Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dneska mám trošku šansónový hlas, tak mi to prepáčte. A, samozrejme, moje vystúpenie sa bude dotýkať predovšetkým filozofie a zamerania zákona, čo je celkom prirodzené, keďže ideme do prvého čítania. A, samozrejme, pokiaľ budeme rokovať o ňom na výbore gestorskom a potom, prirodzene, aj v druhom čítaní a v treťom čítaní tuná v pléne Národnej rady na...
Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dneska mám trošku šansónový hlas, tak mi to prepáčte. A, samozrejme, moje vystúpenie sa bude dotýkať predovšetkým filozofie a zamerania zákona, čo je celkom prirodzené, keďže ideme do prvého čítania. A, samozrejme, pokiaľ budeme rokovať o ňom na výbore gestorskom a potom, prirodzene, aj v druhom čítaní a v treťom čítaní tuná v pléne Národnej rady na októbrovej schôdze, budú možno z našej strany predložené isté návrhy, ktoré, pevne verím, budú zobraté tiež tak, ako to uviedol pán spravodajca, ktoré budú pomáhať, pokiaľ bude možné vylepšovať tento návrh, ale, opakujem, čo je veľmi dôležité, nezasahovať tak do tej kompetencie vlády, ktorá tento zákon mala na medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde iste bol aj v Legislatívnej rade vlády, aby sme tam nedali niektoré veci, ktoré budú, samozrejme, často v rozpore s inými zákonmi. A to je dosť náročná robota. A budeme musieť mnohé veci celkom prirodzene konzultovať s ministerstvom školstva a s pánom ministrom.
Chcem, samozrejme, povedať, že vždy som tvrdil, a na tom zotrvávam, že každý zákon, ktorý tu bol aj predkladaný za našej vlády, sa v priebehu roka, poldruha roka dostane do laboratória spoločnosti. A je celkom prirodzené, že mnohé veci sa dajú tam vychytať, spoločnosť a najmä teda učiteľská, pedagogická spoločnosť na to veľmi citlivo reaguje a našou povinnosťou je, aby sme mnohé veci novelizovali, upravovali tak, ako to požadujú predovšetkým tí, pre ktorých sa tieto zákony pripravujú, teda pedagogickí a odborní zamestnanci, v tomto prípade tejto novely zákona. Myslím si, že to je to najpodstatnejšie, lebo môžeme mať rôzne idey politické, rôzne idey môžu prichádzať z mimovládnych organizácií, ale predovšetkým treba sa oprieť o tých, ktorí priamo pôsobia v pedagogickom procese alebo v odbornom procese na jednotlivých školách, konzultatívne mnohé veci s týmito riešiť.
Po druhé. Viete veľmi dobre, že som vždy podporoval vznik takéhoto zákona, ktorý prijala predchádzajúca vláda. Ja som zaň, samozrejme, aj hlasoval, čo je celkom prirodzené. A je tu prítomný aj pán expodpredseda vlády a minister školstva. Pamätá na našu diskusiu na akcii Amos v Košiciach, kde sme sa v niektorých veciach nezhodli. A tá diskusia bola tak, že sme stáli na jednej strane my s pánom predsedom Odborového zväzu školstva. A niektoré veci sa v podstate nezmenili. Ale čakali sme ďalej, ako sa to odrazí konkrétne v praxi. Moje cesty za viac ako rok sa pravidelne skoro takmer každý týždeň nachádzajú v školskom prostredí, v diskusiách predovšetkým s pedagógmi, s pedagogickými zamestnancami, teda aj odbornými zamestnancami škôl, ale aj, samozrejme, so žiakmi a študentmi. Môžem spomenúť veľmi zaujímavú diskusiu, ktorú sme mali so štátnym tajomníkom Ivančom, dva pohľady, ale v mnohých veciach sme sa vedeli zhodnúť na Obchodnej akadémii v Považskej Bystrici. A, samozrejme, treba tieto veci, čo sa týka školstva, veľmi citlivo, uvážlivo a rozumne konzultovať aj so samosprávou, so zriaďovateľmi jednotlivých škôl, pretože týmto súhrnom týchto viacerých faktorov možno navzájom dospieť k lepšej kvalite a väčšej efektívnosti.
Treba tiež povedať, a to hovorím teda všeobecne k návrhu novely zákona a najmä k tým jednotlivým častiam, aj, samozrejme, v dôvodovej správe sú rozvedené, že máme viacero druhov, to hovorím pre tých, čo nepoznajú túto školskú problematiku, vzdelávania, či to je aktualizačné vzdelávanie, či je to funkčné vzdelávanie, či je to kontinuálne vzdelávanie, o ktorom teraz najviac hovoríme v súvislosti s kreditmi, Ale musím spomenúť aj inovačné vzdelávanie alebo adaptačné vzdelávanie, ktoré sa zase špeciálne dotýka mladých učiteľov, ktorí nastupujú do škôl a ktorým treba vytvoriť maximálne podmienky na to, aby sa v tomto novom mechanizme školskej praxe adaptovali. Prirodzene, musím tiež hovoriť aj o tom, že sa mi aj dosť pozdáva to vyčlenenie kvalifikačného vzdelávania z druhov kontinuálneho vzdelávania, lebo to robilo predtým často zvláštny mix. A často sa to aj zneužívalo. A tie skúsenosti mi učitelia z regiónov potvrdili.
A musím tiež povedať, že tie diskusie na jednotlivých školách alebo u zriaďovateľov boli tvrdé, lebo učitelia pociťovali, a znovu to treba zopakovať, aj sčasti nespravodlivosti a predovšetkým, by som povedal, takej príliš veľkej vehementnej, niekedy na úkor kvality a efektivity súťaživosti, to, kto bude mať viacej kreditov. Aj to je veľmi dôležité pri tomto návrhu novely zákona, sledovať to a, prirodzene, niektoré veci, pokiaľ to bude možné, v druhom čítaní potom ponaprávať.
Znovu tiež opakujem, že to, čo tu bolo povedané zo strany pána ministra a takisto zo strany pána spravodajcu, že sa našli dajaké prostriedky, treba povedať, že časť tých prostriedkov sa ušetrila tým, že rušíme rekondičné pobyty, to je dosť značná časť tiež. A ja som aj pánu ministrovi pri jednej diskusii u pána prezidenta, keď sme boli na inaugurácii rektorov, hovoril, že nie je to šťastné, vyhodiť to, ale že možnože treba dotiahnuť platnosť tých rekondičných pobytov, povedzme, k rokom 2014 alebo 2015, lebo akonáhle sa to odtiaľ vyhodí, tak ťažšie sa to tam dostane. Ťažšie sa to tam dostane aj v konzultáciách s jednotlivými ministrami financií, s ktorými veľmi často bojujeme o ten rozpočet na našich školách.
Ďalej si myslím, že dosť značne najslabšie budú ohodnotení tí v nižších platových triedach. Tam sme hovorili aj o tých percentách. Najlepšie to vyzerá, čo je podstatné, ten stabilný pedagogický, učiteľský stav v tej desiatke, jedenástke a dvanástke. Ale od tej šestky sa to tam až tak veľmi rýchlo neodvíja. A ja si pamätám na to, keď sme hovorili, aby sme vytvárali čo najlepšie podmienky mladým učiteľom, aby nám tí mladí učitelia z našich škôl neutekali, neodchádzali. A ja mám množstvo skúseností z diskusií cez elektronickú poštu alebo cez facebook, kde mi píšu mladí učitelia, že dokončia to teda v tom minulom školskom roku a odídu do zahraničia, pretože to finančné ohodnotenie u nás nie je bohvieaké. Ale to sa týka, samozrejme, aj teda tých učiteľov, ktorí sú vo vyššom nielen funkčnom, ale aj tarifnom postavení. A, prirodzene, zázraky sa veľké v tejto oblasti nekonajú.
Možnože teraz trošku rozbúrim krv tuná môjmu susedovi, odo mňa po pravej strane, od vás po ľavej strane, pánu spravodajcovi, keď budem hovoriť, že moja zásada bola vždy, kde tie peniaze aj v súčasnom systéme školstva hľadať. Máme verejné alebo štátne školy, máme cirkevné školy a súkromné školy a najviac sú diskriminované cirkevné školy vo vzťahu k súkromným školám. Cirkevné školy sú veľmi solidárne. A musím zopakovať, že až na pár výnimiek nevyberajú peniaze a na základe hodnotení dosahujú najlepšie výsledky. Sú to školy cirkevné a verejné. A potom je veľká priepasť, česť výnimkám, a sú tu súkromné školy. Možnože pre budúcnosť sa treba zamyslieť, keďže súkromné školy vyberajú finančné zdroje, nad tým, akým spôsobom, povedzme, to nastaviť a vytvoriť aj taký motív, ako je v Holandsku. To znamená, že existujú osobitne zadefinované jasne verejné školy alebo štátne školy, pokiaľ je ich zriaďovateľom krajský školský úrad alebo ministerstvo školstva, potom sú to cirkevné školy a súkromné školy, pričom práve osobitne zvýhodnené sú práve tieto školy, či sú to už verejné alebo sú to cirkevné školy, ktoré peniaze na vzdelávanie nevyberajú od rodičov, pretože tam vzniká istá bonifikácia. Ten rozdiel tam niekedy je diskriminačný, i keď na druhej strane môžem súhlasiť s tým, že každý je rovnaký platca daní a platí tie dane a podobne. Ale treba nájsť taký princíp, že aj na tých súkromných školách aby sa kvalitnejšie vzdelávalo, aby to nebolo tak, že na tieto súkromné školy, česť výnimkám, väčšinou idú tí, ktorí neuspejú alebo neuspeli na verejných alebo na cirkevných školách.
Ďalej, čo sa týka vyrovnávania kvality pedagogických zamestnancov, myslím, že s tým môžem aj ja osobne súhlasiť, lebo je potrebné to vyrovnávanie, lebo tam boli veľké skrivodlivosti. A o nich hovoril aj môj predrečník. A treba hľadať možnosti, akým spôsobom s tým, by som povedal, niekedy nadšením, súťažením o tie kredity budeme tlačiť viacej do tej kvality a do tej efektivity ako len do tých kvantitatívnych ukazovateľov, aby sa im, povedzme, nejaké zdroje našli.
Tiež musím pripomenúť, že podpora ďalšieho vzdelávania učiteľov je správna. Je dokonca v tomto návrhu. A tú výhodu máte, pán minister, lebo tu je už zákon, ktorý sme my prijali. A, samozrejme, dajú sa vychytať mnohé chyby a dajú sa mnohé veci spresniť a zlepšiť. Čiže aj napriek tomu, možnože aj keď prijmeme isté zmeny, ktoré v novele budú, nie so všetkými môžem súhlasiť. Najviac ma tu ťaží tá otázka finančného ocenenia učiteľov, lebo je dosť nízka, keď berieme ten priemer 2 %. Na druhej strane viete však, pán minister, som vám to aj povedal v jednej relácii, že vás si zapamätajú a každého ministra školstva si zapamätajú predovšetkým preto, že výrazne zvýši finančné zdroje do školstva. Raz sa tak stalo za pána ministra Fronca, to musím tu priznať, to bolo prvýkrát. A potom v roku 2007/2008, lebo bol dobrý ekonomický vývoj, takisto sa tie peniaze navýšili. Ja chápem, je tu kríza, hovorili sme o tom, že to nie je cyklická hospodárska kríza, hovoríme o transformačnej kríze, a keď je to transformačná kríza, tak musíme vnímať učiteľa, pedagóga ako človeka, ktorý je výrazne posilňovaný, pretože tá spoločnosť sa mení a učiteľ sa stáva, by som povedal, takým zástavníkom kvality v budúcnosti aj našej spoločnosti.
Tiež by som rád pripomenul, že sa tu spomínalo, to mi bude treba niekedy aj vysvetliť, to odobratie kompetencie po 31. decembri 2016 poskytovať vzdelávanie na doplnenie pedagogickej alebo špeciálnopedagogickej spôsobilosti. Je to osobitná kapitola, ktorá je veľmi dôležitá. A ja si tiež nemyslím, že ak tam dáme nejaký termín, že možnože bude situácia iná. Bude sa to musieť znovu predĺžiť, lebo nevieme, aká bude situácia v roku 2016. A tam musíme byť veľmi operatívni a veľmi citlivo realizovať tieto veci, aby sme veci viac pomohli, než poškodili
Znovu chcem uviesť, že sa mi páči aj to, že je tam vypustenie špecializovaného inovačného vzdelávania ako druhu kontinuálneho vzdelávania, lebo viete veľmi dobre, ako si naháňali kredity práve ITK, mnohí, ktorí to mali vo vlastnej profesii, boli profesionáli a si takýmto spôsobom tie kredity nejakým spôsobom nadháňali. Čiže aj v tomto vidím ten pozitívny posun.
Chcel by som z tohto miesta, pretože ja teraz nebudem hovoriť všeobecne, povedať, ak by sa nám podarilo na našom gestorskom výbore v spolupráci koalície a opozície podporiť pána ministra, že by ten nárast bol aspoň 3 %, to by bolo dobré, aby sme mohli výraznejšie v podstate zafinancovať to do týchto oblastí a naozaj aby sme o tom už len nehovorili, nedeklarovali to, nekázali, ale konkrétne v tejto oblasti aby sme konali. A pri dobrom, opakujem, pri dobrom zhodnotení sa to dá urobiť.
Osobitne vítam posilnenie právomocí riaditeľa školy v súvislosti s kreditmi, lebo riaditeľ za školu zodpovedá, má práva a má aj povinnosti. A keďže má povinnosti, tak musí mať aj práva, aj práva k formovaniu svojho pedagogického zboru, za ktorý nesie zodpovednosť aj pred svojím zriaďovateľom, aj pred štátnou inšpekciou, aj v podstate pred rodičmi, ktorí dávajú svoje deti do tejto školy. Otázka, samozrejme, to je diskusia so ZMOS-som. Pevne verím, že prebehne. A my na náš výbor aj pozveme zástupcov ZMOS-u, pána Parízka, ktorý má na starosti vzdelávanie, ale, samozrejme, aj pána Turčányho, podpredsedu, ktorý to má v podstate v kompetencii ako výkonný podpredseda, aby sme poznali aj stanoviská samosprávy, v čom tento návrh novely zákona pomáha. Hovoríme teraz niekedy, že to až nefunguje. Vy ste povedali, že to posilnenie kompetencií zriaďovateľa je niekedy disharmonické. Vy ste uviedli konkrétny príklad. No na jednej strane hovoríme o posilnení kompetencií zriaďovateľa základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení. Sú zahrnuté v tých originálnych kompetenciách, kde sú zahrnuté školy alebo školské zariadenia. Tak, prosím, ale musíme si to naozaj vydiskutovať a hlavne počúvať hlas, a ja by som pánovi ministrovi tiež to odporučil robiť, Združenia miest a obcí Slovenska a, samozrejme, aj regionálnych parlamentov, lebo majú na starosti, povedzme, stredné školstvo, sú zriaďovatelia stredných škôl, čo v podstate by bolo potrebné v tomto zákone vylepšiť a čo v podstate, čo sa tu navrhuje, v tých paragrafových zneniach nie je, by som povedal, dobré a perspektívne pre budúcnosť kvality a efektívnosti nášho školstva.
Opakujem na samotný záver, pri tomto zákone, samozrejme, ja osobne sa zdržím hlasovania celkom úprimne do druhého čítania, však tu vy budete mať väčšinu, vy ju tu máte, dúfam, a, po druhé, znovu podčiarkujem, nedajte sa, pán minister, pod tlak rôznych mimovládnych organizácií, lebo nepomôže to tomuto návrhu zákona, naopak, viacej počúvajte učiteľov, odborných zamestnancov, zriaďovateľov škôl. Tí to najlepšie vedia, lebo v mimovládnych organizáciách, česť výnimkám, sú ľudia, ktorí nikdy neučili, nikdy nepoznajú pedagogický proces, nevedia, o čom to je, a často veľmi do toho hovoria tak s návrhmi, ktoré sa nedajú realizovať, resp. by viedli našu školskú reformu do veľkého pekla.
Toľkoto na úvod. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a teším sa na stretnutie na našom gestorskom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
