Videokanál poslanca

Pán poslanec Podmanický, ja by som tiež chcel reagovať ako niektorý z mojich predrečníkov na tú časť vášho vystúpenia, ktorá sa týkala toho, že ste dávali do protikladu snahu o zisk majiteľov médií a snahu o hľadanie pravdy v médiách alebo u novinárov a potiahol by som to ešte trochu ďalej, pretože snaha o zisk je úplne legitímna v slobodnej spoločnosti. Je v slobodnej trhovej spoločnosti hnacím motorom všetkých ľudských alebo väčšiny ľudských aktivít a podnikatelia nerobia svoje aktivity preto, lebo sú nejakí autoristi, chcú dosiahnuť zisk, ale tým v slobodnej trhovej spoločnosti nakoniec produkujú podmienky, ktoré vedú k prosperite celej spoločnosti a k zlepšeniu životných podmienok všetkých ľudí alebo veľkej väčšiny ľudí, ktorí v tej spoločnosti žijú. A tak je to aj v médiách, snaha majiteľov o zisk sa nijako nebije so snahou, principiálne sa nebije so snahou o hľadanie pravdy. Môžu nastať individuálne prípady, keď tomu tak je, ale principiálne tieto dve veci vôbec nie sú v rozpore.
V jednej veci však musím súhlasiť, v zásade súhlasiť s tým, čo ste hovorili, keď ste poukazovali na to, že po tej kritike, ktorú opozícia v predchádzajúcom volebnom období venovala právu na odpoveď, by teraz bolo logické, keby sme právo na odpoveď nenavrhovali iba modifikovať alebo obmedziť pre verejných činiteľov, ale keby sme ho navrhli úplne zrušiť. To by som aj ja považoval za dôsledný a konzekventný postoj. A tiež mi trochu pripomína tú situáciu ohľadom zákona o štátnom jazyku, kde zase išlo o tie pokuty, kde súčasná koalícia napriek kritike, ktorú im venovala ešte ako opozícia, nenabrala odvahu tie pokuty zrušiť. Tak je to aj s právom na odpoveď teraz.

Ja by som sa chcel poďakovať pánu poslancovi Ondrušovi, že som teda konečne pochopil motiváciu a dôvody toho, prečo tá predchádzajúca vládna garnitúra zaviedla právo na odpoveď v tej podobe, ako ho zaviedla. Je samozrejmé, že keď nechápete médiá ako priestor slobodného šírenia nástrojov, ale ako akúsi zavrhnutia hodnú aktivitu zlých kapitalistov, majiteľov médií, ktorí sa snažia manipulovať verejnou mienkou, tak je jasné, že vo vašom chápaní právo na odpoveď, právo na to, že si môžete publikovať niečo len tak v médiu, ktoré vám nepatrí, vnímate ako rozšírenie slobody prejavu. To však nie je sloboda prejavu, to je obmedzenie slobody prejavu, tak ako sú obmedzeniami slobody prejavu akékoľvek alebo veľká väčšina toho, keď sa štát snaží médiá regulovať. Vo väčšine prípadov to slobode prejavu a demokracii neprospieva, ale práve naopak, škodí.
Ak sa dá niečo vyčítať tomu návrhu z môjho pohľadu, tak nie to, že obmedzuje právo na odpoveď, ale to, že ho úplne neruší. Ja by som bez práva na odpoveď v tlačovom zákone bol oveľa spokojnejší než teraz.

Minulý rok navrhli poslanci OKS novelu zákona o komunálnych voľbách. (Reakcie z pléna.) SMER takisto, takisto navrhol stiahnutie tohto bodu z programu... (Výkriky z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Mám návrh na zmenu programu. Navrhujem vypustenie bodu č. 24 - návrh poslancov Národnej rady Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Dušana Čaploviča, Roberta Kaliňáka a Mareka Maďariča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky. SMER tento problém spôsobil, myslím si, že by sa teraz nemal tváriť, že je to on, ktorý ten problém ide riešiť. Je to ako keď podpaľač ide robiť požiarnika a snaží sa uhasiť požiar tým, že do ohňa prilieva olej. (Reakcie z pléna.) Ďakujem.

Pán poslanec Kaliňák, mal by som na vás dve otázky.
Po prvé, chcel by som sa spýtať, kedy ste zmenili názor na to, či je parlament tým pravým orgánom konštatovať porušenie zákona, alebo nie. Pripomínam, že 5. februára 2008 na váš návrh a hlasmi poslancov vašej koalície bolo schválené uznesenie k správe o priebehu a privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, kde Národná rada Slovenskej republiky konštatovala porušenie zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Vtedy to bolo asi v poriadku, dnes keby parlament niečo chcel podobné spraviť, tak to už v poriadku nie je podľa toho, čo hovoríte. Tak sa chcem spýtať, kedy nastal ten zlom?
Moja druhá otázka je, kedy nastal vo vašom nazeraní zlom v pohľade na valec zo Zlatej Idky? S jeho hlavným protagonistom ste uplynulé štyri roky boli vo vládnej koalícii a nejako vám to nevadilo. Teraz ho tu vydávate za príklad niečoho zlého a zavrhnutiahodného. Tak opäť musel nastať nejaký zlom. Chcem sa spýtať, kedy?

Vážený pán poslanec Paška, dovoľte, aby som sa vyjadril k tej časti vášho vystúpenia, ktorá sa týkala prerokovaného bodu programu, čiže zhruba asi k jednému percentu toho, čo ste povedali, pretože ostatné, ostatné s tým bodom nesúviselo.
A tvrdíte, že toto skrátené konanie je príznakom, alebo ukazuje neschopnosť vládnej koalície formulovať zákony tak, aby boli vykonateľné. No zrejme ste nečítali ten bod, ako je uvedený, ani ste nepočúvali pani ministerku. To, že tu dnes sedíme a musíme sa týmto zaoberať, je predovšetkým dôsledkom neschopnosti pána prezidenta formulovať svoje pripomienky tak, aby boli vykonateľné, či už ich parlament schváli, alebo ich parlament neschváli.
Či je to neschopnosť, alebo vedomý úmysel, to ja neviem, ale v každom prípade nemá to nič spoločné so schopnosťou alebo neschopnosťou vládnej koalície, vlády ani poslancov.

No, tak snáď ten, tento posledný pokus už vyjde, pretože ja najmä vo vzťahu k Slovenskej televízii, Slovenský rozhlas je možno o niečom inom, vo vzťahu k Slovenskej televízii som už niekoľkokrát mal pocit, že teraz je to už posledný pokus a naozaj, keď to teraz nevyjde, tak potom to už treba zabaliť. A napriek tomu tých posledných pokusov je viac a stále sa opakujú. Tak uvidíme.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcel by som len informovať, že jeden z kandidátov stiahol svoju kandidatúru a chcem to teda pripomenúť preto, pretože o post riaditeľa sa pokúsil uchádzať môj kolega Tibor Takáč z Občianskej konzervatívnej strany a kandidoval s projektom zrušenia verejnoprávnych médií. Je mi jasné, že takáto myšlienka nenájde v tejto Národnej rade v tejto chvíli podporu, ale považujem za dobré, že táto idea sa objavila, že zaznel aj tento názor a je to, je to možno taký podnet smerom do budúcnosti, aby sme uvažovali o tom, či ak, či vôbec teda chceme mať verejnoprávne vysielanie, či súkromné médiá nie sú schopné pokryť všetky potreby občanov Slovenskej republiky v oblasti médií. A ak nie, ak si myslíme, že tu niečo ako verejnoprávne vysielanie má existovať, či existencia verejnoprávnych inštitúcii alebo verejnoprávnej inštitúcie, už teraz po novom, je jedinou možnosťou ako zabezpečiť existenciu verejnoprávneho vysielania, či nie sú aj iné cesty napríklad formou zakúpenia výroby alebo vysielania toho, čo považujeme za verejnoprávne médiá v súkromných subjektov. Tak ako sa dnes už nikto nečuduje, že neexistujú štátne noviny alebo verejnoprávne noviny, tak verím tomu aj ja, o pár rokov sa nebudeme čudovať ani tomu, že nebudú existovať ani verejnoprávne elektronické médiá. Dnes tá doba zrejme ešte nie je, ale opakujem, som rád, že tá idea sa objavila a myslíme na to, až raz znova budeme vyhodnocovať, prečo to vo verejnoprávnych médiách nejde. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Podmanický, prirovnali ste tu dobrovoľnosť straty občianstva s dobrovoľným nadobudnutím iného štátneho občianstva k dobrovoľnosti rozhodnutia o tom, či občan bude poberať predčasný starobný dôchodok alebo bude mať príjem zo zamestnania. No, toto porovnanie kríva na obe nohy. V čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je napísané: Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. Mohli by ste mi, prosím povedať, v ktorom ustanovení Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí o tom, že nikomu nemožno odňať nijakú sociálnu dávku proti jeho vôli?

Pán poslanec Matovič, v programovom vyhlásení vlády je naozaj napísané, že vláda zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve tak, aby zmena eliminovala nežiaduce negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky. V programovom vyhlásení vlády nie je nikde napísané, že iba na niektorých občanov Slovenskej republiky. To, čo chcete vaším pozmeňujúcim návrhom dosiahnuť je, že negatívne nežiaduce účinky na niektorých občanov eliminované budú, na iných občanov eliminované nebudú. Čiže podľa môjho názoru je váš pozmeňujúci návrh v rozpore s programovým vyhlásením vlády.
Či je alebo nie je to zásadná vec, samozrejme, že to nie je napísané v programovom vyhlásení, ale keďže to za zásadnú vec považuje významná časť koalície, tak to zrejme zásadná vec bude. A keď sa budeme tváriť, že za to, že to nie je presne na papieri napísané, že toto je zásadná vec a toto nie je zásadná vec, tak to je trochu alibistický prístup.
Hovorili ste o tom, že môže nastať rozpor medzi riešením, ktoré je obsiahnuté v návrhu zákona o občianstve alebo novely zákona o občianstve a v návrhu novely zákona o štátnej službe. Ja si tiež myslím, že tam je istý rozpor, ale ten rozpor je možné riešiť, povedzme pozmeňujúcim návrhom k návrhu novely zákona o štátnej službe tak, aby sa tá úprava vzťahovala aj na tých občanov, ktorí nadobudnú štátne občianstvo neštandardným spôsobom.
Áno, ja si tiež myslím, že treba prijímať riešenia, ktoré sú vecne správne, ale treba brať ohľad aj na politický aspekt veci a tváriť sa, že tuto ide iba o vecné riešenia je tiež trochu pokrytecké, pretože tuto ide o politiku úplne od začiatku, od prvého momentu ako bola minulý rok schválená tá novela.