Ondrej Dostál

Vystúpenie v rozprave 18.5.2011 17:43 - 17:53 hod.

Ondrej Dostál

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem možno trochu netradične tým, že budem súhlasiť so svojím opozičným kolegom pánom Maďaričom, ktorý zhodnotil Zákonník práce ako miesto symbolického zápasu pravice a ľavice, ja si to tiež myslím. A myslím si, že je to tak úplne v poriadku. Nechcem sa vyjadrovať ku kompetentnosti alebo k demagógii, ale myslím si, že toto je téma, kde sa prirodzene sporí pravica a...

Zobrazit prepis

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem možno trochu netradične tým, že budem súhlasiť so svojím opozičným kolegom pánom Maďaričom, ktorý zhodnotil Zákonník práce ako miesto symbolického zápasu pravice a ľavice, ja si to tiež myslím. A myslím si, že je to tak úplne v poriadku. Nechcem sa vyjadrovať ku kompetentnosti alebo k demagógii, ale myslím si, že toto je téma, kde sa prirodzene sporí pravica a ľavica, a je oveľa lepšie, keď sa pravica a ľavica sporia o to, aká má byť podoba trhu práce a ako má byť regulované pracovné právo, než povedzme o otázke miery práv príslušníkov národnostných menšín pri používaní ich vlastných jazykov.
To, čo vidím trochu inak ako kolegovia z opozície, je, tie strany toho zápasu. Rozhodne to nevidím ako žiadny spor obhajcov ľudí práce a sociálneho darvinizmu, vidím to ako spor socializmu, snahy všetko regulovať, silného etatizmu na jednej strane a viery v princípy slobodnej ekonomiky, rešpektovania zmluvnej voľnosti, dobrovoľných vzťahov a nakoniec aj zdravého rozumu na strane druhej. A som pevne presvedčený, že k prosperite celej spoločnosti vedie tá druhá cesta.
Ten spor nie je iba verbálny, je iba rétorický v čase prijímania takých alebo onakých zmien, ale je aj reálny. Samozrejme, že za druhej vlády Mikuláša Dzurindu boli urobené v Zákonníku práce zmeny, ktoré ho posunuli smerom viac k slobodnej spoločnosti, viac k voľnosti, viac k pružnosti. Za vlády pána Fica musel, samozrejme, to závažie vychýlilo na druhú stranu. Môžme sa sporiť, že aká bola miera deštrukcie, ako to tu predo mnou spomenul kolega Kaník, ale nepochybne snaha vychýliť to na druhú stranu tam bola. Preto celkom nerozumiem tomu, ako sa môže dneska niekto čudovať, že ak tu máme pravicovú alebo pravostredovú vládu, tak sa opäť snažíme urobiť zmenu aj v tejto oblasti, pretože ani v jednom, ani v druhom prípade neboli tie zmeny výsledkom nejakého konsenzu v celej spoločnosti, ani na politickej scéne, ani v tripartite. A ja si tiež myslím, že je ilúziou myslieť si, že nejaká absolútna zhoda, ktorá bude, napriek politickými presvedčeniami v tejto oblasti môže fungovať.
Z tohto hľadiska teda podporujem predložený návrh novely, som presvedčený, že ide správnym smerom, ide tým žiaducim smerom. A ak mu niečo možno vyčítať, tak je to, že nejde dosť ďaleko, pretože si myslím, že by mohol ísť ten návrh ešte ďalej.
Myslím si, že vzťahy medzi zamestnávateľmi na jednej strane a zamestnancami na druhej strane by mali byť ponechané v čo najväčšej miere na ich dobrovoľnú dohodu. Nato, aby sa oni dohodli, akým spôsobom si chcú vzájomné vzťahy upraviť. A ak do toho má štát prostredníctvom zákonov zasahovať, tak by mal zasahovať naozaj iba v nevyhnutej, minimálnej miere.
Veľmi často tu padá slovo sociálna neistota, sociálne istoty, na čo siahame teda zamestnancom. Toto je tiež taký dosť zásadný rozdiel v pohľade pravice a ľavice. Sociálna neistota ako strašiak. No neistota je niečo úplne prirodzené, keď žijeme v slobodnej spoločnosti, keď nežijeme v nejakom autokratickom alebo totalitnom režime, tak aj v ekonomickej oblasti, aj v sociálnej oblasti prirodzeným spôsobom existuje neistota. Je to súčasť, normálna súčasť života.
V čom by teda ten návrh, ktorý teraz prejednávame, mohol ísť ďalej? V ideálnom prípade by sme neschvaľovali novelu tohto zákona, ale prijímali by sme nový Zákonník práce, ktorý by bol rádovo niekoľkonásobne stručnejší, ako je ten súčasný, a ktorý by upravoval naozaj iba tie veci, ktoré je nevyhnutné upraviť, lebo aj po schválení tejto novely, tak ako je predložená, a aj po jej prípadných zmenách ešte stále tá miera zasahovania štátu prostredníctvom zákona do vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, tá miera regulácie a miera podrobnosti regulácie bude ešte stále príliš veľká.
Ak sa mám vyjadriť konkrétne, tak môžem spomenúť tie príklady, ktoré zazneli v prejavoch predrečníkov. Návrh ruší súbeh výpovednej doby a odstupného, čo je iste správny krok. Ale ja sa pýtam, prečo vôbec takáto vec má byť upravovaná zákonom? Prečo, keď dvaja ľudia alebo dva subjekty sú v nejakom vzťahu a jeden z tých subjektov chce ten vzťah ukončiť, prečo ho máme nútiť, aby ten vzťah ešte nejakú dobu pokračoval alebo aby platil niečo tomu druhému subjektu? V normálnej slobodnej spoločnosti by bolo toto ponechané na dohodu, slobodnú dohodu tých dvoch subjektov, ktorí by si to mohli upraviť v zmluve, mohli by si uplatniť sankcie pre prípad odstúpenia od zmluvy, mohli by si upraviť výpovednú dobu, ale nič by im nebolo nariaďované zo zákona, prípadne ak by im zákon niečo upravoval, tak by mali možnosť upraviť si to odchylne jedným aj druhým smerom.
Akýmsi omylom tu zaznelo čosi o zrušení minimálnej mzdy, pritom sa rušia len, len pásma, ktoré to upravujú. Ja hovorím, žiaľ. Myslím si, že pokojne by sme mohli aj zrušiť zákon o minimálnej mzde. Existujú krajiny aj v Európe, kde nemajú zákonom upravenú minimálnu mzdu. Mzda je opäť niečo, čo má byť ponechané na dohodu zamestnávateľov a zamestnancov.
Hovorilo sa tu o tom, že sa prenáša, prenášajú niektoré veci zo zákona alebo zo zákonnej úpravy na dohodu zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, akoby to bolo niečo zlé. Ja si naopak myslím, že ak sa dáva väčší priestor pre dohodu, pre vyjednávanie, je to dobré, je to, je to pozitívny smer. Je lepšie, keď si zástupcovia zamestnancov a zamestnávatelia môžu niektoré veci upraviť dohodou, než keď je to všetko rigidne napísané v zákone. Je lepšie, keď v tých vzťahoch môžu vystupovať nielen odbory, ale aj zamestnanecké rady. Ale myslím si, že mohlo by to ísť ešte ďalej a ťažisko by malo byť na dohode nie zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, ale samotných zamestnancov a zamestnávateľov všade tam, kde je to možné.
Z tohto hľadiska by som chcel vysloviť nádej, že táto podoba návrhu novely Zákonníka práce, tak ako bola predložená, nie je zároveň aj výslednou podobou, že ešte budeme diskutovať o predloženom návrhu a odvážime sa ísť ďalej. Aj keď treba priznať, že naše možnosti sú do značnej miery limitované, keďže aj táto oblasť je jednou z tých, do ktorej sa až príliš stará Európska únia, kde neexistuje žiadny reálny vecný dôvod, prečo by oblasť trhu práce alebo pracovnoprávnych vzťahov, aby som bol presný, bola regulovaná z pozície Európskej únie, prečo by si toto nemohli samostatne a suverénne upravovať jednotlivé členské krajiny.
Takže ak sa budeme snažiť o pružnejší trh práce, nestačí to robiť len domácou legislatívou, ale musíme sa snažiť odbúravať regulácie aj na celoeurópskej úrovni, pokiaľ k tomu máme príležitosť. A rozhodne by sme mali brániť akýmkoľvek ďalším snahám o harmonizáciu v tejto oblasti.
Úplne posledná vec. Vytvára alebo nevytvára nový Zákonník práce nové pracovné príležitosti? To tu tiež bolo intenzívne diskutované a myslím, že pani poslankyňa Vaľová nám odporúčala, aby sme sa snažili zvyšovať zamestnanosť a tvoriť pracovné miesta cez iné rezorty, cez hospodárstvo, pôdohospodárstvo, cez investície. No tak toto je úplne pomýlená cesta. Nové pracovné miesta nemá vytvárať štát, nové pracovné miesta vytvárajú podnikateľské subjekty. My, čo môžeme najlepšie urobiť, je, že im v tom nebudeme brániť alebo budeme im v tom brániť oveľa, oveľa menej ako doteraz. A myslím si, že aj predložená novela Zákonníka práce je istým krokom týmto smerom, a preto si zaslúži podporu.
Ďakujem.

Skryt prepis

5.4.2011 11:40 - 11:40 hod.

Ondrej Dostál

Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, aby Národná rada za gestorský výbor určila výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že určené výbory návrh zákona...

Zobrazit prepis

5.4.2011 11:40 - 11:40 hod.

Ondrej Dostál

Keďže neboli schválené procedurálne návrhy poslancov z rozpravy, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku predložený vládny návrh zákona prerokuje druhom čítaní.

5.4.2011 11:40 - 11:40 hod.

Ondrej Dostál

Pán poslanec Ľubomír Želiezka navrhol, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. a) uzniesla, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

5.4.2011 11:40 - 11:40 hod.

Ondrej Dostál

Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo dvadsaťjeden poslancov, z toho šesť poslancov prednieslo procedurálne návrhy. Páni poslanci Marek Maďarič, Ján Slota, Dušan Čaplovič, Rafael Rafaj a Ján Senko navrhli, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. b) uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.4.2011 11:19 - 11:21 hod.

Ondrej Dostál

Pán poslanec Petrák ma priamo oslovil ohľadom toho porovnania Združenia miest a obcí Slovenska, Združenia občanov miest a obcí Slovenska. Ja som netvrdil vo svojom vystúpení, že majú za sebou rovnakú dĺžku života, že majú rovnakú reprezentatívnosť alebo rovnaký počet členov. Napriek tomu si myslím, že je potrebné počúvať nielen to, čo hovorí ZMOS, ale aj to, čo hovorí ZOMOS. Pretože to, čo hovorí ZMOS, reprezentuje status quo s jeho...

Zobrazit prepis

Vystúpenie v rozprave 5.4.2011 10:49 - 10:58 hod.

Ondrej Dostál

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som svojím vystúpením podporil predložený návrh zákona a na rozdiel od niektorých predrečníkov by som chcel oceniť iniciatívu svojich kolegov, troch poslancov Národnej rady, pána Somogyiho, pána Majera a pána Krnáča. Myslím si, že je dobré a správne, že s touto iniciatívou prišli. Vôbec nie je nevyhnutné, aby všetky návrhy zákonov boli...

Zobrazit prepis

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som svojím vystúpením podporil predložený návrh zákona a na rozdiel od niektorých predrečníkov by som chcel oceniť iniciatívu svojich kolegov, troch poslancov Národnej rady, pána Somogyiho, pána Majera a pána Krnáča. Myslím si, že je dobré a správne, že s touto iniciatívou prišli. Vôbec nie je nevyhnutné, aby všetky návrhy zákonov boli predložené vládou Slovenskej republiky. Predpokladám, že keby kolegovia s takouto iniciatívou nevyšli, tento problém by sme ešte možno niekoľko rokov neotvorili.
Chcel by som sa vo svojom vystúpení vyjadriť k trom princípom, o ktorých sa tu hovorí a o ktorých je potrebné hovoriť v súvislosti s touto témou. Sú to princíp samosprávnosti, princíp participácie a princíp efektívnej správy veci verejných. Princíp samosprávnosti je tu častokrát omieľaný a tvrdí sa, že tento návrh zákona je zásahom do princípu samosprávnosti. No, áno, je, ale každý zákon je istým zásahom do princípu samosprávnosti. Princíp samosprávnosti totiž neznamená, že samospráva o všetkom rozhoduje úplne sama, svojvoľne, bez akýchkoľvek pravidiel. Každý zákon, ktorý stanovuje spôsob a pravidlá akými samospráva rozhoduje, je istým zásahom do princípu samosprávnosti, ale pokiaľ je to vyvážené, pokiaľ je to proporčné, jednak princípu samosprávnosti a jednak verejnému záujmu na tom, aby aj samospráva bola upravená pravidlami, tak je to úplne legitímne a je to úplne v poriadku. Ja si veľmi dobre pamätám, že predstavitelia samosprávy mali problém aj s tým, keď zákon alebo keď zákonodarca zákonom o majetku obcí zasiahol do ich princípu samosprávnosti, do toho, ako samosprávy nakladajú so svojím majetkom a stanovil im, že keď predávajú nehnuteľný majetok, tak musia postupovať verejnými súťažami alebo dražbami alebo to predávať prinajmenšom za cenu znaleckého posudku. Áno, aj to bol zásah do princípu samosprávnosti, ale bol legitímny a správny, pretože samospráva nemá svojvoľne nakladať s majetkom, samospráva sa má riadiť pravidlami a pokiaľ si ich nie je schopná stanoviť sama, tak je adekvátne a správne, že tak spraví parlament. Ak by sme chceli doviesť ad absurdum princíp samosprávnosti, tak potom by sme nemali mať žiadny zákon o platových pomeroch starostov a mali sme to nechať úplne na obce, či celý rozpočet obce minú na plat starostu alebo iba nejakú jeho časť. Ale to, že tu dnes máme nejaký zákon o platových pomeroch starostov, myslím, že nikto nespochybňuje. Takže je úplne v poriadku, ak tento zákon ideme upraviť, nič zásadné tým nenarúšame, nijako nezasahujeme do základného princípu fungovania samosprávy.
Druhý princíp je princíp participácie. A ten hovorí o tom, že pokiaľ niekto, kto rozhoduje, tak má rozhodovať tak, aby bral do úvahy toho, o kom rozhoduje. To znamená, že keď parlament prijíma nejaký zákon, tak by mal brať do úvahy a vypočuť aj tých, ktorých sa ten zákon týka. Tu sa veľmi často hovorí o tom, že nebol ten zákon dostatočne prerokovaný, o tom, aké problémy s ním má Združenie miest a obcí Slovenska. Chcel by som ale poukázať na to, že tento zákon sa netýka iba starostov a primátorov, hoci je o ich platoch. Tento zákon sa týka aj samospráv celých, ale týka sa predovšetkým občanov žijúcich v obciach a mestách, z ktorých daní sú platy starostov a primátorov platené. Máme tu organizáciu Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré združuje starostov a primátorov predovšetkým a zastupuje ich záujmy, aj keď sa hovorí, že záujmy samospráv, ale je to skôr starostovská organizácia ako organizácia celej samosprávy. Ale máme tu aj inú organizáciu s podobným názvom a s podobnou skratkou, a síce Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ktoré združuje jednak časť komunálnych poslancov a jednak občanov, občianskych aktivistov, ktorí sledujú, čo sa v ich obciach deje, sledujú, akým spôsobom sa ich samosprávy, starostovia a primátori správajú a poukazujú na mnohé nekalosti. A Združenie občanov, miest a obcí Slovenska na rozdiel od ZMOS-u vyzýva na schválenie tejto novely, podporuje princípy, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele, dokonca je do istej miery nespokojné, pretože by si jeho predstavitelia mysleli, že by tá novela mala ísť ešte ďalej, že by to šetrenie malo byť ešte výraznejšie, že by tie pravidlá mali byť ešte tiež striktnejšie. Pretože problémy tu sú. Problémy tu sú nielen pokiaľ ide o nejakú svojvôľu v rozhodovaní, ale problémy tu sú aj pokiaľ ide o dodržiavanie zákonov, pokiaľ ide o klientelizmus v samospráve, pokiaľ ide o rešpektovanie práva na informácie a podobne.
Tretí princíp je princíp efektívnosti správy vecí verejných. A tu sa už dostávame nad rámec prerokovávanej novely, aj keď aj táto novela s tým princípom súhlasí a má k nemu čo povedať. Myslím si, že nie je možné dosiahnuť tento princíp alebo naplnenie tohto princípu, pokiaľ sa na Slovensku nezrealizuje komunálna reforma, pokiaľ máme na Slovensku 2 900 obcí, kde, najmä v tých menších obciach, veľmi významnú časť rozpočtu tvoria náklady na platy starostov, kde máme obrovské množstvo nielen starostov, veľmi malých, maličkých obcí, ale aj veľké množstvo komunálnych poslancov, ktorí tiež majú odmeny nijako neupravené zákonom. Je potrebné, aby sme sa zaoberali aj touto otázkou, aby sme vytvorili vhodné prostredie na efektívnejší výkon správy vecí verejných, ktorý môže spočívať v tomto prípade jedine v komunálnej reforme a v združovaní obcí tak, aby mohli efektívnejšie slúžiť svojim občanom a aby boli obce pre svojich obyvateľov, nielen pre svojich samosprávnych činiteľov.
Samozrejme, že je potrebné zasiahnuť aj do zákona o obecnom zriadení, smerom k väčšej transparentnosti, smerom k väčšej verejnej kontrole, smerom k efektívnejšiemu nakladaniu so všetkými prostriedkami samosprávy. Pokiaľ ide o prerokovávanú novelu, áno, aj ja si viem predstaviť dôraznejšie riešenie, aj ja si viem predstaviť systematickejšie riešenie a možno sa k nemu ešte v priebehu tohto volebného obdobia vrátime. Aj v diskusii to tu už zaznelo, že by sa základný plat nemusel odvíjať iba od počtu obyvateľov, ale povedzme aj od rozpočtu obce, od hospodárenia obce, od zadlženosti obce a podobne. Okrem ekonomických ukazovateľov by tam mohlo byť zohľadnené aj to, či obec dodržiava alebo nedodržiava zákon. Systémovým riešením by, podľa môjho názoru, bolo, že by si samosprávy, povedzme zastupiteľstvá, stanovili pravidlá odmeňovania vo vzťahu k starostom, a teda odmeňovali by ich na základe toho, akým spôsobom sa starostovia reálne správajú, ale nie svojvoľne, že za dobrý výkon funkcie, ale na základe pravidiel, ktoré by boli vopred dané a vopred stanovené zastupiteľstvami.
V tejto chvíli však máme na stole istý návrh, ktorý bude zrejme pozmenený pozmeňujúcim návrhom. Ten je výsledkom istého kompromisu v rámci koalície. Nie je to ideálny návrh, viem si predstaviť aj systémovejšie riešenie, ale je to kompromis, ktorý je v tejto chvíli, zdá sa, akceptovateľný v rámci koalície. Je akceptovateľný aj pre mňa a som pripravený ho podporiť a budem hlasovať aj za celý návrh zákona.
Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.4.2011 13:06 - 13:08 hod.

Ondrej Dostál

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Číž, neviem teda, čo ste tým chceli povedať, ja som hovoril iba o tom, že nedôjdeme v tejto veci k dohode, koalícia a opozícia. Ak niekto v koalícii má snahu v tejto konkrétnej veci sa dohodnúť s opozíciu, tak iba stráca čas. Ak ste s tým mali nejaký problém, tak sa čudujem, lebo svojím vystúpením ste to potvrdili, že k žiadnej dohode v tejto veci, veci nemôže, nemôže dôjsť.
Pán poslanec Rafaj, ja som...

Zobrazit prepis

1.4.2011 12:44 - 12:46 hod.

Ondrej Dostál

Ďakujem, pán predsedajúci, robím to práve s tým úmyslom, aby kolegovia mohli prípadne reagovať, keďže moje vystúpenie bude mať viac charakter vystúpenia v rozprave ako nejakého zhrnutia spravodajcu.
Zazneli tu otázky od viacerých opozičných poslancov, prečo vôbec je potrebná takáto právna úprava, prečo prichádza vládna koalícia s týmto návrhom. Vidím prinajmenšom dva vážne dôvody. Ten prvý je symbolický, druhý je praktický. Zobrazit prepis

Ďakujem, pán predsedajúci, robím to práve s tým úmyslom, aby kolegovia mohli prípadne reagovať, keďže moje vystúpenie bude mať viac charakter vystúpenia v rozprave ako nejakého zhrnutia spravodajcu.
Zazneli tu otázky od viacerých opozičných poslancov, prečo vôbec je potrebná takáto právna úprava, prečo prichádza vládna koalícia s týmto návrhom. Vidím prinajmenšom dva vážne dôvody. Ten prvý je symbolický, druhý je praktický.
Symbolický rozmer alebo symbolický dôvod spočíva v tom, že je potrebné, aby sa štát správal ku svojim občanom, ku všetkým svojim občanom tak, aby sa tu cítili ako doma. A príslušníci národnostných menšín z toho, čo sa tu dialo v tejto krajine, v tomto štáte v minulosti, častokrát mali dôvod cítiť sa nejako inak. Cítiť sa tu ako nevítaní hostia, ako niekto, kto je tu len trpený, ako niekto, o koho lojalite k Slovenskej republike neustále pochybujeme. Bolo to už úplne na začiatku, pán poslanec Galbavý tu čítal preambulu slovenskej ústavy, ktorá začína "My, národ slovenský," až potom postupne sa prepracujeme k tým príslušníkom národnostných menšín, aby sme na záver konštatovali, že "my, občania Slovenskej republiky", čiže už tam sú príslušníci národnostných menšín symbolicky vystrčení niekde ďalej ako, ako národ slovenský, ale sú tam, áno, sú tam, ale, ale v akomsi symbolicky druhoradom postavení.
Mali sme tu v deväťdesiatych rokoch Mečiarove vlády, ktoré sa správali konfrontačne k príslušníkom národnostných menšín a nielen rétoricky, ale aj prakticky sa snažili práva príslušníkov národnostných menšín obmedzovať. Rovnako počas období vlády Roberta Fica nebolo práve ústretové nastavenie vládnej moci voči národnostným menšinám, predovšetkým voči menšine maďarskej. Maďarská karta bola veľmi obľúbenou výbavou v repertoári predchádzajúcej vlády.
Preto považujem za dôležité, aby v časoch, keď Slovensku nevládnu vlády tvorené nacionalistickými alebo s nacionalizmom sympatizujúcimi a s nacionalizmom sa pohrávajúcimi politickými silami, sa vládna garnitúra správala k menšinám ústretovo, aj symbolickým dávala najavo, že ich berie ako rovnocenných občanov, že ich berie ako štátotvorný prvok, že k nim neprechováva apriórne podozrenia, že nie sú lojálni občania tejto krajiny.
Druhý dôvod, pre ktorý je podľa môjho názoru potrebné a správne prijať navrhovaný zákon, je dôvod praktický. Ak schválime tento návrh zákona, tak vytvoríme lepšie podmienky pre reálne uplatňovanie práva, ktoré je zakotvené v ústave, práva, ktoré už dnes je zakotvené v zákone. Vychádzam z toho, a teraz nejde o to, že to sú príslušníci národnostných menšín, vychádzam z občianskeho princípu, vychádzam z toho, že štát tu je pre občanov, že nie občania majú slúžiť štátu, ale štát má slúžiť svojim občanom, štát má vytvárať pre nich dobré podmienky, najmä podmienky pre to, aby si mohli oni sami uplatňovať svojej práva.
Môj, podľa môjho presvedčenia v dokonalom svete by každý, úplne každý, nielen príslušník národnostnej menšiny, mohol komunikovať, kde chce, v jazyku, v akom uzná za vhodné, vrátane komunikácie s úradmi. Nežijeme v dokonalom svete, tak to možné nie je a musíme stanoviť nejaké limity a obmedzenia. Okrem štátneho jazyka, ktorý sa celkom prirodzene používa aj v komunikácii s úradmi, sme stanovili obmedzenie alebo limit, že pri 20 percentách sa môžu používať aj jazyky príslušníkov národnostných menšín. Teraz ideme tú hranicu niekde posunúť, teraz ideme nejako inak upraviť, možno trochu rozšíriť, možno trochu ústretovejšie nastaviť tie pravidlá, keď sa jazyky príslušníkov národnostných menšín môžu používať aj v úradnom styku.
Ak rozšírime túto možnosť aj pre ďalších, je to dobré. Ak zachováme túto možnosť pre obyvateľov obcí, kde možno podiel príslušníkov národnostných menšín klesne pod tých 20 %, bude to len dobré. Ak jasnejšie upravíme pravidlá pre používanie jazykov príslušníkov národnostných menšín a rozšírime podmienky pre ich uplatňovanie, bude to len dobré.
Pani poslankyňa Edita Pfundtner tu hovorila o tom, že nie je potrebné všetko dopodrobna regulovať. Ja tiež zdieľam ten názor, že mnohé problémy umelo vyvolávajú politici, ale problém toho, že sa tu bavíme dnes aj o používaní jazykov národnostných menšín v takej atmosfére a v takejto podobe je naozaj spôsobený tým, že v roku ´95 bol prijatý zákon o štátnom jazyku, ktorý sa snažil zadefinovať do zákona aj veci, ktoré sa celkom prirodzene, normálne uplatňovali, nebol s nimi žiadny reálny problém, kým sa z nich nestala politická otázka.
Napriek tomu je rozdiel medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín a ten podstatný rozdiel je práve v tom, akým spôsobom jeden zákon alebo navrhovaný druhý zákon po novelizácii zasahuje do súkromnej sféry. Je úplne v poriadku, ak si štát upraví zákonom, ako sa má komunikovať vo verejnej sfére pred orgánmi verejnej moci, pred orgánmi verejnej správy. To je asi úplne normálne. Už menej normálne je, ak sa štát snaží regulovať, akým spôsobom medzi sebou komunikujú súkromné subjekty, nech už to robia úplne v súkromí, doma alebo nech to robia na verejnosti. Do komunikácie súkromných subjektov by štát mal zasahovať naozaj len v minimálnej nevyhnutnej miere, pričom zákon o štátnom jazyku je ďaleko nad tú minimálnu nevyhnutnú mieru, kdežto tento zákon sa toho dotýka len okrajovo. A tam, kde zákon o štátnom jazyku hovorí, že tá komunikácia sa musí uskutočňovať v štátnom jazyku, tak tento zákon dodáva, že sa môže v niektorých prípadoch uskutočňovať aj v jazyku národnostných menšín.
Zaznelo tu neuveriteľné množstvo kritiky o tom, aký je ten návrh zákona protislovenský, ohrozujúcu suverenitu, obmedzujúci práva Slovákov, dokonca protiústavný, ale naozaj som nepočul jediný konkrétny argument, v čom napríklad je konkrétne, ale konkrétne ten návrh zákona v rozpore s ústavou. Nie je argument, keď niekto povie, že je to protiústavné. A je to protiústavné, lebo to narúša postavenie slovenského jazyka ako štátneho jazyka. To nie je konkrétny argument. Uplatňovanie práv menšín neohrozuje väčšinu, neohrozuje práva väčšiny, to sa tu iba niektorí politici snažia umelo takto podsúvať.
Už tu nie je pán poslanec Kolesík, ktorý k dokonalosti doviedol tú argumentáciu, ktorú som tu pred chvíľou kritizoval, keď povedal, že návrh zákona je iredentistický, bodka. Nepovedal prečo. Ale argumenty zrejme, zrejme netreba.
Zareagoval by som aj na tu už tiež neprítomného poslanca Matoviča, ktorý hovoril o tom, že by bolo dobré, keby sa na tomto návrhu zákona dokázala zhodnúť nielen koalícia, ale aj opozícia, no považujem toto za dosť naivné želanie.
Samozrejme, že sa bavíme o veľmi citlivej téme, bavíme sa o téme, ktorá vyvoláva vášne, a nehovorím tu len o tom, čo tu predvčera(predvčerom) predviedla hanba slovenského národa, hovorím tu o vystúpeniach väčšiny opozičných poslancov na túto tému.
Považujem za absolútne nereálne, aby sa v tejto veci našla dohoda medzi koalíciou a opozíciou. Považujem za vylúčené, aby opozícia hlasovala za akýkoľvek návrh, ktorý by mal ambíciu rozšíriť a lepšie upraviť podmienky pre uplatňovanie menšinových jazykov. Opozícia veľmi rada využije túto tému na politické hrátky s maďarskou kartou, ale myslím si, že my v rámci vládnej koalície by sme nemali naskakovať na túto hru, ale mali by sme sa snažiť nájsť vecnú dohodu o tých veciach, ktoré sú v tom zákone ešte otvorené a ktoré, s ktorými môžu mať aj niektorí koaliční poslanci problém. Mali by sme sa snažiť si to vyjasniť, lebo aj z tej rozpravy som mal dojem, že častokrát ide iba o nedorozumenia, nie o reálne existujúce problémy.
A pri tej diskusii by sme sa nemali baviť o tom, čo je nadštandardné a čo je podštandardné a ako je to inde. Nepochybne nájdeme ix príkladov krajín, kde sú práva príslušníkov národnostných menšín na nižšej úrovni ako na Slovensku, napriek tomu ide o demokratické krajiny, ktorých demokratickosť nikto nespochybňuje. Na druhej strane nájdeme aj príklady krajín, kde sú práva príslušníkov národnostných menšín na vyššej úrovni ako v Slovenskej republike. Keď hovoríme teraz o používaní menšinových jazykov, tak výborným príkladom je Fínsko, ktoré je prakticky dvojjazyčné, hoci podiel príslušníkov švédskej menšiny je tam menší, ako je trebárs podiel príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. Napriek tomu je švédčina prakticky druhým úradným jazykom vo Fínsku.
To ale nie je, samozrejme, argument pre to, aby aj Slovensko bolo plne dvojjazyčné. My máme vychádzať z toho, akým spôsobom sa vyvinula situácia na Slovensku, čo zodpovedá našej tradícii, čo zodpovedá tomu, čo my považujeme za prirodzené, dobré a správne pre našich vlastných občanov, nie z toho, čo sa uplatňuje v tej alebo onej inej krajine. Môžeme sa, samozrejme, inšpirovať dobrými príkladmi, ale nemali by sme používať ako argument to, že niekde inde je to ešte horšie, tak vlastne máme byť radi, že u nás je to tak, ako to je.
Myslím si, že ten zákon rešpektuje slovenskú realitu, rešpektuje to, ako sa doteraz vyvíjalo postavenie národnostných menšín na Slovensku, a mali by sme ho podporiť, posunúť do druhého čítania a tam doriešiť jeho definitívnu podobu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Skryt prepis

1.4.2011 12:44 - 12:46 hod.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca

Videokanál poslanca