Videokanál poslanca

Pani poslankyňa Dubovcová, zdieľam váš názor, že uplatňovanie a rešpektovanie práv príslušníkov národnostných menšín v žiadnom prípade nie je v rozpore so záujmami či právami príslušníkov väčšinového národa. Ak tam niekto ten rozpor vnáša, robí tak umelo, robí tak účelovo, robí tak preto, aby vyvolával konfrontáciu, aby hral s maďarskou kartou.
Súhlasím s tým, že vzťahy medzi väčšinou a menšinami sa majú budovať korektne a že korektná politika väčšiny voči menšinám je najlepšou odpoveďou. Aj voči konfrontačnej politike, ktorá sa presadzuje v susednom štáte, nie je dobrou odpoveďou konfrontácia, a už vôbec nie konfrontácia voči vlastným občanom. Tuto sa tiež prejavuje rozdielny prístup, na jednej strane občiansky prístup, ktorý berie do úvahy práva vlastných občanov a nerobí z vlastných občanov rukojemníkov v nejakom zápase s vládou inej krajiny, na druhej strane konfrontácia, konfrontácia vnútri krajiny proti príslušníkom menšín, konfrontácia cezhraničná.
Som rád, že ste poukázali na to, že sme v prvom čítaní. A v prvom čítaní sa máme zaoberať tým, či sa tým zákonom vôbec budeme zaoberať, budeme o ňom rokovať. To, akú bude mať definitívnu podobu, ak ho posunieme do druhého čítania, závisí práve od druhého čítania. Je možné v tom zákone robiť zmeny, ale keď budeme hlasovať o tomto zákone, tak budeme hlasovať vôbec o tom, či si myslíme, že takýto zákon má alebo nemá byť prerokovaný a schválený. Ďakujem.

Pán poslanec Slota, je to úplne príznačné, že je to iba druhýkrát, čo v tomto volebnom období vystupujete na pôde slovenského parlamentu, prvýkrát ste tu vystúpili 6. augusta minulého roku a povedali ste, aby sme to už rýchlo schválili a mohli ísť domov, druhýkrát vystupujete teraz k návrhu zákona o používaní jazykov menšín. Je to pochopiteľné preto, lebo odbavovanie sa na protimaďarských výpadoch je hlavnou agendou vašej politickej strany, povedal by som, takmer jedinou, ale teda občas sa odbavujete aj na protirómskych výpadoch. Takže nechcem zavádzať.
Chcem sa dodatočne ospravedlniť pánu poslancovi Maďaričovi, ak som si niečo zle myslel o jeho prejave, že miestami hovoril od témy. Po tom, čo ste predviedli vy, tak musím konštatovať, že to jeho vystúpenie bolo úplne vecné a k téme. Spomenuli ste slová ako „pomaďarčovanie, autonómia, kňučania, zvrátenosti, diabolská salámová metóda, iredenta, návrh je protiústavný, protinárodný, protislovenský, sme kolónia maďarská, nebezpečenstvo z Budapešti, zradcovia vlastnej štátnosti“. No toto ak má byť nejaká vecná diskusia, tak neviem, chcel som teda zostať iba pri tom porovnaní s vaším predrečníkom, ale po tom, čo ste sa opäť aj za pobavenia tu prítomného publika pustili do svojich tradičných rečí o Mongoloch a vrahúňoch, mne to teda na rozdiel od kolegov nepripadalo vôbec smiešne. Konštatoval som to už viackrát. A teraz som rád, že môžem povedať aj teraz priamo tu vám: Pán Slota, vy ste hanba slovenského národa. (Potlesk.)

Pán poslanec Maďarič, dozvedeli sme sa, že situácia národnostných menšín na Slovensku nie je tragická. A s tým sa dá len súhlasiť. Ja myslím, že tu nikto neoperuje tým, že by podstata problému bola snáď v tom, že by sme nespĺňali nejaké formálne záväzky vyplývajúce pre nás z medzinárodných zmlúv. Ak je tu niečo problém, tak je tu problém prístupu slovenských vládnych garnitúr, niektorých viac, druhých menej k národnostným menšinám, ten a priori podozrievavý postoj, ktorý vníma menšiny ako akési riziko, ako akési nebezpečenstvo.
Ochrana menšín má svoje limity. Povedali ste, že tento návrh prekračuje záväzky, ktoré máme, a je deštrukčný voči slovenskej štátnosti. No práve o toto ide. Ide o to, že ak chceme garantovať, alebo príp. rozšíriť práva národnostných menšín, napr. v legislatíve, tak je to vnímané ako niečo, čo je protislovenské, čo je proti záujmom slovenského štátu, slovenského obyvateľstva, slovenského národa. Ale tak to nie je. Je to práve naopak. Menšiny sú súčasťou našej spoločnosti, patria k nej. A nie je dôvod takýmto spôsobom ich vnímať.
Strašili ste napr., ak som dobre porozumel, o čom ste hovorili, nejakými pokutami pre chudákov prevádzkovateľov reštauračných zariadení. Ale ten zákon hovorí iba o tom, že všetky nápisy, oznamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach, železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny. Môžu, nemusia sa tak uvádzať. Za to nikoho pokutovať nemožno.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284).
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy, o jeho účele a o jeho obsahu tu pred chvíľou hovoril predkladateľ pomerne podrobne.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o súlade návrhu zákona s ústavou, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o dôvode novej právnej úpravy.
V doložke vybraných vplyvov sú uvedené predpokladané dopady návrhu na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie ako, aj na sociálnu inklúziu a rovnosť príležitostí.
Podľa doložky zlučiteľnosti problematika návrhu nie je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 281 zo 7. marca 2011 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 11. mája a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán podpredseda Komisie, priznávam, že nepatrím ani v rámci tohto parlamentu a zrejme ani v rámci slovenskej politickej scény, moja politická strana OKS nepatrí práve k tým euronadšeneckým. Kriticky vnímame súčasný stav Európskej únie a jej ďalšie smerovanie, ale považujeme to za úplne legitímny názor, ktorý má zaznievať v diskusiách o budúcnosti Európskej únie a nie je dôvod takéto názory niekam vykazovať za hranice normálnej diskusie. Bol som kritický k návrhu Európskej únie, bol som kritický k Lisabonskej zmluve, ale jedným z nesporných pozitív Lisabonskej zmluvy je práve posilnenie úlohy národných parlamentov, pokiaľ sa premietne do reality.
Kolegovia tu už spomenuli, že zrejme už dnes budeme hlasovať o dvoch návrhoch zákonov, ktoré sa týkajú uplatňovania alebo možnosti uplatňovania posilnenej úlohy národných parlamentov. Jednak ide o návrh ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády a jednak ide o úpravu rokovacieho poriadku, ktorá s tým bezprostredne súvisí. Chcem sa teda spýtať, ako hodnotíte doterajšiu aktivitu slovenského parlamentu v tom podieľaní sa na tvorbe európskej legislatívy a ako vnímate potrebu vnútroštátnej právnej úpravy postupu, ktorý by mal k tomu smerovať?
Pýtam sa to najmä v kontexte tom, že máme na programe ústavný zákon a nie je ho možné schváliť iba hlasmi vládnej koalície a vyskytli sa tu hlasy, že opozícia tento návrh nepodporí. Takže sa chcem spýtať na váš názor. Ako vy vidíte potrebu takejto právnej úpravy?

Chcel by som zareagovať na slová pani poslankyne Žitňanskej, že to nie je len gesto. Samozrejme, že je to aj gesto, ale je to veľmi dôležité gesto. A aj gestá majú svoj význam v reálnom živote. Nie sú iba nejakými prázdnymi deklaráciami. Tak ako pre disidentov v bývalých komunistických krajinách boli dôležité aj gestá, ktoré robili západné krajiny, ktoré robili západní politici v časoch, keď sme tu nemali slobodný režim, tak pre ľudí, predstaviteľov opozície, kritikov Lukašenkovho režimu sú dôležité gestá a postoje ľudí v slobodných krajinách, gestá, ktoré hovoria, že im nie je ľahostajné, čo sa deje v Bielorusku, že im nie je jedno, že máme v Európe krajinu, kde sú dnes takýmto spôsobom brutálne porušované ľudské práva, kde nie sú rešpektované základné demokratické pravidlá, kde môže prísť k očividnému falšovaniu volieb.
S Bieloruskom nás spája skúsenosť, historická skúsenosť nielen s komunistickým režimom, ktorý oni zažili v tej brutálnejšej sovietskej forme, ale spája nás aj postkomunistická minulosť. Pripomeňme si, že my sme boli na podobnej trajektórii, Slovensko bolo v deväťdesiatych rokoch na podobnej trajektórii ako Bielorusko, našťastie sme dokázali ten vývoj zvrátiť, aj keď ešte stále máme na politickej scéne relevantné politické subjekty, ktoré majú blízko k tomu, čo dnes vládne v Minsku, ale verím, že dokážeme spoločne, celá Národná rada, podporiť toto vyhlásenie.
Ďakujem.

Predkladám spoločnú správu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu Výboru Národnej rady pre Európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 rokovacieho poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 3. februára 2011 č. 295 pridelila návrh predmetného zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru a Výboru Národnej rady pre európske záležitosti.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 9. marca 2011 č. 143, Zahraničný výbor Národnej rady uznesením zo 17. marca 2011 č. 46 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením zo 17. marca 2011 č. 89.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré majú predovšetkým legislatívnotechnický charakter. Ide o 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15 až 16 a 17 spoločne s návrhom schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu predmetného zákona, ktoré sú uvedené v bode III tejto správy, a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade návrh predmetného zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu predmetného zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 21. marca 2011 č. 159. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 82, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vystupujem s informáciou o výsledkoch rokovania výborov Národnej rady. Podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku ako zastupujúci spoločný spravodajca predkladám informáciu o výsledkoch rokovania výborov Národnej rady o návrhu Výboru Národnej rady pre európske záležitosti na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (tlač 194) v druhom čítaní, nakoľko spoločná správa, o ktorej gestorský výbor rokoval 21. marca 2011, nespĺňa náležitosti § 70 ods. 4 citovaného zákona z dôvodu, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy určených výborov a návrh zákona ako celok nezískali v gestorskom výbore súhlas požadovanej ústavnej väčšiny.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 3. februára 2011 č. 294 pridelila návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru a Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona. Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie predmetného zákona odporúčali schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 9. marca 2011 č. 142 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. marca 2011 č. 45. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti rokoval 17. marca 2011, neprijal platné uznesenie, nakoľko uznesenie nezískalo súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.
Z uznesení výbor Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III a z tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV informácie, a ide o celkovo šesť pozmeňujúcich návrhov.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ja by som chcel ako konzervatívec zatlieskať tomu, čo pán predseda Sulík povedal ako liberál, pretože v pohľade na mnohé nezmysly a hlúposti prichádzajúce k nám z Bruselu sa normálny a slobodu ctiaci si liberáli a konzervatívci nesporne zhodujú.
Ale nejde len o veci, ktoré sú očividné hlúposti, ide o snahu z pozície Európskej únie, ale aj z pozície štátov do najmenších detailov regulovať všetko, čo sa regulovať dá, zasahovať do všetkého, do čoho sa zasahovať dá. Je to, je to problém z pohľadu liberálneho, teda že sa zasahuje do slobodného konania. Ale keď sa bavíme o Európskej únii, tak je to problém aj z takého konzervatívnejšieho pohľadu, pretože sa nerešpektujú skúsenosti jednotlivých krajín, ktoré sú odlišné, ale všetko sa snažíme natesnať do jedného vzorca, ktorý si niekto niekde vymyslel a snaží sa ho vnútiť všetkým ostatným. Vo vzťahu k budúcnosti, myslím si, že bude správny prístup, ak sa vláda a parlament budú snažiť, ak niečo musíme prevziať do svojej legislatívy, lebo EÚ, tak aby sme to prevzali naozaj len v nevyhnutnej miere, v takej, aby to čo najmenej komplikovalo život slovenským občanom a ekonomickým subjektom pôsobiacim na slovenskom trhu.
A ešte jedna prosba, aby sme k tým nezmyslom a hlúpostiam, ktoré k nám prichádzajú odinakadiaľ, nepridávali ešte vlastné slovenské nezmysly a hlúposti, ale práve naopak, snažili sa tie, ktoré v našej legislatíve existujú, rušiť.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom predosielam, že nebudem taký dlhý ako Albert Einstein ani iní géniovia, pokúsim sa byť oveľa stručnejší.
Pán minister, vypočuli ste si tu dosť veľké množstvo kritiky na adresu predkladaného zákona, ktorým sa má zrušiť zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorými sú potraviny.
Pokúsim sa trochu vyrovnať tú bilanciu, keďže tá kritika nezaznievala iba z radov opozície, ale aj z radov vládnej koalície. Ja by som chcel, práve naopak, vyjadriť tomuto návrhu zákona plnú podporu.
Národná rada Slovenskej republiky je zákonodarný orgán. Národná rada zákony prijíma, Národná rada zákony mení, mení ich veľmi často, možno až príliš často a občas Národná rada aj nejaké zákony ruší. Ale keď ich ruší, tak ich obvykle ruší tak, že prijme nejaký iný zákon, ktorý príslušnú problematiku upraví, a teda zruší tú prechádzajúcu úpravu. Len celkom výnimočne prijíma Národná rada zákon, ktorým nejaký iný zákon zruší úplne bez náhrady.
Som hlboko presvedčený, že slovenský parlament by mal takéto zákony, ktorými ruší bez náhrady iné už existujúce zákony, prijímať oveľa častejšie. Slovensko má príliš veľa zákonov, príliš veľa zákonov, ktorými štát zasahuje do životov ľudí, ktorými štát zasahuje do ich slobodného konania, ktorými štát zasahuje do podnikania, do trhu, do slobodných zmluvných vzťahov. A aj tam, kde na to nie sú dôvody alebo kde tie dôvody sú iba domnelé. Asi nikto nebude spochybňovať, že existujú problémy vo vzťahoch medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi. Problémy, samozrejme, existujú. Nie je však pravda, že na každý problém musí existovať zákon, na každý problém musí existovať nejaká štátna regulácia, ktorá sa bude tento problém snažiť riešiť. Pretože štátne regulácie obvykle problémy iba zväčšujú a komplikujú, nie ich riešia.
Takýmto zákonom, ktorý problém nerieši, iba ho komplikuje alebo iba sa tvári, že ho rieši, sú aj všetky doterajšie legislatívne úpravy a pokusy regulovať vzťahy medzi obchodníkmi a ich dodávateľmi. Takýmito zákonmi alebo zákonmi tohto typu je slovenský právny poriadok preplnený. Nie je to špecifikum Slovenska, majú s tým problém aj iné krajiny, ale to neznamená, že to nie je problém. Nechcem tým, pochopiteľne, povedať, že nepotrebujeme vôbec žiadne zákony. Zákony potrebujeme, ale som presvedčený, že Slovensko by mohlo dobre fungovať aj s oveľa menším počtom, oveľa stručnejších, jednoduchších a ľuďom zrozumiteľnejších zákonov, ako máme dnes.
Preto napriek kritike dúfam, že ten návrh, tak ako je predložený, prejde, že ho tento parlament schváli. A vítam ho ako prvú lastovičku a verím, že budú nasledovať aj ďalšie.
Ďakujem za pozornosť.