Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v doterajšej diskusii o novele zákona o prokuratúre sa často spomínajú slová ako demokracia, právny štát a dokonca som od kritikov tejto reformy započul aj čosi o novembrových ideáloch, ktoré vraj navrhovaná novela má spochybňovať. Kým teda prejdem k detailom prerokovanej novely, len niekoľko slov k tým ideálom.
Osobne si myslím, že jedným z najväčších omylov...
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v doterajšej diskusii o novele zákona o prokuratúre sa často spomínajú slová ako demokracia, právny štát a dokonca som od kritikov tejto reformy započul aj čosi o novembrových ideáloch, ktoré vraj navrhovaná novela má spochybňovať. Kým teda prejdem k detailom prerokovanej novely, len niekoľko slov k tým ideálom.
Osobne si myslím, že jedným z najväčších omylov alebo chybných odhadov, ktorých sme sa dopustili po páde komunistického režimu, bol predpoklad, že v celom justičnom systéme bude stačiť, ak sudcovia dostanú nezávislosť. Že takto sa zo sudcov stanú autority právneho štátu a súdny systém chrbtovou kosťou našej demokracie. Nezávislosť sudcov sme zapísali do ústavy a celého právneho poriadku, potom sme pridali sudcovskú samosprávu. Ich nedotknuteľnosť sme ďalej vystužili záväzkami pri vstupe do Európskej únie. A potom sme zistili, že zo súdnictva sa stal nepreniknuteľný, uzavretý systém. Po dvadsiatich rokoch teda konštatujeme, že fungovanie, presnejšie nefungovanie súdnictva sa stalo jedným z najväčších problémov našej krajiny. Pre občanov, pre ekonomiku, pre dôveru ľudí v právny štát.
Ale prečo vlastne hovorím o súdnictve, keď rokujeme o prokuratúre? Pretože chcem pri tejto príležitosti povedať, že ak sa súdnictvo a sudcovia stali najvykričanejším symbolom našich pochybností o efektívnom fungovaní celého justičné systému, do istej miery to bolo nespravodlivé. Žiaľ, zrejme každý z nás aspoň raz v živote počul o zvláštnych väzbách na osi policajt - vyšetrovateľ - prokurátor - sudca alebo aspoň na časti tejto osi. Najviac o tom vedia povedať práve tí, ktorí pracovali vo vnútri tohto systému. Povedzme, ako bývalí policajti alebo sudcovia a dnes ako advokáti. Tento stav nevznikol ani včera, ani za štyri či osem rokov. Viacerí zainteresovaní tvrdia, že niektoré prejavy a prax systému sú dokonca aj horšie ako pred tými dvadsiatimi rokmi. Preto považujem za správne, že ministerka spravodlivosti nevidí problém izolovane. Že v krátkom čase predložila svoje reformy ako v systéme súdnictva, tak teraz aj v prokuratúre. Rozumiem a plne podporujem, že rozmýšľa a hovorí o justičnom systéme ako o celku. Že rozmýšľa a hovorí o spoločných princípoch, ktoré vo svojich riešeniach aj uplatňuje, a že ich navrhuje v konkrétnych ustanoveniach návrhu novely zákona, o ktorej práve hovoríme. Pretože darmo budeme hovoriť o pekných, funkčných princípoch, jeho izolovaných častí, keď nebude justičný systém fungovať ako celok a nesplní úlohu, pre ktorú si ho vytvorili daňoví poplatníci a pre ktorú tento systém platia.
Konkrétne. Základným princípom, ktorý pani ministerka presadzuje, je otvorenosť verejnej kontrole. Tu si môžeme klásť len otáznik, že či to bude stačiť. Či verejná kontrola naozaj vytvorí dostatočne silný tlak, aby sme k dôveryhodnému a efektívnemu justičnému systému kráčali rýchlo a efektívne. Toto s istotou dnes povedať nevieme, ale som si istý, že v nijakom prípade nemôžeme spochybniť tento princíp. Aj justičný systém je totižto istý typ služby občanom, ktorí si ho zriadili v ústave svojho štátu, platia si ho zo svojich daní a teda majú právo tento systém a aj jednotlivcov kontrolovať. Rozumieť, ako pracujú, a vedieť, ako pracujú.
Niekedy mám pocit, že pri všelijakých odborných, kváziodborných a politických diskusiách sme na tento základný pohľad úplne zabudli. A pravdepodobne naň zabudli aj niektorí ľudia vo vnútri, ktorí sú presvedčení, že justičný systém je štát v štáte a že takto to má byť.
Takto rozumiem otvorenosti. A preto podporujem a považujem povinnosť zverejňovať rozhodnutia prokurátorov za samozrejmosť. Isteže pri ochrane práv dotknutých osôb a zabezpečení účelu trestného konania si myslím, že túto povinnosť by mali privítať aj samotní prokurátori, pretože ich môže na verejnosti chrániť pred neodôvodneným škandalizovaním v médiách, povedzme na základe neúplných informácií, ako sa to, ako sa na to dnes mnohí sťažujú. Keď musí sudca zverejniť svoje konečné rozhodnutie, a dnes musí, nevidím dôvod, prečo by takéhoto, takéto definitívne rozhodnutie o zastavení trestného stíhania nemal zverejniť aj prokurátor. V takomto prípade sa jemu samému vytvorí možnosť verejne a otvorene obhájiť svoje rozhodnutie v prípade akýchkoľvek pochybností.
Výberové konania na prokurátorov. Podľa môjho názoru, také riešenie, ktoré navrhol ústavnoprávny výbor, musí otupiť politické obvinenia, že ministerka spravodlivosti novelou sleduje ovládnutie prokuratúry. Považujem to za systémové riešenie, ktoré musí byť trvalé. A dokonca si myslím, že tento druh híringov nemusí splniť iba bezprostredný zámer, teda otvorené výberové konania na prokurátorov pod verejnou kontrolou, ale že sa v praxi možno ukáže byť dobrou inšpiráciou aj pre niektoré iné oblasti menovaných funkcií.
Obmedzenie funkčného obdobia funkcionárov. Viem si predstaviť kvalifikovanú logickú oponentúru tohto návrhu. Napríklad, prečo dobrý, kvalitný, skúsený prokurátor nemôže funkcionárčiť aj pätnásť alebo dvadsať rokov na jednom mieste? Odpoveď je, podľa môjho názoru, jednoduchá. Netvoríme zákony a pravidlá pre hermeticky uzavreté čisté podmienky, tvoríme ich pre reálne pomery. Zatiaľ v našich reálnych pomeroch uzavretosť systému a zabarikádované pozície vždy vytvárali a vytvárajú spoločensky škodlivé, dokonca nebezpečné väzby. Dá sa povedať, že v každom režime a v každom čase. Takže otázka by skôr mala znieť, aký iný a lepší spôsob poznáme, aby tieto škodlivé väzby nemohli fungovať a aby sa vôbec nevytvárali?
Vážené kolegyne, kolegovia, naši politickí oponenti v predchádzajúcej diskusii ešte v prvom čítaní tvrdili, že pani ministerka svojimi návrhmi ohrozuje postavenie prokuratúry, tak ako postavenie prokuratúry definuje ústava. Aj keď niektoré zmeny, ktoré vzišli z rokovania ústavnoprávneho výboru robia tieto obvinenia zjavne bezpredmetnými, nemám pochybnosti, že sa budú tieto politické obvinenia opakovať. Ak nejaké pochybnosti vo veci tejto novely zákona o prokuratúre mám, potom sú iného druhu. Ústavné postavenie prokuratúry sa nemení. Preto môžeme hovoriť, obrazne povedané, o zámere dosiahnuť pokrok v rámci zákona. O zámere dosiahnuť dôveryhodný a efektívny justičný systém bez zmeny ústavného postavenia prokuratúry. Tie zmeny, ktoré sa navrhujú v tejto novele, možnože znejú pre mnohých dotknutých ako radikálne. Som si však istý, že väčšina verejnosti, pre väčšinu verejnosti znejú takéto opatrenia, ako zverejňovanie rozhodnutí, výberové konania, rotácia funkcionárov, riadne disciplinárne konania, odpisy z registra trestov a nulová tolerancia k trestným činom, úplne normálne a prirodzené postupy v právnej spoločnosti. Verejnosť od nás očakáva v oblasti justičného systému zásadný pokrok. Preto verím, že sa po niekoľkých rokoch fungovania týchto opatrení ukáže, že ide o pokrok smerom k dôveryhodnému a efektívnemu justičnému systému, aj keď ide iba o pokrok, a to hovorím v úvodzovkách, v rámcoch súčasne platných zákonov.
Záverom chcem poďakovať pani ministerke, že sa o takýto zásadný pokrok touto novelou usiluje. Je vôbec prvou ministerkou, ktorá sa oň snaží. A, samozrejme, vďaka aj všetkým kolegyniam, kolegom, ktorí sa oň na tejto práci podieľali pred druhým čítaním.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis