Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Mňa zaujal na vystúpení pána predsedu parlamentu osobný rozmer pána Sulíka, pretože je evidentné, že ľuďom, ktorí neustále komunikujú cez sociálne siete a cez počítače, chýba základná výbava, pokiaľ ide o slušné medziľudské vzťahy a pokiaľ ide normálnu ľudskú komunikáciu.
Keď som postavil pánovi ministrovi zahraničných vecí otázku, aby mi odcitoval jednu jedinú urážku, ktorá odznela v mojom vystúpení, tak sa mojej otázke vyhol, pretože dobre vie, ak ma pozorne počúval, že v mojom vystúpení nič také nebolo.
Pán predseda parlamentu, pán Sulík, ja vás žiadam o zvolanie poslaneckého grémia v tomto okamihu, pretože ako predseda stany, ktorá je najsilnejšou politickou stranou na Slovensku, ktorá zastupuje obrovské množstvo ľudí, nemôžem akceptovať, aby ste nazývali ústavných činiteľov Slovenskej republiky, poslancov Národnej rady za stranu SMER – sociálna demokracia primitívmi. Nehnevajte sa, ja sa voči tomu ohradzujem. Je to spôsob, ktorý je neakceptovateľný v parlamente.
Ak si tak píšete cez počítač, je to váš problém. Ale nekomunikujte v Národnej rade, ako komunikujete cez sociálne siete.
Buď sa ospravedlňte strane SMER – sociálna demokracia a frakcii za túto hrubú urážku v Národnej rade, ak sa neospravedlníte, žiadame zvolanie poslaneckého grémia, pretože takto nemôže pokračovať Národná rada, ak začne najvyšší ústavný činiteľ, druhý najvyšší ústavný činiteľ, vy si to stále neuvedomujete, ste druhý najvyšší ústavný činiteľ v tejto krajine, nazývať svojich kolegov v Národnej rade Slovenskej republiky primitívmi! Toto je niečo, čo tu ešte nikdy nebolo.
Takže buď sa rýchlo ospravedlňte, alebo zvolajte poslanecké grémium. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán minister, ja nemám problém s týmito slovnými súbojmi. Nakoniec poznáme sa už dvadsať rokov v slovenskej politike. Nedá mi však na niektoré časti vystúpenia reagovať, prepáčte, nereagovať.
Predovšetkým by som chcel, pán minister, aby si aj vláda, v ktorej sedíte, uvedomovala, že aj vláda, ktorej som bol predsedom v rokoch 2006 – 2010, si užila mimoriadne vážnu krízu. Dúfam, že aspoň toto uznáte.
A v čase, keď sme hľadali riešenia, vy ste na bežiacom páse organizovali tlačové konferencie a prichádzali ste s rôznymi zázračnými riešeniami. Napríklad pán minister financií, terajší, Mikloš navrhoval na jar 2010 znížiť dane na 16 %. Priame dane.
Čo by ste povedali teraz, pán minister, keby sme vystúpili a povedali by sme, že my navrhujeme v tomto období, keď vy uvažujete o ďalšom zvyšovaní daní, znížiť priame dane pre fyzické a pre právnické osoby na 16 %? Určite by ste nás vysmiali a hovorili by ste o cynickom populizme.
Ako, že nemáme alternatívy? My vám ponúkame už sedem alebo osem mesiacov alternatívu – nahradiť zvýšenie DPH bankovou daňou a dostali by ste do štátneho rozpočtu presne tie isté peniaze, ktoré ste získali z DPH. No len v prípade DPH to platia obyčajní ľudia, v prípade banky by to platili predovšetkým banky a ten bankový poplatok nie je argument proti bankovej dani ako takej.
Máme alternatívy, veľmi dobre vieme, o čom kríza je. Veľmi dobre vieme, čo sa deje a čo treba robiť.
Pán minister, a prosím aj ja odpoveď na jednu otázku, ak môžem. Myslím si, že si to môžem takto dovoliť, a zatykám. Buď taký dobrý, odcituj mi jednu jedinú urážku z môjho vystúpenia.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedníčka vlády, vážené dámy a páni, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za opozičný SMER – sociálnu demokraciu a Slovenskú národnú stranu využívajú ústavné oprávnenie a podávajú návrh na vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády Slovenskej republiky Ivete Radičovej.
Hlavným dôvodom tejto iniciatívy je nepripravenosť predsedníčky vlády Slovenskej republiky zastávať najvýznamnejšiu exekutívnu funkciu s vážnymi dôsledkami pre Slovensko a jeho občanov.
Neschopnosť predsedníčky vlády sa prejavuje najmä v troch oblastiach.
Prvou je nespôsobilosť riadiť ekonomické, finančné a sociálne procesy vyžadujúce predovšetkým v súčasnej situácii rozhodnosť a predvídavosť. Predsedníčka vlády preukázala už v prvých dňoch po vzniku novej vlády v júli 2010 a počas prípravy a predkladania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, že je iba nemým pozorovateľom nešťastných kompromisov širokej vládnej koalície pozostávajúcej fakticky zo šiestich rôznorodých a politicky nezlučiteľných politických subjektov. Prázdne heslá, sľuby, žiadna predstava o budúcnosti, o Slovensku, toto nemôže postačovať na výkon funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky.
Nepripravenosť predsedníčky vlády uvedomiť si dôsledky nekoncepčného vládnutia pravicovo-liberálneho kabinetu a neustále vyhováranie sa na vládu v rokoch 2006 až 2010 v praxi znamenali, že predsedníčka vlády nebola schopná zasiahnuť v prípadoch, kedy to bolo životne nevyhnutné pre Slovensko. Predovšetkým sa takýto zásah očakával na konci roku 2010, kedy sa pripravovali a schvaľovali opäť pod všeobjímajúcim pojmom reformy opatrenia na tzv. konsolidáciu verejných financií. Do tejto situácie sa pravicovo-liberálna vládna koalícia dostala vlastnou vinou, pretože zanedbala význam motivovania hospodárskeho rastu na Slovensku po skončení vážnej vlny svetovej hospodárskej a finančnej krízy.
Navždy zostane zapísané v záznamoch, že v júli 2010, keď sme odovzdávali vládu, malo Slovensko najvyšší hospodársky rast v Európskej únii. Ide o nespochybniteľný fakt, ktorý sa nedá ničím zatieniť.
Navždy zostane zapísané, že sme v júli odovzdávali vládu s jedným z najnižších verejných dlhov v celej Európskej únii, v eurozóne s druhým najnižším a že deficit bol na priemernej úrovni krajín Európskej únie. Nezdvíhali sme dane, nebrali sme ľuďom a plne sme rešpektovali oficiálnu vládnu doktrínu, podľa ktorej za svetovú krízu nemôžu ľudia na Slovensku a nie je preto ani dôvod, aby za túto krízu platili.
Vážené dámy a páni, bola to predovšetkým téma verejného dlhu, ktorú politici pravicovo-liberálnej vlády hrubo zneužívali v predvolebnej kampani, v čom pokračujú aj dnes, hoci sa sami usvedčili z klamstva. V roku 2011 stúpne dlh na jedného občana Slovenska z 5 000 na 5 700 eur a celkovo, ak vláda Ivety Radičovej dovládne do roku 2014, sa dlh zvýši o 12,4 mld. eur. Za obdobie rokov 2006 až 2010 vrátane dvoch ťažkých rokov svetovej hospodárskej a finančnej krízy bol pritom dlh zvýšený o 10,2 mld. eur. Toto sú údaje, ktoré vláda Ivety Radičovej poslala do Bruselu. To nie je opozičná rétorika.
Takže, dámy a páni z koalície, ako je to vlastne s tým zadlžovaním Slovenskej republiky? Ako je možné, že ju zadlžujete vyšším tempom ako za predchádzajúcej vlády? Situácia v zadlžovaní je tak vážna, že opozícia musí uvažovať o podpore návrhu zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý by stanovil hornú akceptovateľnú hranicu dlhu na úrovni maastrichtského kritéria 60 %. Je paradoxné, že tento zákon je treba prijať nie kvôli vláde z rokov 2006 – 2010, ale kvôli vláde pravicovo-liberálnej, u ktorej sa predpokladá – a opäť je to oficiálny údaj –, že dotiahne v roku 2014 dlh až na úroveň 46 %.
Spomalenie hospodárskeho rastu zavinené z podstatnej časti nekoncepčnou hospodárskou politikou pravicovo-liberálnej vlády prinieslo svoje obete v zhoršení finančnej situácie na Slovensku. Vláda však namiesto činov stále dookola len spievala tú istú pesničku „Prevzali sme zdevastované verejné financie“, pričom je dnes úplne zrejmé, že išlo len a len o zastierací manéver. A opäť prišiel štandardný pravicovo-liberálny model. Nedostatok financií spôsobený spomalením hospodárskeho rastu musia zaplatiť najslabší. Oprávnene sme čakali od predsedníčky vlády, že zasiahne v duchu svojich ľúbivých sociálnych hesiel. Nestalo sa tak a predsedníčka vlády stála na barikáde zvyšovania spotrebných daní a DPH. Dôsledne chránila banky a najbohatších, pretože ako najsilnejšia vo vládnej koalícii dala prednosť zvýšeniu dane z pridanej hodnoty a cien energií pred zavedením bankovej dane, ktorú sme ponúkali a stále ponúkame ako dostatočnú alternatívu zvýšenia dane z pridanej hodnoty. Tie isté príjmy mohla vláda dostať do Štátnej pokladnice z dane pre banky, ktoré dosahujú rekordné zisky napriek kríze. Nie, prednosť – ako obyčajne – dostalo zdražovanie. Slabo a priemerne zarábajúci ľudia sa totiž nevedia brániť. Banky, tie sa brániť vedia.
Vláda sa cynicky spoliehala na to, že si vystačí s obviňovaním predchádzajúcej vlády a že ľudia sa nepostavia na ochranu svojich záujmov, ako to často vidíme v iných demokraciách.
Udalosti z prelomu rokov 2010/2011 nás definitívne presvedčili o tom, že predsedníčka vlády svoje sociálne názory len predstierala, že ide v skutočnosti o echtovného pravicového politika vybaveného jedinou teóriou: Všetko musia zaplatiť bežní ľudia, aj keď za to nemôžu. Toto je skutočná politická tvár Ivety Radičovej. (Potlesk.)
Dôsledky nezmyselného a vládou Ivety Radičovej spôsobeného tzv. konsolidačného balíčka prišli veľmi rýchlo. A boli presne také isté, ako ich pomenúvala nielen opozícia, ale presne o nich hovorili aj ekonomickí analytici. Konsolidačný balíček a zdražovanie pravicovo-liberálnej vlády malo viesť k ďalšiemu spomaleniu hospodárskeho rastu, k rastu inflácie, poklesu reálnych miezd a k zvyšovaniu nezamestnanosti. Tieto štyri faktory pomenúvavali všetci ekonómovia, ktorí hodnotili dopady konsolidačného balíčka. A všetky tieto následky vládnutia vlády Ivety Radičovej prišli.
Chcete, dámy a páni z vládnej koalície, spochybniť, že dochádza k spomaleniu hospodárskeho rastu? No asi nemôžete, veď neustále sa prispôsobujete novým a horším predpovediam a samotný návrh štátneho rozpočtu na rok 2012 nemôžete ani prerokovať, pretože neviete, ako hlboko rast klesne a koľko zdrojov potrebných na fungovanie štátu vám bude chýbať.
Chcete, vážené dámy a páni z koalície, spochybniť, že rastie inflácia? Včera ste si vypočuli oficiálny, nie opozičný údaj, v auguste inflácia, zdražovanie, pokračovala a dosiahla úroveň 4 %. A nezdražujú luxusné veci. Ľudia platia viacej za bývanie, dopravu, energie a potraviny, to, čo potrebujú každý deň. Je to len a len dôsledok úplne nezmyselného zvyšovania dane z pridanej hodnoty a odstránenia regulácie pri stanovovaní cien energií na začiatku tohto roku, ktoré bolo možné nahradiť, ako som už povedal, osobitnou bankovou daňou.
Dnes sme mali rokovať už druhýkrát na Národnej rade o osobitnom uznesení na posilnenie cenovej stability životne dôležitých tovarov, služieb a energií. Druhýkrát ste odmietli v Národnej rade Slovenskej republiky o tomto rokovať, pravdepodobne vo svetle včerajších čísel, ale určite ako dôsledok stavu, v akom sa nachádza vládna koalícia.
Čoho sa bojíte? Pravdy? Veď ako hovorí váš prvý podpredseda vlády: „Pravda oslobodzuje.“ Poďme hovoriť, aké je zdražovanie, čo je jeho dôsledkom a aké opatrenia môže vláda Slovenskej republiky ponúknuť občanom Slovenskej republiky. Skrývať sa, odmietať o tom hovoriť, to je málo. To nestačí ani nám, ani Slovensku.
Chcete, vážené dámy a páni, spochybniť, že prvýkrát po rokoch klesli v prvej polovici roku 2011 na Slovensku reálne mzdy? To nie je náš údaj, to je štatistický údaj. Po slovensky povedané, zdražovanie bolo rýchlejšie ako rast miezd.
Chcete, vážené dámy a páni z vládnej koalície, spochybniť, že v júli 2011 stúpla nezamestnanosť na 13,05 % v porovnaní s 12,98 v júni a že aj v auguste je 13,15 %? Kedy stúpala nezamestnanosť počas sezónnych prác? My si na takúto situáciu naozaj nepamätáme.
Ako je možné, že na úradoch je evidovaných o 15 000 nezamestnaných viac ako predchádzajúci rok?
Ako je možné, že máte o 50 000 viac dlhodobo nezamestnaných v štatistikách, ako to bolo v predchádzajúcom roku?
To sú čísla, nie opozičná kritika. Čísla, ktoré neviete vyvrátiť a ktoré svedčia, akú hospodársku, sociálnu a finančnú politiku robíte. Politiku, za ktorú, samozrejme, nesie zodpovednosť predovšetkým predsedníčka vlády.
Hovoriť, že nám pri takejto politike klesla konkurencieschopnosť, už ani netreba. A opäť to nie je rétorika opozície, je to oficiálny medzinárodný údaj.
Na Slovensku sa pravicovo-liberálna vláda dostala do zvláštneho svetla. Nie preto, že by zmenila hodnoty, ale preto, že nevie na čele s predsedníčkou vlády, čo má robiť. Od pravice sa v teórii očakáva, že bude dynamizovať hospodársky rast a znižovať dane, ako stále sľubuje. Slovenskí pravicoví a liberálni politici hospodársky rast svojou politikou spomaľujú a – čo je zvláštne – dane neznižujú, ale zvyšujú. A na veľké prekvapenie pokračujú v ďalších úvahách zvyšovania daní vraj preto, že príjmy nepostačujú na krytie základných výdavkov fungovania štátu.
Oprávnene sa pýtame, kde sú predvolebné a povolebné vyhlásenia? Máme teraz, vážení pravicoví a liberálni kolegovia, prísť s návrhom na zníženie priamych daní na 16 %? Toto nie je vtip. Toto nie je vtip. Toto nám odporúčal a navrhoval súčasný minister financií pán Mikloš na jar v roku 2010, keď vrcholila svetová hospodárska a finančná kríza. My takéto lacné divadlo ale hrať nebudeme.
Áno, prichádza na rad vážna diskusia a radi by sme vás v tejto diskusii mali. Diskusia o solidarite bohatých a silných k slabším. My sme neboli nútení napriek kríze zvyšovať dane, ani sme to nerobili, ani sme neprivatizovali, ani sme nesiahali na dosiahnutý sociálny štandard. Vystačili sme si s hospodárskym rastom, ktorý bol podnecovaný verejnými investíciami. Ak ale teraz nemáte zdroje kvôli vašej neschopnosti, neberte slabo a stredne zarábajúcim ľuďom.
Povedzme si pravdu do očí. Pani predsedníčka vlády, pod vaším vedením ste dosiahli stav, kedy buď budete naďalej chrániť bohatých a silných a necháte ľudí platiť viac a viac, či už za bývanie, potraviny, dopravu, energie alebo aj za školstvo a zdravotníctvo, alebo si uvedomíte, že treba siahnuť na zdroje tam, kde ich je dostatok.
Prečo by ľudia s nadštandardnými príjmami nemali platiť vyššiu daň ako 19 %? Prečo, pani predsedníčka vlády, hráte sociálne divadlo a predkladáte do Národnej rady Slovenskej republiky zrušenie tzv. milionárskej dane, ktorú sme zaviedli v rokoch 2006 – 2010? Prečo, pani predsedníčka vlády, nesiahnete namiesto zvyšovania DPH na banky? Už ste to mohli urobiť na prelome rokov 2010/2011.
Rád by som povedal údaj, ktorý je šokujúci. Pätnásť najväčších bánk v Európe malo v roku 2010 zisk 85 mld. eur, v porovnaní s rokom 2009 ho zdvojnásobil. Opakujem ešte raz, pätnásť najväčších bánk v Európe malo zisk 85 mld. eur. Avšak štvorčlenná rodina Kováčových alebo Modrých na Slovensku zaplatí v roku 2011 vďaka vašej antisociálnej a protiľudovej politike o 500 – 600 eur viac na základné životné potreby.
Kde je základná miera sociálnej spravodlivosti? My voláme po tejto spravodlivosti, lebo opäť je to presný údaj. O 500 – 600 eur zaplatia ľudia na Slovensku viac na základné životné potreby, kým banky v Európe sa tešia z dvojnásobne vysokého zisku v roku 2010.
Tu ste opäť, pani predsedníčka vlády, ukázali, do ktorého tábora patríte. Do tábora sociálne rozmýšľajúcich určite nie. Aj za túto vašu pretvárku sme podali návrh na vaše odvolanie.
Okrem obyčajných ľudí siahate kvôli vlastnej neschopnosti aj na financie samospráv. Už dnes máte v štátnom rozpočte naplánovaný príjem na úkor miest a obcí od 150 do 190 mil. eur. Tento údaj sa líši. Vláda hovorí 150, niektoré údaje hovoria 190. Mestám a obciam ponúkate ako východisko základ v podobe daňového mixu, hoci viete, že navrhované nastavenie bude pre mnohých likvidačné. A vaša vláda mestám a obciam drzo odkazuje, aby si chýbajúce peniaze, ktoré im zoberiete, vybrali na miestnych daniach. No veď starostovia, primátori nech nesú politickú zodpovednosť, nech vysvetľujú ľuďom na chodníkoch a na uliciach, prečo museli zvýšiť miestne dane. Preto, lebo im vláda berie 150 až 190 mil. eur. Vôbec by som sa nečudoval... (Potlesk.)
Vôbec by som sa nečudoval, keby vám mestá, obce a vyššie územné celky ukázali, aké majú zbrane v tomto nekorektnom súboji.
Pravicovo-liberálna vláda seje svojou neschopnosťou a antisociálnosťou veľkú búrku. Pani predsedníčka vlády, naivne sa domnievate, že ľudia na Slovensku nebudú nikdy intenzívnejšie prejavovať svoje názory alebo že tým, čo ste dorobili odborom v Zákonníku práce, ich paralyzujete? V rezortoch zdravotníctva, sociálnych vecí a školstva sa vám dejú veci, o ktorých musíte vedieť. A ak to neviete, tak vám to dnes povedalo 9 000 učiteľov, napríklad pokiaľ ide o situáciu v školstve. Dá sa očakávať, že podobné protesty prídu zo zdravotníctva a z ďalších oblastí.
Prudko narastajúce sociálne napätie a veľkú nespokojnosť s vaším vládnutím by ste však mohli zmierniť dialógom, kvalitným dialógom v tripartite a s opozíciou. To, čo dnes predvádzate s daňami a odvodmi, je úplne nehorázne. Aj my sme mohli v rokoch 2006 – 2010 zrušiť druhý kapitalizačný pilier, ale neurobili sme to, hoci vy ste ho predtým prijali, ak si dobre pamätám, väčšinou iba jedného alebo dvoch hlasov. Vy dnes presadzujete pod zástavou akejsi nepodarenej reformy zmenu parametrov daní a odvodov, pričom likvidujete živnostníkov a strednú vrstvu, ktorú ste rétoricky vo vládnej koalícii znásilnili aspoň tisíckrát. Zmenu, ktorá na dlhé roky zmení systém daní a odvodov. A robíte to bez dialógu, ignorovaním opozície, ktorá od začiatku hovorí o nepripravenosti tohto návrhu. Sejete nervozitu, napätie a nestabilitu, a ak zožnete búrku, bude to búrka oprávnená a spravodlivá. A budete, pani predsedníčka vlády, za túto búrku niesť plnú politickú zodpovednosť. (Potlesk.)
Druhou oblasťou, v ktorej predsedníčka vlády Slovenskej republiky prejavuje neschopnosť, ba priam, ako v práve hovoríme, male fide, teda zlý úmysel, je dodržiavanie verejných sľubov a vyhlásení, resp. zneužívanie zásadných tém na politické ciele. Urobiť presný zoznam takýchto prípadov je prakticky nemožné, pretože nedodržiavanie slova predsedníčkou vlády je veľmi časté.
Spomeňme si na prísľub, že všetky pozície, ktoré má opozícia, zostanú opozícii. To, čo sa dnes deje na Úrade pre verejné obstarávanie, je v príkrom rozpore s týmto vyhlásením predsedníčky vlády a jej správanie považujeme za politický podvod voči opozícii. My sme držali basu, nechali sme vždy predstaviteľov tých orgánov, ktoré patrili opozícii, opozícii. A zacitujem, čo povedala pani predsedníčka vlády v tejto súvislosti, je to veľmi krátka veta: „Všetky inštitúcie, ktoré patrili opozícii, budú patriť opozícii.“ Už to opäť neplatí, pretože Úrad pre verejné obstarávanie obsadzujete predovšetkým svojimi ľuďmi. (Potlesk.)
Podvodom boli aj verejné predvolebné vyhlásenia predsedníčky vlády, že sa nebude privatizovať a že sa nebudú ani zvyšovať dane. Ja zopakujem tie citáty, lebo to sú veľmi vážne vety.
Prvý citát ohľadne daní: „Nie, my nepôjdeme cestou zvyšovania daní.“
Pokiaľ ide o privatizáciu: „Nie, my nemáme v pláne privatizovať, toto tu chcem prehlásiť a vyhlásiť. Toto tu chcem prehlásiť a vyhlásiť.“
Dane sa už zvýšili a ešte sa asi aj budú zvyšovať. A príprava na privatizáciu teplární prebieha v plnom tempe.
Nie je možné akceptovať ani politicky, ani ľudsky, aby dva alebo tri dni pred voľbami človek, ktorý ašpiruje na pozíciu predsedu vlády, v priamom prenose v predvolebnom televíznom súboji povedal priamo do očí hlavnému politickému oponentovi dve zásadné vyhlásenia o neprivatizácii a nezvyšovaní daní. Vyhlásenia, ktoré mohli ovplyvniť niektorých voličov, vyhlásenia, ktoré mohli byť sympatické, ale vyhlásenia, na ktoré predsedníčka vlády okamžite po voľbách zabudla.
To, že ste podviedli opozíciu, pani predsedníčka vlády, na to sme si už zvykli. Ale v tomto prípade ste oklamali celé Slovensko. Spáchali ste politický volebný podvod a túto skutočnosť považujeme za jeden z podstatných dôvodov podania návrhu na vyslovenie nedôvery. (Potlesk.)
Nebezpečné je aj zneužívanie tém na politické ciele. Máme teraz citovať všetky vyjadrenia predsedníčky vlády Slovenskej republiky k eurovalu a k pomoci Grécku, ktorými nás častovala krátko pred voľbami a potom po voľbách? Nuž dovoľte aspoň jeden citát pani premiérky.
Moderátorka sa spýtala pani premiérky krátko po tom, ako bolo už po voľbách a zostavovala sa vláda.
Moderátorka: „Takže ak budete premiérka, vláda pod vaším vedením nepoverí ministra financií, aby pripojil svoj podpis pod rámcovú zmluvu?"
Pani Radičová odpovedá: „Áno, súhlasím.“
Nesúhlasí absolútne nič.
Aké je to ľahké a lacné zneužiť túto tému na boj s predchádzajúcou vládou a súčasnou opozíciou. Možno by nám mohla pani predsedníčka vlády vysvetliť, a nás to naozaj zaujíma, čo sa stalo, keď tak diametrálne zmenila názor na euroval a dnes sa tvári ako záchrankyňa eura? Podstatné je ale niečo iné. Úmyselné nedodržiavanie vyhlásení a zneužívanie zásadných národno-štátnych tém na politické ciele ukazujú ďalšiu tvár predsedníčky vlády ako nedôveryhodného politického partnera.
Pani predsedníčka vlády, počas 20 rokov v politike som musel robiť rôzne rozhodnutia aj dohody a vychádzal som z presvedčenia, že základom je vzájomná dôvera pri napĺňaní záväzkov, aj keď rokujete s partnerom z iného politického spektra. V opozícii vám, žiaľ, po tom, čo ste predviedli za posledných štrnásť mesiacov, nedôverujeme a vaše slovo stratilo u nás váhu. Myslím si, že takto vás dnes vníma aj väčšina slovenskej verejnosti.
Vážené dámy a páni, štartovacím momentom podania tohto návrhu je neschopnosť predsedníčky vlády urobiť čokoľvek v oblasti korupcie a klientelizmu, ktorá sa vyskytuje v jej bezprostrednej blízkosti. Keďže ide o návrh na vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády, nepôjdem do minulosti, ale zostanem len v období od júla 2010. Samozrejme, záleží od toho, ako sa pani predsedníčka vlády postaví k takémuto časovému ohraničeniu našej diskusie, pretože munície do minulosti je obrovské množstvo – a nevídanej.
Po už tradičných veľkých heslách a sľuboch o transparentom verejnom živote a boji proti korupcii sme prvýkrát zbystrili pozornosť, keď v kauze Hayekovcov nedokázala predsedníčka vlády v správnom čase odvolať ani len štátneho tajomníka.
Vo vláde v rokoch 2006 – 2010, keď som považoval za správny odchod štátneho tajomníka, iba som požiadal príslušného ministra o predloženie návrhu na odvolanie štátneho tajomníka do vlády. Každý minister vedel, čo by sa stalo, keby takýto návrh nepodal. Rozšíril by zoznam jedenástich ministrov, ktorých som z rôznych dôvodov odvolal. Okrem toho sme vymenili celé vedenia Štátneho lesov, Slovenského pozemkového fondu, dokonca v rozpore s koaličnou zmluvou došlo k odňatiu celého rezortu spod politickej kontroly jedného z koaličných partnerov.
O takýchto sankciách sa v tejto koalícii ani nesníva, pretože predsedníčka vlády je len hovorkyňou vlády a v mene zachovania funkcie sa bojí urobiť čokoľvek, čo by mohlo vyrušiť koaličných partnerov.
Pani predsedníčka vlády, oslovenie „madam transparentná“, ktoré sa vám veľmi nepáči, ste dostali po tom, čo ste v orgáne vašej politickej strany hlasovali za zvolenie pána Kuceja za pokladníka strany. Toho, ktorý zohral dôležitú úlohu v kauze financovania SDKÚ, vďaka ktorej ste dnes predsedníčkou vlády. Aký paradox. Pokiaľ by ste mlčky tento akt vykonali, chápal by som, že ste nemohli a ani nechceli hlasovať inak. Vy ste však tento akt obhajovali slovami, a opäť citujem: „Hlasovala som za neho preto, lebo nebola žiadna iná alternatíva.“ A to ste predtým v kauze financovania rozširovali vyhlásenia typu „padni, komu padni“.
Od tohto okamihu sme vedeli, že ste súčasťou hry a maximálne budete pripravená robiť divadelné predstavenia. A vaša najväčšia divadelná rola prišla veľmi skoro v kauze prenájmu súkromnej budovy pre daňové orgány v Košiciach. Je nepochybné, že táto kauza bola od samotného začiatku v centre pozornosti predsedníčky vlády. Najskôr bola spokojná, keď rezort financií obišiel zmluvu o budúcej zmluve podpísanú za predchádzajúcej vlády.
A bola ticho aj vtedy, keď rezort financií a jemu podriadené Daňové riaditeľstvo priamo bez škrupulí podpísalo zmluvu o prenájme budovy pre štát s okresným predsedom SDKÚ v Nitre. K prvým reakciám sme ju prinútili, až keď sme zverejnili túto škandalóznu zmluvu.
Opozícia je presvedčená, že predsedníčka vlády vedela o zmluve s okresným predsedom SDKÚ a nikdy by na ňu nereagovala, pokiaľ by sme na ňu neupozornili. Prišiel preto prvý povinný divadelný výstup, predsedníčka vlády, keď odmietla ísť na rokovanie vlády, pretože si prečítala prvé titulky v novinách. Pro forma odišiel aj generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva, osobný priateľ ministra financií, a bola vyhlásená tzv. verejná súťaž. Ani tá sa nevydarila, lebo okresný predseda SDKÚ z Nitry dal ponuku o 200-tisíc eur ročne pre štát nevýhodnejšiu ako iný záujemca. A to bola ponuka okresného predsedu z Nitry ešte drzá v tom, že za prenájom na periférii v Košiciach pýtal viac ako konkurencia za prenájom budovy v centre mesta.
Preto verejnú súťaž zrušili, lebo nevyhral ten, kto mal vyhrať, a vyhlásila sa nová. Zrušenie súťaže bolo formálne odôvodnené, že sa nedala vyhodnotiť. V novej súťaži pochopiteľne bol iba okresný predseda SDKÚ z Nitry s tou istou škandalóznou ponukou, 11,40 eur za meter štvorcový, hoci v tomto kukuričnom poli na kraji Košíc sa platí iba 6,50. Zmluva sa podpísala... (Potlesk.)
Zmluva sa podpísala a najjagavejší prípad straníckeho klientelizmu bol dokonaný. Keďže médiá písali a mimovládne organizácie šomrali, že boli zneužité tak predsedníčkou vlády, ako aj ministrom financií, musel prísť druhý divadelný výstup predsedníčky vlády. Najskôr teatrálne ticho, potom čakanie na príchod ministra financií, ktorý sa asi 48 hodín po podpísaní tejto lukratívnej zmluvy pre okresného predsedu SDKÚ v Nitre rozhodol ísť bicyklovať do Latinskej Ameriky spolu s bývalým riaditeľom Daňového riaditeľstva. Bola to iba náhoda, že na americkom kontinente v tom čase bol aj okresný predseda SDKÚ v Nitre alebo sa organizovala oslavná párty? Veď bolo čo oslavovať. Vata na jednom metri štvorcovom... (Potlesk.)
Vata na jednom metri štvorcovom môže byť až 5 eur, ak si zoberieme, že zmluva bola podpísaná na 11,40 a trhová cena v tomto regióne Košíc je 6 až 6,50 eur za meter štvorcový. Pri zmluve na 5 rokov a možnosti ju predĺžiť o ďalších 5 rokov ide o miliónový zárobok v neprospech štátu.
Vyvrcholenie divadelného predstavenia prišlo v podobe vyhlásenia predsedníčky vlády, že už nemá k veci čo povedať a že všetko bolo v poriadku. Vo veci, kde pred niekoľkými dňami hrozila teatrálne demisiou, bolo zrazu všetko v poriadku. Predsedníčka vlády sa potom čuduje, keď kladieme otázku, prečo takto zmenila svoj postoj. A ak pomenúvame ako jednu z možných odpovedí pravdepodobnosť, že na výbornom straníckom biznise profitovala aj predsedníčka vlády, lebo je z čoho profitovať, nemôže na to reagovať podráždene. Náš úsudok má pri správaní sa pani Ivety Radičovej plné opodstatnenie.
A úplné ovácie predsedníčka vlády dostala, keď túto neuveriteľnú kauzu straníckeho klientelizmu v SDKÚ obhajovala okrem iného slovami: „Preboha, a z čoho má žiť okresný predseda SDKÚ v Nitre?“
Nuž teda, pani predsedníčka vlády, neviem z čoho, ale z predraženého a zmanipulovaného prenájmu vlastnej súkromnej budovy štátu určite nie. Som o tom presvedčený. (Potlesk.)
Vážené dámy a páni, tak ako stúpa frekvencia vyhlásení Ivety Radičovej o transparentnosti a boji proti korupcii a klientelizmu, predsedníčka vlády posúva hranice korupcie a klientelizmu do nepredstaviteľných hraníc k politických špičkám štátu. Verejná obhajoba tohto prípadu straníckeho klientelizmu bola pre nás veľkým prekvapením. „Bola trápna,“ ako napísal jeden týždenník. Pokúšam sa naozaj používať vyjadrenia, ktoré uverejnili médiá alebo politológovia. „Bola trápna,“ napísal jeden týždenník, predsedníčka vlády mohla aspoň trochu opraviť svoju definitívne zničenú povesť, keby odvolala ministra financií pána Mikloša po príchode z dovolenky. Neurobila tak a jej vyjadrenia ju usvedčovali z toho, že od začiatku o všetkom vedela a že na konci dňa bude zákazku obhajovať svojím vlastným telom.
Dovoľte mi, aby som to opäť ilustroval na vývoji citátov pani premiérky.
Prvý citát: „Moji kolegovia, budúci kolegovia, členovia vlády vedia, že moja tolerancia bude nulová.“
Druhý citát: „Považujem ten postup za klientelizmus, a preto si nemyslím, že môžeme postupovať rovnakým spôsobom, lebo by sme problém zopakovali.“
A tretí citát: „Pre mňa je táto téma uzatvorená.“ A tým pani predsedníčka vlády prestala o tejto kauze hovoriť.
Pani predsedníčka vlády sa veľmi rozčúlila, keď som povedal vetu, že korupcia nebola nikdy tak blízko pri predsedovi vlády, pri predsedovi vlády Slovenskej republiky, ako pri nej. Svedčí o tom druhá neuveriteľná kauza korupcie spojená s jej rozhodnutím prideliť z rezervy predsedníčky vlády 300-tisíc eur na výstavbu športového areálu v Osrblí. Fakty sú veľmi jednoduché. Poradca predsedníčky vlády, jeden z jej veľmi blízkych ľudí, je trestne stíhaný za to, že mal spolu s ďalšími osobami zorganizovať vybratie 10-percentnej provízie z tejto dotácie, čo sa aj stalo.
Zaujímavé je, že v kauze figuruje aj riaditeľka kancelárie predsedníčky vlády, riaditeľka kancelárie predsedníčky vlády Slovenskej republiky, ktorá posielala uvedenému poradcovi elektronickou poštou všetky informácie o spôsobe a detailoch pridelenia dotácie vo výške 300-tisíc eur.
Takže, vážené dámy a páni, predsedníčka vlády rozhodne dať 300-tisíc eur na konkrétny projekt zo svojej rezervy. Jej riaditeľka kancelárie, bližší človek predsedníčke vlády už nemôže existovať, posiela všetku príslušnú korešpondenciu poradcovi premiérky, ktorý inak nemá mať čo s dotáciou spoločné a tento ide a vyberie od prijímateľa dotácie, od zhotoviteľa stavby 10 %, 30-tisíc eur.
A pani predsedníčka je opäť nervózna, keď hovoríme o tom, že neveríme, že by nevedela o tom, čo sa deje v jej najbližšom okolí. Riaditeľka kancelárie, blízky poradca, jej rozhodnutie, ktoré sa týkalo dotácie na výstavbu športového areálu v danej oblasti.
Všetci si teraz predstavte – a buďte trošku úprimní –, čo by sa dialo, keby som ako predseda vlády rozhodol o dotácii, môj riaditeľ kancelárie by posielal všetky informácie elektronicky jednému z mojich poradcov a ten by išiel a vypýtal by 10-percentný úplatok od zhotoviteľa stavby? Pri vysvetlení, že som o ničom nevedel, by ste sa chytali od smiechu za bruchá. Parlament by horel, veľvyslanci by stáli v rade na Úrade vlády s protestmi a mimovládne organizácie by sa predbiehali v obviňovaní predsedu vlády.
Hoci je stranícky klientelizmus v prípade daňových úradov čistý ako krištáľová guľa, prípad korupcie na Úrade vlády je podstatne závažnejší a prináša nad predsedníčku vlády obrovský mrak podozrenia z priamej účasti na tejto kauze.
Aby sme nezostali, aby sme nezostali len v polohe rétoriky a citácií z médií, dovoľte mi niekoľko údajov z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Ide o rozhodnutia, ktoré sa týkajú presne tejto kauzy.
V jednom z týchto rozhodnutí, citujem, sa uvádza nasledovné: „Dňa 17. augusta 2011 bol vypočutý obvinený poradca predsedníčky vlády Slovenskej republiky M.N., ktorý skutočnosti kladené mu za vinu, a teda akúkoľvek relevantnú aktivitu smerujúcu k spoluobvineným alebo iným kompetentným osobám v súvislosti s prideľovaním predmetnej dotácie, poprel. Uviedol, že si nespomína, že by sa ako poradca premiérky Slovenskej republiky vôbec na vyššie uvedených štátnych inštitúciách o žiadosti Slovenského biatlonového zväzu o predmetnú dotáciu, o procese jej schvaľovania alebo o rozhodnutí o nej informoval alebo či ho, naopak, informoval niekto z týchto inštitúcií.“
On si nepamätal, že či mu posielala všetku poštu v tejto kauze riaditeľka kancelárie predsedníčky vlády Slovenskej republiky. Prokurátor v tomto rozhodnutí hovorí ďalej, citujem: „Výpoveď je v rozpore s výpoveďami ďalších obvinených, listinnými dôkazmi a dôkazmi získanými z informačno-technických prostriedkov.“
Poradca premiérky vlády a osoba I.L. pri jednom zo stretnutí s osobou, ktorá zabezpečovala stavbu v Bratislave, menovanému oznámili, z ktorých štátnych inštitúcií a koľko finančných prostriedkov je možné vybaviť, navyše zo zabezpečených materiálov z Úradu vlády, konkrétne z e-mailovej komunikácie pracovníka kancelárie predsedu vlády, ide o riaditeľku kancelárie, smerom k Slovenskému zväzu biatlonu vyplýva, že táto bola ako kópia zasielaná aj do e-mailovej schránky obvineného, a teda obvinený mal vedomosť o podaní žiadosti Slovenského zväzu a bol informovaný kompetentnými pracovníkmi v procese vybavovania žiadosti o dotáciu.
A teraz vážny citát: „Z doposiaľ zadovážených dôkazov je zrejmé, že obvinený mal v predmetnej trestnej veci kľúčové postavenie a bol to práve on, ktorý prisľúbil a zabezpečil u príslušných kompetentných subjektov pridelenie dotácie. On bol zároveň aj hlavným adresátom úplatku vo výške 30-tisíc eur, čo predstavuje hodnotu 10 % z poskytnutej dotácie.“
Vážené dámy a páni, dovoľte mi ešte jeden citát z iného rozhodnutia, závažnejší, orgánov činných v trestnom konaní v tejto kauze. Hovorí obstarávateľ stavby, od ktorého pýtal poradca predsedníčky vlády 10-percentnú províziu.
Hovorí zhotoviteľ: „Bol som pozvaný do Bratislavy do firmy na Zámockú číslo 36 s tým, že som bol pozvaný do zadnej kancelárie, kde ma poradca premiérky a osoba L. usadili, kde predo mnou na stole boli vytiahnuté tri dokumenty z ministerstva školstva, financií, z Úradu vlády s tým, že všade bolo napísané, že budú poskytnuté finančné prostriedky na dobudovanie polyfunkčného objektu v biatlonovom areáli. Poradca premiérky mi na týchto papieroch ukazoval, že je tam jednoznačne na dostavbu biatlonového areálu konkrétna suma. Potom si zobrali papier formátu A4 a tam napísali v skratke MF 1 mil. eur, MŠ 300-tisíc eur, Úrad vlády 300-tisíc eur s celkovým súčtom 1,6 mil. eur. Toto nevyslovovali, iba to písali s tým, že do Bratislavy bude treba vrátiť a na papier napísali 10 %. Spýtali sa ma, či som pochopil. Na čom som povedal, že áno. Prízvukoval som im, že ako nám budú chodiť finančné prostriedky, tak môžeme do Bratislavy vracať požadovanú čiastku.“
Vážené dámy a páni, stále chcete tvrdiť, že o ničom neviete? Pani predsedníčka, vy chcete povedať, že o takejto kauze, ktorá sa konala vo vašej bezprostrednej blízkosti, nič neviete? Možno aj my sa budeme za chvíľku chytať za bruchá a smiať, pretože vám neveríme ani pol slova. Vzhľadom na okolnosti prípadu vám naozaj nemôžme veriť. A opäť sa tu ukazuje pravá tvár Ivety Radičovej. Plné ústa vyhlásení o boji proti korupcii a straníckemu klientelizmu. Fakty potvrdzujú úplne niečo iné.
A vy môžete podávať na mňa aj na ďalšie osoby civilné žaloby, koľko len chcete. Máte na to právo. Ale za týmito hodnotiacimi úsudkami, ktoré som tu vyslovil, si plne stojím. (Potlesk.)
Vážené dámy a páni, skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za opozíciu, ktorá podala návrh na vyslovenie nedôvery, považuje predsedníčku vlády za neschopnú riadiť vládu a koordinovať vážne hospodárske, sociálne a finančné rozhodnutia. V skratke povedané, riadiť vládu a vládnu koalíciu.
Opäť, aby to nebolo, že si vymýšľame určité hodnotenia, dovoľte mi, aby som použil citáciu jedného politológa, ktorý presne pomenoval predsedníčku vlády v jednom z rozhovorov na jednej z televízií, kde najskôr kritizoval premiérku a po tejto kritike sa ho moderátor pýta: „To ako keby ste povedali, že čím menej teda pani premiérka toho povie, tak tým to bude lepšie? Rozumiem tomu správne, tým vašim slovám?“
Známy politológ odpovedá: „Nielen čím menej povie, ale čím menej urobí.“ (Potlesk.)
Odporúčam, aby sme znovu nepoužívali rétoriku našu, aby si pani predsedníčka vlády prečítala dnešný rozhovor, ktorý poskytol pre jeden portál jeden z poslancov politickej strany Kresťanskodemokratickej hnutie, lebo to už je naozaj vážne hodnotenie, ktoré prichádza z radov samotnej vládnej koalície.
Vzhľadom na uvedené, vážené dámy a páni, opozícii nezostáva nič iné, len trvať na tomto návrhu a žiadať Národnú radu Slovenskej republiky, aby vyslovila predsedníčke vlády Slovenskej republiky nedôveru.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, viete, že túto situáciu vieme vyriešiť aj tak, že sa môžem ako podpredseda parlamentu prihlásiť a požiadať o slovo. Neurobím to, ale chcem vás požiadať, aby ste prerušili schôdzu a dali priestor na rokovanie klubom, pretože atmosféra v parlamente, schopnosť vládnej koalície zasadať, prijímať rozhodnutia je úplne rozvrátená. Za týchto podmienok by som považoval za veľmi správne, keby ste prerušili rokovanie schôdze Národnej rady a dali priestor poslaneckým klubom, aby diskutovali o vzniknutej situácii a prišli aj s relevantnými návrhmi, ako ďalej pokračovať. Pretože nie je možné, aby sme vynechávali hlasovania, nevedeli sme v ktoromkoľvek okamihu, čo sa bude diať alebo čo sa nebude diať. Nie je možné, aby tu poslanci manipulovali s kartami.
V takejto atmosfére, pán podpredseda, teraz si dovolím byť osobný, nemôžeme rokovať, lebo dobre vieš so svojimi skúsenosťami, čo sa teraz v parlamente deje. Žiadam o prerušenie a prestávku na rokovanie klubu. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predseda, chcem vystúpiť k téme, ktorú otvoril pán poslanec Poliačik. A nebol som prihlásený do rozpravy písomne, ale chcem bezprostredne reagovať na tento návrh.
Dovoľte, aby som začal jedným historickým príkladom a potom jedným príkladom súčasným.
V 17. storočí úplne bežne v Anglicku sa ukladal trest smrti vreckovým zlodejom. Ak niekoho opakovane chytili pri tomto zločine, hrozilo mu, že ho verejne popravia na jednom z londýnskych námestí. Úplne bežne sa stávalo, pán poslanec, že bola verejná poprava a túto sledovalo 30 000 ľudí. Medzitým ako vešali vreckového zlodeja, medzi týmito ľuďmi chodili vreckoví zlodeji a kradli. Použijem príklad zo súčasnosti, ktorý takisto hovorí o tom, že represiou si nie vždy pomôžeme v trestnom práve a spoločnosti.
Na konci deväťdesiatych rokov vo Veľkej Británii sa rozmohol jeden špeciálny trestný čin, ktorý páchali najmä mladí ľudia vo veku 16 – 17 rokov. Tento trestný čin spočíval v tom, že kradli autá luxusné, ale nie preto, aby ich potom predávali alebo robili s nimi nejaký obchod, ale preto, aby sa na týchto autách odviezli napr. na diskotéku, nejaký spoločenský večierok, pričom často vozili „nezletilé“ osoby, dievčatá. Popritom keďže nevedeli šoférovať, riadiť tieto luxusné autá, ich rozbíjali. A keď aj v tých autách niečo pekné našli, tak si to jednoducho zobrali. Začal obrovský tlak vo Veľkej Británii a žiadala verejnosť, lebo trestných činov bolo veľmi veľa, aby všetci títo mladí ľudia boli okamžite poslaní do väzenia, pokiaľ možno, na doživotie, preháňam, pretože vždy je tu tendencia verejnosti žiadať tie najprísnejšie tresty pri každej jednej veci. Vtedy si ľudia podľa môjho názoru vedeli poradiť s touto myšlienkou. A presadili si ju. Sadli a povedali, čo sa stane, a to chcem reagovať na niektorého z predrečníkov, ak pošlete 16-, 17-ročného človeka do väzenia, čo sa stane, keď tam pošlete 18- alebo 19-ročného.
Pán poslanec, väzenie, a nerobme si o tom žiadne ilúzie, pretože som navštívil všetky väznice, všetky takéto zariadenia na Slovensku, úplne všetky, mnohé v zahraničí, je vysoká škola kriminality. Je to len a len vysoká škola kriminality. Robme pre to všetko, aby sme neposielali mladých ľudí do väzenia, lebo zväčša sa odtiaľ vracajú s návykmi, vracajú sa už s takou šmuhou na ich verejnom živote, na ich papieroch, že ťažko sa zaraďujú do normálneho života.
Čo teda vymysleli tí Angličania. A by som trošku oponoval filozoficky a potom sa vrátim aj k vášmu návrhu, ktorý ste predložili. Keď prichytili takéhoto mladého zlodeja, ktorý ukradol luxusné auto, ešte niečo z neho ukradol, tak mu povedali: „Môžeš ísť do väzenia, za to je trest väzenia, alebo máš alternatívu, ktorá spočíva v tom, že pôjdeš na trest verejnoprospešnej práce, ktorý spočíva v tomto...“ A teraz dobre počúvajte. Na stanovený počet hodín musel chodiť do jednej garáže, kde štát nakúpil staré vraky áut a zaplatil automechanikov, ktorí spolu s týmito mladými ľuďmi odsúdenými na tento trest museli tieto autá opravovať. Tie autá opravili, tie autá prešli cez technické kontroly a títo mladí ľudia si tie autá potom mohli za pomerne symbolickú sumu odkúpiť. Plus bola druhá podmienka, že si museli urobiť vodičský preukaz. Tento druh trestnej činnosti klesol o 75 %, ako začali robiť túto preventívnu prácu s mladými ľuďmi. Čo by sa stalo, keby všetkých tých, ktorí boli takto prichytení pri krádežiach, poslali do väzenia? No nič, úroveň trestnej činnosti zostane na tej istej úrovni, presne na tej istej úrovni, akurát máme ďalší počet mladých ľudí, ktorí majú obrovský problém do budúcnosti s ich životom, s ich kariérou preto, lebo už sedeli niekde vo väzení.
Ja chápem, že každá novelizácia Trestného zákona, ktorá sa otvorí, vyvoláva u poslancov, u verejných činiteľov pocit, že máme možnosť teraz prísť s nejakým návrhom, pretože domnievame sa všetci podľa mňa veľmi mylne, že trestné právo dokáže riešiť veci, ktoré musí riešiť niekto iný. Čo už vyrieši, pán poslanec, ak zatvoríme mladého človeka, za zabitie psa? Aj ja mám psa a ťažko by som znášal, keby môjho psa niekto týral. Čo už tým vyriešime? Prečo sa nepýtame, ako sa to vôbec môže stať, že niekto je taký, že zoberie psa, zavesí ho niekde na špagát a tlčie ho palicou dovtedy, pokiaľ ho nezabije? Čo je to za človeka, ako ste to vy povedali, ktorý dokáže týrať nielen zviera, ale aj dieťa alebo dokáže týrať svojho príbuzného, človeka. Ale tá podstata nie je v trestnom práve, tá podstata je niekde úplne inde. Prečo skôr nehľadáme nejaké návrhy, nejaké nápady? Hovorme o tom, ako týchto ľudí presvedčiť, že to, čo by mohli urobiť, by bolo naozaj veľmi zlé. Počul som aj návrh, ktorý predložil ďalší pán poslanec. Ja to vnímam tak, že akonáhle je otvorený Trestný zákon, tak je tu snaha to využiť a predložiť nové skutkové podstaty.
Sedí tu ale pani ministerka spravodlivosti, ktorá hoci nie je z oblasti trestného práva, určite potvrdí, že v Európe, ale aj na celom svete tu prevládajú dva trendy. A volajú sa jeden dekriminalizácia a druhý depenalizácia, znižovanie trestov a zužovanie rozsahu konaní, ktoré považujeme za trestné činy. My ideme stále opačnou cestou, stále si myslíme, že trestné právo všetko vyrieši. Trestné právo je ultima ratio, konečný prostriedok, ktorý funguje len vtedy, ak všetko ostatné prestane fungovať. Prosím, nepoužívajme trestné právo na všetko. A budeme ním teraz riešiť všetko? Niečo sa stane ekonomické, je to ekonomický problém, ktorý treba riešiť ekonomickými nástrojmi. My zoberieme trestné právo a používame ho ako nástroj na riešenie. Stane sa niečo v oblasti životného prostredia, zase používame trestné právo. Takto to nejde. Nám potom chýba aj systém v trestnom práve. Meníme Trestný zákonník prakticky ako na bežiacom páse. Je jednou z najčastejšie novelizovaných noriem na Slovensku. A to je zlé, lebo práve v oblasti trestného práva musí byť stabilita, musí byť predvídateľnosť takejto právnej normy.
Preto nemám nič proti tomu, čo ste navrhli, pán poslanec. A určite takýto návrh môže vyvolávať sympatie. Ale tento návrh nič nerieši, nič, pretože ak má niekto v hlave zakódované, že je možné zavesiť psa na špagát a ubiť ho na smrť, ak má niekto zakódované v hlave, že môžem ísť a môžem ublížiť malému dieťaťu, môžem ublížiť dospelému človeku, tak to urobí aj vtedy, ak tam dáte 10 rokov alebo 15 rokov tej sadzby. Čiže treba hľadať tú podstatu niekde úplne inde.
Ja nebudem nikoho prehovárať, aby hlasoval tak alebo onak, naozaj, poslanci v klube strany SMER – sociálna demokracia budú mať voľnosť, lebo je to komplikovaný návrh z hľadiska rozmýšľania, ale uvažujme trochu o tom, nepredháňajme sa v tom, že kto predloží viacej nových skutkových podstát trestných činov, lebo nič nám to nevyrieši.
Iba to som chcel povedať k vášmu návrhu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán podpredseda, nebudem komentovať spôsob riadenia dnešnej schôdze, ani využívať svoje postavenie ako podpredseda a súčasne vystúpiť vystúpením na Národnej rade, ale chcem urobiť jeden procedurálny návrh.
Chcem požiadať celú Národnú radu Slovenskej republiky, aby vám zatlieskala, lebo dnes máte narodeniny. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán podpredseda, opäť ste uplatnili dvojaký meter a budem mať procedurálny návrh. Pretože v mojom prípade ste najskôr nechali prejsť všetky faktické poznámky a povedali ste, že môžem s procedurálnym návrhom vyjsť až po faktických poznámkach. V tomto prípade ste uprednostnili procedurálny návrh pána predsedu parlamentu a nedali ste možnosť vystúpiť, čiže porušili ste rokovák, je to dvojaký meter, poškodzujete opozíciu, pán podpredseda parlamentu. Faktické poznámky mali prejsť a potom mali byť procedurálne, takto ste to urobili v našom prípade. Porušili ste rokovací poriadok. (Potlesk.)

Pán podpredseda, ja nemám procedurálny návrh, len vás žiadam, že som podal procedurálny návrh a žiadam o desaťminútovú prestávku na porovnanie toho, čo povedal pán podpredseda Hrušovský so záznamom. Nič iné nechceme. Nič iné.
Štyrikrát povedal úplne niečo iné, podpredseda parlamentu, ako je napísané. Dopravný priestupok, dopravný prostriedok, ako povedal pán poslanec Mamojka, je to principiálny rozdiel. Chceme korektne podaný pozmeňujúci návrh. Dajte desaťminútovú prestávku a pozrite si to.

Pán podpredseda, nerozumiem celkom vašej argumentácii, pretože došlo k omylu. Podpredseda Národnej rady čítal pozmeňujúci návrh a minimálne v štyroch prípadoch prečítal namiesto "dopravného prostriedku" "dopravný priestupok". Veď to je principiálny rozdiel. Chceme hlasovať o dopravných priestupkoch alebo dopravných prostriedkoch? My len chceme, aby ten návrh bol korektne prednesený tak, ako je napísaný na papieri, pretože platí, že sa musí zhodovať ústny prejav s písomným prejavom, s návrhom, ktorý je predložený.
Nielen ja, ale aj všetci poslanci Národnej rady, ktorí sú tu, určite zaznamenali, čo bolo povedané. A platí ústne, čo bolo povedané. Nechcem nič iné, len podať takýto návrh v korektnej podobe. Samozrejme, o tomto návrhu hlasovať nemôžeme a bolo by úplne najlepšie, lebo zatiaľ, čo si pamätám, minister vnútra podal tri zákony a vždy otváral rozpravu počas hlasovania a domáhal sa rôznych pozmeňujúcich návrhov. Takto nemôže fungovať legislatíva v zásadných veciach.

Ďakujem. Pán podpredseda, ja sa domnievam, že hovorím celkom zrozumiteľne po slovensky. Takže ešte raz, žiadam vás o vyhlásenie 10-minútovej prestávky, v ktorej porovnáte vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady Hrušovského s tým, čo je napísané na papieri. My nemôžeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu, lebo pán podpredseda Národnej rady Hrušovský čítal úplne niečo iné, ako je napísané na papieri. Urobte to, prosím, a bude kľud. Desaťminútová prestávka, porovnajte vystúpenie, záznam s tým, čo povedal pán Hrušovský a pochopíte, že pán podpredseda Hrušovský nečítal to, čo je napísané.
A žiadame ešte raz o predloženie toho istého pozmeňujúceho návrhu, je to korektný, normálny návrh, lebo nemôžeme o tom hlasovať.