Videokanál poslanca

Pôjdem opačným smerom. Pani poslankyňa Vaľová, opäť sa tu dostávame do tej diskusie, že prečo ideme novelizovať nejaký zákon, ktorý platí na území Slovenskej republiky. Hovorili sme o tom, povedzme v zákone o štátnom jazyku. No, nejdeme to robiť preto, že si to želá niekto, niekde inde v nejakej inej krajine, nech už je to Orbán alebo ktokoľvek. Ideme to robiť preto, lebo chceme vytvoriť dobré podmienky pre našich slovenských občanov. Je za tým vnútorná potreba.
Pán poslanec Faič, hovorili ste, že ak ste ma dobre pochopili, tak som proti tomu, aby sa Orbánov zákon nazýval zlým. Chcem vám povedať, že ste ma zle pochopili, chcem vám povedať, že ste ma nepočúvali, keď som tu vystupoval, k tej vašej novele, kde som povedal a trvám na tom a naozaj si to myslím, že ten Orbánov zákon je zlý. Nič to nemení, ale na tom, že za zlú považujem aj slovenskú minuloročnú reakciu.
No, a k pánu poslancovi Ondrušovi a k tej polemike, či bubo existuje alebo neexistuje. No, mohli by sme sa spýtať príslušníkov menšín, či ich viac straší a desí moje strašenie alebo vaša reálna politika a politika vášho donedávna koaličného partnera SNS, ale to asi to nemôžeme urobiť, sa ich takto spýtať. Ale práve v tom pohľade na to, či bubo existuje alebo bubo neexistuje, sa líši pohľad na primeranosť takej alebo onakej reakcie. Ak si myslíte, že bubo existuje, tak samozrejme vaša reakcia je ustráchaná, lebo sa bojíte. Pokiaľ viete, že strašidlá neexistujú, môžete sa správať sebavedome. A sebavedomá je aj tá reakcia, s ktorou prichádza skupina koaličných poslancov v podobe novely, o ktorej teraz rokujeme. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už sme o tomto hovorili viackrát, preto budem stručný. Rozhodovaním o tomto návrhu zákona rozhodujeme o tom, či chceme, aby slovenskí občania strácali slovenské občianstvo proti svojej vôli alebo nie. Budeme o tom rozhodovať nielen pri hlasovaní o zákone ako o celku, ale budeme o tom rozhodovať aj pri schvaľovaní pozmeňujúceho návrhu, s ktorým príde alebo prišiel pán poslanec Matovič.
Naozaj všetko, všetky tie reči považujem za slovičkárenie, pretože ide v súčasnej právnej úprave o strácanie štátneho občianstva proti vôli občanov, aj keď je to upravené zákonom, ktorý je riadne schválený, ktorý neodporuje medzinárodným dohovorom, ale otázka, pred ktorou stojíme je, či sa naozaj, či si želáme, aby slovenská právna úprava bola taká, že bude umožňovať zbavovať slovenského občianstva našich vlastných občanov proti ich vlastnej vôli.
A musíme si jednoducho povedať, čo je pre nás dôležitejšie. Či je pre nás dôležitejšie bojovať s Orbánom a s účinkami maďarského zákona o občianstve alebo správať sa korektne k svojim vlastným občanom. Ja hovorím za seba, že pre mňa je oveľa, oveľa dôležitejšie správať sa korektne k vlastným slovenským občanom a nezbavovať ich občianstva, pokiaľ si to oni sami neželajú.
Nezbavujeme občianstva ľudí, keď spáchajú vlastizradu, čo je zločin, za čo idú do väzenia. Zbavujeme ich za to, ak získajú občianstvo iného štátu. Ak by prešli tie zmeny, s ktorými prichádza pán poslanec Matovič alebo tá novela, s ktorou prišiel SMER, tak budeme zbavovať iba niektorých, tých, ktorí získali občianstvo neštandardnou formou. Ale pýtam sa: Je získanie občianstva iného štátu neštandardnou formou vážnejším prehreškom voči lojalite k Slovenskej republike ako vlastizrada? Určite nie.
Posledná vec, pán poslanec Matovič, keď uvádzal, avizoval svoj návrh, tak hovoril taký prímer o bubovi. Či bubo existuje alebo neexistuje, že malé dieťa si zakryje oči a hovorí, že bubo neexistuje a potom sa tvári, že bubo neexistuje a prestane sa báť. No áno, myslím, že toto je veľmi výstižný prípad, pretože pán poslanec Matovič, možno vás to prekvapí, ale bubo naozaj neexistuje. Deti sa boja strašidiel, ale tie strašidlá neexistujú. Oni si síce zakryjú oči, lebo si myslia, že existujú, ale problém je, že strašidlá neexistujú.
Dôležité je nie to, aby sme postihovali niekoho, kto pociťuje potrebu získať iné štátne občianstvo, ale aby sme tu príslušníkom všetkých národnostných menšín a všetkým občanom Slovenskej republiky vytvárali dobré prostredie, v ktorom sa budú dobre cítiť, vtedy budú dobré vzťahy na Slovensku a vtedy sa nebudeme musieť obávať o lojalitu slovenských občanov ani v najmenšom. Ďakujem.

Pán poslanec Ondruš, keďže som bol oslovený, tak zareagujem. Ten príklad s emigráciou, no neviem, čo ste chceli vyvrátiť, ale teda môj príklad ste rozhodne nevyvrátili, lebo tvrdenie, že emigrácia nebolo slobodné rozhodnutie človeka, ktorý emigroval, myslím, že vyvracia samé seba. Emigrácia samozrejme je slobodné rozhodnutie človeka, pokiaľ človek odíde z neslobodnej krajiny do slobodnej aj za cenu, že tým riskuje, tak je to jeho slobodné rozhodnutie.
Ale vrátim sa teda k tomu, čo ste hovorili o tom, keď ste priznali, že tá reakcia bola účelová. Ja si dovolím upozorniť na to, že podľa Slovníka slovenského jazyka, má slovo "účelový" dva významy. Jeden je vymedzený, viazaný istým účelom, napr. účelové zariadenie, účelová publikácia, účelová veta. Druhý význam slova "účelový" je taký, ktorý sleduje osobný, či skupinový prospech skresľovaním skutočností, zavádzajúci, falošný, napr. účelový výklad dejín, účelové správanie, účelové konanie.
Ja som presvedčený, že vaša novela bola účelová v tom druhom slova zmysle, nebola to žiadna účelová publikácia, bolo to účelové konanie.

Pán poslanec Maďarič, je to iba také slovičkárenie, to, čo tu predvádzate s tým odňatím a stratou občianstva. Tí občania Slovenskej republiky, ktorí už prišli o slovenské občianstvo, neprišli oňho na základe vlastného slobodného rozhodnutia, prišli oňho proti svojej vôli. Môžete si hovoriť, čo chcete. Tým, že prejavili vôľu stať aj občanmi iného štátu, oni sami vnútorne neprejavili vôľu stratiť občianstvo Slovenskej republiky. Stratili ho v dôsledku vášho zákona.
A zaujímavé je v tejto súvislosti argumentovať znením maďarskej prísahy alebo prísahy, ktorú skladajú noví maďarskí občania. Keď aj vy sami navrhujete teraz novelizovať zákon o občianstve a tým pádom by nestrácali občianstvo tí, čo ho získajú štandardnou formou, povedzme, keď žijú v Maďarsku, ale tí budú takisto skladať takúto prísahu a tam už vám to nevadí?

Vážený pán poslanec Čaplovič, bavíme sa síce o veci, ktorá zdanlivo nie je nejako mimoriadne dôležitá, ale aj vďaka vášmu vystúpeniu sa na nej pekne ukazuje rozdiel medzi pravicovým a ľavicovým videním sveta. Podľa pravicového pohľadu, ak má štát niekomu zo súkromnej sféry niečo ukladať, musí mať na to nejaký mimoriadne vážny dôvod, či už, že je to nevyhnutné, alebo že tie argumenty sú naozaj veľmi presvedčivé. Ak niekomu mám ukladať povinnosť, aby niekde niečo zasielal, alebo niečo robil, tak musím to mať zdôvodnené. Ak chcem niekomu ukladať povinnosť, aby zasielal nejaké periodiká do knižnice Národnej rady a knižnica Národnej rady ich potom bude niekomu darovávať, vyberieme si škôlku alebo nejaký iný subjekt, tak určite to nie je nič nevyhnutné. Čiže ja nerozumiem, teda rozumiem, rozumiem vašej argumentácii. Je to typický ľavicový pohľad na svet, ale nezdieľam ju a ten návrh podporím.

Chcel by som podporiť návrh kolegu Matoviča a myslím si, že ten návrh je prospešný aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov. Zamestnancom, ak sa tak rozhodnú, tak dáva väčšiu voľnosť, zamestnávateľom obmedzuje zbytočnú byrokraciu. Samozrejme, že firmy, ktoré majú biznis so stravnými lístkami toto nebudú vítať, pretože ich to pripraví o nejaké zisky, ale ide o zmenu, ktorá je založená na dobrovoľnom rozhodnutí a dobrovoľnom súhlase zamestnancov a zamestnávateľa. Myslím si, že nikoho neohrozuje a tie argumenty typu, že ľudia sa prestanú stravovať kvôli tomu, že nebudú mať stravné lístky, považujem za dosť absurdné. Ani to, že má niekto stravný lístok ho predsa nenúti, aby išiel v predpísanom čase na jedlo predpísanej kvality. So stravnými lístkami môžu robiť ľudia takmer čokoľvek, môžu za ne nakupovať potraviny kedykoľvek chcú, akejkoľvek zdravotnej kvality. Môžu ich konzumovať, kedy chcú. Stravné lístky v tejto podobe nič nezaručujú. Myslím si, že spoľahnime sa na slobodné konanie ľudí aj v tomto prípade, preto ja tento návrh plne podporujem.

Chcel by som podporiť vystúpenie, aj pozmeňujúce návrhy kolegu Kaníka. A to tak z formálneho, ako aj z vecného hľadiska. Z formálneho hľadiska musím plne súhlasiť s tým, že skutočnosť, že ide o aproximačnú novelu, v žiadnom prípade nie je dôvodom, pre ktorý by nemohla zasahovať aj do iných záležitosti ako je navrhované. To nepovažujem za dostatočný argument. Je to novela zákona ako každá iná. Ak máme potrebu upraviť v nej aj iné veci, môžme to urobiť.
Rovnako súhlasím s tým, že pri aplikovaní, aproximovaní smerníc Európskej únie, aby sme nemali nadrámec toho čo je nevyhnutné najmä v prípade, ak sa nám nariaďujú veci obmedzujúce napr. pružnosť trhu práce ako je to aj v tomto prípade.
Z vecného hľadiska si myslím, že nemali by sme mať problém podporiť veci, ktoré sú v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré sú v súlade so smerovaním tejto vlády, ktoré zvyšujú flexibilitu trhu práce. A odkladať to, keď sme jasne sa vyjadrili, že chceme ísť týmto smerom, cestou k ďalším pracovným príležitostiam, nie čerpanie eurofondov, ale pružný pracovný trh, môžme teraz pre to niečo urobiť, preto chcem vyzvať kolegov, aby podporili tento pozmeňujúci návrh.

Pán poslanec Muňko, ja práve, naopak, chcem sa vám poďakovať za faktografický, štatistický, informačne aj inak vyčerpávajúci príspevok, v ktorom ste teda zhrnuli všetko doterajšie dianie, ktoré sa okolo voľby generálneho prokurátora udialo, a teda splnili ste zrejme aj stranícku úlohu natiahnuť trochu čas, aby v utorok pred kamerami mohol Robert Fico vystúpiť ešte v rámci rozpravy k tomuto bodu. A teda aby som prejavil z mojej strany ústretovosť, tak budem vo svojej faktickej poznámke pokračovať v rovnakom duchu, ako ste vy mali príspevok.
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre:
"Prvá časť
Základné ustanovenia
§ 1 Predmet úpravy
(1) Tento zákon upravuje postavenie a pôsobnosť prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora, pôsobnosť ostatných prokurátorov, organizáciu a riadenie prokuratúry.
(2) Postavenie prokurátorov, ich práva a povinnosti, vznik, zmenu a zánik služobného pomeru a nároky z toho vyplývajúce, zodpovednostné vzťahy, disciplinárne konanie a samosprávu prokurátorov upravuje osobitný zákon.
§ 2
Postavenie prokuratúry
Prokuratúra je samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
Pôsobnosť prokuratúry
§ 3
(1) Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
(2) Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonávať opatrenia na predchádzanie porušením zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti"... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Paška, aj vy, aj vaši kolegovia tu opakovane hovoríte o zmene pravidiel hry počas hry. Chcem sa spýtať, čo potom bola priama voľba alebo zavedenie priamej voľby prezidenta v roku 1998 - 1999? V roku 1998 uplynulo funkčné obdobie prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča a parlament nebol schopný zvoliť jeho nástupcu, a tak po voľbách zmenil spôsob voľby, hoci vtedajšia koalícia mala na to dostatok poslancov, aby zvolila nového prezidenta v parlamente. Bolo to nelegitímne? Ak aj odhliadneme od výsledkov, ku ktorým to viedlo, tak nelegitímne to nebolo.
Tiež ma zaujali vaše slová o tom, ako pravostredový priestor nie je schopný vytvoriť programovo štandardný politický subjekt. Zdá sa mi dosť úsmevné, ak o štandardnom politickom subjekte hovorí práve predstaviteľ SMER-u. Čo má SMER spoločné so štandardným politickým subjektom, prosím vás?
A tá príčina bola tiež veľmi pekne zadefinovaná, príliš veľa kohútov na jednom smetisku. No vy ste na vašej strane smetiska dokázali, aké je to vysporiadať sa s ostatnými kohútmi, pekne ste ich vykynožili. A ten posledný to zhodnotil takto: "Pred parlamentnými voľbami existovala istá dohoda, že ideme spolu so SMER-om. Keď sa mala vykonať, Fico sa s odôvodnením, že je na záchode, odmietol rozprávať. Aj preto Ficovi neverím." Ja práve, naopak, som vďačný SMER-u za to, že znížil počet kohútov na vašej strane smetiska a umožnil tak to, že voľby dopadli tak, ako dopadli.
A citát, že "demokracia sa ľahko môže stať vládou darebákov", no áno, vieme, zažili sme. Žili sme v rokoch 1992 až 1998, aj v rokoch 2006 až 2010 na Slovensku. Vieme, o čom hovoríte.

Pán poslanec Matovič, ja si uvedomujem, že vaše motivácie, pre ktoré prichádzate s iniciatívou ohľadom úpravy problematiky občianstva, sú iné ako motivácie predkladateľov minuloročnej novely alebo tých, čo ju dnes obhajujú. Zdieľam váš názor, že Slovenská národná strana nepatrí do parlamentu, aj vašu obavu, že v prípade ak pred ďalšími voľbami, maďarskými voľbami, tu budú maďarské politické strany viesť kampaň, tak to bude voda na mlyn práve Slovenskej národnej strane. To je nepochybne pravda. Napriek tomu si myslím, že by sme nemali podriaďovať podobu zákonov tomu, či to vyhovuje alebo nevyhovuje Slovenskej národnej strane a jej politickým záujmom, mali by sme zákony schvaľovať tak, aby boli dobré pre občanov Slovenskej republiky.