Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, špeciálne vážený pán kolega Blanár, budem pokračovať v demaskovaní OKS.
Schvaľovanie štátneho rozpočtu je dobrou príležitosťou povedať si niečo nielen o tom, aké by mali byť príjmy a výdavky štátu v nasledujúcom rozpočtovom roku, ale aj o tom, aký by mal byť štát, teda najmä aký by mal byť jeho rozsah a obsah, do čoho by mal zasahovať a do čoho nie, na čo by mal vynakladať finančné prostriedky, ktoré predtým získal tak, že ich zobral ľuďom, a na čo by finančné prostriedky vynakladať nemal. Teda vlastne mal by byť takou príležitosťou. Realita je však často trochu iná.
Špecifikom schvaľovania zákona o štátnom rozpočte v porovnaní so schvaľovaním iných zákonov je to, že chýba prvé čítanie. Teda parlament začína o ňom rokovať rovno v druhom čítaní. Toto špecifikum má úplne logické vysvetlenie. Štát nemôže fungovať bez rozpočtu, preto sa ako samozrejmosť vopred predpokladá, že zákon o štátnom rozpočte by mal byť schválený. Otázkou nie je či, ale len v akej podobe bude schválený. Avšak tým, že chýba prvé čítanie, v rámci ktorého sa parlament rozhoduje, či sa zákonom vôbec bude zaoberať alebo nie, akoby pri schvaľovaní štátneho rozpočtu chýbala hlbšia diskusia o charaktere štátu. Vidím v tom istú symboliku. Štátny rozpočet môže byť totiž iba taký, ako je štát. Rok od roka môže byť lepší či horší, zodpovednejší či menej zodpovedný, úspornejší či rozhadzovačnejší. Jeho základné parametre sú však nastavené ešte predtým, než sa vôbec otvorí rozprava na pôde parlamentu. V tom čase sú už totiž v nejakom stave platné či práve nedávno schválené zákony, ktoré určujú, koľko peňazí sa má na čo vynaložiť, čo štát musí a čo môže robiť, akým spôsobom finančne cez dane alebo odvody zaťaží ľudí, koľko ktorým ľuďom či firmám a na základe akých kritérií alebo dôvodov musí, resp. môže dať.
Chcel by som teraz povedať niečo, čo by pri diskusii o akomkoľvek inom zákone malo zrejme odznieť už v prvom čítaní. Keďže však prvé čítanie nemáme, musím to urobiť v druhom čítaní. My v OKS sa domnievame, že náš štát je príliš rozsiahly, že príliš zasahuje do životov ľudí a do aktivít súkromných subjektov na trhu, že míňa príliš veľa peňazí, oveľa viac ako je nevyhnutné, a viac, ako si to môže dovoliť. Dôsledkom potom je, že musí od ľudí a firiem brať príliš veľa peňazí a že napriek tomu vyrába každoročne obrovskú sekeru a žije na dlh, ktorý budú musieť splácať budúce generácie. Niežeby v tomto náš štát nejako dramaticky sa odlišoval od väčšiny iných štátov, nie je dokonca žiadny problém nájsť kopu príkladov, keď sa štát správa ešte horšie a nezodpovednejšie ako Slovensko, samozrejme, za predpokladu, že sa budeme s inými krajinami porovnávať v časoch, keď máme zodpovednú vládu ako dnes, nie v časoch bačovania vlády, akú sme mali do júnových parlamentných volieb. Napriek tomu si my v OKS myslíme, že by sme sa nemali uspokojiť s konštatovaním, že niekto iný je na tom ešte horšie ako my a že nijako výrazne nevybočujeme z radu. Mali by sme sa na štátny rozpočet, na verejné financie a na rozsah štátu pozrieť aj optikou toho, čo je žiaduce pre to, aby Slovensko bolo čo najviac slobodnou spoločnosťou, aby slovenská ekonomika bola čo najviac slobodnou ekonomikou a aby sa štát obmedzil len na tie úlohy, ktoré sú naozaj nevyhnutné, a teda aby míňal iba toľko, koľko nevyhnutne musí míňať, aby si mohol tieto základné funkcie plniť. Inými slovami povedané, som presvedčený, že štát by mal oveľa viac šetriť, avšak šetriť nielen tým spôsobom, že nastavíme lepšie pravidlá, ktoré obmedzia korupciu a zlodejiny, a nielen tak, že niekomu dočasne zmrazíme platy alebo niekde plošne znížime náklady na nejakú položku o 5, 10 či 15 %. Na úspory vo verejných financiách by sme sa mali pozrieť systematicky, teda z pohľadu toho, čo štát podľa nášho názoru má robiť a čo robiť nemá. A keď sa zhodneme na tom, čo by štát robiť nemal, mali by sme primerane k tomu upraviť zákony, niektoré zákony možno aj úplne zrušiť, rušiť či redukovať úrady a ďalšie inštitúcie a organizácie financované z verejných financií.
OKS vidí najmenej 3 oblasti, v ktorých je možné dosiahnuť výrazné zoštíhlenie štátu a tým aj úspory verejných financií.
Prvou oblasťou sú dotácie a rôzne podpory smerujúce do hospodárstva. Štát nemá podnikať, ale nemá ani selektívne podporovať podnikateľské subjekty a tým deformovať hospodársku súťaž, skutočnou podporou podnikania sú jasné, jednoduché a prehľadné pravidlá, nízke daňové a odvodové zaťaženie, štíhla, efektívne fungujúca a nekorupčná verejná správa, nie dotácie, štátna pomoc, štátne záruky, prerozdeľovanie a podobne.
Druhou oblasťou je sociálny systém. Štát nemá byť inštitúciou, ktorá od jedných ľudí peniaze ťahá a druhým ich dáva podľa všelijakých vykonštruovaných kritérií. A často pritom ide o tých istých ľudí, ktorým zároveň berie i dáva, miesto toho, aby im tie peniaze rovno nechal. Sociálna politika má byť adresná, nemá byť zameraná na všeobecné a masívne prerozdeľovanie, ale na primeranú pomoc tým, ktorí sú naozaj na to odkázaní a z objektívnych dôvodov si nedokážu pomôcť sami.
Treťou oblasťou je spotreba štátu a verejnej správy vôbec. Mali by sme sa pozrieť na všetky úrady, fondy, rozpočtové a príspevkové organizácie a zhodnotiť, či je ich existencia naozaj nevyhnutná. Mali by sme sa pozrieť na všetky činnosti, ktoré inštitúcie vo verejnej správe vykonávajú, a zhodnotiť, či je naozaj nevyhnutné, aby ich vykonávali, tie, ktoré nie sú nevyhnutné, potom zrušiť. A aj pri tých, ktoré sú nevyhnutné, je zasa potrebné zvážiť, či by ich nebolo možné vykonávať inak, lacnejšie a efektívnejšie. A keď k tomu pristúpime naozaj systematicky, tých oblastí, v ktorých možno šetriť, nájdeme určite ešte oveľa viac.
Chcel by som navrhnúť kolegom z vládnej koalície, aby sme si budúci rok spravili k zákonu o štátnom rozpočte výnimočne aj prvé čítanie, aby sme sa štátnym rozpočtom a najmä jeho predpokladmi nezačali zaoberať až na jeseň, keď príde návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 do parlamentu. Potom už bude neskoro na prvé čítanie, bude neskoro na to, aby sme zásadnejším spôsobom menili charakter štátu. Začnime s jeho symbolickým prvým čítaním hneď od januára, začnime s diskusiou o úlohách štátu a skúsme ho zoštíhliť, zmeňme príslušné zákony, zrušme nepotrebné inštitúcie, zoškrtajme nadbytočné výdavky. Keď to tak urobíme, potom sa nám bude o rok schvaľovať rozpočet ľahšie, potom budeme môcť ešte výraznejšie znížiť deficit a postupne prejsť k vyrovnanému rozpočtu, potom nebudeme musieť ľudí zaťažovať vyššími daňami a odvodmi a časom ich budeme môcť znížiť. Sme vláda zložená z pravicových a pravostredových strán, tak sa podľa toho aj správajme, spravme zo Slovenska slobodnejšiu krajinu. Rešpektujem, že tento rok nebol na to dostatok času, ale nepremrhajme rok, ktorý je pred nami. Ďakujem.
