Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec Želiezka, tak ako iné veci, ktoré verejne obhajujem alebo verejne kritizujem, alebo sa k nim verejne vyjadrujem, robím tak preto, lebo som presvedčený, že o tom, že niečo je správne alebo je niečo nesprávne, nerozumiem, čo je vám na tom podozrivé, čo by som mal za to dostať a prečo by som to mal robiť. Ak máte nejaké podozrenie, no tak ho verejne vyslovte, inakšie sú to také ako prázdne bubliny, ktoré tu vypúšťate.

Naozaj netuším, akým spôsobom by sa úradný styk mohol zúžiť iba na komunikáciu v písomnom styku. Ak by to tak bolo, tak potom, potom tam nie je tá formulácia o tom, že môžu používať v úradnom styku, ale bola by tam iba formulácia o tom, že môžu dávať písomné podania a môžu na ne dostávať písomnú odpoveď.

Chcem reagovať teda mimo faktickej poznámky ako spravodajca, aby sme tu ďalej nerozvíjali nejaké mýty. A chcem teda zareagovať k tomu, čo povedal pán poslanec Matovič, že doteraz je možnosť podávať podnety v písomnom styku a odteraz to chceme rozšíriť aj na ústny styk.
Nie je to tak. Už v súčasnom zákone je možnosť používať jazyk príslušníkov národnostných menšín v obci nad 20 % obyvateľstva v úradnom styku v jazyku menšín. Hovorí o tom § 2 ods. 1. O písomných podaniach hovorí § 2 ods. 3. Čiže je to iné ustanovenie. Ale v tom ustanovení § 2 ods. 1 je obsiahnutá aj možnosť komunikovať v ústnom styku.
Takže aby sme, aby sme nezavádzali. A ak je toto nejaká podstatná výhrada, tak tá výhrada je postavená na vode.

Pán poslanec Matovič, ten príklad s početnou rodinou, ktorá sa prisťahovala do obce so sto obyvateľmi, môže mať čosi do seba. Na druhej strane, ak teda hovoríme o Rómoch, tak práve Rómovia sa veľmi často nehlásia k rómskej národnosti, ale hlásia sa k slovenskej, maďarskej. To znamená, že keď sa podiel príslušníkov národnostnej menšiny má určovať podľa sčítania obyvateľstva, tak je veľmi pravdepodobné, že aj v mnohých obciach, kde reálne Rómovia dosahujú dvadsať alebo aj viacej percent, tak nie je to tak vykázané, lebo sa neprihlásia k rómskej národnosti. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, a to myslím, že je tiež jasné, toto nie je argument proti zníženiu z dvadsať na pätnásť, pretože rodina, keď je početná, tak môže mať nielen pätnásť, ale aj dvadsať členov, prípadne to môžu byť dve rodiny a podobne.
Ale teda hlavne sa chcem spýtať, pretože toto mi, toto mi nie je jasné, že nie je problém so znížením z dvadsať na pätnásť, ale je problém s tým, že to má obec, alebo teda úrad zabezpečiť buď prostredníctvom zamestnancov, ktorí ovládajú ten jazyk, alebo prostredníctvo tlmočníka. Už v súčasnom zákone, ak teraz nebudeme nič meniť, tak je, že občania v tých obciach, kde je ich aspoň dvadsať percent, príslušníkov menšín, majú možnosť používať v takýchto obciach v úradnom styku svoj jazyk a môžu ho používať aj v písomných podaniach a orgán verejnej správy je potom im povinný písomne odpovedať.
No a akým spôsobom sa to dá zabezpečiť? Jeden spôsob je, že bude mať zamestnanca, ktorý ovláda jazyk tej menšiny. Druhý spôsob je, že bude mať tlmočníka, ktorého si prizve, alebo teda prekladateľa. Poznáš nejaký tretí spôsob? Lebo mňa žiadny tretí spôsob nenapadá. A to hovoríme o súčasnom znení zákona.

Pán poslanec Jarjabek, ja nevychádzam z úžasu, s čím všetkým súvisí tento návrh zákona. S postojmi ľudí v roku 1992 k zachovaniu alebo rozdeleniu Československa a vzniku samostatného Slovenska, s postojmi ľudí k dostavbe novostavby Slovenského národného divadla, no, neviem.
Ale k tomu, čo ste povedali k zákonu, lebo toto predchádzajúce k zákonu nijako nesmerovalo. Je fajn, že zrazu vám leží na srdci sloboda podnikania a zasahovanie do slobodného pohybu tovaru, len škoda, že rovnako vám to neležalo na srdci aj pri zákone o štátnom jazyku, ktorý do slobody podnikania zasahuje podstatne viac. Pretože tento zákon niečo umožňuje, kdežto zákon o štátnom jazyku niečo nariaďuje, a netýka sa to len verejnej sféry, nedotýka sa to len orgánov verejnej správy, týka sa to aj súkromných podnikateľských subjektov.
A teda to, čo ste prečítali, no neviem, čo to má spoločné s právnym názorom, lebo povedať, že niečo je v rozpore s ústavou alebo nad rámec ústavy a neargumentovať pritom, s ktorým článkom konkrétne a ako konkrétne je ktoré ustanovenie v rozpore, tak to je také, že názor môže mať každý, na to nemusí byť, na to nemusí byť právnik a nemusíme sa tváriť, že je to právny názor.
Len chcem upozorniť, že v slovenskej ústave je napríklad ustanovenie, že, samozrejme, štátnym jazykom je slovenský jazyk a používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Rovnako sa občanom patriacim k národnostným menšinám zaručuje aj právo za podmienok stanovených zákonom používať ich jazyk v úradnom styku. Čiže zákon môže stanoviť, akým spôsobom sa bude používať jazyk národnostných menšín v úradnom styku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som chcel reagovať na tú časť, kde pán poslanec Rafaj hovoril o Španielsku a o tom, ako v španielskej ústave sa hovorí o Španieloch. No na druhej strane, v Španielsku existujú autonómne oblasti a v tých autonómnych oblastiach sú aj iné jazyky ako španielčina, popri španielčine, úradnými jazykmi. Neviem, či s tým majú Španieli problém. Asi nie. Ale podobne, ako kolega Brocka, by som tiež chcel oceniť presvedčivosť vášho vystúpenia, teda v tých zvyšných častiach. Tie argumenty typu, že Maďari v roku 1848 odsúdili Štúra a Hurbana na trest smrti alebo v obci Moča si niekto vyvesil na dom vlajku Maďarska a Jobbiku, a teda presvedčivé porovnanie modrých a červených stĺpcov, naozaj, naozaj, myslím, že to musí presvedčiť každého o tom, že mali ste pravdu vo svojej argumentácii týkajúcej sa tohto zákona.
Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa Belousovová, ja som teda s napätím očakával vaše vystúpenie, pretože som nevedel celkom, či to bude viac vystúpenie predsedníčky výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, alebo vystúpenie bývalej podpredsedníčky Slovenskej národnej strany. Po vypočutí vášho vystúpenia je mi jasné, že som bol trochu naivný, keď som mal takéto očakávania. A je to teda úplne jasné, že teda ste stále viac bývalou podpredsedníčkou SNS ako predsedníčkou výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Strašiť tu nejakými jazykovými getami a neovládaním slovenčiny je dosť zvláštne, keď teraz pred chvíľou tu pán poslanec Bugár predviedol, že ovláda slovenčinu lepšie ako vy, pretože vy ste si zobrali argument, ktorý svedčí buď o tom, že ste účelovo klamali, čo sa týka zmeny názvu Komárna na Komárom, alebo neovládate celkom dobre slovenčinu, keďže v tom návrhu zákona sa hovorí o označení obce, nie o názve obce. O názve obce hovorí zákon o obecnom zriadení a ten uvádza, že obec a jej časť má svoj názov, názov obce a jej časti sa uvádza v štátnom jazyku. Označovanie obce v inom jazyku upravuje osobitný zákon. Takže nemyslím si, že by to boli zrovna príslušníci národnostných menšín, ktorí majú nejaký problém s ovládaním štátneho jazyka, pokiaľ to teda nebol iný úmysel. A tiež opakovane chcem vyjadriť, že nechápem akým spôsobom používanie iných jazykov ohrozuje slovenský jazyk a nemusí ísť iba o menšinové jazyky. Ak orgány verejnej správy budú všetky informácie poskytovať napríklad aj anglickom jazyku, nijako to nebude ohrozovať postavenie slovenského jazyka ako štátneho jazyka.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec Čaplovič, priznám sa, že nerozumiem celkom, keď sa hovorí o nadštandardnosti, podštandardnosti. A nerozumiem tomu, na základe čoho odvodzujete vy a teda aj ďalší, ktorí hovoria o nadštandardnom postavení národnostných menšín, ten štandard. Existujú nejaké medzinárodné štandardy, ktoré definujú minimálnu úroveň, ktorú musia rešpektovať všetky krajiny, ktoré k nim pristúpia, ale to, myslím, nie je predmetom sporu. Tam sa môžeme baviť o nejakých detailoch. Ale porovnávať sa s inými krajinami je obvykle veľmi účelové.
Ak vy poviete príklad národnostných menšín vo Švédsku, ktoré majú možnosť vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku na školách tri alebo štyri hodiny, no dobre, no nemusíme ísť ani tak veľmi ďaleko z toho Švédska, stačí, keď sa presunieme do Fínska, vo Fínsku je švédčina druhým úradným jazykom oficiálne používaným na území celej krajiny. Potom sa pýtam: Budeme sa porovnávať s Fínskom alebo so Švédskom? Ja si myslím, že je to nezmysel, jedno aj druhé, máme tu nejaké historické východiská, máme tu nejakú konkrétnu situáciu, tie riešenia máme posudzovať podľa toho, či sú dobré alebo zlé pre občanov Slovenskej republiky, nie podľa toho, či vo Švédsku alebo Fínsku majú takú alebo onakú úpravu. Ďakujem.

Vážený pán poslanec Vážny, ja oceňujem to, na akých všetkých fórach pán poslanec Vážny upozorňoval rezort dopravy na to, že je tu tento problém a treba ho riešiť, že sa blíži koniec tých licencií a že vypršia tie licencie. Otázkou pre mňa ale zostáva, prečo pán minister Vážny neriešil ako minister tento problém v čase, keď on sám stál na čele rezortu.