Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

11.10.2011 o 13:05 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Dušan Čaplovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.10.2011 13:05 - 13:05 hod.

Dušan Čaplovič
Ďakujem veľmi pekne. Zvolávam výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na 13.15.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2011 20:45 - 20:47 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, predseda poslaneckého klubu, vy ste hovorili o tom, že ako keby silný premiér bol zlý premiér. Takto to vyznievalo, pretože ste hovorili, že silný premiér Robert Fico pripomína Vladimíra Mečiara. Ja som s Robertom Ficom sedel v jednej vláde a vôbec v žiadnom nepripomínal pri rokovaniach Vladimíra Mečiara. A silných premiérov mali mnohé krajiny, či to bol Tony Blair, či to bol Helmut Kohl, či to bol Gerhard Schroeder, alebo do dávnej histórie Bruno Kreisky, alebo švédsky premiér Göran Persson. Ale to boli všetko, to boli predsedovia strán. A preto boli silní a boli rozhodní a mohli jasne, nekompromisne konať.
V prípade pani premiérky, a vrátim sa teda do ešte dávnejšej minulosti, lebo mám právo to hodnotiť ako zo Slovenskej akadémie vied, ona nezvládla ani poriadne funkciu riaditeľky Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied a výrazne zaostávala za svojimi predchodcami, ako bol Ľubomír Falťan alebo Magdaléna Piscová. A tuto máte ten presný odraz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13.9.2011 12:05 - 12:05 hod.

Dušan Čaplovič
Pripomínam rokovanie školského výboru o pol jednej na čísle dverí 33.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2011 16:17 - 16:19 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec tuná hovoril o nejakom teple v tejto váženej snemovni. Nuž, ja mám zvýšenku 37,2. Pán doktor, pán poslanec, 37,2, len preto som tu, aby som si mohol tie vaše vyjadrenia, ktoré budete v mene alebo robíte v mene istých skupín, aby som si ich mohol vypočuť naživo. Ja sa vás preto aj pýtam, kto vám píše libreto týchto vašich vystúpení? Haščákovi ľudia? Na to mi odpovedzte.
A ešte jedna poznámka. Aj v čistom prostredí, ako ste hovorili, vás ošklbú. To je o ľuďoch. A predovšetkým o morálke ľudí.
A napokon, posledná poznámka. Prepáčte, ale musím vám tu natvrdo povedať, pretože pochádzam z lekárskeho prostredia, že vy ste už dávno zradili Hippokratovu prísahu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2011 15:57 - 15:58 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Tieto jednotlivé zákony, ktoré prichádzajú z dielne ministerstva zdravotníctva, treba chápať komplexne. Oni sa ako v mozaike navzájom dopĺňajú a majú vždy jedného menovateľa, o ktorom hovoril môj predrečník.
Pani poslankyňa, vy ste položili otázku, prečo Slovenská republika má byť týmto pokusným králikom v tejto oblasti. No, ja vám na to jednoducho odpoviem. Pretože v Českej republike, v Poľskej republike a v Maďarskej republike nemá Penta také postavenie ako v našom zdravotníctve. A je v podnikaní osoba nežiadúca. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.9.2011 16:03 - 16:05 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ja som na Úniu miest zabudol. Samozrejme, budem veľmi rád, keď budeme s nimi o tom konzultovať, však tam je bývalý minister školstva, pán Ftáčnik, tiež ktorý nie je v ZMOS-e, ale v Únii miest, pretože naše mestské zastupiteľstvo to zablokovalo, aby sme v podstate hľadali to, čo nás spája, nie to, čo nás rozdeľuje, hovorím o Bratislave, kde som poslancom. Prirodzene, je tragédia to, že nemáme jedného partnera, že sa zbytočne v minulosti tieto sily trieštili v oblasti samosprávy, teda hovorím všeobecne, Únie miest a ZMOS-u. Naopak, by bolo dobré, keby sme mali jedného partnera. Ale keď sú dvaja, tak ich treba vypočuť, lebo možno budeme poznať aj názory trošku kontraproduktívne iného charakteru, inšpirujúce a tak ďalej a tak ďalej.
Pán Fronc, ja nie som proti tomu. Však my sme mali veľké diškurzy ešte vo výbore v rokoch 2002 až 2006. Vy ste boli pán minister. No a veľmi často ste vy ako pán minister akceptovali aj návrhy, ktoré odzneli aj zo strany terajšej opozície, to musím priznať, lebo sa našiel taký konsenzus, že sa to dostalo do spoločnej správy. A spoločná správa v podstate, to je stanovisko výboru, kde sa tieto veci zrealizovali. Ale bolo to predovšetkým od vás, že ste boli aj vy ústretový, že ste tieto mnohé rokovania k niektorým závažným veciam či už o financovaní školstva alebo postavení školstva v oblasti samosprávy – školy – zriaďovateľa zvolávali na ministerstve školstva, kde chodievali poslanci tak koalície, ako aj opozície, čo teraz, žiaľ, nie je. A mňa veľmi mrzí to, že nie ste vo výbore. Musím povedať otvorene, že mi tam chýbate. Možno inak mnohé veci by sa dali pozitívne riešiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.9.2011 15:39 - 15:57 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dneska mám trošku šansónový hlas, tak mi to prepáčte. A, samozrejme, moje vystúpenie sa bude dotýkať predovšetkým filozofie a zamerania zákona, čo je celkom prirodzené, keďže ideme do prvého čítania. A, samozrejme, pokiaľ budeme rokovať o ňom na výbore gestorskom a potom, prirodzene, aj v druhom čítaní a v treťom čítaní tuná v pléne Národnej rady na októbrovej schôdze, budú možno z našej strany predložené isté návrhy, ktoré, pevne verím, budú zobraté tiež tak, ako to uviedol pán spravodajca, ktoré budú pomáhať, pokiaľ bude možné vylepšovať tento návrh, ale, opakujem, čo je veľmi dôležité, nezasahovať tak do tej kompetencie vlády, ktorá tento zákon mala na medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde iste bol aj v Legislatívnej rade vlády, aby sme tam nedali niektoré veci, ktoré budú, samozrejme, často v rozpore s inými zákonmi. A to je dosť náročná robota. A budeme musieť mnohé veci celkom prirodzene konzultovať s ministerstvom školstva a s pánom ministrom.
Chcem, samozrejme, povedať, že vždy som tvrdil, a na tom zotrvávam, že každý zákon, ktorý tu bol aj predkladaný za našej vlády, sa v priebehu roka, poldruha roka dostane do laboratória spoločnosti. A je celkom prirodzené, že mnohé veci sa dajú tam vychytať, spoločnosť a najmä teda učiteľská, pedagogická spoločnosť na to veľmi citlivo reaguje a našou povinnosťou je, aby sme mnohé veci novelizovali, upravovali tak, ako to požadujú predovšetkým tí, pre ktorých sa tieto zákony pripravujú, teda pedagogickí a odborní zamestnanci, v tomto prípade tejto novely zákona. Myslím si, že to je to najpodstatnejšie, lebo môžeme mať rôzne idey politické, rôzne idey môžu prichádzať z mimovládnych organizácií, ale predovšetkým treba sa oprieť o tých, ktorí priamo pôsobia v pedagogickom procese alebo v odbornom procese na jednotlivých školách, konzultatívne mnohé veci s týmito riešiť.
Po druhé. Viete veľmi dobre, že som vždy podporoval vznik takéhoto zákona, ktorý prijala predchádzajúca vláda. Ja som zaň, samozrejme, aj hlasoval, čo je celkom prirodzené. A je tu prítomný aj pán expodpredseda vlády a minister školstva. Pamätá na našu diskusiu na akcii Amos v Košiciach, kde sme sa v niektorých veciach nezhodli. A tá diskusia bola tak, že sme stáli na jednej strane my s pánom predsedom Odborového zväzu školstva. A niektoré veci sa v podstate nezmenili. Ale čakali sme ďalej, ako sa to odrazí konkrétne v praxi. Moje cesty za viac ako rok sa pravidelne skoro takmer každý týždeň nachádzajú v školskom prostredí, v diskusiách predovšetkým s pedagógmi, s pedagogickými zamestnancami, teda aj odbornými zamestnancami škôl, ale aj, samozrejme, so žiakmi a študentmi. Môžem spomenúť veľmi zaujímavú diskusiu, ktorú sme mali so štátnym tajomníkom Ivančom, dva pohľady, ale v mnohých veciach sme sa vedeli zhodnúť na Obchodnej akadémii v Považskej Bystrici. A, samozrejme, treba tieto veci, čo sa týka školstva, veľmi citlivo, uvážlivo a rozumne konzultovať aj so samosprávou, so zriaďovateľmi jednotlivých škôl, pretože týmto súhrnom týchto viacerých faktorov možno navzájom dospieť k lepšej kvalite a väčšej efektívnosti.
Treba tiež povedať, a to hovorím teda všeobecne k návrhu novely zákona a najmä k tým jednotlivým častiam, aj, samozrejme, v dôvodovej správe sú rozvedené, že máme viacero druhov, to hovorím pre tých, čo nepoznajú túto školskú problematiku, vzdelávania, či to je aktualizačné vzdelávanie, či je to funkčné vzdelávanie, či je to kontinuálne vzdelávanie, o ktorom teraz najviac hovoríme v súvislosti s kreditmi, Ale musím spomenúť aj inovačné vzdelávanie alebo adaptačné vzdelávanie, ktoré sa zase špeciálne dotýka mladých učiteľov, ktorí nastupujú do škôl a ktorým treba vytvoriť maximálne podmienky na to, aby sa v tomto novom mechanizme školskej praxe adaptovali. Prirodzene, musím tiež hovoriť aj o tom, že sa mi aj dosť pozdáva to vyčlenenie kvalifikačného vzdelávania z druhov kontinuálneho vzdelávania, lebo to robilo predtým často zvláštny mix. A často sa to aj zneužívalo. A tie skúsenosti mi učitelia z regiónov potvrdili.
A musím tiež povedať, že tie diskusie na jednotlivých školách alebo u zriaďovateľov boli tvrdé, lebo učitelia pociťovali, a znovu to treba zopakovať, aj sčasti nespravodlivosti a predovšetkým, by som povedal, takej príliš veľkej vehementnej, niekedy na úkor kvality a efektivity súťaživosti, to, kto bude mať viacej kreditov. Aj to je veľmi dôležité pri tomto návrhu novely zákona, sledovať to a, prirodzene, niektoré veci, pokiaľ to bude možné, v druhom čítaní potom ponaprávať.
Znovu tiež opakujem, že to, čo tu bolo povedané zo strany pána ministra a takisto zo strany pána spravodajcu, že sa našli dajaké prostriedky, treba povedať, že časť tých prostriedkov sa ušetrila tým, že rušíme rekondičné pobyty, to je dosť značná časť tiež. A ja som aj pánu ministrovi pri jednej diskusii u pána prezidenta, keď sme boli na inaugurácii rektorov, hovoril, že nie je to šťastné, vyhodiť to, ale že možnože treba dotiahnuť platnosť tých rekondičných pobytov, povedzme, k rokom 2014 alebo 2015, lebo akonáhle sa to odtiaľ vyhodí, tak ťažšie sa to tam dostane. Ťažšie sa to tam dostane aj v konzultáciách s jednotlivými ministrami financií, s ktorými veľmi často bojujeme o ten rozpočet na našich školách.
Ďalej si myslím, že dosť značne najslabšie budú ohodnotení tí v nižších platových triedach. Tam sme hovorili aj o tých percentách. Najlepšie to vyzerá, čo je podstatné, ten stabilný pedagogický, učiteľský stav v tej desiatke, jedenástke a dvanástke. Ale od tej šestky sa to tam až tak veľmi rýchlo neodvíja. A ja si pamätám na to, keď sme hovorili, aby sme vytvárali čo najlepšie podmienky mladým učiteľom, aby nám tí mladí učitelia z našich škôl neutekali, neodchádzali. A ja mám množstvo skúseností z diskusií cez elektronickú poštu alebo cez facebook, kde mi píšu mladí učitelia, že dokončia to teda v tom minulom školskom roku a odídu do zahraničia, pretože to finančné ohodnotenie u nás nie je bohvieaké. Ale to sa týka, samozrejme, aj teda tých učiteľov, ktorí sú vo vyššom nielen funkčnom, ale aj tarifnom postavení. A, prirodzene, zázraky sa veľké v tejto oblasti nekonajú.
Možnože teraz trošku rozbúrim krv tuná môjmu susedovi, odo mňa po pravej strane, od vás po ľavej strane, pánu spravodajcovi, keď budem hovoriť, že moja zásada bola vždy, kde tie peniaze aj v súčasnom systéme školstva hľadať. Máme verejné alebo štátne školy, máme cirkevné školy a súkromné školy a najviac sú diskriminované cirkevné školy vo vzťahu k súkromným školám. Cirkevné školy sú veľmi solidárne. A musím zopakovať, že až na pár výnimiek nevyberajú peniaze a na základe hodnotení dosahujú najlepšie výsledky. Sú to školy cirkevné a verejné. A potom je veľká priepasť, česť výnimkám, a sú tu súkromné školy. Možnože pre budúcnosť sa treba zamyslieť, keďže súkromné školy vyberajú finančné zdroje, nad tým, akým spôsobom, povedzme, to nastaviť a vytvoriť aj taký motív, ako je v Holandsku. To znamená, že existujú osobitne zadefinované jasne verejné školy alebo štátne školy, pokiaľ je ich zriaďovateľom krajský školský úrad alebo ministerstvo školstva, potom sú to cirkevné školy a súkromné školy, pričom práve osobitne zvýhodnené sú práve tieto školy, či sú to už verejné alebo sú to cirkevné školy, ktoré peniaze na vzdelávanie nevyberajú od rodičov, pretože tam vzniká istá bonifikácia. Ten rozdiel tam niekedy je diskriminačný, i keď na druhej strane môžem súhlasiť s tým, že každý je rovnaký platca daní a platí tie dane a podobne. Ale treba nájsť taký princíp, že aj na tých súkromných školách aby sa kvalitnejšie vzdelávalo, aby to nebolo tak, že na tieto súkromné školy, česť výnimkám, väčšinou idú tí, ktorí neuspejú alebo neuspeli na verejných alebo na cirkevných školách.
Ďalej, čo sa týka vyrovnávania kvality pedagogických zamestnancov, myslím, že s tým môžem aj ja osobne súhlasiť, lebo je potrebné to vyrovnávanie, lebo tam boli veľké skrivodlivosti. A o nich hovoril aj môj predrečník. A treba hľadať možnosti, akým spôsobom s tým, by som povedal, niekedy nadšením, súťažením o tie kredity budeme tlačiť viacej do tej kvality a do tej efektivity ako len do tých kvantitatívnych ukazovateľov, aby sa im, povedzme, nejaké zdroje našli.
Tiež musím pripomenúť, že podpora ďalšieho vzdelávania učiteľov je správna. Je dokonca v tomto návrhu. A tú výhodu máte, pán minister, lebo tu je už zákon, ktorý sme my prijali. A, samozrejme, dajú sa vychytať mnohé chyby a dajú sa mnohé veci spresniť a zlepšiť. Čiže aj napriek tomu, možnože aj keď prijmeme isté zmeny, ktoré v novele budú, nie so všetkými môžem súhlasiť. Najviac ma tu ťaží tá otázka finančného ocenenia učiteľov, lebo je dosť nízka, keď berieme ten priemer 2 %. Na druhej strane viete však, pán minister, som vám to aj povedal v jednej relácii, že vás si zapamätajú a každého ministra školstva si zapamätajú predovšetkým preto, že výrazne zvýši finančné zdroje do školstva. Raz sa tak stalo za pána ministra Fronca, to musím tu priznať, to bolo prvýkrát. A potom v roku 2007/2008, lebo bol dobrý ekonomický vývoj, takisto sa tie peniaze navýšili. Ja chápem, je tu kríza, hovorili sme o tom, že to nie je cyklická hospodárska kríza, hovoríme o transformačnej kríze, a keď je to transformačná kríza, tak musíme vnímať učiteľa, pedagóga ako človeka, ktorý je výrazne posilňovaný, pretože tá spoločnosť sa mení a učiteľ sa stáva, by som povedal, takým zástavníkom kvality v budúcnosti aj našej spoločnosti.
Tiež by som rád pripomenul, že sa tu spomínalo, to mi bude treba niekedy aj vysvetliť, to odobratie kompetencie po 31. decembri 2016 poskytovať vzdelávanie na doplnenie pedagogickej alebo špeciálnopedagogickej spôsobilosti. Je to osobitná kapitola, ktorá je veľmi dôležitá. A ja si tiež nemyslím, že ak tam dáme nejaký termín, že možnože bude situácia iná. Bude sa to musieť znovu predĺžiť, lebo nevieme, aká bude situácia v roku 2016. A tam musíme byť veľmi operatívni a veľmi citlivo realizovať tieto veci, aby sme veci viac pomohli, než poškodili
Znovu chcem uviesť, že sa mi páči aj to, že je tam vypustenie špecializovaného inovačného vzdelávania ako druhu kontinuálneho vzdelávania, lebo viete veľmi dobre, ako si naháňali kredity práve ITK, mnohí, ktorí to mali vo vlastnej profesii, boli profesionáli a si takýmto spôsobom tie kredity nejakým spôsobom nadháňali. Čiže aj v tomto vidím ten pozitívny posun.
Chcel by som z tohto miesta, pretože ja teraz nebudem hovoriť všeobecne, povedať, ak by sa nám podarilo na našom gestorskom výbore v spolupráci koalície a opozície podporiť pána ministra, že by ten nárast bol aspoň 3 %, to by bolo dobré, aby sme mohli výraznejšie v podstate zafinancovať to do týchto oblastí a naozaj aby sme o tom už len nehovorili, nedeklarovali to, nekázali, ale konkrétne v tejto oblasti aby sme konali. A pri dobrom, opakujem, pri dobrom zhodnotení sa to dá urobiť.
Osobitne vítam posilnenie právomocí riaditeľa školy v súvislosti s kreditmi, lebo riaditeľ za školu zodpovedá, má práva a má aj povinnosti. A keďže má povinnosti, tak musí mať aj práva, aj práva k formovaniu svojho pedagogického zboru, za ktorý nesie zodpovednosť aj pred svojím zriaďovateľom, aj pred štátnou inšpekciou, aj v podstate pred rodičmi, ktorí dávajú svoje deti do tejto školy. Otázka, samozrejme, to je diskusia so ZMOS-som. Pevne verím, že prebehne. A my na náš výbor aj pozveme zástupcov ZMOS-u, pána Parízka, ktorý má na starosti vzdelávanie, ale, samozrejme, aj pána Turčányho, podpredsedu, ktorý to má v podstate v kompetencii ako výkonný podpredseda, aby sme poznali aj stanoviská samosprávy, v čom tento návrh novely zákona pomáha. Hovoríme teraz niekedy, že to až nefunguje. Vy ste povedali, že to posilnenie kompetencií zriaďovateľa je niekedy disharmonické. Vy ste uviedli konkrétny príklad. No na jednej strane hovoríme o posilnení kompetencií zriaďovateľa základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení. Sú zahrnuté v tých originálnych kompetenciách, kde sú zahrnuté školy alebo školské zariadenia. Tak, prosím, ale musíme si to naozaj vydiskutovať a hlavne počúvať hlas, a ja by som pánovi ministrovi tiež to odporučil robiť, Združenia miest a obcí Slovenska a, samozrejme, aj regionálnych parlamentov, lebo majú na starosti, povedzme, stredné školstvo, sú zriaďovatelia stredných škôl, čo v podstate by bolo potrebné v tomto zákone vylepšiť a čo v podstate, čo sa tu navrhuje, v tých paragrafových zneniach nie je, by som povedal, dobré a perspektívne pre budúcnosť kvality a efektívnosti nášho školstva.
Opakujem na samotný záver, pri tomto zákone, samozrejme, ja osobne sa zdržím hlasovania celkom úprimne do druhého čítania, však tu vy budete mať väčšinu, vy ju tu máte, dúfam, a, po druhé, znovu podčiarkujem, nedajte sa, pán minister, pod tlak rôznych mimovládnych organizácií, lebo nepomôže to tomuto návrhu zákona, naopak, viacej počúvajte učiteľov, odborných zamestnancov, zriaďovateľov škôl. Tí to najlepšie vedia, lebo v mimovládnych organizáciách, česť výnimkám, sú ľudia, ktorí nikdy neučili, nikdy nepoznajú pedagogický proces, nevedia, o čom to je, a často veľmi do toho hovoria tak s návrhmi, ktoré sa nedajú realizovať, resp. by viedli našu školskú reformu do veľkého pekla.
Toľkoto na úvod. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a teším sa na stretnutie na našom gestorskom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.9.2011 16:20 - 16:22 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel v jednej časti, čo mala pani ministerka vystúpenie, poďakovať za pravdivé slová. Hovorila o tom, že právna veda aj právne vzdelávanie nejako pokuľháva u nás na Slovensku, ono to už dlhodobo viac ako 10 rokov padá dole, najmä právna veda. Ale tým sa poukázalo aj na druhú stránku veci, pretože vysokoškolskí pedagógovia, pretože majú nízke platy, tak nerobia vedu, idú radšej robiť advokáciu. Ak majú vypublikovať nejaký právny vedecký, odborný článok napr. do Právneho obzoru, tak ho nebudú publikovať, lebo tam nič nedostanú za to, ale keď majú nejakú malú noticku vypublikovať v Advokátskom žurnáli, tak radi napíšu, lebo dostanú trikrát, štyrikrát toľko.
A toto je zásadný problém, ak chceme mať naozaj aj kvalitné analýzy, kvalitné expertízy, kvalitne vzdelaných študentov a, samozrejme, orientovaných nielen do praxe, ale aj do právnej vedy, aj právnej teórie, tak musíme urobiť všetko pre to a myslím, že aj zo strany rezortu spravodlivosti, aby sa finančne posilnila táto stránka vysokoškolských pedagógov na právnických fakultách, aby sa skvalitnila a, samozrejme, aj v oblasti právnej vedy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.9.2011 16:00 - 16:00 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ja by som chcel tiež ako môj predpredrečník, ako predpredpredrečník pán Jarjabek, pán poslanec, poďakovať pánovi poslancovi Čížovi. A naozaj aj v tej oblasti, že dokázal obhájiť aj postavenie a schopnosti univerzitného profesora, profesora Mamojku v oblasti práva, ktorému sa dostalo v tomto prostredí niekedy dehonestujúceho postavenia aj z vystúpenia pani ministerky.
Ja by som tieto návrhy zákonov alebo noviel zákonov vrátane ústavy nenazýval aroganciou moci. Ja už to nazývam grimasou moci. Grimasou moci, ktorý ja, nejakým spôsobom chce ovládnuť ten tretí pilier demokracie a rozhodovať aj o ňom.
A aby som nezostal nič dlžný minulému vystúpeniu, aby sme boli rovní s rovným s pani ministerkou, nuž vy ste povedali, čo písalo Wiki Leaks o pánovi Harabinovi za našej vlády, a ja vám pripomeniem, čo písal Wiki Leaks o vašej vláde, keď ste boli najprv štátnou tajomníčkou a potom ministerkou spravodlivosti, keď ste odišli z KDH a išli do SDKÚ.
Čo sa týka zdravotníckej reformy, keď ste potrebovali poslancov HZDS a nezávislých a bez nich, by bez podplatenia, by reforma zdravotnícka v tom období neprešla. To je ďaleko väčší delikt, ako ktorý ste vy spomínali vo vzťahu k našej politickej strane. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.9.2011 14:58 - 15:00 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Pán poslanec Madej, ja sa už vôbec nedivím, že sa tento návrh novely ústavy predkladá, a znovu musím len potvrdiť to, čo povedal aj pán poslanec Jarjabek, že ak vám niekto personálne nevyhovuje, tak ste schopní zmeniť zákon a dokonca teraz hovoríte aj o zmene ústavy. To sa týka aj budúcej zmeny zákona o Ústave pamäti národa. Ale aj mnoho ďalších aktivít, ktoré často počujem, vypočujem a cítim za tým, že ten a ten človek mi nevyhovuje, a keďže ho nemôžem odvolať, lebo je tu nejaký zákon alebo ústava, tak sa ho snažím zmeniť.
Takto glajchšaltovali zákony po roku 1994 v tomto parlamente, jedna politická strana a takto pokračujete v tých revolučných tradíciách tejto politickej strany aj vy.
A pripomínam vám, pani ministerka, platí to pre každého politika, ak politik nevie zvládnuť moc, tak moc neskôr zvládne politika. A to je váš prípad. (Potlesk.)
Skryt prepis