Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, ktorý sa dotýka toho, že tu vždy bolo obvyklé rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do 13.00 hodiny. Ak to nechcete rešpektovať, tak, prosím, berte na vedomie aj to, že budú mať poslanci Národnej rady naozaj ťažkosť sa dostať do svojich domovov vzhľadom na situáciu, ktorá je na cestách, preto vás žiadam o normálne ľudské rozhodnutie prerušiť rokovanie parlamentu a pokračovať normálne v utorok o 9.00 hodine.
Druhý procedurálny návrh sa týka prítomnosti členov vlády. Keď sme my prerokovávali rozpočet, dávali ste v jednom kuse procedurálne návrhy na prítomnosť členov vlády. Dávam teda návrh, aby sa rokovania Národnej rady o štátnom rozpočte zúčastnili aj ďalší členovia vlády Slovenskej republiky. A do ich príchodu žiadam prerušiť rokovanie Národnej rady.

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia, ale verím, že aj v mene ďalších poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú dlhšie členmi tohto zákonodarného zboru vyslovil ostrý protest proti tomu, čo sa včera dialo v hlasovacej miestnosti v súvislosti s tajnou voľbou kandidáta na generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Protestujeme proti tomu, aby poslanci jednej z vládnych strán, strany SaS si robili fotografické záznamy z hlasovacích lístkov, ku ktorým boli priložené aj poslanecké preukazy na potrebnú identifikáciu. Podľa nášho názoru je to hrubé porušenie ústavného pravidla o slobodnom výkone poslaneckého mandátu a hrubé zneváženie inštitútu tajné voľby. To, čo ste včera predviedli, nie je žiadna tajná voľba. Je to výsmech Ústave Slovenskej republiky a výsmech demokracie. (Potlesk.)
Mrzí ma to, vážené dámy a páni, o to viac, pretože v nedeľu v priamom televíznom vysielaní predseda Národnej rady Slovenskej republiky povedal, že akýkoľvek kontrolný mechanizmus, ktorým by niekto chcel preverovať spôsob voľby pri tajnom hlasovaní, by bolo porušením Ústavy Slovenskej republiky, a že on určite nič také nikdy nebude iniciovať, ale bude aj výrazne proti. Napriek tomuto oficiálnemu vyhláseniu, ktoré predseda parlamentu urobil v nedeľu v živom televíznom vysielaní, včera, to čo jeho poslanci urobili, oficiálne podporoval.
Chcem vás požiadať, pán predseda parlamentu, pretože ste primus inter pares v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorý ako prvý musí dbať na dodržiavaní pravidiel Ústavy Slovenskej republiky, aby ste zabezpečili, že tajná voľba, ku ktorej teraz pristúpime, bude naozaj tajnou voľbou.
Národná rada Slovenskej republiky, pán Sulík, nie je Fax and Copy, to nie je o fotografovaní a faxovaní. (Potlesk.) Národná rada je najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky, kde musia platiť určité pravidlá. Keď už si chcete nájsť spôsob kontroly svojich vlastných poslancov, ktorým neveríte, tak si, prosím, nájdite aspoň inteligentnejší spôsob, ako to, čo ste predviedli včera v Národnej rade. Preto vás ešte raz oficiálne žiadam v mene poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia, ale verím, že aj v mene ďalších poslancov, ktorí tu sedia už dlhé roky, aby tajná voľba prebehla regulárne, a aby nebola rušená takýmito zásahmi aké sme včera mali možnosť vidieť priamo v priamom prenose viacerí poslanci Národnej rady. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán podpredseda, dávam procedurálny návrh, aby hlasovací lístok bol upravený podľa abecedy. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni. Rád by som nadviazal na rozsiahle vystúpenie pána poslanca Vážneho, ale skôr sa sústredím na veci strategického charakteru ako na detaily, pretože o detailoch hovoril veľmi presvedčivo pán poslanec Vážny.
Vážené dámy a páni, pomaly 20 rokov na Slovensku diskutujeme o tom ako optimálne využiť geografickú polohu Slovenskej republiky. Sto dní novej vlády však ukázalo presný opak. Experti, či už pochádzajú zo Slovenska alebo zo zahraničia, v danej súvislosti hovoria o násobení negatív, o kumulatívnom efekte strát pri spoločnom odmietnutí rýchlej výstavby dopravnej infraštruktúry, spochybnení dôležitej železničnej trasy cez Slovensko, podceňovanie opatrení na rozvoj tranzitu zemného plynu cez naše územie a v neposlednom rade aj významnom zakolísaní v európskych štruktúrach. A majú pravdu, pretože všetky tieto veci sa dajú na konkrétnych príkladoch odôvodniť.
Po prvé, je zastavená výstavba diaľnic. Môžeme používať akékoľvek výrazy, či je spomalená, či je zmrazená, jednoducho je zastavená. Kto sa pozrie na výstavbu diaľnic na strede Slovenska, tak nie sú tam žiadne stroje, a to čo bolo pripravené, sa nerealizuje. Pritom všetci dobre vieme, že bez adekvátnej dopravnej infraštruktúry nezvládneme ani len problémy s obslužnosťou jednotlivých regiónov. Vôbec už nehovoriac o vylúčení sa zo širších stredoeurópskych koridorov a s nimi súvisiacim hospodárskym rozvojom.
Musím pripomenúť aj spochybnenie projektu širokorozchodnej železnice. Nie je možné mávnutím ruky len tak odhodiť projekt, na ktorom sa robí tak dlho a bez akýchkoľvek analýz, bez akýchkoľvek informácií povedať, že to nie je dobré. Politický argument na zrušenie takéhoto obrovského projektu je nepostačujúci. Naviac ide o projekt, ku ktorému nás prizvali veľkí obchodní partneri z Východu aj Západu. To nie je ruský projekt. Je to Rusko-Ukrajinsko, dúfam, že niekedy v budúcnosti aj Slovensko, ale najmä rakúsky projekt. Ak to neurobíme my, tak to urobia s radosťou Maďari a potom sa ukáže aká to bola hrubá chyba, že sme tento projekt nepodporovali.
Po tretie, na politickej úrovni sú podporované všetky možné trasy tranzitu zemného plynu, len nie tá vedúca cez Slovensko. Akoby politika bola nad hospodárskymi záujmami Slovenskej republiky. Keď sme my boli vo vláde, my sme predovšetkým riešili ako zvýšiť kapacitu prepravy plynu cez územie Slovenskej republiky a nešpekulovali sme o tom, že či pôjde severo-južný ťah alebo západo-východný ťah. Slovensko má svoje kapacity a tieto treba využívať.
A samozrejme aj snaha o odlišnosť vo vzťahu k zodpovednosti za menu euro má svoje medzinárodné dôsledky a vplyv na postavenie Slovenska. Stávame sa nie celkom dôveryhodným partnerom v Európskej únii. A nakoniec šéf Európskej centrálnej banky povedal, že ak by Európska centrálna banka vedela, že Slovensko sa takto zachová, nesúhlasila by s prijatím Slovenskej republiky do eurozóny. Nuž keby sa toto nám stalo, tak tu organizujete medzinárodné demonštrácie. A stalo sa to vám, nie nám, ale je našou povinnosťou tieto veci pripomínať. Už ani nehovorím o významných agentúrach, ktoré povedali, že to dáva veľmi zlý príklad pre budúce kandidátske krajiny.
V dôsledku všetkého uvedeného sa možno stotožniť s relevantnými závermi o násobení negatív na rôzne oblasti spoločenského a hospodárskeho života. Na hospodárstvo, regionálne rozdiely, zamestnanosť a celkovo na sociálnu sféru. Dopravnú vybavenosť územia až po spomínanú geografickú polohu Slovenska a jeho medzinárodné hospodárske a politické väzby. Pri takomto kumulatívnom zlyhávaní možno jednoznačne konštatovať absenciu elementárnej snahy o využívanie tzv. strategickej dimenzie vládnutia. Toto je, vážené dámy a páni, rukopis sto dní vládnutia. Také sú širšie súvislosti zastavenia výstavby diaľnic na Slovensku.
Tejto vláde, ktorá tu je, chýba vízia, nevie čo so Slovenskom. Chýba jej národnoštátna vízia, chýba jej medzinárodná vízia, a preto sme svedkami ad hoc rozhodnutí, ktoré neprinášajú tejto krajine žiadny efekt. V rokoch 1998 až 2006 už raz došlo k obdobnému. Uvedený fakt mal za následok zvýšenie regionálnych rozdielov a prehĺbenie zaostávania niektorých regiónov. Kým bratislavský región dosiahol úroveň 148 % priemeru Európskej únie, ostatné regióny významnejšie zaostávajú. Západné Slovensko dosahuje úroveň 62,8 %, stredné Slovensko 49,2 % a východné Slovensko 44 %. Jedinou možnosťou ako reagovať na tento závažný problém je predovšetkým prepojiť východ a západ čo najrýchlejšie diaľnicou. Uvedená priorita mala mať výrazný synergický potenciál pre budúci rozvoj Slovenska. My sme si povedali v našom programovom vyhlásení 2006 až 2010, že postavíme a dokončíme 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Odovzdali sme 150, naviac sa odovzdalo 90 km diaľnic a rýchlostných komunikácií vo vysokom štádiu rozostavanosti. Keby svetová hospodárska kríza 18 mesiacov nezdržala projekty PPP, dnes sme ešte ďalej, pokiaľ ide o diaľničné prepojenie Bratislavy a Košíc.
Z uvedeného dôvodu sme sa, ako som to už uviedol, v roku 2006 zaviazali dôsledne využiť všetky dostupné zdroje na efektívne dobudovanie základnej dopravnej, informačnej a komunikačnej infraštruktúry. A nehovorili sme o tom, naozaj sme sa tomu začali venovať veľmi intenzívne. Predovšetkým sme razantne prehodnotili možnosti využitia kohézneho fondu na roky 2004 a 2006 a obdobie 2007 až 2013. Dali sme nutné prostriedky zo štátneho rozpočtu a pripravili sme nevyhnutné kroky pre využitie verejno-súkromných partnerstiev pre projekty nadradenej dopravnej siete.
Ak sa bavíme o PPP projektoch, nezachytil som, či to povedal pán poslanec Vážny, ale chcem to zopakovať. Projekt PPP medzi Nitrou a Zvolenom bol vyhlásený za najlepší infraštrukturálny projekt v Európe v roku 2009. (Potlesk.) Tak sme to asi nerobili zle. Pracuje tam obrovské množstvo ľudí, je tam vynikajúce tempo prác, sú tam nádherné stavebné diela. Odporúčam, vás tam pustia na stavbu, mňa tam nechceli pustiť na stavbu, choďte si pozrieť nádherné mostné prepojenia, úžasné technológie, je to niečo, na čo Slovensko bude určite hrdé a bude to zážitok prechádzať z Bratislavy až do Banskej Bystrice po tejto ceste.
Koncentrácia pozornosti na diaľnice bola z hľadiska dopravnej obslužnosti absolútne správnym a nevyhnutným riešením. Prepojenie západnej časti so strednou a východnou časťou Slovenska diaľnicou a rýchlostnými cestami malo vytvoriť nepochybne potenciál pre rast zaostávajúcich území, ktorých je v strednej a východnej časti Slovenska stále veľký počet. Medzi hlavné regionálne problémy patrí predovšetkým západno-východný rozdiel, tzv. pretrvávajúci západno-východný gradient rozvoja. Východná časť a južná časť Slovenska je charakteristická nižšou mierou koncentrácie obyvateľov, vidieckym charakterom osídlenia a významnou priestorovou koncentráciou marginarizovaných skupín. Hlavne hovoríme o sociálne slabších skupinách, hovoríme o rómskom obyvateľstve.
Nízka ekonomická výkonnosť, nízka miera investícií, pomalšia dynamika rastu nových pracovných miest, zastaraná štruktúra regionálnej ekonomiky, prípadne pomalá reštrukturalizácia podnikov vedie k pretrvávajúcej vysokej miere nezamestnanosti a k problémom s dlhodobou nezamestnanosťou. A špecifickým problémom týchto regiónov zostáva zlá dopravná dostupnosť a celkové nedostatky v základnej infraštruktúre. Sektor dopravy a snáď sa o tom nemusíme presviedčať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, nepôsobí na ekonomiku iba sprostredkovane, ale taktiež priamym podieľaním sa na tvorbe HDP a zamestnanosti.
Niekedy si hovoríme o diaľniciach iba v pozícii peňazí, že koľko to stojí. Áno, všetko niečo stojí, ale diaľnice nie je iba o tom, že ako sa rýchlo presuniem z bodu A do bodu B. Diaľnica znamená automaticky obrovský rozvoj daného územia. Spomeňme si ako vyzeralo Považie na začiatku 90-tych rokov a čo urobila diaľnica v tejto oblasti. Ako sa dnes bude dariť napr. aj takej časti ako je Považská Bystrica po dobudovaní diaľničného mostu. Už ani nehovorím o už spomínanej rýchlostnej komunikácii medzi Nitrou a Zvolenom.
Preto chcem, vážené dámy a páni, konštatovať, že na sektor dopravy pripadá približne 6,52 hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky a asi 4 % pracovných miest. To je ten obrovský počet, obrovské množstvo peňazí, je tomu treba venovať podstatne väčšiu pozornosť.
Ministerstvu dopravy, a to chcem oceniť, to čo urobil vtedajší minister dopravy pán Vážny, sa v minulom volebnom období, samozrejme, hovoríme o rokoch 2006 – 2010, sa podarilo naplno rozbehnúť viaczdrojové financovanie cestnej infraštruktúry. Bola rozbehnutá implementácia infraštrukturálnych projektov v rámci operačného programu Doprava s pomocou nenávratných zdrojov z fondov Európskej únie. Začala diaľničná výstavba v rámci PPP projektov a v oboch prípadoch sme sa veľa naučili a máme aj veľké skúsenosti.
Vážené dámy a páni, znovu to tu otvorím a hovorte o tom na pôde Národnej rady. Ak vás vláda presviedča, že je schopná zafinancovať diaľnice bez PPP projektov, tak vás klame. (Potlesk.) Pretože vieme, koľko je peňazí v štátnom rozpočte, vieme koľko je peňazí vo fondoch, aj keď popresúvate peniaze v rámci 11 operačných programov v rámci strategického referenčného rámca, nepostavíte nič. Bez PPP projektov nie ste schopní postaviť diaľnice na Slovensku a neklamte sa sami, že jednoducho ste schopní diaľnice stavať v rýchlejšom tempe. Poslanec Vážny vám presne povedal termíny ako skončíte, ak nebudete využívať súkromné verejné partnerstvo v tejto oblasti.
Preto môžem skonštatovať, že vláda v rokoch 2006 až 2010 splnila svoje programové ciele. Urobili sme nie 100, ale 150 km a ešte sme odovzdali okolo 90 km vysoko rozostavaných stavieb diaľnic alebo rýchlostných komunikácií. A robili sme tak, vážené dámy a páni, napriek obmedzeniam, ktoré sme mali z maastrichtských kritérií a programu stability. Veď sme zavádzali euro 1. januára 2009 a deficit musel byť pod 3 % a aj bol. To považujem za obrovský výsledok práce vlády v rokoch 2006 až 2010. Samozrejme, že boli aj chyby, ale kto pri takýchto novátorských projektoch ako je PPP, chyby neurobí?
Ale pripomínam ešte raz, že sme sa veľa naučili a tieto skúsenosti by mohli byť teraz použité pri efektívnejšom využívaní tejto formy financovania diaľnic.
Už v predvolebnom období sa na politickej scéne, teraz hovorím o jari 2010, objavili názory smerujúce k spomaleniu, resp. zastaveniu intenzívneho budovania diaľnic. V sebe nesú komplexnejšie riziká a ohrozenia ako je len samotné zastavenie budovania infraštruktúry. Zahrňovali aspekty zamestnanosti. Dnes nám hlásia veľké firmy, ktoré boli pripravené stavať PPP projekt na D1, že budú prepúšťať ľudí a budeme hovoriť o tisícoch ľudí, nebudeme hovoriť o desiatkach alebo o stovkách ľudí a dostávame tieto samotné firmy do veľkých problémov.
Chcem povedať, že ak budeme pokračovať takýmto prístupom k výstavbe diaľnic, tak zamestnanosť opäť dostane na Slovensku ďalší úder. Toto všetko čo sa pred voľbami hovorilo tak trochu po tichu, sa však po voľbách stalo úplnou realitou. A to napriek tomu, vážené dámy a páni, že rozhodujúcim materiálom, ktorý určuje riešenia v oblasti budovania dopravnej siete na Slovensku je stratégia rozvoja dopravy do roku 2020. Táto stratégia bola schválená 3. marca 2010 uznesením vlády č. 158 a podčiarkujem, súčasná vláda doposiaľ žiadne zmeny v obsahu stratégie neprijala.
Tak teda, ako ste pripravení na vládnutie? Nastúpili ste do vlády, tvrdili ste, že ste najlepšie pripravení na svete, ako máte všetko vymyslené, ale v základnom dokumente štátu, ktorý hovorí o budovaní infraštruktúry ste za 100 dní neurobili jednu jedinú čiarku a tento dokument vás stále zaväzuje. Tak na základe čoho idete? Idete na základe nejakých vlastných nápadov alebo myšlienok alebo idete podľa strategických dokumentov, na ktorých sme veľmi tvrdo pracovali pomerne dlhé obdobia.
Tento dokument, táto stratégia, ktoré stále platí a ktorej ste sa ani nedotkli, okrem analytickej časti ponúka prognózu vývoja dopravy, víziu, priority a ciele stratégie, ako aj určuje nástroje a opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. Plnenie navrhovaných priorít stratégie predpokladá financie zabezpečené z kapitoly ministerstva dopravy, zdrojov Európskej únie, ale najmä súkromných zdrojov, súkromných zdrojov a potom príjmov, ktoré prichádzajú zo spoplatnenia dopravnej infraštruktúry, hovoríme najmä o zavedení elektronického mýta. Realizácia navrhovaných opatrení predpokladá priaznivý dopad na hospodársky rast a konkurencieschopnosť Slovenska a jej regiónov.
Výstavba diaľnic, vážené dámy a páni, je proces, ktorý presahuje nie jedno, dve, ale presahuje niekoľko volebných období. Preto sa musí plánovať dlhodobo a v širokej zhode. Ak sa mení koncepcia a priority každé štyri roky, neuveriteľne sa plytvá ľudskou prácou v príprave stavieb a rovnako sa plytvá aj finančnými prostriedkami.
Už teraz počúvame, že stavba, projekt D1 medzi Dubnou Skalou sa začína prikrývať opäť zemou, aby nedošlo ku škodám na tých cestných úpravách, ktoré sa už urobili. Veď to sme už na hlavu úplne padnutí?
Tak boli tam buldozéry, vyklčovali všetky stromy, urobili prvé zemné úpravy a teraz, aby to zima nezlikvidovala, lebo tam nechcete stavať, tak teraz tam opäť navážajú ornú pôdu, aby to uchránili pred dôsledkami zimy. Takto staviate diaľnice? Takto sa to nerobilo nikdy a je to škoda, pretože míňate tak ľudský potenciál, ako míňate aj finančné prostriedky. Napríklad pri zmene priorít u stavieb posunutých do budúcnosti prepadá platnosť tých povolení, ktorá je len dvojročná. To si treba uvedomiť. Čiže máme niektoré povolenia, ktoré končia. Ak sa nevyužijú, musíme ísť od začiatku. Preto termíny, na ktoré upozorňoval Ľubo Vážny, ako poslanec Národnej rady, sú naozaj veľmi reálne, ak budete pokračovať tak, ako to teraz navrhujete.
Po vstupe do Európskej únie nastali vo výstavbe dopravnej infraštruktúry tri dôležité momenty. Po prvé. Prebrala sa spoločná legislatíva, predovšetkým v oblasti životného prostredia a vo verejnom obstarávaní. Po druhé. Využívajú sa fondy Európskej únie na financovanie a výstavba sa riadi príslušnými pravidlami. A po tretie otvorili sa dvere finančne silnejšej zahraničnej konkurencie. A z toho vyplynuli aj tri kardinálne dôsledky. Po prvé. Predĺžil sa investičný cyklus. S tým musíme rátať. Po druhé. Výkup pozemkov za trhových podmienok výrazne zasahuje do postupových termínov. Len vás opäť žiadam, nerobte nič s osobitným zákonom, ktorý sme prijali, pokiaľ ide o urýchlenie výstavby diaľnic. Ak tento zákon zrušíte, tak si ďalších 10 rokov pripisujete, pokiaľ ide o výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií. Po tretie. Dôsledok je, že dĺžka jednotlivých etáp investičného cyklu sa dá len veľmi ťažko odhadnúť.
Znova opakujem, že súčasná vláda doposiaľ žiadne zmeny v obsahu stratégie, rozvoja dopravy do roku 2020 neprijala. Jediný relevantný materiál návrh navýšenia rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy a informácii a ukončení koncesnej zmluvy a jej dodatkov bol prerokovaný 6.10.2010 uznesením vlády 681 z roku 2010. Hovorím čísla, preto, aby ste si nemysleli, že vás nepozorujeme a nesledujeme.
Uvedený krok je v priamom rozpore s cieľmi schválenej stratégie a bezprostredne sa podpisuje pod spomalenie procesu vyrovnávania regionálnych rozdielov a zvyšovaniu dostupnosti regiónov s negatívnymi dopadmi v ekonomickej, sociálnej a teritoriálnej oblasti. Je to v priamom rozpore s napĺňaním základného cieľa kohéznej politiky a s priamymi negatívnymi dopadmi na kvalitu života, riešenie zamestnanosti a konkurencieschopnosti v zaostávajúcich regiónoch. Regionálne disparity na území Slovenskej republiky sú výsledkom pôsobenia systémových a vecných podmienok. Rýchle a efektívne riešenia projektov nadradené cestnej siete a prepojenie regiónov má priamy dopad na vývoj merateľných ukazovateľov ako je hrubý domáci produkt, pridaná hodnota, miera nezamestnanosti, miera podnikateľskej aktivity, absorpčných možností, objem HDP v parite kúpnej sily na jedného obyvateľa, produkčná výkonnosť regiónov, syntetický, demografický ukazovateľ, ukazovateľ infraštrukturálnej vybavenosti územia a v neposlednom rade aj komplexný ukazovateľ ekonomickej a sociálnej úrovni.
Z merateľných ukazovateľov vo vzťahu k regionálnym rozdielom ich predchádzajúceho očakávaného vývoja je zrejmé, že po narušení cieľov, ktoré sme nastavili v stratégii rozvoja dopravy do roku 2020, sa procesy vyrovnávania disparít spomalia, ich vývoj bude ťažko odhadnuteľný a bude znamenať ďalšie prekážky pre problémové regióny Slovenska v oblasti ekonomickej, sociálnej a teritoriálnej kohézie.
Z uvedených dôvodov, vážené dámy a páni, sme predložili návrh uznesenia a považujeme za opodstatnené, aby Národná rada konštatovala dôsledky zastavenia výstavby 75 km úseku diaľnic tak, ako je to uvedené v návrhu predmetného uznesenia. A čo chcete do toho uznesenia napísať, že zastavenie diaľnic zabezpečí rast zamestnanosti? Alebo že zabezpečí vyrovnávanie regionálnych rozdielov, keď je zrejmé, že zastavenie výstavby diaľnic znamená rast nezamestnanosti a znamená spomalenie riešenia regionálnych rozdielov? Prečo sa bojíme priznať faktickú pravdu, ktorá tu je. Nijako inak to už nebude.
Rovnako považujeme za opodstatnené, aby Národná rada požiadala vládu o predloženie správy o výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Presne zadefinované okruhy otázok správy predurčujú jednoznačné zameranie na vecnú rovinu a majú vylúčiť politické a mediálne hry.
My nechceme, aby ste nám písali nejaké klasické frázy, ktoré poznáme pri takýchto správach. Postavili sme v uznesení jasné otázky a chceme na tieto jasné otázky aj jasné odpovede. Takto koncipovaný návrh je o tvrdej realite, pretože chceme vedieť, čo sa na diaľniciach bude diať. O kľúčovej téme podmieňujúcej hospodársky rozvoj Slovenska, jeho regiónov s priamymi alebo nepriamymi úžitkami pre väčšinu ľudí. Doprava je vnímaná nielen ako prostriedok mobility, ale ako prostriedok na zvýšenie atraktivity územia, jeho ekonomického potenciálu a kvality života obyvateľov.
A ešte jedna vec je v tomto uznesení a žiadame, aby vláda Slovenskej republiky vzhľadom na utlmenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest nepristupovala k zvýšeniu ceny za diaľničné nálepky pre fyzické osoby a vozidlá do 3,5 t. (Potlesk.) Tak my sme, vážené dámy a páni, my sme diaľnice stavali, tak ako sme vedeli. Opakujem 150 km, plus 90 km, úspešné PPP projekty, ale nedotkli sme sa za 4 roky diaľničnej známky. Nedotkli sme sa jej. Cena diaľničnej známky pre fyzické osoby a pre vozidlá do 3,5 t za 4 roky bola tá istá. A vy ste zastavili diaľnice a ešte ani neuschol atrament na tomto podpise, že zastavujete diaľnice a už idete zvýšiť diaľničnú známku pre slovenskú verejnosť na 50 EUR. Tak vám teda všetkým veľmi pekne blahoželám. A bol by som veľmi rád, keby ste návrh uznesenia podporili v takej podobe v akej bolo predložené. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
ale skôr sa sústredím na veci strategického charakteru ako na detaily, pretože o detailoch hovoril veľmi presvedčivo pán poslanec Vážny.
Vážené dámy a páni, pomaly 20 rokov na Slovensku diskutujeme o tom ako optimálne využiť geografickú polohu Slovenskej republiky. Sto dní novej vlády však ukázalo presný opak. Experti, či už pochádzajú zo Slovenska alebo zo zahraničia, v danej súvislosti hovoria o násobení negatív, o kumulatívnom efekte strát pri spoločnom odmietnutí rýchlej výstavby dopravnej infraštruktúry, spochybnení dôležitej železničnej trasy cez Slovensko, podceňovanie opatrení na rozvoj tranzitu zemného plynu cez naše územie a v neposlednom rade aj významnom zakolísaní v európskych štruktúrach. A majú pravdu, pretože všetky tieto veci sa dajú na konkrétnych príkladoch odôvodniť.
Po prvé, je zastavená výstavba diaľnic. Môžeme používať akékoľvek výrazy, či je spomalená, či je zmrazená, jednoducho je zastavená. Kto sa pozrie na výstavbu diaľnic na strede Slovenska, tak nie sú tam žiadne stroje, a to čo bolo pripravené, sa nerealizuje. Pritom všetci dobre vieme, že bez adekvátnej dopravnej infraštruktúry nezvládneme ani len problémy s obslužnosťou jednotlivých regiónov. Vôbec už nehovoriac o vylúčení sa zo širších stredoeurópskych koridorov a s nimi súvisiacim hospodárskym rozvojom.
Musím pripomenúť aj spochybnenie projektu širokorozchodnej železnice. Nie je možné mávnutím ruky len tak odhodiť projekt, na ktorom sa robí tak dlho a bez akýchkoľvek analýz, bez akýchkoľvek informácií povedať, že to nie je dobré. Politický argument na zrušenie takéhoto obrovského projektu je nepostačujúci. Naviac ide o projekt, ku ktorému nás prizvali veľkí obchodní partneri z Východu aj Západu. To nie je ruský projekt. Je to Rusko-Ukrajinsko, dúfam, že niekedy v budúcnosti aj Slovensko, ale najmä rakúsky projekt. Ak to neurobíme my, tak to urobia s radosťou Maďari a potom sa ukáže aká to bola hrubá chyba, že sme tento projekt nepodporovali.
Po tretie, na politickej úrovni sú podporované všetky možné trasy tranzitu zemného plynu, len nie tá vedúca cez Slovensko. Akoby politika bola nad hospodárskymi záujmami Slovenskej republiky. Keď sme my boli vo vláde, my sme predovšetkým riešili ako zvýšiť kapacitu prepravy plynu cez územie Slovenskej republiky a nešpekulovali sme o tom, že či pôjde severo-južný ťah alebo západo-východný ťah. Slovensko má svoje kapacity a tieto treba využívať.
A samozrejme aj snaha o odlišnosť vo vzťahu k zodpovednosti za menu euro má svoje medzinárodné dôsledky a vplyv na postavenie Slovenska. Stávame sa nie celkom dôveryhodným partnerom v Európskej únii. A nakoniec šéf Európskej centrálnej banky povedal, že ak by Európska centrálna banka vedela, že Slovensko sa takto zachová, nesúhlasila by s prijatím Slovenskej republiky do eurozóny. Nuž keby sa toto nám stalo, tak tu organizujete medzinárodné demonštrácie. A stalo sa to vám, nie nám, ale je našou povinnosťou tieto veci pripomínať. Už ani nehovorím o významných agentúrach, ktoré povedali, že to dáva veľmi zlý príklad pre budúce kandidátske krajiny.
V dôsledku všetkého uvedeného sa možno stotožniť s relevantnými závermi o násobení negatív na rôzne oblasti spoločenského a hospodárskeho života. Na hospodárstvo, regionálne rozdiely, zamestnanosť a celkovo na sociálnu sféru. Dopravnú vybavenosť územia až po spomínanú geografickú polohu Slovenska a jeho medzinárodné hospodárske a politické väzby. Pri takomto kumulatívnom zlyhávaní možno jednoznačne konštatovať absenciu elementárnej snahy o využívanie tzv. strategickej dimenzie vládnutia. Toto je, vážené dámy a páni, rukopis sto dní vládnutia. Také sú širšie súvislosti zastavenia výstavby diaľnic na Slovensku.
Tejto vláde, ktorá tu je, chýba vízia, nevie čo so Slovenskom. Chýba jej národnoštátna vízia, chýba jej medzinárodná vízia, a preto sme svedkami ad hoc rozhodnutí, ktoré neprinášajú tejto krajine žiadny efekt. V rokoch 1998 až 2006 už raz došlo k obdobnému. Uvedený fakt mal za následok zvýšenie regionálnych rozdielov a prehĺbenie zaostávania niektorých regiónov. Kým bratislavský región dosiahol úroveň 148 % priemeru Európskej únie, ostatné regióny významnejšie zaostávajú. Západné Slovensko dosahuje úroveň 62,8 %, stredné Slovensko 49,2 % a východné Slovensko 44 %. Jedinou možnosťou ako reagovať na tento závažný problém je predovšetkým prepojiť východ a západ čo najrýchlejšie diaľnicou. Uvedená priorita mala mať výrazný synergický potenciál pre budúci rozvoj Slovenska. My sme si povedali v našom programovom vyhlásení 2006 až 2010, že postavíme a dokončíme 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Odovzdali sme 150, naviac sa odovzdalo 90 km diaľnic a rýchlostných komunikácií vo vysokom štádiu rozostavanosti. Keby svetová hospodárska kríza 18 mesiacov nezdržala projekty PPP, dnes sme ešte ďalej, pokiaľ ide o diaľničné prepojenie Bratislavy a Košíc.
Z uvedeného dôvodu sme sa, ako som to už uviedol, v roku 2006 zaviazali dôsledne využiť všetky dostupné zdroje na efektívne dobudovanie základnej dopravnej, informačnej a komunikačnej infraštruktúry. A nehovorili sme o tom, naozaj sme sa tomu začali venovať veľmi intenzívne. Predovšetkým sme razantne prehodnotili možnosti využitia kohézneho fondu na roky 2004 a 2006 a obdobie 2007 až 2013. Dali sme nutné prostriedky zo štátneho rozpočtu a pripravili sme nevyhnutné kroky pre využitie verejno-súkromných partnerstiev pre projekty nadradenej dopravnej siete.
Ak sa bavíme o PPP projektoch, nezachytil som, či to povedal pán poslanec Vážny, ale chcem to zopakovať. Projekt PPP medzi Nitrou a Zvolenom bol vyhlásený za najlepší infraštrukturálny projekt v Európe v roku 2009. (Potlesk.) Tak sme to asi nerobili zle. Pracuje tam obrovské množstvo ľudí, je tam vynikajúce tempo prác, sú tam nádherné stavebné diela. Odporúčam, vás tam pustia na stavbu, mňa tam nechceli pustiť na stavbu, choďte si pozrieť nádherné mostné prepojenia, úžasné technológie, je to niečo, na čo Slovensko bude určite hrdé a bude to zážitok prechádzať z Bratislavy až do Banskej Bystrice po tejto ceste.
Koncentrácia pozornosti na diaľnice bola z hľadiska dopravnej obslužnosti absolútne správnym a nevyhnutným riešením. Prepojenie západnej časti so strednou a východnou časťou Slovenska diaľnicou a rýchlostnými cestami malo vytvoriť nepochybne potenciál pre rast zaostávajúcich území, ktorých je v strednej a východnej časti Slovenska stále veľký počet. Medzi hlavné regionálne problémy patrí predovšetkým západno-východný rozdiel, tzv. pretrvávajúci západno-východný gradient rozvoja. Východná časť a južná časť Slovenska je charakteristická nižšou mierou koncentrácie obyvateľov, vidieckym charakterom osídlenia a významnou priestorovou koncentráciou marginarizovaných skupín. Hlavne hovoríme o sociálne slabších skupinách, hovoríme o rómskom obyvateľstve.
Nízka ekonomická výkonnosť, nízka miera investícií, pomalšia dynamika rastu nových pracovných miest, zastaraná štruktúra regionálnej ekonomiky, prípadne pomalá reštrukturalizácia podnikov vedie k pretrvávajúcej vysokej miere nezamestnanosti a k problémom s dlhodobou nezamestnanosťou. A špecifickým problémom týchto regiónov zostáva zlá dopravná dostupnosť a celkové nedostatky v základnej infraštruktúre. Sektor dopravy a snáď sa o tom nemusíme presviedčať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, nepôsobí na ekonomiku iba sprostredkovane, ale taktiež priamym podieľaním sa na tvorbe HDP a zamestnanosti.
Niekedy si hovoríme o diaľniciach iba v pozícii peňazí, že koľko to stojí. Áno, všetko niečo stojí, ale diaľnice nie je iba o tom, že ako sa rýchlo presuniem z bodu A do bodu B. Diaľnica znamená automaticky obrovský rozvoj daného územia. Spomeňme si ako vyzeralo Považie na začiatku 90-tych rokov a čo urobila diaľnica v tejto oblasti. Ako sa dnes bude dariť napr. aj takej časti ako je Považská Bystrica po dobudovaní diaľničného mostu. Už ani nehovorím o už spomínanej rýchlostnej komunikácii medzi Nitrou a Zvolenom.
Preto chcem, vážené dámy a páni, konštatovať, že na sektor dopravy pripadá približne 6,52 hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky a asi 4 % pracovných miest. To je ten obrovský počet, obrovské množstvo peňazí, je tomu treba venovať podstatne väčšiu pozornosť.
Ministerstvu dopravy, a to chcem oceniť, to čo urobil vtedajší minister dopravy pán Vážny, sa v minulom volebnom období, samozrejme, hovoríme o rokoch 2006 – 2010, sa podarilo naplno rozbehnúť viaczdrojové financovanie cestnej infraštruktúry. Bola rozbehnutá implementácia infraštrukturálnych projektov v rámci operačného programu Doprava s pomocou nenávratných zdrojov z fondov Európskej únie. Začala diaľničná výstavba v rámci PPP projektov a v oboch prípadoch sme sa veľa naučili a máme aj veľké skúsenosti.
Vážené dámy a páni, znovu to tu otvorím a hovorte o tom na pôde Národnej rady. Ak vás vláda presviedča, že je schopná zafinancovať diaľnice bez PPP projektov, tak vás klame. (Potlesk.) Pretože vieme, koľko je peňazí v štátnom rozpočte, vieme koľko je peňazí vo fondoch, aj keď popresúvate peniaze v rámci 11 operačných programov v rámci strategického referenčného rámca, nepostavíte nič. Bez PPP projektov nie ste schopní postaviť diaľnice na Slovensku a neklamte sa sami, že jednoducho ste schopní diaľnice stavať v rýchlejšom tempe. Poslanec Vážny vám presne povedal termíny ako skončíte, ak nebudete využívať súkromné verejné partnerstvo v tejto oblasti.
Preto môžem skonštatovať, že vláda v rokoch 2006 až 2010 splnila svoje programové ciele. Urobili sme nie 100, ale 150 km a ešte sme odovzdali okolo 90 km vysoko rozostavaných stavieb diaľnic alebo rýchlostných komunikácií. A robili sme tak, vážené dámy a páni, napriek obmedzeniam, ktoré sme mali z maastrichtských kritérií a programu stability. Veď sme zavádzali euro 1. januára 2009 a deficit musel byť pod 3 % a aj bol. To považujem za obrovský výsledok práce vlády v rokoch 2006 až 2010. Samozrejme, že boli aj chyby, ale kto pri takýchto novátorských projektoch ako je PPP, chyby neurobí?
Ale pripomínam ešte raz, že sme sa veľa naučili a tieto skúsenosti by mohli byť teraz použité pri efektívnejšom využívaní tejto formy financovania diaľnic.
Už v predvolebnom období sa na politickej scéne, teraz hovorím o jari 2010, objavili názory smerujúce k spomaleniu, resp. zastaveniu intenzívneho budovania diaľnic. V sebe nesú komplexnejšie riziká a ohrozenia ako je len samotné zastavenie budovania infraštruktúry. Zahrňovali aspekty zamestnanosti. Dnes nám hlásia veľké firmy, ktoré boli pripravené stavať PPP projekt na D1, že budú prepúšťať ľudí a budeme hovoriť o tisícoch ľudí, nebudeme hovoriť o desiatkach alebo o stovkách ľudí a dostávame tieto samotné firmy do veľkých problémov.
Chcem povedať, že ak budeme pokračovať takýmto prístupom k výstavbe diaľnic, tak zamestnanosť opäť dostane na Slovensku ďalší úder. Toto všetko čo sa pred voľbami hovorilo tak trochu po tichu, sa však po voľbách stalo úplnou realitou. A to napriek tomu, vážené dámy a páni, že rozhodujúcim materiálom, ktorý určuje riešenia v oblasti budovania dopravnej siete na Slovensku je stratégia rozvoja dopravy do roku 2020. Táto stratégia bola schválená 3. marca 2010 uznesením vlády č. 158 a podčiarkujem, súčasná vláda doposiaľ žiadne zmeny v obsahu stratégie neprijala.
Tak teda, ako ste pripravení na vládnutie? Nastúpili ste do vlády, tvrdili ste, že ste najlepšie pripravení na svete, ako máte všetko vymyslené, ale v základnom dokumente štátu, ktorý hovorí o budovaní infraštruktúry ste za 100 dní neurobili jednu jedinú čiarku a tento dokument vás stále zaväzuje. Tak na základe čoho idete? Idete na základe nejakých vlastných nápadov alebo myšlienok alebo idete podľa strategických dokumentov, na ktorých sme veľmi tvrdo pracovali pomerne dlhé obdobia.
Tento dokument, táto stratégia, ktoré stále platí a ktorej ste sa ani nedotkli, okrem analytickej časti ponúka prognózu vývoja dopravy, víziu, priority a ciele stratégie, ako aj určuje nástroje a opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. Plnenie navrhovaných priorít stratégie predpokladá financie zabezpečené z kapitoly ministerstva dopravy, zdrojov Európskej únie, ale najmä súkromných zdrojov, súkromných zdrojov a potom príjmov, ktoré prichádzajú zo spoplatnenia dopravnej infraštruktúry, hovoríme najmä o zavedení elektronického mýta. Realizácia navrhovaných opatrení predpokladá priaznivý dopad na hospodársky rast a konkurencieschopnosť Slovenska a jej regiónov.
Výstavba diaľnic, vážené dámy a páni, je proces, ktorý presahuje nie jedno, dve, ale presahuje niekoľko volebných období. Preto sa musí plánovať dlhodobo a v širokej zhode. Ak sa mení koncepcia a priority každé štyri roky, neuveriteľne sa plytvá ľudskou prácou v príprave stavieb a rovnako sa plytvá aj finančnými prostriedkami.
Už teraz počúvame, že stavba, projekt D1 medzi Dubnou Skalou sa začína prikrývať opäť zemou, aby nedošlo ku škodám na tých cestných úpravách, ktoré sa už urobili. Veď to sme už na hlavu úplne padnutí?
Tak boli tam buldozéry, vyklčovali všetky stromy, urobili prvé zemné úpravy a teraz, aby to zima nezlikvidovala, lebo tam nechcete stavať, tak teraz tam opäť navážajú ornú pôdu, aby to uchránili pred dôsledkami zimy. Takto staviate diaľnice? Takto sa to nerobilo nikdy a je to škoda, pretože míňate tak ľudský potenciál, ako míňate aj finančné prostriedky. Napríklad pri zmene priorít u stavieb posunutých do budúcnosti prepadá platnosť tých povolení, ktorá je len dvojročná. To si treba uvedomiť. Čiže máme niektoré povolenia, ktoré končia. Ak sa nevyužijú, musíme ísť od začiatku. Preto termíny, na ktoré upozorňoval Ľubo Vážny, ako poslanec Národnej rady, sú naozaj veľmi reálne, ak budete pokračovať tak, ako to teraz navrhujete.
Po vstupe do Európskej únie nastali vo výstavbe dopravnej infraštruktúry tri dôležité momenty. Po prvé. Prebrala sa spoločná legislatíva, predovšetkým v oblasti životného prostredia a vo verejnom obstarávaní. Po druhé. Využívajú sa fondy Európskej únie na financovanie a výstavba sa riadi príslušnými pravidlami. A po tretie otvorili sa dvere finančne silnejšej zahraničnej konkurencie. A z toho vyplynuli aj tri kardinálne dôsledky. Po prvé. Predĺžil sa investičný cyklus. S tým musíme rátať. Po druhé. Výkup pozemkov za trhových podmienok výrazne zasahuje do postupových termínov. Len vás opäť žiadam, nerobte nič s osobitným zákonom, ktorý sme prijali, pokiaľ ide o urýchlenie výstavby diaľnic. Ak tento zákon zrušíte, tak si ďalších 10 rokov pripisujete, pokiaľ ide o výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií. Po tretie. Dôsledok je, že dĺžka jednotlivých etáp investičného cyklu sa dá len veľmi ťažko odhadnúť.
Znova opakujem, že súčasná vláda doposiaľ žiadne zmeny v obsahu stratégie, rozvoja dopravy do roku 2020 neprijala. Jediný relevantný materiál návrh navýšenia rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy a informácii a ukončení koncesnej zmluvy a jej dodatkov bol prerokovaný 6.10.2010 uznesením vlády 681 z roku 2010. Hovorím čísla, preto, aby ste si nemysleli, že vás nepozorujeme a nesledujeme.
Uvedený krok je v priamom rozpore s cieľmi schválenej stratégie a bezprostredne sa podpisuje pod spomalenie procesu vyrovnávania regionálnych rozdielov a zvyšovaniu dostupnosti regiónov s negatívnymi dopadmi v ekonomickej, sociálnej a teritoriálnej oblasti. Je to v priamom rozpore s napĺňaním základného cieľa kohéznej politiky a s priamymi negatívnymi dopadmi na kvalitu života, riešenie zamestnanosti a konkurencieschopnosti v zaostávajúcich regiónoch. Regionálne disparity na území Slovenskej republiky sú výsledkom pôsobenia systémových a vecných podmienok. Rýchle a efektívne riešenia projektov nadradené cestnej siete a prepojenie regiónov má priamy dopad na vývoj merateľných ukazovateľov ako je hrubý domáci produkt, pridaná hodnota, miera nezamestnanosti, miera podnikateľskej aktivity, absorpčných možností, objem HDP v parite kúpnej sily na jedného obyvateľa, produkčná výkonnosť regiónov, syntetický, demografický ukazovateľ, ukazovateľ infraštrukturálnej vybavenosti územia a v neposlednom rade aj komplexný ukazovateľ ekonomickej a sociálnej úrovni.
Z merateľných ukazovateľov vo vzťahu k regionálnym rozdielom ich predchádzajúceho očakávaného vývoja je zrejmé, že po narušení cieľov, ktoré sme nastavili v stratégii rozvoja dopravy do roku 2020, sa procesy vyrovnávania disparít spomalia, ich vývoj bude ťažko odhadnuteľný a bude znamenať ďalšie prekážky pre problémové regióny Slovenska v oblasti ekonomickej, sociálnej a teritoriálnej kohézie.
Z uvedených dôvodov, vážené dámy a páni, sme predložili návrh uznesenia a považujeme za opodstatnené, aby Národná rada konštatovala dôsledky zastavenia výstavby 75 km úseku diaľnic tak, ako je to uvedené v návrhu predmetného uznesenia. A čo chcete do toho uznesenia napísať, že zastavenie diaľnic zabezpečí rast zamestnanosti? Alebo že zabezpečí vyrovnávanie regionálnych rozdielov, keď je zrejmé, že zastavenie výstavby diaľnic znamená rast nezamestnanosti a znamená spomalenie riešenia regionálnych rozdielov? Prečo sa bojíme priznať faktickú pravdu, ktorá tu je. Nijako inak to už nebude.
Rovnako považujeme za opodstatnené, aby Národná rada požiadala vládu o predloženie správy o výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Presne zadefinované okruhy otázok správy predurčujú jednoznačné zameranie na vecnú rovinu a majú vylúčiť politické a mediálne hry.
My nechceme, aby ste nám písali nejaké klasické frázy, ktoré poznáme pri takýchto správach. Postavili sme v uznesení jasné otázky a chceme na tieto jasné otázky aj jasné odpovede. Takto koncipovaný návrh je o tvrdej realite, pretože chceme vedieť, čo sa na diaľniciach bude diať. O kľúčovej téme podmieňujúcej hospodársky rozvoj Slovenska, jeho regiónov s priamymi alebo nepriamymi úžitkami pre väčšinu ľudí. Doprava je vnímaná nielen ako prostriedok mobility, ale ako prostriedok na zvýšenie atraktivity územia, jeho ekonomického potenciálu a kvality života obyvateľov.
A ešte jedna vec je v tomto uznesení a žiadame, aby vláda Slovenskej republiky vzhľadom na utlmenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest nepristupovala k zvýšeniu ceny za diaľničné nálepky pre fyzické osoby a vozidlá do 3,5 t. (Potlesk.) Tak my sme, vážené dámy a páni, my sme diaľnice stavali, tak ako sme vedeli. Opakujem 150 km, plus 90 km, úspešné PPP projekty, ale nedotkli sme sa za 4 roky diaľničnej známky. Nedotkli sme sa jej. Cena diaľničnej známky pre fyzické osoby a pre vozidlá do 3,5 t za 4 roky bola tá istá. A vy ste zastavili diaľnice a ešte ani neuschol atrament na tomto podpise, že zastavujete diaľnice a už idete zvýšiť diaľničnú známku pre slovenskú verejnosť na 50 EUR. Tak vám teda všetkým veľmi pekne blahoželám. A bol by som veľmi rád, keby ste návrh uznesenia podporili v takej podobe v akej bolo predložené. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca Rafaja sú štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami. Prvý pán poslanec Poliačik.

Pán predseda, nechcem zaťažovať Národnú radu procedurálnymi otázkami, ale myslím si, že nie je celkom jasno, ako budeme postupovať v súvislosti s návrhom uznesenia, o ktorom hovoril pán podpredseda Národnej rady Hrušovský aj predseda poslaneckého klubu pán Paška.
Ja si myslím, že Národná rada môže požiadať vládu o predloženie správy len vtedy, ak o tom rozhodne. A preto, ak je podaný návrh uznesenia, o tomto návrhu uznesenia sa musí normálne rokovať a hlasovať. A až vtedy, keď uznesenie prejde a súčasťou tohto uznesenia bude aj časť, ktorá bude žiadať vládu o predloženie správy, až vtedy vláda predloží správu v priebehu 30 dní.
Čiže stotožňujem sa s názorom pána predsedu poslaneckého klubu v tom, že o tomto bode programu, keďže je teraz zaradený do programu, musíme rokovať a hlasovať na tejto schôdzi a potom z toho ešte vyplynie aj povinnosť pre vládu predložiť do 30 dní. Lebo ak nebude s tým súhlasiť väčšina... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som zaujal možno aj v mene celého poslaneckého klubu strany Smer – sociálna demokracia, ako aj v mene celej strany stanovisko k tejto problematike.
Chcel by som urobiť krátky časový rozbor toho, čo sa vlastne stalo v súvislosti so zákonom, ktorý teraz prerokovávame.
Po prvé chcem veľmi jasne pripomenúť vládnej koalícii, že si veľmi nekorektne dala do programového vyhlásenia vlády celý rad návrhov ústavných zákonov, na ktoré nemá väčšinu. Ak chce, aby tieto zákony boli prijaté, bolo potrebné s opozíciou rokovať a pripraviť si živnú pôdu na to, aby sa takéto ústavné zákony mohli stať slovenskou realitou.
Po druhé by som chcel povedať, že nikto s nami o imunite, pokiaľ ide o obsah samotného návrhu zákona, nehovoril. Potvrdzujem však, že som dvakrát rokoval s premiérkou Slovenskej republiky s pani Radičovou na túto tému, ale nebola to diskusia obsahová. Bola to diskusia len procedurálna, ako sa k tomuto návrhu zákona postaviť. A môžem vám všetkým teraz pripomenúť, vážené dámy a páni, že pani premiérka v priamom rozhlasovom vysielaní v rozhlasových Sobotných dialógoch vyhlásila, že súhlasí s tým, aby sa o ústavnom zákone, o referende, rokovalo až po 18. septembri, teda po tom, čo prebehne referendum.
Dvakrát sme sa stretli s pani premiérkou a hovorili sme o možnostiach, ako pripraviť návrh ústavného zákona, keď ste si ho už bez ústavnej väčšiny dali do programového vyhlásenia vlády, aby bola šanca na jeho schválenie. Veľmi jasne sme definovali a povedali sme, že nikdy nebudeme súhlasiť s tým, aby bola zrušená imunita sudcom Slovenskej republiky. A to hovoríme s plnou vážnosťou a plnou zodpovednosťou, pretože ja neverím tandemu, pánovi ministrovi Lipšicovi a pani ministerke Žitňanskej. Začať trestné stíhanie proti sudcovi, ktorý nebude mať imunitu, sa dá, vážené dámy a páni, takto, za sekundu. A takto isto môže ministerka spravodlivosti zastaviť výkon funkcie sudcu, ak sa jej sudca nebude páčiť alebo náhodou sudca bude preberať prípad, na ktorom vládnej koalícii záleží viac ako na nejakom inom prípade. To znamená, pre nás je principiálna požiadavka, že imunita sudcov v zákone nemôže byť.
Pokiaľ ide o imunitu poslancov Národnej rady, povedal som pani predsedníčke vlády, že nikto s nami o obsahu návrhu ústavného zákona nerokoval a predsa nie je možné len tak prísť do parlamentu s návrhom ústavného zákona, keď nemáte ústavnú väčšinu, bez konzultácií a potom vytvárať tlak a vytvárať obraz, že to je tá zlá opozícia, ktorá nám neumožňuje plniť programové vyhlásenie vlády. Takáto hlúposť tu ešte nikdy nebola, aby sa vládna koalícia vyhovárala na opozíciu, že opozícia jej neumožňuje plniť svoj vlastný program.
Pani premiérke som povedal a hovorím to aj tu pred vami, odložte hlasovanie, odložte rokovanie o tomto zákone po 18. septembri, po referende, tak ako to bolo povedané aj z úst pani premiérky, a rokujme cez expertné skupiny, ako upraviť imunitu poslancov tak, že to bude aj európske, že to bude aj funkčné, ale že aj bude zachovaná nejaká miera ochrany politikov, predovšetkým opozičných, pred útokmi, ktoré môžu prísť, pretože politický život prináša rôzne situácie. Toto všetko odmietate. Chcete od nás, aby sme slepo zahlasovali za váš návrh ústavného zákona, hoci ste s nami nehovorili, hoci ste sľúbili, že to bude po 18. septembri. Ale čo najmä chcete? Chcete najmä, aby ste voči nám mali nástroj, ktorý umožní kedykoľvek neposlušného opozičného poslanca zlikvidovať.
Vážené dámy a páni, bol som to ja alebo to bol pán predseda Národnej rady, ktorý pre český denník Lidové noviny vyhlásil "Fico patrí do basy" (titulok v českých novinách)? To znamená, kriminalizácia predstaviteľov opozície je taká, aká tu jednoducho ešte podľa môjho názoru nikdy nebola. A prečo by sme my podporovali vaše návrhy zákonov, ktoré majú smerovať len a len k tomu, aby ste nás prenasledovali, robili nám zle, kriminalizovali nás? Takúto úlohu my určite plniť nebudeme.
Pán predseda Národnej rady, vy máte jedinú povinnosť, poslať starostom a primátorom list, v ktorom napíšete, že ste klamali v súvislosti s mojou osobou, stiahnuť všetky billboardy, a vás prosím, začnite sa konečne správať v Národnej rade Slovenskej republiky ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky, a nie ako hochštapler. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán predseda, podľa rokovacieho poriadku vás žiadam o možnosť vystúpiť po hlasovaní o programe ako podpredsedovi Národnej rady.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť a opätovne na úvod môjho vystúpenia zablahoželal vláde Slovenskej republiky k jej vymenovaniu do významných funkcií, ktoré budú reprezentovať Slovenskú republiku.
Nová vláda preberá exekutívne právomoci v období doznievania dôsledkov svetovej hospodárskej krízy, krízy, ktorá logicky poškodila aj našu krajinu. Kríza v plnej sile vypukla pred dvoma rokmi, v čase, kedy dominantnou vládnou stranou na Slovensku bola sociálna demokracia. Žiadna politická sila nebola v novodobej histórii slovenskej politiky vystavená takým skúškam ako práve sociálna demokracia. Svetová hospodárska kríza, nevídaná plynová kríza, je to kríza, s akou sa nestretla žiadna vláda od roku 1989, kríza, ktorá mala vážne dôsledky na slovenské hospodárstvo. Ale boli sme vystavení aj takým skúškam, ako bolo zavedenie spoločnej európskej meny alebo vstup do Schengenu, udalosti, ktoré mohli naplniť tri-štyri volebné obdobia, a nie jedno jediné. Chcel by som zdôrazniť, vážené dámy a páni, že v týchto skúškach sme sa na nikoho nevyhovárali. Nakoniec, čo by nám to pomohlo? Napriek tomu, a to sú fakty, teraz nebudem používať žiadnu demagógiu, vstup do Schengenu, bol prakticky zmarený, môžeme predložiť list, ktorý sme obdržali v auguste 2006 od Európskej komisie, kvôli technickej nepripravenosti Slovenskej republiky, sme zvládli. A Slovensko vstúpilo do Schengenu ako jedna z najlepšie technicky pripravených krajín. To je holý fakt, na ktorom sa nedá nič zmeniť. Holý fakt je, že opozícia v rokoch 2006 až 2010 odmietla podať vláde pomocnú ruku pri zavádzaní eura v podobe tzv. memoranda o porozumení, ktoré vláda podpísala prakticky s každým, počnúc študentmi cez dôchodcov, vyššie územné celky, ZMOS alebo ktorékoľvek iné inštitúcie.
Dnes sa Slovensko vo všeobecnosti hodnotí ako krajina, ktorá zaviedla euro najhladšie spomedzi všetkých členských štátov eurozóny. Počas dvoch rokov boja proti dôsledkom svetovej hospodárskej krízy, lebo hovoríme o rokoch 2008 až 2010, sme dodržali základný sľub. A ten bol: nepreniesť ťarchu svetovej krízy na ľudí. Neprijali sme ani jedno jediné rozhodnutie, ktorým by sa znižovali dôchodky a mzdy. Nezavádzali sme nové dane či poplatky, ani tie, ktoré existovali, sme v žiadnom prípade nezvyšovali. Napriek tomu, a teraz použijem oficiálne údaje, má dnes Slovensko najvyšší hospodársky rast v Európskej únii, máme tretí najnižší dlh a má priemerný európsky deficit. Toto je výsledok nášho vládnutia. (Potlesk.)
Chcem požiadať tak vládu Slovenskej republiky, ako aj pani predsedníčku, ktorá tu sedí po mojej ľavej ruke, ako aj ďalších vysokých predstaviteľov Národnej rady Slovenskej republiky: Prosím, prestaňme vytvárať o Slovensku falošný a nepravdivý obraz ako o krajine, ktorá je rozvrátená, ktorá má rozvrátené verejné financie, kde takmer zúri nejaká občianska vojna. Sami dobre viete, že toto vôbec nie je pravda. Keby to tak bolo, tak Slovensko je dnes odkázané na pôžičky z Medzinárodného menového fondu alebo na rôzne mechanizmy pomoci, ako to dnes vidíme napr. v súvislosti s takými štátmi, ako je Grécko. Prestaňte sa, prosím vás o to v dobrom, vážené dámy a páni, vyhovárať. Bezdôvodne neočierňujte Slovensko, neberte ľuďom nejakú mieru sebadôvery, ktorú ľudia na Slovensku potrebujú, lebo sú ťažké časy kvôli svetovej hospodárskej kríze. A nerobte to najmä preto, aby ste si pripravovali pôdu na prijímanie rozhodnutí, ako je privatizácia, lebo vy idete privatizovať, máte to v programovom vyhlásení vlády, ako je liberalizácia, lebo vy idete liberalizovať, alebo ako je deregulácia, lebo vy idete deregulovať. Sú to rozhodnutia podľa nás, podľa nášho hodnotového vybavenia, ktoré síce Slovensko nepotrebuje, ale vy ste legitímna vláda, robíte rozhodnutia, ktoré vy považujete za správne, lebo chcete naplniť podstatu svojho hodnotového vybavenia, ktoré je diametrálne odlišné od hodnotového vybavenia slovenskej sociálnej demokracie. Ak je, vážené dámy a páni, Slovenská republika krajina s najvyšším hospodárskym rastom, tretím najnižším dlhom a priemerným deficitom v rozvrate, ako to tvrdíte niekoľko mesiacov, mali ste teda predložiť programové vyhlásenie vlády, ktoré ponúkne riešenie na nápravu rozvratu Slovenskej republiky, rozvratu verejných financií a takmer občianskej vojny, o ktorej hovoríte, že sa na Slovensku deje. V predloženom programovom vyhlásení vlády, konštatujem, nič také nie je. Sami teda predkladáte písomný dôkaz, že vaše obvinenia o stave Slovenskej republiky boli a stále sú nepravdivé.
Najlepšie slová sú skutky. Potrebujeme spoločne, vážená pani predsedníčka vlády, postupovať proti dôsledkom svetovej hospodárskej krízy. Tu ponúkame pomocnú ruku. Hovorím to v mene celého klubu strany Smer – sociálna demokracia. Pokiaľ pôjde o dôsledky svetovej hospodárskej krízy a prídete s návrhmi, ktoré budú pomáhať Slovensku a ľuďom, Smer – sociálna demokracia takéto návrhy a opatrenia určite podporí.
V rokoch 2008, keď začala kríza, až 2010 som opakovane vyhlasoval, že oponentom vlády nie je opozícia, že najväčším nepriateľom Slovenska je kríza a na tú sa treba plne sústrediť. Musím s určitou mierou prekvapenia konštatovať, že ani obsah programového vyhlásenia vlády, ale ani včerajšie interpretačné vystúpenie pani predsedníčky, bol to určitý výklad Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, nepriniesli jasnú predstavu, čo ďalej so Slovenskom, s tzv. rozvratom, o ktorom stále hovoríte, čo s krízou. Zato naopak, a už som to počul aj teraz dosť prekvapujúco z úst pána predsedu Národnej rady, je jasne prezentovaná predstava, ako kriminalizovať opozíciu, ako naložiť s predsedom Najvyššieho súdu pánom Harabinom. To sa nám zdá byť na vládnutie trochu málo, aj na obsah programového vyhlásenia vlády.
Nečakal som začiatok diskusie k programovému vyhláseniu v štýle, ktorý predniesol pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky ohľadne korupcie a netransparentnosti. My sme nikdy netvrdili, že všetko bolo v poriadku. Snažili sme sa veci riešiť. Ale pýtam sa ešte raz: Našli niekomu z predstaviteľov strany Smer – sociálna demokracia účty vo švajčiarskych bankách? My sme našli predstaviteľov SDKÚ takéto účty. Brali niekedy predstavitelia strany Smer – sociálna demokracia peniaze? Nebrali ich nikdy. (Smiech v sále.) Ale sa preukázalo, že ich bral niekto iný. Takže chcel by som povedať veľmi vážne, vážené dámy a páni, ak chcete ísť touto cestou, to nie je dobrá cesta. Cesta takéhoto očierňovania a obviňovania bez akýchkoľvek dôkazov nikam nevedie. My sme predkladali veľmi jasné dôkazy o veciach, ktoré čosi potvrdzovali, ale ja naozaj touto cestou ani pri mojom vystúpení nechcem ísť. Ale, ak dovolíte, musím sa ohradiť proti spôsobu vystúpenia pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý udal určitý tón diskusie počas dnešnej schôdze Národnej rady. Opätovne zdôrazňujem, pani predsedníčka, ponúkame pomocnú ruku v boji proti kríze. Predkladajte rozumné návrhy v tomto duchu a my všade tam, kde to bude nápomocné Slovensku a jeho ľuďom, ich podporíme. Nebudeme však asistovať, a hovorím to veľmi vážne, pri našej kriminalizácii, pri rozpredaji štátneho majetku alebo pri znižovaní pracovnoprávnej ochrany zamestnancov.
Vážená pani predsedníčka vlády, vážené dámy a páni, hovoríte teda o rozvrate Slovenska, čo je výraz podľa môjho názoru, ktorý vyžaduje urgentné konanie, urgentnú akciu. Hovoríte o rozvrate verejných financií dlhé mesiace. Dlho naznačujete iné katastrofické scenáre v hospodárskej alebo v sociálnej oblasti. Po skončení tejto schôdze, možno to bude v piatok, možno to bude v utorok, ste zvolali alebo zvolávate ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá by mala teda prirodzene reagovať urgentne na vami hodnotenú kvalitu Slovenska. Ak teraz sme v rozvrate, ak sú v rozvrate verejné financie, očakávam, že hneď na ďalšej schôdzi Národnej rady predložíte nejaké návrhy, ktoré budú na tieto vaše tvrdenia reagovať. Ak dovolíte, ja vám prečítam program tej urgentnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a pýtam, čo to má s rozvratom a s rozvrátenými verejnými financiami, prvý bod programu, novelizácia Trestného poriadku, ďalší bod, organizácia činnosti vlády a územnej štátnej správy, znovu vytvárate ministerstvo životného prostredia, ďalší bod, chcete zmeniť Ústavu Slovenskej republiky vo vzťahu k imunite poslancov. Prosím vás, čo má toto spoločné s rozvrátenými verejnými financiami? Jednoducho sami neustále podávate ďalšie a ďalšie písomné dôkazy, že to, čo ste tvrdili pred voľbami, a to, čo tvrdíte aj teraz, nie je absolútne žiadna pravda.
Vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky je legitímna a bude prijímať rozhodnutia podľa vlastného uváženia a, pochopiteľne, za predpokladu, že bude mať podporu Národnej rady Slovenskej republiky. Hoci to z programového vyhlásenia vlády ani z včerajšieho vystúpenia pani predsedníčky nevyplýva, mala by sa vláda sústrediť predovšetkým na svetovú hospodársku krízu, ktorá ešte ani zďaleka neprestala škodiť. Na to musí byť ale vládna koalícia stabilná a politicky súrodá. Otázka je, či vládna koalícia napĺňa tieto charakteristiky, ktoré sú tak dôležité pre krízové obdobia. Krátko po vzniku novej vládnej koalície ste odmietali konštatovania, že na Slovensko prichádza v podstate šesťkoalícia, nie štvorkoalícia. Po podpísaní zvláštnej dohody v politickej strane SaS máme faktickú päťkoalíciu. Vznik šesťkoalície je čo? Je otázkou času? Kedy jednoducho sa stane to, že ďalšia skupina, ktorá bola zaradená do politickej strany, si postaví svoju vlastnú politickú platformu a bude tvoriť šiesty článok tejto vládnej koalície? Ako má Slovensko reagovať na krízu pri takejto zvláštnej konglomerácii politických strán, hnutí a, dovolím si povedať aj výraz, voľnomyšlienkárov, niektorých, ktorí sú súčasťou tejto vládnej koalície?
Pani predsedníčka vlády, ja vás chcem požiadať o vyjadrenie počas vašej odpovede alebo diskusie na oprávnené obavy, ktoré máme predovšetkým v strane Smer – sociálna demokracia, v súvislosti so zvláštnou dohodou, ktorá bola podpísaná v politickej strane SaS. Je úplne zrejmé, že došlo k absolútnemu obratu postojov bez toho, aby boli naplnené akékoľvek požiadavky. Je úplne zrejmé, že tu bola vyhlasovaná vzájomná nedôvera. A potom zrazu o niekoľko dní tu bola vzájomná dôvera. A ako dôvod tejto dohody je prezentovaná aktualizácia programového vyhlásenia vlády, čo, aj vy, pani predsedníčka vlády, to musíte vedieť, je číry politologický nezmysel. Nie je možné aktualizovať programové vyhlásenie vlády. Pán Matovič teraz povedal, a pani predsedníčka vlády, že to je číry nezmysel, ak ste dobre počuli. Tak potom o čo tu išlo, o aký nezmysel, o akú tajnú politickú dohodu Na čo sa tu hráme? Tak teda povedzte, čo bolo obsahom tej dohody, prečo ste pristúpili po troch-štyroch dňoch k veľmi silným slovám na adresu vlády, že, pani predsedníčka vlády, vláda nemá žiadnu dôveru, vy nemáte žiadnu úctu k nim. Zrazu hovoríte, že sa vzdáte mandátu, keď odídete z konkrétnej politickej strany. Čo je za tým? Ja vás chcem poprosiť, pani predsedníčka vlády, o vyjadrenie. Naozaj to vyvoláva veľké obavy, čo to je za mechanizmus, ktorý sa zaviedol tri týždne po zostavení vlády, na základe takýchto tajných zmlúv niekto chce na Slovensku vládnuť.
Vážená pani predsedníčka, úprimne a osobne poviem, že vám nezávidím pyramídu, na vrchole ktorej stojíte, je to ale vaše slobodné rozhodnutie, vyliezť na vysoký strom, ktorý je niekoľkokrát zhnitý a podpílený, rozhodnutie s plnou zodpovednosťou za možný vývoj, ktorý môže prísť vďaka tejto politickej nestabilite. Riziká politickej nestability sú u nás vzhľadom na krízové obdobie mimoriadne vysoké. Ak dovolíte, dovolil som si toto hodnotenie politickej stability aj preto, lebo som bol predsedom vlády jednej z najstabilnejších vládnych koalícií v celej histórii Slovenskej republiky. Naozaj tá vládna koalícia nemala problémy tohto rázu, tohto typu, ako to vidíme teraz.
Vážené dámy a páni, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je pre nás nedôveryhodné. Už viackrát sme ho označili za generálny podraz na voličoch, pretože pri zbežnom porovnaní programového vyhlásenia a volebných programov strán vládnej koalície je zrejmé, že obsah volebných programov bol bezprecedentne odignorovaný. No asi by som sa necítil príjemne, keby som bol teraz v koži KDH alebo v koži SaS, pretože tam nie je prakticky nič, nič z týchto programov, ktoré boli prezentované pred voľbami. Podraz podľa nás spočíva predovšetkým v tom, že strany vládnej koalície sociálnym populizmom a širokým záberom od legalizácie marihuany až po zmluvu s Vatikánom chceli osloviť čo najviac voličov, pričom si uvedomovali, že pri reálnom vládnutí ani sociálna politika, ani extrémne návrhy, ako je legalizácia marihuany alebo zmluva s Vatikánom, nemôžu byť vzhľadom na hodnotové vybavenie koaličných strán súčasťou programového vyhlásenia vlády. Veď vy ste to museli už vtedy vedieť, keď ste to dávali do svojich volebných programov, že to je v podstate niečo, čo nemôže byť súčasťou programového vyhlásenia, ak budete súčasťou vládnutia na Slovensku. (Potlesk.)
Chcem ďalej uviesť, že programové vyhlásenie vlády je pre nás nedôveryhodné preto, lebo obsahuje záväzky, na ktoré vládna koalícia nemá silu. Ja sa už ani neviem dorátať tých návrhov ústavných zákonov, pretože ak podrobne čítame programové vyhlásenie vlády, tak sú tam niektoré návrhy zákonov, ktoré neoznačujete ako návrhy ústavných zákonov, ale je úplne evidentné, že musíte pristúpiť k zmene buď Ústavy Slovenskej republiky, alebo niektorých iných ústavných zákonov. Čiže možnože ich je ešte viacej, ako sme pôvodne hovorili deväť. Pýtam sa, ako chcete naplniť tento záväzok, čo potom poviete. Predložíte návrhy zákonov, ktoré vám neprejdú, a poviete verejnosti: "No my sme chceli, ale to zlá opozícia, to zlá strana Smer – sociálna demokracia nám nedovoľuje naplniť naše programové vyhlásenie." To snáď sa nebudete vyhovárať na opozíciu, že nie ste schopní splniť svoje vlastné programové vyhlásenie? Bolo treba úplne inak postupovať. Ak ste chceli tieto návrhy ústavných zákonov dať do programového vyhlásenia vlády, mali ste rokovať a pýtať sa, či je alebo nie je podpora na takéto zákony. A možno by sme sa boli bývali na niečom dohodli. No ale vy ste neprišli ani na formálne rokovania, vy ste neprišli ani na rokovanie o eurovale, ani o Grécku, takže nesiete si spoluzodpovednosť za ústavné zákony, ktoré ste predložili do programového vyhlásenia vlády. (Potlesk.)
Programové vyhlásenie vlády je pre nás nedôveryhodné aj preto, lebo dlhé mesiace boli občania doslova zaplavovaní ponukami na kvalifikovanejšie riešenie dopadov finančnej a hospodárskej krízy. Vládny program však okrem rozptýlených konštatačných slov alebo viet neobsahuje ani len malý odstavček venovaný téme kríza. To nie je žart, to je holý fakt. Prosím vás, nájdite si to tam, ukážte mi to, budem veľmi rád s vami o tom diskutovať. Rovnako vo vládnom programe nie je obsiahnutá komplexnejšia predstava o zvyšovaní kvality života na Slovensku ako sloganu billboardovej kampane.
Ďalšej veľkej predvolebnej problematike, ktorou je zamestnanosť, už prerokovaný dokument venuje pozornosť. Ponúkaný zázračný liek na rozvoj zamestnanosti ale chýba.
Najväčšou, ako som už uviedol, marketingovou témou bola a stále je problematika stavu verejných financií. Človek mal práve tu očakávať najväčšiu katastrofu a byť podnietený k zmene volebného správania. Veď predsa charakteristickými pomenovaniami nášho pôsobenia vo vláde bolo, že ideme gréckou cestou, že to je rozvrat verejných financií, že štát skončil. V programovom vyhlásení vlády však nie sú vôbec žiadne opatrenia, ktoré by tomuto nasvedčovali. Človek zároveň očakával riešenia situácie, tie však v časti programového vyhlásenia venované verejným financiám nenájdeme. Znížiť deficit verejných financií do roku 2014 pod 3 % hrubého domáceho produktu, tento cieľ sa snažíte dosiahnuť takýmito záväzkami, a teraz dobre počúvajte: "Pre Slovensko je veľmi dôležité zastaviť zadlžovanie budúcich generácií. Znižovanie deficitu bude vláda realizovať opatreniami na strane príjmov aj výdavkov. Vláda urobí poriadok vo verejných financiách, vláda zvýši transparentnosť verejných financií." Toto je akože odpoveď na dosiahnutie 3-percentného deficitu v roku 2013? To je snáď žart a to nie je odpoveď. To sú obyčajné všeobecné deklarácie, ktoré nikomu nič nehovoria a nie sú schopné znížiť deficit na úroveň, o ktorej teraz hovorím.
Programové vyhlásenie neodpovedá ani len na základné otázky, aké nástroje na zníženie deficitu vláda použije. Pani predsedníčka vlády, poprosím vás o odpovede na tieto otázky, aké nástroje chcete použiť na zníženie deficitu, keď v programovom vyhlásení vlády nie je o tom nič. Alebo zase ideme tou istou cestou, že rozprávame ako pred voľbami o marihuane, rozprávame o Vatikáne, ale potom je po voľbách, zvyknite si, nebude nič? To znamená teraz rýchlo schváliť programové vyhlásenie vlády. A môžeme teda očakávať v septembri alebo v októbri naozaj niečo radikálne, pokiaľ ide o peniaze? Čiže pýtame sa, aké nástroje chcete použiť. Chceme to vedieť, lebo sme sociálnodemokratická opozícia a chceme chrániť hodnoty, na ktorých je táto strana postavená. Ďalej sa pýtame, či tieto nástroje, ktoré chcete použiť na zníženie deficitu, pomôžu hospodárskemu rastu, lebo jedna vec je znižovať deficit, druhá vec je, aký to bude mať vplyv na hospodársky rast. A pýtame sa aj po tretie, či tieto rozhodnutia, ktorá chcete prijať, alebo opatrenia prehĺbia alebo neprehĺbia polarizáciu spoločnosti medzi tými, čo majú viac, a tými, čo majú menej.
Pokiaľ ide o náš pohľad, veľmi nás mrzí, vážená pani predsedníčka vlády, že ste úplne rezignovali na veľké verejné investície vo vašom programovom vyhlásení vlády, pretože môžeme čítať programové vyhlásenie v časti diaľnic zhora, zdola, zboku, sprava, zľava, ako len chceme, je úplne evidentné, že chcete predovšetkým prehodnocovať a analyzovať. Slovensko nepotrebuje prehodnocovať, analyzovať. Slovensko potrebuje stavať diaľnice. Najdrahšie diaľnice sú tie, ktoré sa nestavajú. My sme to otvorene priznali. Kríza nám zobrala 18 mesiacov, 18 mesiacov sme sa s bankami snažili dohodnúť a nájsť riešenie finančného krytia PPP projektov. Podarilo sa nám PPP projekt na ceste medzi Nitrou a Zvolenom dotiahnuť tak ďaleko, že bol v roku 2009 vyhlásený za najlepší infraštrukturálny projekt v roku 2009 v celej Európe. Tak asi to nebolo až tak zle urobené. Pred finančným uzatvorením je teraz druhý balík. Hovoríme o Dubnej Skale až po Košice. Ja verím, že vaša vláda, pani predsedníčka, nezastaví tento proces a že sa bude stavať aj táto diaľnica, lebo keď nebudeme mať veľké verejné investície, tak ako ste odpískali aj Jaslovské Bohunice, nový atómový zdroj, ako ste odpískali širokorozchodnú, veľmi ťažko sa bude štartovať hospodársky rast. Mimochodom, k tej širokorozchodnej vás chcem poprosiť, pani predsedníčka, pozrite si vyjadrenie maďarského premiéra pána Orbána, čo povedal na širokorozchodnú. Povedal: "Beriem všetkými desiatimi." Takže Slovensko zase bude úplne vyradené zo všetkého, ale Rakúsko, Maďarsko, Ukrajina zabezpečia prepojenie Západu a Východu. Podľa mňa z číro ideologických dôvodov odmietate tento projekt a nepozeráte sa naň pragmaticky, racionálne. Je to vaše rozhodnutie. My ho rešpektujeme, je to veľká tragédia, veľká škoda, že odmietate veľké verejné investície na Slovensku. Aj preto budete mať problém s hospodárskym rastom. Dovoľte mi, aby som sa preto stotožnil s názormi analytikov pri všeobecnom hodnotení predloženého programového vyhlásenia, podľa ktorých programové vyhlásenie je v príkrom rozpore s predvolebnými sľubmi a neobsahuje merateľné ukazovatele pre hodnotenie plnenia záväzkov vlády. (Potlesk.) Odvolávať sa v takejto situácii na vôľu občanov je možné považovať za nenáležité.
Aká je miera legitimity vlády po zhrnutí všetkých uvedených argumentov. Z hľadiska hodnotového je vládny program vo svojich vyjadreniach opatrnejší oproti volebným programom a strategickým dokumentom vládnych strán. Snaží sa v niektorých častiach zvýrazňovať sociálne prvky. Nech nás ale nepomýli terminológia, ktorá chce zmierniť doterajšiu pravicovú rezolútnu dikciu opatrení pripravovaných pred voľbami a následne realizovaných po voľbách, napr. predstava, že: "Na Slovensku je ešte stále veľa oblastí osobného života jednotlivca, do ktorých štát zasahuje neprimeraným spôsobom. V 21. storočí je preto nutné zmeniť základné princípy fungovania spoločnosti tak, aby občan nebol obmedzovaný pri voľbe okolností svojho života." Je to v omnoho uhladenejšej podobe, ale s nezmeneným obsahom premietnutá filozofia do 1., 2. aj 3. časti vládneho programu. Aj tzv. zaostrenie úsilia politikov na každodenné problémy bežného príslušníka strednej vrstvy chce dosahovať nie cestou redistribúcie spoločenských zdrojov, ale ponechania na voľnú ruku trhu práve v neprospech tejto skupiny občanov. Praktické smerovanie hospodárskej politiky vytvárania podnikateľského prostredia na úkor istôt a rozvoja občanov, to všetko v konečnom dôsledku smeruje proti ľuďom vrátane bežného príslušníka strednej vrstvy, o ktorom toľko v programovom vyhlásení vlády hovoríte. Rovnako uhladený výraz je "zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy". Občania veľmi dobre poznajú z volebného obdobia rokov 2002 až 2006, vtedy znamenal zníženie pracovnoprávnej ochrany na minimum a nepredstavoval alternatívu pre ľudí práce žijúcich v európskom priestore. Alebo je tu volebná rétorika: "Zachránime bratislavské letisko a Cargo zmenou na veľmi opatrný termín vo vládnom programe, vstup strategického investora." Prosím vás, na čo sa hráme? Však dobre vieme, že idete privatizovať. Tak tam teda napíšte, otvorene povedzte verejnosti, že po tom, čo vláda Smeru, Slovenskej národnej strany a HZDS zainvestovala miliardy korún do rekonštrukcie bratislavského letiska, idete ho predať. Povedzte, že idete predať Cargo, povedzte, že idete predať všetko ostatné, čo má akú-takú hodnotu, a neskrývajte sa za slová "zachránime bratislavské letisko". A pred kým ho chcete, prosím vás, zachraňovať? "Zachránime Cargo." Pýtam sa, pred kým chcete zachraňovať to Cargo, pred kým chcete zachraňovať SAD-ky, pred kým chcete zachraňovať teplárne, do ktorých sa nainvestovali miliardy eur dohromady, ak to zoberiem vrátane celého Slovenska (Potlesk.), nehovoriac o tom, že chcete privatizovať v období krízy, kedy je trhová cena najnižšia. A zle vám radia, pani predsedníčka, ak tvrdia, že vraj to sú peniaze, ktoré budete môcť použiť na vykrytie deficitu Sociálnej poisťovne, ktorý je spôsobený odklonom do dôchodkových správcovských spoločností. Dobre rátajte. Ročne potrebujete miliardu eur, aby ste vykryli deficit v Sociálnej poisťovni. Miliardu eur za toto, čo som teraz vyrátal, nikdy nedostanete. Vy nedostanete z privatizácie peniaze ani na tri štvrtiny roka, pokiaľ ide o dôchodky, nieto ešte na celé štvorročné obdobie. Čiže viacej škody ako úžitku v tejto oblasti bude určite napáchanej.
Programové vyhlásenie vlády, vážené dámy a páni, potvrdzuje, že na Slovensku nastúpila skutočná pravicová vláda. Ja to nepoužívam ako výraz expresívny alebo výraz, ktorý má niečo znehodnocovať. Slovenská politická scéna sa rozdelila. Rozdelila sa na vnímanie pravicové, liberálne a určite vnímanie stredoľavé. A vy ste sa týmto programovým vyhlásením jasne prihlásili k pravicovosti so všetkými prístupmi, hodnotami a postojmi, ktoré sú typické pre strany konzervatívneho alebo neoliberálneho typu. Na tomto konštatovaní nezmení nič, ani snaha dať nejaký sociálny šál, ako pekne to tak obliecť, toto celé programové vyhlásenie.
Vážené dámy a páni, programové vyhlásenie vlády je nedôveryhodné aj preto, lebo vládna koalícia od prvých dní od svojho pôsobenia robí presne niečo iné, ako deklarovala či už pred voľbami alebo teraz. Ja by som možno použil iba dva príklady. Vy ste včera tiež, pani predsedníčka, použili príklady s Kolumbiou. Celkom sme tomu nerozumeli, ale pravdepodobne to je nejaká náhrada za to, že nie je marihuana v programovom vyhlásení vlády. (Potlesk.) Ale chcel by som použiť dva príklady. Oblasť transparentnosti, stále hovoríte to, že treba byť transparentný, transparentný a transparentný. Tak sa teda pýtam, čo také tajné idete prerokovávať na vláde, keď tam nechcete ani generálneho prokurátora, nechcete tam ani šéfa Sociálnej poisťovne. Pani predsedníčka vlády, v mojej vláde sedel riaditeľ, predseda Štatistického úradu Slovenskej republiky, pán Mach. A pán Mach, pokiaľ viem, bol vo vrcholových orgánoch Kresťanskodemokratického hnutia a vôbec to nikomu nevadilo. Bol pri všetkých závažných rozhodnutiach a rozhovoroch vlády, ktoré sme viedli. Čoho sa bojíte? O akej transparentnosti potom hovoríte, keď sa bojíte mať aj generálneho prokurátora na rokovaní vlády Slovenskej republiky? To je niečo, čo je pre nás absolútne nepochopiteľné. (Potlesk.) Čo je transparentné, pani predsedníčka vlády, na tej dohode, ktorú podpísala skupina poslancov s vedením jednej politickej strany? Tam som vás požiadal o odpoveď. A privítal by som, keby ste na to naozaj reagovali. Rovnako použijem druhý príklad, keď ste stále hovorili, že má nastúpiť vláda odborníkov, ľudí, ktorí sa absolútne vyznajú. Pani predsedníčka, toto nebude osobná poznámka, ktorú urobím, lebo ja sa nechcem nikoho osobne dotknúť a ľudí nepoznám po stránke charakterovej a osobne, ale pýtam sa, ako sa môže stať, že ministrovi obrany dáte podmienku, že sa má naučiť do októbra angličtinu. A čo to je absolventská stáž, byť členom vlády alebo čo to vlastne je? (Potlesk.) To je čo, ako to vyskúšame? Teraz dáme nejakú komisiu parlamentu alebo vyrobíte nejakú komisiu a posadíme si ministra obrany? Pri všetkej úcte pán minister, ja vás naozaj nepoznám osobne. Ja teraz hovorím o politike, jednoducho o veciach , ktoré sa nemôžu diať. To je čosi, čo mimoriadne znižuje vážnosť vyhlásení a dôveryhodnosť toho, čo hovoríte v poslednom období. Aj preto považujeme ten váš postoj za absolútne nedôveryhodný.
Vážená pani predsedníčka vlády, včera ste použili vo svojom vystúpení, ktoré som pozorne počúval, výraz, že dochádza k zásadnej zmene vládnutia. Ak som zle zacitoval, tak sa ospravedlňujem, ale myslím, že zásadná zmena ako výraz bola použitá v súvislosti s vládnutím. Áno, poďme si teraz úplne na záver povedať, či zásadná zmena vládnutia prichádza alebo neprichádza. A neviem, či vedome alebo nevedome, možno by ste mali hovoriť so svojimi poradcami, lebo niekedy vám dávajú informácie, ktoré vás postavia do zlého svetla, ste použili na podporu svojich vyjadrení slová o. i. aj laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu pána Stiglitza. A hovorili ste o tom, že v podstate ako keby on odobroval to, čo idete teraz robiť a čo nazývate zásadnou zmenou vašej politiky alebo zásadnou zmenou, ktorá má prísť na Slovensko. Pani predsedníčka vlády, pán Stiglitz napísal jednu veľmi známu štúdiu, tri odporúčania Medzinárodného menového fondu, odporúčania, ktoré vedú do pekla. A preto ak hovoríme o zásadnej zmene vládnutia na Slovensku, tak ja teda pomenujem presne tie tri odporúčania, o ktorých hovorí Stiglitz. A vy ste to presne opísali od neho. Prvým je privatizácia. To znamená, že idete sprivatizovať všetko, čo ešte má nejakú hodnotu vrátane SAD-iek. Pri SAD-kách som veľmi pesimistický. Spýtajte sa predstaviteľov vyšších územných celkov, aké ťažkosti im to urobí. Teplárne považujem za absolútny nezmysel privatizovať v čase, keď boli naozaj mnohé z nich zmodernizované. Dokážu cez štát, vieme tam regulovať určité veci. Takto to bude úplne v rukách cudzích majiteľov, ktorí si s tým budú robiť, čo chcú. Čiže prvý bod, o ktorom hovorí Stiglitz, je privatizácia. Áno, idete presne podľa toho. Po druhé, druhý bod, o ktorom hovorí Stiglitz, je liberalizácia. Veď vaše programové vyhlásenie je plné takýchto krokov. Idete zrušiť zákon o obchodných reťazcoch, gratulujem. Teším sa na to, ako slovenskí dodávatelia budú ťažko bojovať s týmito obchodníkmi, ktorí im kladú neuveriteľné ťažké zmluvy. Veď vy dobre o tom viete, ako to celé funguje a aké ťažké veci musia niekedy dodávatelia absolvovať, aby sa dostali na trh, do supermarketov. Hovoríte o tom, že treba pustiť nové subjekty na trh so zdravotnou starostlivosťou. Vy dobre viete, čo to bude znamenať. Znamená to opäť menej peňazí pre nemocnice, pretože sa to bude prerozdeľovať a bude treba peniaze dávať ďalším a ďalším a ďalším zdravotníckym zariadeniam predovšetkým súkromného charakteru. Hovoríte o liberalizácii osobnej železničnej dopravy. Čo to je? Liberalizácia osobnej železničnej dopravy znamená vstup zahraničných partnerov na územie Slovenskej republiky a poskytovanie osobnej železničnej dopravy? Možnože aj tu by som čakal nejaké vysvetlenie zo strany vládnej koalície. Hovoríte o liberalizácii energií. Bolo také, dúfam, že to bolo nešťastné vyhlásenie alebo nejaký prešľap, vyhlásenie, keď minister hospodárstva povedal, že jeho nezaujímajú už stabilné ceny energií. Ak to tak nie je, tak by bolo dobré, aby to vyvrátil, pretože ja si myslím, že ak má niečo štát zaujímať, tak sú to stabilné ceny energií. A, prosím, pozrite sa na štyri roky 2006 až 2010, ako sa vláda, v ktorej bol Smer, správala vo vzťahu k energiám. To bola zodpovedná politika voči ľuďom a nikto o nič neprišiel, ani podniky a už v žiadnom prípade ani ľudia. (Potlesk.) Tretia vec, o ktorej hovorí Stiglitz, je deregulácia. Opäť, kopu opatrení nájdeme vo vašom programovom vyhlásení. Napr. o. i. hovoríte, že treba vrátiť zdravotným poisťovniam právo na zisk. Nuž dobre, tak zase sa vyberie na základe zákona od ľudí veľké množstvo peňazí, súkromná poisťovňa si z toho odkrojí nejaký zisk. Nechápem prečo, na to je predsa správny fond, aby platili mzdy, nájmy za svoje budovy, autá a ďalšie veci. To sú veci, ktoré s naším hodnotovým vybavením, ako tu sedí skupina 62 poslancov za stranu Smer – sociálna demokracia, nemá nič spoločné.
Doplním, vážená pani predsedníčka vlády, tieto tri body, ktoré označil pán Stiglitz, na ktorého ste sa odvolávali, za kroky do pekla, lebo ony sú naozaj kroky do pekla, o štvrtý bod. A to je oslabovanie sociálneho štátu. Už som označil predovšetkým zmenu Zákonníka práce za nešťastnú. Nešiel by som touto cestou. Budeme oponovať veľmi vážne tomuto kroku, ktorý chcete urobiť. Budeme veľmi pozorne sledovať naplnenie záväzku vlády prehodnocovať kompenzáciu zdravotne postihnutých ľudí a ďalšie a ďalšie kroky, ktoré jednoznačne smerujú k oslabeniu sociálneho a pracovnoprávneho postavenia ľudí.
Takže, vážená pani predsedníčka, ak ste hovorili o zásadnej zmene vo vládnutí. Zásadná zmena vo vládnutí je táto: privatizácia, liberalizácia, deregulácia, oslabenie sociálneho štátu. Máme právo toto konštatovať na základe dôkladnej a dôslednej analýzy programového vyhlásenia vlády, ktoré ste predložili a o dôveru v rámci ktorého sa uchádzate.
Vedomí si záväzku, vážené dámy a páni, ktoré má poslanecký klub strany Smer – sociálna demokracia voči takmer 35 % ľudí, ktorí nám dali podporu v posledných voľbách, vedomí si toho, aké hodnoty vyznávame a ako je politická scéna rozdelená, poslanecký klub strany Smer –sociálna demokracia nepodporí predložené programové vyhlásenie, a preto ani nezahlasuje za vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky. Od začiatku však dodržíme sľub, že budeme tvrdou, ale konštruktívnou opozíciou, znovu podávam ruku, na opatrenia, ktoré sa týkajú hospodárskej krízy, dôsledkov, ktoré treba riešiť. Na to sa treba sústrediť, a nie na kriminalizáciu opozície a na všelijaké tie figové listy, ktoré ste ponastavovali pomerne často v programovom vyhlásení.
Za účelom odstránenia aspoň niektorých zásadných a systémových nedostatkov programového vyhlásenia poslanecký klub predloží v pléne Národnej rady Slovenskej republiky pozmeňujúci návrh na doplnenie návrhu uznesenia. A navrhneme, aby Národná rada požiadala vládu o ďalšie rozpracovanie a tým aj zohľadnenie vo svojej činnosti takých skutočností, akými sú realizácia stratégie Európa 2020 v podmienkach Slovenskej republiky. Tam nič nemáte. Európska únia ide prijímať vážny dokument a v podstate sa touto témou ani nezaoberáte.
Ďalšie opatrenia v boji proti dopadom hospodárskej krízy.
Systémové riešenie problematiky rozvoja zamestnanosti a tvorby nových pracovných miest.
Komplexný pohľad na otázky kvality života na Slovensku. (Program podporí a ochráni starších ľudí.
Analýza niektorých rizík vyplývajúcich z programového vyhlásenia.
Tento pozmeňujúci návrh bude podaný počas samotného rokovania Národnej rady.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, pani predsedníčka vlády, členovia vlády, ja želám občanom Slovenskej republiky vládu, ktorej činnosť by mohli považovať za dobrú a správnu, vládu, ktorú by akceptovali a rešpektovali. Už predložené programové vyhlásenie veľa naznačuje, či uvedené želanie naplní alebo nenaplní. Programové vyhlásenie vlády je však podľa nás písomný a podpísaný dôkaz subjektov vládnej koalície, akou cestou sa Slovensko vydalo, a my s takouto cestou súhlasiť nemôžeme. Ďakujem za vašu pozornosť. (Dlhotrvajúci potlesk.)