 1. máju. Vyjednávač, ktorý bol, negociátor, bol to pán Figeľ. Tieto veci sme automaticky implementovali do nášho systému. A bude to v rozpore s touto smernicou a poviem aj, prečo to tak bude. Tento návrh prikazuje študentovi alebo autorovi, alebo budúcemu docentovi poskytnúť súhlas so zverejnením záverečnej práce ako podmienku pripustenia k jej obhajobe, ktorá je podľa existujúcich ustanovení tohto zákona č. 131/2002 Z. z., hovorím o zákone o vysokých školách, podmienkou ukončenia riadneho štúdia alebo riadnej obhajoby titulu. Tým je porušené výlučné právo študenta autora záverečnej práce udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos jeho diela, ktoré mu má garantovať právny systém Slovenskej republiky na základe čl. 3 ods. 1 smernice, z ktorej citujem: „Členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami, vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.“ Nuž vystavujeme sa veľkým súdom v budúcnosti. A ja som presvedčený, že nielen študenti, ale aj docenti nie sú hlúpi a že sa budú často odvolávať na túto smernicu. To, čo robíte u nás na Slovensku, je v rozpore s touto smernicou. A budú tieto súdy, samozrejme, aj, prirodzene, vyhrávať.
Touto cestou, znovu opakujem, pán poslanec, ale aj celý kolektív autorov, nechoďte, lebo naozaj to nie je cesta, ako bojovať na Slovensku proti plagiátorstvu, lebo jediná cesta je kvalitná práca na školách, jediná cesta je to, čo už dnes existuje na jednotlivých fakultách, na jednotlivých vysokých školách, univerzitách, nech o tom rozhodujú jednotlivé školy, tak ako to je v Českej republike, tam nemajú s tým problémy. Je to kvalitná práca nielen oponentov práce, ale aj školiteľa. A od toho sa bude odvíjať v podstate, či to je plagiát alebo neplagiát. Musí niesť niekto zodpovednosť a tú zodpovednosť nesie autor a celý ten tím ľudí, ktorý tú prácu posudzuje alebo recenzuje. Takýmto spôsobom vlastne sa budeme vedieť brániť akýmkoľvek aktivitám. A znovu opakujem, cítim za tým taký spôsob, ako nájsť prácu pre jednu mimovládnu organizáciu v Slovenskej republike. Ďakujem vám veľmi pekne.
