Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som v rámci rozpravy vysloviť osobné potešenie nad tým, že môžem byť spravodajcom k tomuto návrhu zákona, pretože tento zákon považujem za jednu z najdôležitejších vecí, ktorou sa tento parlament zaoberá od volieb v tomto roku a možno aj v celom volebnom období. Tento návrh zákona podľa môjho hlbokého presvedčenia symbolizuje zmenu, ktorú chce priniesť nová vládna koalícia, zmenu smerom k väčšej transparentnosti a väčšej hospodárnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi, verejnými financiami a verejným majetkom. A pokiaľ ide o posun smerom k väčšej transparentnosti, je to jedna z najdôležitejších a možno najdôležitejšia zmena v slovenskej legislatíve od prijatia zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ako tu už spomenula pani ministerka, viaceré mestá a obce pristúpili k tomu, že zverejňujú zmluvy, zverejňujú faktúry, zverejňujú objednávky, zverejňujú na svojich web stránkach ďalšie informácie, ktoré sa týkajú hospodárenia a nakladania s majetkom a svojimi financiami. Tým, že z tejto doterajšej dobrej praxe a dobrej skúsenosti spravíme záväzné pravidlo, urobíme ďalší krok dopredu, urobíme ďalší krok k tomu, aby sa v tejto krajine, v celej verejnej správe, nielen v tých samosprávach, ktoré sa pre to samy rozhodnú, hospodárilo transparentne, a aby sa prostriedky, ktoré štát a verejná správa získavajú z peňazí daňových poplatníkov, aby sa s týmito prostriedkami nakladalo efektívnejšie ako doteraz. Chcem za seba vyjadriť tomuto návrhu plnú podporu a prosím vás o to isté. Ďakujem.

Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 29. septembra 2010 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady. Návrh je iniciovaný programovým vyhlásením vlády. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z obsahu a formulácií ustanovení je zrejmé, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predkladaný návrh zákona podľa doložky vplyvov zakladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia ustanovení navrhovaného zákona. Návrh zákona bol vypracovaný predovšetkým s cieľom zaviesť pravidlá, ktoré zabezpečia transparentné a hospodárne nakladanie s verejnými financiami a verejným majetkom. Vychádzajúc z oprávnení spravodajcu odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra 2010 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 24. novembra 2010 a gestorský do 26. novembra 2010. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, tlač 105.
Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa koná jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 7. schôdze Národnej rady. Konštatujem, že návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa návrh nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí. Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskej únie je úplný. Návrh zákona ustanovuje účel, podmienky, rozsah, spôsob a kontrolu poskytovania dotácií v pôsobnosti Úradu vlády. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 74 z 24. septembra 2010 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, a to v lehote do 24. novembra 2010, resp. v gestorskom výbore v lehote do 26. novembra 2010. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, mal by som len pár otázok na margo tohto zákona, ktoré neviem ani, či adresovať ministrovi, alebo všeobecne tejto snemovni.
Chcem sa spýtať, či si naozaj myslíme, že toto je vec, ktorú by mal riešiť štát, či toto je vec, ktorú ak už ju rieši štát, by ju mala riešiť Európska únia? A tie otázky znejú aj inak. Čo by sa stalo, ak by takýto zákon neexistoval? Trh by nedokázal sa postarať o zlepšovanie ekodizajnu? Prečo sa má do takýchto vecí vôbec štát starať? Naozaj tomu nerozumiem. Rozhodne to nepovažujem za základnú úlohu štátu. A považujem to za zasahovanie štátu do podnikateľského prostredia nad nevyhnutnú mieru. Určite by to aj energeticky náročné výrobky, aj spotrebitelia, aj trh prežili, keby nič takéto nebolo riešené zákonom.
A tá druhá otázka sa týka Európskej únie a toho, či takéto veci majú byť koordinované, harmonizované z úrovne Európskej únie. Pretože zaoberali by sme sa dnes takýmto zákonom, keby nebola príslušná smernica? Keby tá príslušná smernica nebola zmenená?
A mne to trochu, tento zákon, pripadá tak, že v Európskej únii si niekto kýchne a my prijmeme zákon. Potom si niekto smrkne a my ten zákon musíme zmeniť. Neviem, či toto je dobrá cesta.
Ďakujem.

No, áno, môžeme sa baviť o tom, čo by sme považovali za ideálne a čo je reálne. Keby sme sa bavili o tom, čo považujeme za ideálne, tak ja si myslím, že rodičovský príspevok by mal byť vyšší ako je dnes, mal by byť výraznejšou náhradou pracovného príjmu ako je dnes a mal by byť poskytovaný, naozaj, iba rodičom, ktorí sa plnohodnotne celodenne starajú o dieťa, čo opakujem, neznamená, že nemôžu mať žiadny príjem, ale nemajú plnohodnotný pracovný vzťah, pretože ten čas venujú deťom. Ale rešpektujem, že realita je, aká je, programové vyhlásenie niečo v tomto smere hovorí, ja rešpektujem programové vyhlásenie vlády, ideme tým smerom, ja som namietal iba proti jednej jedinej veci, v tej rovine nie debaty o tom, čo by bolo ideálne keby, ale v realite, namietal som to, že si myslím, že nie je správne dávať viacej peňazí na príspevok na starostlivosť o dieťa ako na rodičovský príspevok. To je to, čo som chcel povedať svojím príspevkom.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si len stručne pár poznámok k celkovej filozofii tohto zákona a k navrhovanej zmene z hľadiska tejto filozofie. Podľa môjho presvedčenia hlavným zmyslom existencie takejto sociálnej dávky je umožniť rodičom starostlivosť o dieťa v prvých rokoch jeho života. Predovšetkým osobnú starostlivosť, takže v tomto ohľade by som si dovolil trochu nesúhlasiť a vysloviť názor, že istú logiku by malo aj rozhodnutie alebo model, v ktorom by rodičovský príspevok poberali iba rodičia, ktorí sa osobne starajú o dieťa a nezverujú ho do starostlivosti inej osoby, pretože práve osobná starostlivosť rodičov v prvých rokoch života dieťaťa je veľmi dôležitá, čo, samozrejme, nemusí vylučovať príjem z nejakej zárobkovej činnosti. V tejto optike sa mi javí ako trochu nesystémový ten zámer, ktorý je obsiahnutý v novele, ktorý hovorí o tom, že príspevok na starostlivosť o dieťa môže byť vo výške preukázaných nákladov a môže byť aj vyšší ako rodičovský príspevok. Keby to bolo naopak, že zvýhodňujeme osobnú starostlivosť pred starostlivosťou prostredníctvom zverenia dieťaťa do starostlivosti inej osoby, tam by som nejakú logiku videl, pretože, keď sa rodič plnohodnotne v prvých rokoch života dieťaťa venuje starostlivosti o neho, vzdá sa nejakých svojich aktivít pracovných a iných, tak to je vec, ktorá je hodná ocenenia, ale nevidím dôvod na opačný postup na to, aby sme zvýhodňovali finančne, resp. dávali potenciálne viac finančných prostriedkov pre rodičov, ktorí pracujú a zveria svoje dieťa do starostlivosti inej osoby alebo zariadenia, čo, samozrejme, prináša isté náklady, ale títo rodičia sú oproti rodičom, ktorí sú doma s deťmi, zvýhodnení predsa tým, že majú aj príjem zo zárobkovej činnosti. V kontexte navrhovanej zmeny, teda, že rodičovský príspevok budú môcť poberať aj ľudia zárobkovo činní, sa mi to javí nesystémové ponechať ten príspevok na starostlivosť o dieťa ešte z jedného dôvodu, a to z toho dôvodu, pokiaľ tie preukázateľné náklady budú nižšie ako rodičovský príspevok, tak, samozrejme, že nikto z tých rodičov sa nebude uchádzať o príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý je potrebné preukazovať a rovno si povie, že radšej si zoberie rodičovský príspevok a v opačnom prípade, teda v prípade, že tie reálne náklady na starostlivosť prostredníctvom inej fyzickej alebo právnickej osoby budú vyššie, tak iba v takom prípade sa budú rodičia uchádzať o možnosť poberať tento príspevok na starostlivosť o dieťa, ale tam potom nastane to, čo som hovoril pred chvíľou, teda, že budú zvýhodňovaní rodičia, ktorí sa starajú o dieťa prostredníctvom toho, že ho zveria inej osobe, a to si myslím, že toto by bola zlá filozofia, čiže, ja podporím ten návrh do druhého čítania, ale myslím si, že toto je vec, o ktorej by sme mali v druhom čítaní hovoriť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Petrák, ja som v žiadnom prípade nechcel znižovať zásluhy bývalej vládnej koalície na schválení novely, ktorá umožnila vytvoriť podmienky pre transparentnejšie nakladanie s majetkom obcí a vyšších územných celkov. Ten návrh vzišiel z dielne občianskeho združenia VIA IURIS. A pani Lucia Žitňanská sa teda aktívne angažovala pri jeho presadzovaní. Ale, samozrejme, by ten návrh nebol schválený, pokiaľ by na tom nebola zhoda a pokiaľ by to nebola podporila aj vládna koalícia. Toto je jedna z vecí, ktorú na pôsobení bývalej vládnej koalície oceňujem, aj keď je to jedna z mála vecí.
A k tomu režimu neštandardných predajov, priamych predajov v prípadoch hodných osobitného zreteľa. No bolo to myslené ako výnimka na prípady typu odpredaja nejakej sociálnej organizácii alebo niečo podobné, žiaľ, realita je iná, realita je taká, že tento inštitút sa nadužíva, je to v niektorých prípadoch častejší spôsob predaja ako tie údajne štandardné spôsoby, teda verejná obchodná súťaž alebo dražba. Môžete si pozrieť programy niektorých zastupiteľstiev a uvidíte, že prípadmi hodnými osobitného zreteľa je niekedy skoro všetko. Toto, si myslím, nie je správne využitie tohto inštitútu. A toto by sa tiež malo nejako ošetriť, aby inštitút v prípadoch hodných osobitného zreteľa nemohol byť ľubovoľne zneužívaný v prípade, že má väčšina zastupiteľstva na to chuť. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, chcel by som sa vyjadriť k jednej parciálnej veci, ktorá bude zrejme vecou diskusie aj v druhom čítaní. Ale chcel by som na ňu upozorniť už teraz. Okrem toho hlavného obsahu novela zákona o majetku obcí sa pokúša riešiť rozpor, ktorý existuje medzi zákonom o majetku obcí a zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Konkrétne ide o prevod vlastníctva, o predaje nebytových priestorov, ktorých režim je odlišne upravený v týchto dvoch zákonoch. A naozaj je medzi tým rozpor. A ten rozpor je potrebné riešiť. Rieši sa teraz prakticky v samosprávach, ale bude dobré, keď bude ošetrený aj v zákone.
Zákon o majetku obcí od minulého roku, od pozmeňujúceho návrhu vtedajšej pani poslankyne Lucie Žitňanskej hovorí o tom, že nehnuteľný majetok obcí sa prevádza buď obchodnou verejnou súťažou, verejnou dražbou, alebo priamym predajom najmenej za hodnotu znaleckého posudku. Oproti tomu zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov hovorí o prednostnom prevode nájomcom nebytových priestorov, vlastníkom a nájomcom bytov v príslušnom bytovom dome. Predložený návrh novely zákona navrhuje vybrať z toho režimu zákona o majetku obcí prevody nebytových priestorov. Domnievam sa, že to riešenie by malo byť práve opačné, pretože zákon o majetku obcí, analogicky to platí aj o zákone o majetku VÚC, ktorý budeme prerokovávať v nasledujúcom bode, rieši predaje nebytových priestorov súťažnými metódami, transparentným spôsobom, kým zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestoroch hovorí iba o prednostnom práve. Čiže ten moment transparentnosti a moment súťaže pri predaji nebytových priestorov v podstate obchádza, lebo dáva možnosť to predať nájomcovi, dokonca vlastníkom bytov v tom dome alebo nájomcom bytov v tom dome, čo, si myslím, nie je dobré riešenie. A keď tu máme teda dva možné spôsoby, ako predávať nebytové priestory, jeden hovorí o súťaži a druhý hovorí o priamom predaji bez toho, aby sme vôbec sa zaoberali čo i len minimálnou cenou, tak ja som za to, aby sme skôr novelizovali ten zákon o bytových a nebytových priestoroch a upravili to tak, že režim zákona o majetku obcí má prednosť, aby sme sa teda priklonili k tej súťažnej metóde a k tomu transparentnejšiemu riešeniu. A v tomto zmysle určite budem predkladať pozmeňujúce návrhy v rámci druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ja by som chcel vyjadriť presvedčenie, že mestá sa doteraz rozvíjali aj bez toho, aby existovali nejaké politiky mestského rozvoja. Niekedy sa mestá rozvíjali lepšie, niekedy horšie. Ale naozaj nevidím dôvod, aby sme rozširovali kompetencie štátu o ďalšie opäť niečo, čo nám tu tlačí Európska únia, a my sa tomu prispôsobovali. A nechajme mestský rozvoj na ľudí, ktorí žijú v mestách, a na samosprávy, nerobme z toho kompetenciu štátu.

Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k jednej veci, podľa môjho názoru zvláštnej veci, ktorú ideme zaviesť touto novelou zákona. Chcem poukázať na to, že ideme zaviesť post člena vlády, ktorý nebude mať na starosti starostlivosť o nejakú oblasť, ale bude mať na starosti presadzovanie istej politickej alebo ideologickej agendy. A konkrétne mám na mysli post podpredsedu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny, rovnaké zaobchádzanie a rodovú rovnosť. A myslím tu práve na tú rodovú rovnosť, ktorá nie je oblasťou ako financie, školstvo alebo kultúra, ku ktorej možno mať rôzny prístup.
Ľavica keď spravuje financie, tak zadlžuje krajinu a ešte je aj na to hrdá, ako sme tu včera počuli, pravica sa snaží šetriť, správať sa zodpovedne a nezadlžovať. Ale pri rodovej rovnosti už v samotnom termíne je obsiahnutý istý ideologický koncept, ktorý je s ňou spojený. A to nie je o tom, či uznávame alebo neuznávame rovnosť medzi mužmi a ženami. Ženy a muži sú si, samozrejme, rovní, ženy sú hodné rovnakej úcty ako muži a, ja si myslím, ešte oveľa väčšej. Ale o tom nie je rodová rovnosť. Rodová rovnosť je ideologický koncept, ktorý zasahuje do súkromnej sféry a do slobodnej spoločnosti nad mieru nevyhnutnú. Je to koncept, ktorý počíta so zavádzaním kvót a s ďalšími sociálno-inžinierskymi opatreniami a nástrojmi. Je to agenda, ktorú veľmi silno tlačí Európska únia. A hlásia sa k nej predovšetkým ľavicové politické sily.
Považoval by som za úplne prirodzené a logické, keby s takýmto návrhom prišla, povedzme, predošlá ľavicová vláda, napr. v minulom volebnom období, bola to bývalá pani ministerka Tomanová, ktorá presadila zriadenie Rady vlády pre rodovú rovnosť. Dovoľujem si však vysloviť isté počudovanie s tým, že priam do pomenovania jedného z členov vlády sa dostáva agenda rodovej rovnosti v čase, keď tu máme pravicovú vládu zloženú z konzervatívnych a liberálnych politických strán. Myslím si, že je to trochu necitlivé voči konzervatívnej časti koalície. Ja som presvedčený, že problém s týmto ideologickým konceptom by mali mať aj tí liberáli, ktorí sa hlásia k hodnotám klasického liberalizmu, lebo toto nemá s klasickým liberalizmom nič spoločné.
Považujem toto riešenie za nešťastné, napriek tomu budem hlasovať za tento zákon ako celok, pretože tento zákon rieši aj iné veci a odzrkadľuje dohodu súčasnej koalície o rozdelení kompetencií v tomto volebnom období. Ja túto dohodu rešpektujem, aj keď v tomto bode považujem to rozhodnutie za nešťastné. A budem hlasovať za návrh iba so škrípajúcimi zubami. Chcem však povedať, že podpredsedu vlády aj celú vládu čaká neľahká úloha, pretože bude musieť nájsť spôsob, akým uchopí tému rodovej rovnosti, iný spôsob, než je ten, do ktorého nás tlačí Európska únia, spôsob, ktorý nebude obsahovať kvóty, nebude zasahovať do súkromnej sféry, do súkromného vlastníctva, do trhových vzťahov, nebude obmedzovať slobodné konanie ľudí nad mieru nevyhnutnú, pretože takéto zásahy a takéto opatrenia, verím tomu, nenájdu podporu, prinajmenšom v konzervatívnej časti tejto vládnej koalície. A ak budeme chcieť presadzovať tieto veci súhlasom celej koalície, nie spájaním sa s opozíciou, tak bude treba k tomu nájsť nový prístup. Som na to zvedavý. Považujem to za veľmi náročnú úlohu a budem držať vláde palce, aby sa jej to podarilo. Ďakujem.