Videokanál poslanca

Pán poslanec Rafaj, vo svojom príspevku ste spomenuli Nemecko ako príklad krajiny, ktorá neumožňuje dvojaké občianstvo. Myslím, že toto je veľmi dobrý príklad, keď slovenský občan chce získať nemecké občianstvo, musí sa vzdať slovenského občianstva. To je v poriadku, to je naozaj prejav vôle. Ak som ochotný vzdať sa svojho pôvodného občianstva, aby som získal nejaké iné občianstvo, je to prejav vôle. Keď bez toho, aby som chcel stratiť slovenské občianstvo, sa pokúsim získať občianstvo iného štátu a v dôsledku toho stratím slovenské občianstvo, to nie je prejav vôle, to je strata občianstva proti vlastnej vôli. To je podstatný rozdiel.
A chcem sa ešte pozastaviť nad vašou pochybnosťou o tom, že by sa táto problematika mohla upraviť v medzištátnej dvojstrannej zmluve. Ja si, naopak, myslím, že to by bolo úplne najlepšie riešenie, keby Slovensko a Maďarsko, ich predstavitelia si dokázali sadnúť za rokovací stôl a vzájomnou zmluvou upraviť sporné body, ktoré sa týkajú otázok štátneho občianstva, pretože sporné body tu existujú a najlepšie, čo sa v tejto veci dá urobiť, je rokovať a dohodnúť sa, nie prijímať zákony a truc zákony a robiť si naprieky.

Ďakujem.
Pán poslanec Rafaj, ja neviem, či vy ste oprávnený hovoriť o tom, aká bola vôľa občanov Slovenskej republiky, ktorí prišli o svoje občianstvo v dôsledku vášho zákona. Nepochybujem o tom, že nikto z nich neprejavil vôľu stratiť slovenské občianstvo tým, že si požiadal o občianstvo iného štátu. Vy ste im tú vôľu pripísali. Rovnakým spôsobom za komunizmu ak strácali občianstvo ľudia, ktorí nelegálne opustili krajinu, no tak tiež sme mohli tvrdiť, že prišli o občianstvo, lebo prejavili vôľu stratiť občianstvo tým, že opustili krajinu nelegálne, že aké je to strašné. No nie je to prejav vôle. S tým s vami nesúhlasím.
Pani poslankyňa Vaľová, áno, ja som to povedal, európsky dohovor umožňuje takúto právnu úpravu. Ale ja som argumentoval slovenskou ústavou. To, že niečo umožňuje európsky dohovor, neznamená, že to je automaticky v súlade so slovenskou ústavou. Slovenská ústava môže byť v niektorých otázkach prísnejšia a stanovovať striktnejšie podmienky, napr. pre uplatňovanie ľudských práv, ako medzinárodné dohovory. To neplatí automaticky, že ak je niečo v súlade s medzinárodným dohovorom, tak to musí byť aj v súlade s ústavou. Tak to jednoducho nie je.
A povedali ste, že Slovenská republika prijala veľmi dobré stanovisko ako reakciu na ten zlý maďarský podnet. No prijala až také veľmi dobré stanovisko, že teraz po necelom roku to musíme opravovať, veľmi dobré stanovisko, naozaj.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, týmto návrhom zákona sa strana SMER pokúša opraviť to, čo sama pokazila minulý rok. Minulý rok parlament ešte za predchádzajúceho volebného obdobia schválil novelu zákona o štátnom občianstve, ktorou spôsobil, že viacerí občania Slovenskej republiky proti svojej vôli prišli o občianstvo Slovenskej republiky tým, že nadobudli občianstvo iného štátu.
Ten zákon, ktorý Národná rada schválila minulý rok, bol, pochopiteľne, reakciou. Bol reakciou na zlý podnet v podobe novely zákona o občianstve, ktorý schválil maďarský parlament. Ja ten zákon Maďarskej republiky nechcem obhajovať, považujem ho za zlý a nemyslím si, že je to v poriadku. Nemyslím si, že je obvyklé a správne, ak štát umožňuje získať občianstvo ľuďom, s ktorými nemá reálne väzby. A spôsob, akým bol ten zákon prijatý, neprospieva dobrým susedským vzťahom Maďarska a jeho susedných krajín vrátane Slovenska. Ak chcelo Maďarsko niečo takéto urobiť, rozhodne o tom malo rokovať so svojimi susedmi. Na druhej strane na zlý podnet prišla zlá reakcia, zlá reakcia zo slovenskej strany v podobe zákona, ktorý má za následok to, že slovenskí občania strácajú slovenské občianstvo v určitých prípadoch. Je úplne legitímne, ak niektoré krajiny neumožňujú dvojaké občianstvo, sú také krajiny a sú to demokratické krajiny, to je úplne v poriadku, Slovenská republika však s dvojakým občianstvom nemala problém až do minulého roku, umožňovala získať občianstvo iného štátu. A až po tom, čo Maďarská republika schválila spomínaný zákon, tak došlo k účelovej úprave slovenského zákona o občianstve a k tomu, že zrazu bolo dvojaké občianstvo problémom. Len stalo sa aj to, že tak ste boli rozhorčení tým maďarským zákonom, že ste prestrelili, že ste tým zákonom zasiahli aj niekoho iného ako toho, koho ste v skutočnosti chceli zasiahnuť. A následkom toho zákona nestrácajú alebo nestrácali občianstvo iba príp. obyvatelia alebo občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti žijúci na území Slovenskej republiky. Ale vďaka nemu stratili občianstvo aj Slováci, ktorí žijú v Kanade, Írsku, Veľkej Británii a podobne. Proste mierili ste na líšku a trafili ste Marišku. A teraz ste si to uvedomili. Teraz ste si uvedomili, že ste prestrelili, že ste zasiahli niekoho iného ako toho, koho ste v skutočnosti chceli zasiahnuť. Tak teraz to idete napraviť.
A nie je pravda, pán Čaplovič, ako ste povedali na začiatku, že je v poriadku, že ak život ukáže, že sú nejaké problémy, že tak ideme to napraviť. Toto neukázal život, toto bolo jasné ako facka úplne na začiatku. Tá náprava, s ktorou teraz prichádzate, je podľa môjho názoru úplne nedostatočná. Som presvedčený, že žiadny občan Slovenskej republiky by nemal stratiť občianstvo Slovenskej republiky proti svojej vôli. Myslím si, že takto sa dobrá vlasť nespráva k svojim občanom. Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že nikomu nemožno odňať občianstvo proti jeho vôli. Samozrejme, je možná aj interpretácia, že strata a odňatie občianstva sú dve rôzne veci. Samozrejme, Európsky dohovor o občianstve umožňuje členským štátom, aby si stanovili, že zákonom zaniká občianstvo dobrovoľným nadobudnutím občianstva iného štátu. To je všetko pravda, ale som presvedčený, že tá interpretácia Ústavy Slovenskej republiky, tohto jeho ustanovenia, ktorú sme mali až do minulého roku, bola korektnejšia, že bolo korektnejšie, keď keď nikto z občanov Slovenskej republiky nemohol stratiť jej občianstvo proti svojej vôli, lebo, nech už akokoľvek to budeme právnicky krútiť, je fakt, že tí občania, tých pár desiatok občanov, ktorí na základe účinnosti vášho zákona stratili slovenské občianstvo, aj všetci, ktorí ho v prípade budúcnosti stratia, ho stratili proti svoje vôli.
Myslím si, že treba sa vrátiť k tomu stavu, ktorý tu bol pred rokom 2010, a že tak bude rešpektovaná nielen litera ústavy, ale aj duch ústavy, to, čo chcel ústavodarca povedať tým, ak dal takéto ustanovenie do Ústavy Slovenskej republiky. Preto podporujem iný návrh novely zákona o štátnom občianstve, s ktorým prišla skupina koaličných poslancov a ktorý budeme mať na tejto schôdzi už v druhom čítaní, a budem hlasovať proti návrhu novely zákona o štátnom občianstve, s ktorým prichádza skupina poslancov strany SMER. A dúfam, že rovnaký postoj zaujmú aj ostatní moji kolegovia z vládnej koalície.
Pre prípad, že by tento návrh zákona postúpil do druhého čítania, tak navrhujem, aby bol návrh prerokovaný aj vo Výbore Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, pretože otázka občianstva sa témy ľudských práv, samozrejme, týka. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pánu poslancovi Jarjabkovi za prednesenie prejavu pána predsedu Najvyššieho súdu. Už sa z toho stáva akási tradícia, že čelní predstavitelia strany SMER - sociálna demokracia v Národnej rade vystupujú s príspevkami predsedu Najvyššieho súdu. A ani to neznie divne, pretože tie vystúpenia nie sú vecné, ale sú politické. Mne osobne sa teda viac páčil ten prednes pána Čaploviča, čo bol minule. Oceňujem, že aj tento bol v porovnaní s tým, ako by to asi bolo, keby to zaznelo v origináli, oveľa miernejší, pokojnejší a kultivovanejší, takže ešte raz ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem sa snažiť byť stručný. Podporil som tento návrh zákona, keď sme o ňom hlasovali minule a podporím ho aj teraz. Mnoho z diskusie, ktorá sa tu vedie, sa vedie okolo justičných čakateľov, čo je na jednej strane pochopiteľné, pretože konkrétne pripomienky pána prezidenta sa týkajú práve otázky justičných čakateľov a okrem toho už iba termínov účinnosti a súvisiacich termínov.
Na druhej strane netreba zabúdať, že pán prezident odporúča Národnej rade, aby neschválila tento zákon ako celok. Čiže, má výhrady k celému zákonu tak, ako sme ho schválili a v tej prvej časti svojho rozhodnutia o vrátení ich aj formuluje pomerne ostro.Čiže, nebudeme rozhodovať o nejakej čiastkovej veci o úprave zákona, ktorý sme schválili, ale o zákone ako celku.
Napriek tomu si myslím, že tá otázka justičných čakateľov je symbolická a príznačná. Symbolizuje totiž to, akú máme predstavu o justícií. Či má byť justícia uzavretý systém, ktorý, ako to tu zaznelo, sám seba reprodukuje, sám seba klonuje, bráni sa vonkajším vplyvom, alebo má byť systémom otvoreným, transparentným, podrobeným verejnej kontrole, a teda tým pádom aj dôveryhodnejším a lepšie fungujúcim.
Budeme hlasovať o tom, nielen o justičných čakateľoch a nielen o tomto zákone, ale budeme hlasovať o tom, či si myslíme, že justícia je dnes v dobrom stave a vyžaduje si iba akési kozmetické úpravy, alebo vnímame, že súdnictvo je v kríze a vyžaduje si zásadné a ďalekosiahle zmeny.
Ja som presvedčený o tom, že súdnictvo je v kríze, a že súdnictvo vyžaduje ďalekosiahle zmeny. Preto budem hlasovať za prelomenie prezidentovho veta.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán poslanec, keď už teda meníte návrh uznesenia, dal by som vám ešte jeden typ, ako zmeniť to uznesenie. Čo keby znelo napríklad takto: "Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že vláda Roberta Fica nesplnila svoj zámer postaviť diaľnicu medzi Bratislavou a Košicami do roku 2010;
B. považuje postup vlády Roberta Fica pri príprave výstavby diaľnic prostredníctvom PPP projektov za nevýhodný, neprimerane zadlžujúci Slovenskú republiku a poškodzujúci záujmy občanov Slovenskej republiky."
Nepredkladám to ako pozmeňujúci návrh, iba vám to dávam do pozornosti, či by ste si to náhodou neosvojili, lebo toto uznesenie by podľa môjho názoru lepšie vyjadrovalo stav v problematike, ktorú momentálne prejednávame.
Ďakujem.