Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Maďarič, pani ministerka má mandát, pani ministerka teraz potrebuje podporu na posun tohto vládneho návrhu zákona do druhého čítania, ktorý aj bude mať. Pani ministerka tiež nemá patent na rozum, nikdy to nepovedala. Čaká od nás vylepšenie tohto zákona, tomu sa nebráni, my sme k tomu podali ruku a budeme sa snažiť tie pochybnosti, ktoré máme k tomuto návrhu zákona, odstrániť, vylepšiť.
A čo sa týka toho, že či keď sa vráti SMER, alebo nie, viete, to som myslel fakt žartom. Dúfam, že sa to nestane, ale skôr som mal na mysli to, aby sme vytvorili takú novelu alebo taký systém fungovania prokuratúry, ktorá sa nemusí stále a stále meniť zmenou vlády.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem s tým, ako skončila svoje prvé vystúpenie pani ministerka, kde povedala, že verí tomu, že Národná rada schváli potrebnú zmenu v systéme prokuratúry. Ja za seba aj za poslanecký klub MOST - HÍD môžem povedať, že áno, schválime zmenu, ktorá je potrebná, lebo prokuratúra nefunguje tak, ako chceme. A pod tým, ako chceme, si teraz nepredstavujem koaličnú väčšinu, ale všeobecne akoby chcela spoločnosť, aby prokuratúra fungovala. Dúfam, že na tom sa asi zhodneme aj tu s prítomnou opozíciou. Ale na druhej strane, niektoré navrhnuté riešenia vo mne vyvolávajú rozpaky. Keď som prvýkrát čítal ten návrh zákona ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním, tak som viac škrtal a pripomienkoval ako čítal. No, ale je to živý materiál, absolútne už nejaká iná forma došla sem do Národnej rady a dúfam, že v tom druhom čítaní nájdeme aj spoločnú reč aj na tie problémové body.
Poprosím každého, aby nehľadal v mojom vystúpení niečo také odmietavé, že som voči nejakým zmenám, ale skôr možnosť vylepšenia tohto návrhu. A aspoň vidíte, že my, koaliční poslanci, nehlasujeme ako bábky, ale máme svoj názor a ten názor si presadzujeme v Národnej rade. Ja som nesmierne rád, jeden novinár sa ma dnes spýtal, že či nepovažujem za problém, že keď prídu vládne návrhy zákona, tak potom nie sú schválené v takej forme ako prišli, ale proste ich parlament niekedy rozoberá, že nepovažujem to za problém vôbec a teším sa tomu, že poslanci máme možnosť tvoriť, zlepšiť návrhy, ktoré idú z vlády. Ale sú to také problémy, ktoré chcem pomenovať, že za taký základný problém považujem, že chystáme riešenia, ktoré, keď sa obráti karta, tak môžu zmariť celý cieľ. Dúfam, že to nebude SMER, ale lebo boli tu aj v minulosti také zmeny, ktoré sme mysleli čo v najlepšom.
Uvediem taký príklad, že minister spravodlivosti môže vymenovať za predsedu súdu jedného z prvých troch uchádzačov, čo sme v období za druhej Dzurindovej vlády kritizovali, keď to išlo do legislatívneho procesu. Ten návrh aj prešiel potom a vysvitlo, že nebol to dobrý krok, lebo za následného ministra spravodlivosti sa nám to vypomstilo. A podotýkam, že aj v tomto návrhu je takéto riešenie, že z prvých troch budeme môcť vybrať, no a nemusí sa nám to páčiť, keď, povedzme, bude v ministerskom kresle. Kde je pán poslanec Madej? Ja som to hovoril, že ho budem často spomínať vo svojom vystúpení, že proste môžme zmariť ten cieľ, ktorý sledujeme s touto novelou.
Za ďalší problém považujem to a to je také systémové riešenie, že právni čakatelia prokuratúry, je vypracovaný dobrý fungujúci systém prípravy na prax. To nie je problém, asi sa zhodnem aj s pani ministerkou, že ten systém je dobrý. Problém máme s procesom výberu vymenovávania, tak zmeňme to. Mám problém, že ideme zmeniť celý status právnych čakateľov prokuratúry, pritom s tým nemáme problém. Problém máme s tým, že ako sa vyberajú títo čakatelia, že to je netransparentné, že tam je rodinkárstvo, tak zmeňme to, alebo keď zmeníme celý status právneho čakateľstva, no proste tých kandidátov na post prokurátora, tak zabezpečíme ten odborný rast s tým, že keď spravia skúšku, sú vybraní za prokurátorov, vymenovaní za prokurátorov, tak na druhý deň bude vedieť tú funkciu vykonávať, obstojí. Lebo, keď zoberieme ľudí z prostredia mimo prokuratúry, zvíťazí v konkurze a na druhý deň má pojednávať nejakú ťažkú vec, tak neviem proste, či ten človek bude mať takú dostatočnú odbornú..., ale proste tie nuansy, ktoré potrebuje pre výkon tej funkcie ešte nebude mať v malíčku. No vytvorme systém, aby sme toto zabezpečili.
Tiež sa mi nepáčia také maličkosti, ktoré len uvediem, že uvádzať uchádzačov, určitý okruh blízkych osôb, je to tam v zákone. Mne tam chýba, povedzme, prečo by tam nemali potom uvádzať, že sú synmi politika, predsedu vlády, poslanca Národnej rady, lebo tam tiež môže sa vytvárať určité rodinkárstvo. Nepovažujem takýto výpočet, taxatívny výpočet za dobrý. Budeme sa snažiť nájsť riešenie, ktoré by nebolo taxatívnym vymedzením, ale nejakým všeobecným. Tiež sa mi nepáči, že musia tam vyvracať anonymné oznámenia. To už ideme na štýl udavačstva, že keď niekto podá na niekoho nejaké anonymné oznámenie, že proste ty si pôsobil tam a tam, alebo neviem akého rázu budú tie oznámenia, že bude musieť pred komisiou to vyvracať, alebo obhajovať.
Ďalším takýmto problematickým bodom je zverejňovanie všetkého. No zverejňovať transparentnosť zďaleka hlavne pri trestných veciach nie je všeliek, zďaleka nie je všeliek. Aspoň, že už vypadlo to, že musia sa zverejňovať aj neprávoplatné rozhodnutia, lebo to by som už považoval za fakt neprijateľné z mojej strany. Hľadajme riešenie, že čo zverejniť. Áno, je tam formulácia, že by sa nemali zverejňovať veci, ktoré by mohli ohroziť samotné trestné konanie, ale predsa len, koľko vecí, kde prokurátor podá obžalobu skončí právoplatným odsúdením páchateľa. Ja som aj advokát, ja viem, že koľko. Ideme perzekvovať ľudí, lebo nestačí to, že tam zaškrtneme meno, priezvisko, dáme tam iniciály, ale z bydliska, z výkonu funkcie alebo z toho skutkového stavu je jasné, vydedukovateľné, že koho sa to týka. Čiže tu by som, nie som proti zverejňovaniu rozhodnutí prokuratúry, ale nie všeobecne. Jednak, že nikde to vo svete nie je, ale predsa len na Slovensku máme v niektorých veciach také špecifické postavenie a môže stransparentnenie a zverejňovanie niektorých rozhodnutí napomôcť k tomu, aby sme mali aj v oblasti prokuratúry poriadok.
Zákaz negatívnych pokynov. No, chceli sme to zrušiť. Ideme to zrušiť, ale vytvorili sme z toho taký fetiš, taký všeliek. No, podľa štatistiky bolo celkovo vydaných tri, štyri takýchto negatívnych pokynov. Tri? No samozrejme, lebo to musí byť v spise, ale poznatky sú iné. Poznatky sú také, že áno, tých negatívnych pokynov bolo oveľa viac a udiali sa ústne, čo je síce nezákonné, ale udiali sa. Vieme o nich a práve toto by sme mali obmedziť, aby ani takéto ústne negatívne pokyny nemohli byť. A nie v jednom prípade ten negatívny pokyn alebo ten pokyn pre toho druhého prokurátora ide z radov nadriadených prokurátorov. Ide z radu "nadriadených prokurátorov", ktorý je taký istý prokurátor, len proste už je starší, alebo má väčší vplyv v rámci prokuratúry a pošepká svojmu kolegovi, že, počúvaj, tam by si mohol takto a takto rozhodnúť. A ten, bohužiaľ, ten prokurátor v niektorých prípadoch vyhovie. Čiže týmto možnostiam zabráňme a nie všeobecne, ako dajme tomu, že nebudú negatívne pokyny a potom bude všetko už v poriadku, lebo to nebude fungovať.
Záver. Podporíme tento vládny návrh zákona v prvom čítaní, ale chceme, ako už tu pani ministerka naznačila, aby sa odstránili všetky sporné body, chyby, aby sme prijali takú novelu, ktorá rieši problém, ktorý máme a nie evokuje k tomu, že, no, máme nejaké riešenia, ale problém to nerieši. A hlavne chcem mať novelu, ktorá prežuje aj prípadnú parlamentnú väčšinu SMER-u.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. V mene svojom, ako, ako aj v mene ďalších dvoch predkladateľov, navrhovateľov tohto návrhu zákona, beriem späť tento návrh novely zákona. (Potlesk.)

Pán poslanec Jasaň, u mňa premena nenastala, lebo ja si myslím, že keď človek je zamestnaný v súkromnej bezpečnostnej službe, to je výkon určitého zamestnania, povolania, ja si myslím, že keď má zastávať takúto pozíciu, povedzme, v banke, bude strážiť so zbraňou, to už on má pri sebe 24 hodín denne zbraň, to už považujem troška za adekvátne, aby sa podrobil nejakému vyšetreniu, ale tu skôr máme na mysli ľudí, ktorí raz za rok vytiahnu svoju zbraň. Však pozrite sa, skoro 40 % poľovníkov alebo členov poľovníckeho zväzu má viac ako 50 rokov veku. Vlastnia zbrane 20, 30 a niektorí až 40 rokov. V živote nič nevyviedli tou zbraňou, neboli nikdy riešení a teraz, dobre, majú ísť na psychologické testy. Bral by som to. Nech idú na tie psychologické testy, kebyže to má význam, kebyže vieme zabrániť nejakým tragédiám. Ale ono to nie je, bohužiaľ, tak. Bol by som veľmi rád, kebyže vieme nájsť také vyšetrenie, také metódy, ktorými vieme identifikovať, že u toho človeka môže nastať skrat, ktorý proste ho zmení tak, že bude páchať ohavný trestný čin. Ale toto nevieme, to je len taká dobrá pozlátka, že je psychologický test. Nerieši to, bohužiaľ.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, na začiatku svojho vystúpenia chcem povedať, že v zmysle ústavného zákona č. 350/2004 Z. z. v článku VI, musím oznámiť svoj osobný záujem. Som držiteľom zbrojného preukazu, ktorý ma oprávňuje vlastniť krátku guľovú zbraň a ju nosiť, ako aj vlastniť zbraň na poľovnícke účely. Ale napriek tejto skutočnosti nemám problém hlasovať za návrhy, ktoré sprísnia vlastnenie a držanie zbrane a streliva alebo predpíšu držiteľom zbrojného preukazu určité povinnosti, čo potvrdzujú aj potom moje návrhy, ktoré zaznejú v tomto mojom príspevku, ale, podotýkam, len také obmedzenia, také sprísnenia, také povinnosti, ktoré majú zmysel, sledujú legitímny cieľ a nielen populisticky nakŕmia určitú časť verejnosti bez efektívneho výsledku.
Predkladaná novela zákona o zbraniach a strelive je dobrá novela, dobrá reakcia na smutné udalosti, ktoré sa udiali v Devínskej Novej Vsi, ale je to len reakcia pôsobivá pre verejnosť, ale riešením to nie je. To nie je riešenie pre danú problematiku. Je mizivá šanca, že keď prijmeme túto novelu, že na druhý deň po účinnosti tohto zákona, po aplikácii tohto zákona nemôže dôjsť k ďalšej takejto podobnej smutnej udalosti. Preto keď aj prijmeme tento zákon v takom stave, ako je predložený, bude len krásnou fajkou v kolónke, že sme niečo urobili, ale pritom budeme mať jasno v tom, že problém sme nevyriešili, lebo toto nie je vyriešenie problému, s ktorým sme sa stretli, s ktorým musíme rátať.
Ak by sme sa chceli vyhnúť tragédiám, vychádzajúc z tejto koncepcie, z takej myšlienky, by sme asi 170 000 držiteľov zbrojných preukazov potrebovali mať každý deň pod drobnohľadom psychológov. To sa, samozrejme, nedá. Tak čo ideme riešiť? Ba dokonca ideme opačným smerom, lebo zákon predpisuje, že ak psychológ zistí zmenu psychologického stavu držiteľa zbrojného preukazu, je povinný to oznámiť policajnému útvaru do 5 dní, a nie okamžite. Čiže viem o zmenenom psychologickom stave držiteľa zbrojného preukazu a mám 5 dní na to, aby som to oznámil. Čo keď ešte niečo vyparatí za ten čas? Tak zákon mi dáva absolútne alibi, lebo keď dodržím tých 5 dní, žiadna sankcia mi nehrozí. Ale v dnešnom platnom právnom predpise § 20 pritom je, že lekár ak zistí zmenu zdravotného stavu, aj psychologického stavu, tak to musí okamžite oznámiť, čo považujem za adekvátne. A taktiež táto novela dáva možnosť, keď policajný orgán zistí, že človek už nie je zdravotne, čiže aj duševne, spôsobilý držať zbraň a strelivo, tak dostane primeranú lehotu, ako píše zákon, na to, aby doniesol nový posudok od lekára alebo od psychológa, ale inak zasiahnuť nevieme. Čiže keď, prepáčte, laickým slovom, človeku preskočilo, sa o tom dozviem, tak táto novela nerieši to, okamžite aby sme mu zadržali zbraň, aby ňou nemohol disponovať, ale dáme mu primeranú lehotu na to, aby doniesol lekársky posudok. Samozrejme, to tiež nemáme doriešené, že keď nepochodí u jedného psychológa, že nemôže ísť k ďalšiemu a ďalšiemu, kým nenájde sa nejaký dobrodruh, ktorý mu to potvrdenie dá, možno ho ešte ani neuvidí.
Ďalej, čo sa týka tohto, tých psychologických posudkov. Viete, ten psychologický posudok trvá minimálne 5 hodín, ako mi bolo povedané. Koľko je klinických psychológov, ktorí to budú vedieť robiť na Slovensku? Držiteľov zbrojných preukazov je asi nejakých 170 000. Máme nejakých 240 pracovných dní v roku, x klinických psychológov, ktorí ešte budú musieť zo zákona vyšetrovať aj vodičov nákladných motorových vozidiel, a ešte zo zákona ďalších a ďalšiu skupinu ľudí. Však to ani matematicky nevychádza, aby to stihli za 5 rokov alebo za 10. No budú robiť každý deň, nebudú mať ani péenky, ani dovolenky. A oni majú ešte aj inú prácu, okrem toho aby robili psychologické posudky v zmysle zákonov. A keď budeme rátať s tým, že zvládnu dvoch za deň, tak to už fakt na čo to budú robiť, lebo hovorím, že 5 až 6 hodín minimálne to trvá? Ale hovorím, že nechápem tú filozofiu, že dnešný právny stav je taký, že okamžite treba upovedomiť policajný útvar o tom, že niekto je zdravotne nespôsobilý držať a vlastniť zbraň a strelivo a narábať s ňou a tuto sú päťdňové lehoty, tu sú primerané lehoty, absolútna vágnosť, lebo ja si myslím, že keď, prepáčte za výraz, niekomu preskočí, tak v momente má zasiahnuť polícia, v momente máme dať právomoc polícii, aby vedeli zaistiť zbrane a strelivo u tohto takého držiteľa. Až potom, keď on preukáže a donesie lekársky posudok alebo posudok psychológa, že je spôsobilý na držanie zbrane a streliva, to zaistenie môžeme kľudne zrušiť, nie skôr. Toto by nám malo vychádzať z tej tragédie, že keď sa o niečom dozvieme podozrivom, aby sme okamžite vedeli zasiahnuť, a žiadne päťdňové lehoty? Čo všetko možné je vystrájať za 5 dní? Čiže nechápem túto logiku.
Preto si myslím, že táto novela nie je dobrá, je nekoncepčná a, by som povedal, v niektorých veciach ideme naspäť, lebo ja fakt si na rozdiel od vás, pán minister, myslím, že treba zaviesť okamžitú možnosť zaistenia zbrane, lebo inak by sme len fakt šikanovali tých, ktorí celý život dodržiavajú zákony, v ničom sa neprevinili a budú musieť sa podrobiť vyšetreniu, ktoré nám aj tak nepomôže v tejto veci, lebo jeden deň idete na vyšetrenie, budete absolútne najschopnejší človek, čo sa týka vášho psychologického stavu na držanie zbrane a streliva, a na druhý deň môže u vás nastať skrat, aby ste vysvetľovali. Stratíte prácu, žena vás podvedie, je úmrtie v rodine, hocičo, také vonkajšie vplyvy, ktoré neviete emocionálne spracovať. To u vás vyvolá skrat, a sa správate absolútne inak a môžete vyviesť aj to, čo by ste ešte deň predtým nevyviedli, ktorý u vás ten psychológ nenašiel. A, samozrejme, psychológ ani nemá nejakú zodpovednosť za to, že keď dá človeku ten svoj posudok pozitívny, že niečo nevyvedie, že ty si nekonal odborne a že uvalím na teba nejakú sankciu. Jednak v zákone to nie je, ale každý odborník povie, že to ani nie je možné, aby sme ho brali na zodpovednosť, lebo on zodpovedá za to, že v ten deň prišiel a v ten deň bol v takom psychologickom rozpoložení, že mu dal pozitívny posudok, že môže vlastniť a držať zbraň a strelivo.
A bol tu aj pán poslanec Chaban a ďalší poslanci, ale aj celý zdravotnícky výbor, ktorý je, ja si myslím, odborne fundovaný v rámci zákonodarného zboru, aby posúdil takéto zákony, takéto paragrafy, takéto normy. A ja som včera počúval rozpravu, čo sa tu rozprávalo, že to neexistuje, aby nám to pomohlo v tej veci, čo fakt chceme riešiť, aby nám nejakí blázni nechodili so zbraňami, aby ľudia, ktorí duševne nie sú spôsobilí, nemohli vlastniť zbraň ani strelivo. lebo jeden deň ste, druhý deň nie ste. My máme obmedziť niečo iné.
Neviem súhlasiť ani s tým, že držiteľ zbrojného preukazu bude povinný umožniť policajnému útvaru vstup do obydlia za účelom kontroly zbrane, lebo nie sú tam žiadne podmienky, nieže spravili ste nejaký priestupok alebo nejaký prehrešok, porušíte nejakú povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona. Proste vám zazvonia, vy ich musíte okamžite vpustiť dovnútra a ukázať vaše zbrane. A môžu vám to robiť každý deň, každú hodinu, lebo žiadne obmedzenie tam nie je. A toto už považujem za neprimerané.
A tiež mám vážne pochybnosti o ústavnosti bodu 16, ktorý podľa mňa obmedzuje výkon vlastníckeho práva. Ústava v čl. 20 ods. 4 hovorí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Nevyhnutná miera tu je, verejný záujem tiež, na základe zákona, áno, ale primeraná náhrada chýba. Aj keby štát priznal nejakú primeranú náhradu tomu, komu obmedzíme vlastniť, proste výkon vlastníckeho práva nič nevyrieši, lebo človek bude mať v úschove svoj samopal niekde na strelnici. Ale ide na strelnicu. Povie, že si ide zastrieľať, vyberie si svoju zbraň, už má voľnú dispozíciu. A kto a ako mu zabráni, aby neopustil areál strelnice a išiel, kam sa mu zachce? Tu sú tiež také riešenia, že na papieri to dobre vyzerá, ale keď ja chcem spáchať s legálne držanou zbraňou, so samopalom, ktorý musím mať povinne v úschove, na strelnici, trestný čin, tak zákon, papier, mi v tom, bohužiaľ, nezabráni. Riešme to, aby to nebolo možné, a nie to, že dáme to do zákona. A fakticky hovorím, že v reálnom živote to neobstojí. Preto si myslím, že je to taký populizmus, že, O. K., odfajknem to. Samozrejme, pán minister, ja vám verím, že máte dobrý úmysel niečo s tým spraviť. Ale verte mi, ja ho mám tiež. Ale ja si myslím a som o tom presvedčený, že toto riešením nie je, lebo uviedol som vám tých 5 dní. Dobre, dajme im do úschovy zbraň, ale tá zbraň nebude pripútaná nejakou reťazou k tej strelnici. Chytí ju človek, odíde. A, bohužiaľ, dochádza ku skratom aj medzi príslušníkmi ozbrojených zložiek. A oni sú predsa len pod drobnejším dohľadom lekárov. A tam sa stáva to, proste čomu nevieme zabrániť. Však prednedávnom bol ten prípad toho policajta, ktorý strieľal na ulici. No také veci sa stávajú, bohužiaľ. Ale riešením toto nie je. Hľadajme riešenie, ktoré by mohlo byť. Nechcem rozprávať o tom, že keď človek chce spáchať trestný čin a plánuje to, tak, samozrejme, plánuje to, a keď to plánuje so zbraňou, tak plánuje to s nelegálnou zbraňou, a nie s legálnou. Keď chce spáchať trestný čin s legálnou zbraňou, tak v stopercentných prípadoch je to nejaký skrat, ktorý sa nedá predvídať.
A čo mi ešte vadí na tejto novele. Proste nezabráni tým prípadom, ktoré, vieme povedať, sú zneužitím zákona. Zo športových klubov máme tu niektorých. A som sa rozprával s viacerými členmi športových streleckých klubov, nie som členom žiadneho športového streleckého klubu. A oni tiež si vedie predstaviť, aby došlo k sprísneniu zákona v tomto smere. Neviem to ani odhadnúť, nemám nijaké štatistiky, to sa ani nedá zistiť, to by sme museli fakt ľudí preveriť, koľko je ľudí, ktorí vlastnia zbrane na základe toho, že sú členmi nejakého športovo-streleckého klubu, tam len pro forma. Aj Harman bol taký. Proste zapíšu sa, dajú im nejaké potvrdenie a už môžu si vybaviť nákupné povolenie a kúpiť si aj samopal vzor 58, síce upravený na jednotlivé strely. Ten človek nemá ani nijaký vzťah, nemá elementárnu zodpovednosť, nemá úctu, že to je zbraň, ktorá môže ublížiť, lebo na strelnicu nechodí, len tam je proste zapísaný. Toto upravme. Ale koľko je tých ľudí, ktorí absolútne nemajú žiaden vzťah k zbrani, sú len napísaní, že sú v nejakom streleckom klube? Ja chcem obmedziť toto, aby sme toto nepovolili, aby ako u poľovníkov, ktorí sa podrobujú povinným streleckým previerkam, boli aj u nich takéto povinnosti a jednak aby nebolo možné vydávať pro forma povolenia na nákup človeku, lebo je členom nejakého streleckého klubu, možno ani nevie, kde ním je a aký názov má ten klub.
A taktiež považujem tento náš dnes platný zákon o zbraniach a strelive za veľmi liberálny. Je to veľmi liberálny zákon, a hlavne liberálny v tom, ako ľahko je možné vybaviť povolenie na nosenie zbrane. Ja tiež mám povolenie nosiť zbraň. Viete, čo to znamená? Môžem nosiť pri sebe stále zbraň natiahnutú, náboj v komore, ktorá mi umožní okamžite strieľať. Ale koľko takýchto povolení je vydaných, na základe čoho? Toto obmedzme, lebo kým ja mám právo držať zbraň na poľovnícke účely alebo držať zbraň pre ochranu majetku alebo života, tak tú zbraň musím držať tam, kde ju mám zapísanú, v zbrojnom preukaze. Alebo keď idem na poľovačku, tak vtedy ju môžem vytiahnuť, a nemôžem ju stále nosiť pri sebe, nenabitú, a v momente, keď ma pristihnú s tým, že mám pri sebe zbraň vtedy, keď nemám ju mať, už som postihnuteľný. Čiže upravme, sprísnime možnosť nadobudnúť povolenie nosiť zbraň.
Tiež som za to, keď človek prvýkrát požiada o zbrojný preukaz, aby išiel, aby to bolo povinné, na psychologické prešetrenie. Ale je to aj teraz tak, že je to na vašom obvodnom lekárovi. Vy musíte doniesť lekárske potvrdenie, že ste spôsobilý. A to je váš lekár, má tam vašu zdravotnú kartu. Však vás pozná. Keď vie, že niečo také tam vo vašom zdravotnom stave je, tak vás tam pošle. Alebo zoberie na seba tú zodpovednosť? To už je, bohužiaľ, na ňom. Ale tu by som dal, že povinne nech tam idú tí ľudia. A ja by som bol za to, kto z nich ho neabsolvoval, aby naň išiel. Dajme také prechodné ustanovenie, kto ho ešte neabsolvoval a už je držiteľom zbrojného preukazu, tak nech ten je povinný absolvovať ho raz, pán poslanec povedal, že nejaké percento to bolo, čo neprešlo vtedy, keď bol platný takýto zákon, nech vyfiltrujeme takýchto ľudí. Ja som za to, lebo vieme vyfiltrovať takých, ktorých zdravotný stav už je od narodenia alebo od nadobudnutia plnoletosti taký, na základe ktorého by sme proste nemali umožniť, aby držal niekto zbraň a strelivo.
Na záver, pán minister, poprosím vás, aby ste nerozprávali v tom smere, na koho strane sme, že zastávam nejakú lobistickú skupinu, lebo potom môžem povedať, že, viete, je to ako s tým vaším zákonom, pri ktorom každý vám hovorí okrem vás a ešte vašich straníckych kolegov z KDH, že nič nerieši, len akurát dohadzuje veľmi dobrý kšeft klinickým psychológom, koho záujmy zastupujeme, či sme na strane potenciálnych obetí. Ja ako držiteľ zbrane tiež som potenciálna obeť. Proste viem aj ja použiť takéto expresívne výrazy a podobné urážky, vydierania. Toto nepovažujem za dobré, lebo to odďaľuje možnosť nájsť riešenia problémov, ktoré chceme vyriešiť.
V médiách ste, to je môj záver už, položili takú otázku, či zavážia záujmy poľovníkov alebo športových strelcov, alebo verejnosti. Áno, samozrejme, zavážia záujmy verejnosti, lebo ja som na strane riešení problematiky, a nie ľahkého populizmu. A tento zákon riešením nie je. Ja som za správne riešenia. Keď prídete s takýmto návrhom, ja ho veľmi vrelo podporím. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak rozprava bola podľa očakávania bujará, miestami som mal pocit, prepáčte za ten výraz alebo za to, čo poviem, ale miestami som mal fakt pocit, že sedím v Maďarskom parlamente. Musel som sa pozrieť, či to je dvojkríž, lebo vystúpenia, obsah tých vystúpení smerovalo akoby poslancom alebo zákonodarnému zboru Maďarskej republiky. Povedali to aj niektorí poslanci, ktorí reagovali vo faktických poznámkach. My tu sme zákonodarný zbor Slovenskej republiky, my vieme zmeniť zákony, ktoré prijíma táto Národná rada a nevieme zmeniť maďarský zákon.
Často tu padla otázka, že neuznávaní účinkov, čo to je. Tak v prvom rade ja vám poviem, že ja nerozumiem tomu dnes platnému zákonu vo viacerých fázach. Jedna taká pikoška, tam je predpis, že kto nadobudne štátne občianstvo cudzieho štátu, musí to ohlásiť. Keď to neohlási, tak v správnom konaní my mu vyrúbime pokutu. Ale však to on už je potom cudzí štátny občan, lebo stratil slovenské štátne občianstvo. Čo to je za schizofréniu?
Ale vrátim sa k tomu neuznaniu účinku, aké sú to účinky, aké účinky vyvolá nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva. Vieme. Ja som to podrobne vysvetlil na ústavnoprávnom výbore, nejdem to zopakovať, vtedy ani pán poslanec Procházka, predseda ústavnoprávneho výboru nemal protiargumenty. Asi sa odvtedy jeho názor alebo ľady sa pohli, alebo jeho názor sa zmenil, ale som schopný to zopakovať a vysvetliť, keď ma o to požiadate. Ale čo je veľmi dôležité, že viackrát tu odznelo, aj teraz pán poslanec Podmanický povedal, že ten Orbánov zákon skončil fiaskom. Koľko ľudí maďarskej národnosti, občanov Slovenskej republiky požiadalo o maďarské štátne občianstvo? No neviem, ale bude to nejaké minimum, ale robíte službu s týmto, aj s tým proti zákonom, ale aj dnešným vaším postojom Orbánovi takú službu, ktorú vám asi nebude môcť zaplatiť ani do konca života. Lebo ten zákon, o ten zákon nikto neprejavil záujem. Ale robíte mu tu reklamu, skôr či neskôr sa potom môže na tú reklamu niekto chytiť.
Nik z občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti neprosil o takúto možnosť Maďarskú republiku. Robí sa z toho cirkus, ako sa robil cirkus okolo statusového zákona. Aký bol výsledok? Ten tiež skončil fiaskom, koľko ľudí o to požiadalo? Aké boli negatívne dopady na Slovensku, pre Slovensko vyplývajúc z toho krajanského zákona? Nič, len sa robil zbytočný cirkus a sa zastrašovali ľudia.
Nuž, koľkože, koľko ľudí požiadalo? Akú hrozbu, o akej hrozbe rozprávame? Však nie je o to záujem. Ja tiež osobne o to nebudem žiadať, ani som nežiadal o status zahraničného Maďara, ale nik, ani neviem, že by žiadal z môjho okolia niekto o maďarské štátne občianstvo, ale ak niekto predsa len bude chcieť, prečo ho za to budeme trestať. To ja neviem pochopiť, keď žijeme v 21. storočí.
Ak, aj prejde ten zákon, novela alebo pozmeňujúci návrh pána poslanca Matoviča, tak budeme trestať ďalej. Preto ja súhlasím s pánom poslancom Kubovičom, že keď prejde ten pozmeňujúci návrh pána Matoviča, tak lepšie je ten zákon stiahnuť, ako by sme pokračovali v tej schizofrénii, že máme tu dve skupiny občanov. Jedna skupina, ktorá mohla nadobudnúť a aj má cudzie štátne občianstvo, to je pred tou Ficovou novelou a druhá skupina obyvateľstva našej republiky, ktorá už nemôže nadobudnúť, ale ani nemôže mať druhé štátne občianstvo, lebo keď o to požiada, získa, tak bude za to potrestaný s tým, že proti svojej vôli stratí slovenské štátne občianstvo.
Neviem, koľkí ste obhajovali tú poslednú novelu z dielne Ficovej vlády, zákon o štátnom občianstve. Predsa len tu je nejaká schizofrénia, však pozrite sa, čo je v prvom čítaní, z rúk ktorých poslancov. Z rúk poslancov SMER-u. Chcú zmeniť vlastný zákon. Tak potom je ten zákon dobrý alebo nie je dobrý? No, je to dobrý alebo nie je? Tak asi nie je dobrý, keď to treba vylepšiť. No, no, ale keď vylepšujem niečo, tak vylepšujem kvôli tomu, lebo asi nie je dobrý. No, tak si to priznajte už.
Čo sa týka pána poslanca Matoviča a jeho bonmotov, nie je tu, ale určite mu to veľmi radi poviete. Čo sa týka biznisu a poľovačiek, ukázal, že je to jedna, jedna. Žiadna jedna, nejedna nie je. Ja podnikám a ako advokát moji partneri, moji klienti sú spokojní, lebo som korektný, sú spokojní s mojimi službami. Neviem, či to vedia povedať aj klienti alebo zamestnanci pána poslanca Matoviča. Treba sa ich spýtať.
Tiež poľujem, áno to je tiež pravda. Poľujem s rôznymi ľuďmi, ale nehľadím na to, že akej sú národnosti, akú majú farbu pleti, vierovyznanie, akú majú politickú príslušnosť. Ľudsky s nimi dobre vychádzam, tak s nimi poľujem. Poľujem po celom svete. Ale viete, deň predtým ako s nimi idem poľovať, im nepľujem do očí a nekydám na nich. Mám s nimi korektný vzťah od začiatku po koniec. A nejdem sa nimi bratríčkovať, keď mi to vyhovie, keď mi to nevyhovie. Jeden deň útok ide od pána Matoviča na túto stranu, druhý deň na túto a vy ho obhajujete. Dobre. Viete len, ja mám tiež rád jasno vo veciach.
Takže, zhrniem to. Ja si myslím, že keď chceme urobiť za dosť, čomu sme sa zaviazali v koaličnej zmluve v programovom vyhlásení vlády, tak máme spraviť zmenu. Máme odstrániť, eliminovať negatívne účinky tej poslednej novely zákona o štátnom občianstve. A vieme to urobiť len tak, ako je ten predložený návrh zákona z rúk troch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak rozprava bola podľa očakávania bujará, miestami som mal pocit, prepáčte za ten výraz alebo za to, čo poviem, ale miestami som mal fakt pocit, že sedím v Maďarskom parlamente. Musel som sa pozrieť, či to je dvojkríž, lebo vystúpenia, obsah tých vystúpení smerovalo akoby poslancom alebo zákonodarnému zboru Maďarskej republiky. Povedali to aj niektorí poslanci, ktorí reagovali vo faktických poznámkach. My tu sme zákonodarný zbor Slovenskej republiky, my vieme zmeniť zákony, ktoré prijíma táto Národná rada a nevieme zmeniť maďarský zákon.
Často tu padla otázka, že neuznávaní účinkov, čo to je. Tak v prvom rade ja vám poviem, že ja nerozumiem tomu dnes platnému zákonu vo viacerých fázach. Jedna taká pikoška, tam je predpis, že kto nadobudne štátne občianstvo cudzieho štátu, musí to ohlásiť. Keď to neohlási, tak v správnom konaní my mu vyrúbime pokutu. Ale však to on už je potom cudzí štátny občan, lebo stratil slovenské štátne občianstvo. Čo to je za schizofréniu?
Ale vrátim sa k tomu neuznaniu účinku, aké sú to účinky, aké účinky vyvolá nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva. Vieme. Ja som to podrobne vysvetlil na ústavnoprávnom výbore, nejdem to zopakovať, vtedy ani pán poslanec Procházka, predseda ústavnoprávneho výboru nemal protiargumenty. Asi sa odvtedy jeho názor alebo ľady sa pohli, alebo jeho názor sa zmenil, ale som schopný to zopakovať a vysvetliť, keď ma o to požiadate. Ale čo je veľmi dôležité, že viackrát tu odznelo, aj teraz pán poslanec Podmanický povedal, že ten Orbánov zákon skončil fiaskom. Koľko ľudí maďarskej národnosti, občanov Slovenskej republiky požiadalo o maďarské štátne občianstvo? No neviem, ale bude to nejaké minimum, ale robíte službu s týmto, aj s tým proti zákonom, ale aj dnešným vaším postojom Orbánovi takú službu, ktorú vám asi nebude môcť zaplatiť ani do konca života. Lebo ten zákon, o ten zákon nikto neprejavil záujem. Ale robíte mu tu reklamu, skôr či neskôr sa potom môže na tú reklamu niekto chytiť.
Nik z občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti neprosil o takúto možnosť Maďarskú republiku. Robí sa z toho cirkus, ako sa robil cirkus okolo statusového zákona. Aký bol výsledok? Ten tiež skončil fiaskom, koľko ľudí o to požiadalo? Aké boli negatívne dopady na Slovensku, pre Slovensko vyplývajúc z toho krajanského zákona? Nič, len sa robil zbytočný cirkus a sa zastrašovali ľudia.
Nuž, koľkože, koľko ľudí požiadalo? Akú hrozbu, o akej hrozbe rozprávame? Však nie je o to záujem. Ja tiež osobne o to nebudem žiadať, ani som nežiadal o status zahraničného Maďara, ale nik, ani neviem, že by žiadal z môjho okolia niekto o maďarské štátne občianstvo, ale ak niekto predsa len bude chcieť, prečo ho za to budeme trestať. To ja neviem pochopiť, keď žijeme v 21. storočí.
Ak, aj prejde ten zákon, novela alebo pozmeňujúci návrh pána poslanca Matoviča, tak budeme trestať ďalej. Preto ja súhlasím s pánom poslancom Kubovičom, že keď prejde ten pozmeňujúci návrh pána Matoviča, tak lepšie je ten zákon stiahnuť, ako by sme pokračovali v tej schizofrénii, že máme tu dve skupiny občanov. Jedna skupina, ktorá mohla nadobudnúť a aj má cudzie štátne občianstvo, to je pred tou Ficovou novelou a druhá skupina obyvateľstva našej republiky, ktorá už nemôže nadobudnúť, ale ani nemôže mať druhé štátne občianstvo, lebo keď o to požiada, získa, tak bude za to potrestaný s tým, že proti svojej vôli stratí slovenské štátne občianstvo.
Neviem, koľkí ste obhajovali tú poslednú novelu z dielne Ficovej vlády, zákon o štátnom občianstve. Predsa len tu je nejaká schizofrénia, však pozrite sa, čo je v prvom čítaní, z rúk ktorých poslancov. Z rúk poslancov SMER-u. Chcú zmeniť vlastný zákon. Tak potom je ten zákon dobrý alebo nie je dobrý? No, je to dobrý alebo nie je? Tak asi nie je dobrý, keď to treba vylepšiť. No, no, ale keď vylepšujem niečo, tak vylepšujem kvôli tomu, lebo asi nie je dobrý. No, tak si to priznajte už.
Čo sa týka pána poslanca Matoviča a jeho bonmotov, nie je tu, ale určite mu to veľmi radi poviete. Čo sa týka biznisu a poľovačiek, ukázal, že je to jedna, jedna. Žiadna jedna, nejedna nie je. Ja podnikám a ako advokát moji partneri, moji klienti sú spokojní, lebo som korektný, sú spokojní s mojimi službami. Neviem, či to vedia povedať aj klienti alebo zamestnanci pána poslanca Matoviča. Treba sa ich spýtať.
Tiež poľujem, áno to je tiež pravda. Poľujem s rôznymi ľuďmi, ale nehľadím na to, že akej sú národnosti, akú majú farbu pleti, vierovyznanie, akú majú politickú príslušnosť. Ľudsky s nimi dobre vychádzam, tak s nimi poľujem. Poľujem po celom svete. Ale viete, deň predtým ako s nimi idem poľovať, im nepľujem do očí a nekydám na nich. Mám s nimi korektný vzťah od začiatku po koniec. A nejdem sa nimi bratríčkovať, keď mi to vyhovie, keď mi to nevyhovie. Jeden deň útok ide od pána Matoviča na túto stranu, druhý deň na túto a vy ho obhajujete. Dobre. Viete len, ja mám tiež rád jasno vo veciach.
Takže, zhrniem to. Ja si myslím, že keď chceme urobiť za dosť, čomu sme sa zaviazali v koaličnej zmluve v programovom vyhlásení vlády, tak máme spraviť zmenu. Máme odstrániť, eliminovať negatívne účinky tej poslednej novely zákona o štátnom občianstve. A vieme to urobiť len tak, ako je ten predložený návrh zákona z rúk troch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Matovič, v tejto rozprave sme už všeličo počuli, ale čo ste vy tu rozprávali, to bola čerešnička na torte, hlavne keď vás poznáme z vašich vystúpení, vaše postoje. Žiadať Jána Slotu, aby prišiel hlasovať, v opačnom prípade prejde koaličný návrh, koaličný, koalície, ktorej ste sám členom, tak toto považujem už za choré.
Hovorili ste, že veríte, že vyhrá zdravý rozum. A už vyhral. Rozum, neviem, či je to rozum, ale podarilo sa vás spojiť s ľuďmi, ktorých doteraz ste len kritizovali a použijem taký pejoratívny, pejoratívne slovo, kydali ste na nich. Teraz sú vašimi hlavnými spojencami. Ďalej ste využili rétoriku, ktorú som už dlhší čas nepočul, lebo to bolo skôr, išlo z úst politikov HZDS, SMER-u a SNS, že skutočný politik, ktorý zastupuje práva maďarskej menšiny má robiť toto, toto, toto, že vy nám idete rozprávať, koho ako máme zastupovať. Vy zastupujte svojich voličov, my ideme svojich zastupovať. A nie, nebudete dávať rozum vy na to, že ako ich máme zastupovať. Prečítajte si dnes komentár pána Kusého. Tam to máte pekne rozpísané.
Začiatok vášho vystúpenia už navodil atmosféru a navodil celú situáciu. Hovorili ste o chorom Orbánovom zákone. Povedali ste potom v tretej vete o chorom Dzurindovom zákone a povedali ste, ešte ste sa aj ospravedlnili SMER-u, že: "No, tak troška chorom Ficovom návrhu." Čo robíte? Tak sa správajte riadne ako chlap a nepodliezajte sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj, ja som vás pozorne počúval, hlavne tú právnu analýzu, tú časť vášho vystúpenia. Dúfam, že ste za to veľa nezaplatili. A čo sa týka záverov vášho vystúpenia, tak viete, najslovenskejšia strana v minulom volebnom období mala vo svojich radoch dvoch poslancov s dvojakým štátnym občianstvom. Nevadilo vám to? Mne nevadilo, sa čudujem, že vám to tiež nevadilo, lebo teraz ste rozprávali úplne o inom. Mali ste ich potom vtedy vylúčiť, lebo určite zložili predtým prísahu aj svojej druhej vlasti.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o štátnom občianstve v mene troch poslancov.
Máme tu návrh novely zákona o štátnom občianstve už v druhom čítaní. Prvé čítanie prebehlo viac pred štvrťrokom. Dúfam, že ten čas sme využili veľmi prospešne, múdro, v prospech našich občanov. Aj tých, ktorých vinou tej zlej novely zákona o štátnom občianstve z minulého roka prišli o štátne občianstvo Slovenskej republiky hoci to sami nežiadali.
Mám tu tabuľku z ministerstva vnútra, z ktorej jednoznačne vyplýva, že vinou tejto poslednej novely prišlo o štátne občianstvo Slovenskej republiky dvadsaťpäť osôb, pričom jedna osoba nadobudla občianstvo Maďarskej republiky napriek tomu, že to bolo mementom celej tejto typizovanej novely.
Je jasné, že dnes platný právny stav trestá všetkých, ktorí nadobudli štátne občianstvo tretieho štátu bez rozdielu na to, že o aký štát ide. Sme asi jediný štát, ktorý nestojí o svojich občanov. Pred prijatím zákona v maďarskom parlamente tej zmeny ich zákona však nám tento inštitút dvojakého štátneho občianstva vôbec nevadil. Tak čas ukázal, že by nám to nemalo vadiť ani teraz.
Nechcem opakovať svoje vystúpenie z prvého čítania, preto len takto v krátkosti vás, pani poslankyne, páni poslanci, chcem požiadať o podporu tejto novely, ktorá jednak vymedzí čo to je štátne občianstvo, aký je to vzťah k štátu. Na druhej strane ustanovuje, že my neuznávame štátne občianstva takých zväzkov, ktoré sa nezakladajú do nejakých faktických vzťahov s tým ďalším štátom. A po tretie, tým, ktorí stratili v dôsledku tej nešťastnej novely svoje štátne občianstvo, aby to štátne občianstvo mohli nadobudnúť naspäť. Čiže riešenie celej problematiky samozrejme je potrebné dať do súvislosti aj s tým ďalším návrhom, ktorý nasleduje po tomto návrhu zákona, a to je zákon o štátnej službe príslušníkov ozbrojených síl a štátnej službe, na ktorom sme sa kompromisne dohodli.
Ešte na záver takú pikošku vám poviem, lebo ako predkladateľ tohto zákona, som sa zúčastňoval na viacero zasadnutí výborov, ktoré sa s týmto návrhom novely zákona zaoberali. A boli tam uvedené rôzne príklady, že k čomu to prirovnať. Tak vzišiel z toho taký zaujímavý príklad, že ak vám sused púšťa hudbu nahlas, ktorá vás vyrušuje, tak nezbijete kvôli tomu svojho syna, aj keď tá hudba sa mu možno páči, ale idete si to vydiskutovať so svojím susedom.
Pán predsedajúci, ja som skončil.