Ďakujem za slovo, pán predseda. Tento vládny návrh zákona o cestnej premávke sme už dlho očakávali. Keď sme asi na začiatku jari prerokovávali predchádzajúci zákon o cestnej premávke, tak som vystúpil s tým, že hľadá ako, že to nie je žiadne riešenie. Boli to len v zásade prebratia určitých našich povinností vyplývajúcich z európskych noriem. Sme sa dožili tejto novely, ktorá má za cieľ riešiť tú neslávnu situáciu na našich cestách.
Súhlasíme s nejedným návrhom, ktoré sú tam, že sa sprísnia určité pravidlá. Problematické vidím niektoré, že ako sa budú aplikovať, ale, bohužiaľ, nenašli sme na to nejaký liek, ako sa tomu vyhnúť. Asi, keď sa to neosvedčí, keď to bude neaplikovateľné v praxi, ťažko využiteľné alebo bude spôsobovať vodičom problémy, tak asi sa bude musieť pristúpiť na ich zmenu. A tu teraz mám na mysli ten bod 9 § 35, ktorý sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie, že: "Vodič motorového vozidla je na diaľnici povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať bezpečnú vzdialenosť. Bezpečná vzdialenosť je minimálne taká vzdialenosť, ktorú vozidlo prejde za dve sekundy; ak ide motorové vozidlo kategórie M3, M2 alebo M3 vzdialenosť, ktorú prejde za tri sekundy."
No, neviem, ako to budeme merať, neviem, ako to polícia bude zisťovať. Som zvedavý sám, ale hovorím, že keďže lepšie riešenie sme zatiaľ nenašli, tak nedávam ani vypustiť tento bod. Budem hlasovať za tento bod, ale sám som zvedavý, že ako sa uplatní. Keďže nič iné lepšie som nevymyslel, tak budiž, pán minister, ideme do toho.
Druhý bod, ktorý je pre mňa veľmi dôležitý a vážny, a vytvorila sa okolo taká diskusia hlavne na výbore pre hospodárstvo, a to je zákaz vjazdu motorových vozidiel nad dvanásť ton na cestách druhej a tretej triedy bez cieľovej adresy. Dobre viete, že skoro každý vyšší územný celok zobral neskutočne veľké úvery na to, aby zrekonštruoval a opravoval svoje cesty. Lenže cesty druhej a tretej triedy patria VÚC-kám. Tieto cesty, keď boli vybudované, neboli stavané konštrukčne na to, aby sa po nich denne preháňalo sto alebo v niektorých prípadoch aj tisíc nákladných motorových vozidiel nad dvanásť ton. Lenže nad dvanásť ton to niekedy, to je, to sú aj dvadsaťtonové megavozidlá.
Následkom tejto jazdy sa stáva to, že tie cesty sa nerozbijú, sú nebezpečné aj pre ostatných účastníkov cestnej premávky, a župy nie sú v stave, aby tieto cesty neustále opravovali.
To, že aby sa išlo do konštrukčnej opravy týchto ciest, to už vôbec neprichádza do úvahy. To by na každom úseku bývalo niekoľko miliardové, v eurách miliardové investície, na to nie je, lebo hovorím, že už len oprava, povrchová oprava, to je tých štyri, päť centimetrov povrchovej úpravy asfaltu, vychádza VÚC-ky niekoľko desiatok miliónov eur.
Vítam túto novelu a nesúhlasím s tým uznesením, čo prijal výbor pre hospodárstvo, aby sme zmäkčili tento paragraf. Nie, ja si myslím, že je dôležité, aby sme zakázali vjazd motorových vozidiel nad dvanásť ton na cestách druhej a tretej triedy. Samozrejme, keď je adresát zásielky, nachádza sa v mieste, kde vedie len cesta druhej, tretej alebo aj štvrtej triedy, samozrejme, nemôžeme zakázať vjazd na tieto cesty v takomto prípade. Ale v iných prípadoch už s tým mám problém. Nebude stačiť, zďaleka nebude stačiť podľa mňa zákaz len s dopravným značením. Ja si myslím, že treba zákaz dať aj do cestného zákona.
Tretím takým neuralgickým, problematickým bodom je možnosť udeliť vodičské oprávnenie na vedenie osobných motorových vozidiel mladistvým. Zákon túto možnosť priznáva, samozrejme s protiopatrením, že vedľa takého vodiča musí byť skúsený vodič, ktorý bude evidovaný, bude mať minimálne akúsi prax. Ale to sa týka mladistvých, ktorí nedovŕšia osemnásť rokov. A čo tí ostatní?
Pozeráme tu smutnú štatistiku z každého víkendu koľko mladých ľudí príde o život na cestách, hlavne po takých, z diskotékových záťahoch, nakoľko nemajú dostatočné skúsenosti s dením motorových vozidiel. Nesedí pri nich zodpovedná osoba, ktorá by im povedala, že no, do tejto zákruty, mojko, stodvadsiatkou nemôžeš ísť. Čo s tými vodičmi? Toto neriešime. Tam môže ísť o mesiac. Pred mesiacom ešte nemám osemnásť, tak musím mať pri sebe zodpovedného vodiča - spolujazdca. Keď už mám nad osemnásť, tak už to nie je nutné. Mám s tým problém, lebo ten mesiac až takú veľkú rolu v tom veku nezohráva. Naďalej sa budeme stretávať s tými štatistikami, ktoré som už uvádzal, a naďalej sme pre to nič nespravili.
Bola úvaha na výbore pre obranu a bezpečnosť, hlavne z mojich úst to zaznelo, či nedať povinnosť tejto spolujazdiacej osoby aj osobám, ktoré majú vodičské oprávnenie kratšie ako rok. Čiže do roka aby museli chodiť len s takýmto doprovodom. Zaznel protiargument, a čo keď niekto potrebuje na výkon zamestnania viesť motorové vozidlo? Že nezamestnajú ho, síce už má osemnásť, ale potrebuje mať pri sebe spolujazdca, čiže túto prácu nedostane. Tak som potom navrhol, nech to dajme v noci po dvadsiatej druhej hodine, aby osoba, povedzme, do dvadsať rokov alebo osoba, ktorá nedovŕšila dvadsať rokov a ešte nemá vodičské oprávnenie dlhšie ako jeden rok, aby mala takýto doprovod.
Je to diskriminačné, lebo máme aj v nejednom zákone už určitý vekový cenzus, aj v zákone o cestnej premávke máme vekový cenzus na veľké motorky. Tam máme dvadsaťštyri rokov. A podľa mňa správne. Čiže, ja si myslím, že skôr či neskôr budeme nútení k takejto úprave alebo podobnej úprave pristúpiť, lebo tieto nočné šialené jazdy s týmto návrhom, s touto novelou, bohužiaľ, neriešime.
No a posledným bodom, ktorý chcem aj pozmeniť mojím pozmeňujúcim návrhom, je tá veľmi diskutovaná téma - doživotné odobratie vodičských oprávnení.
Nazdávam sa, že ak povolíme túto úpravu, ako je teraz naformulovaná, dostaneme sa do nesúladu s právnym poriadkom, hlavne s ústavou. A o to nám hlavne ide, o ústavnosť a kompatibilitu s naším právnym poriadkom. Nemám problém s tým, ani jeden z nás, ktorí podpísali ten pozmeňujúci návrh, nemá problém s tým, aby niekomu odňali vodičské oprávnenie na doživotie aj za priestupky. Aj za priestupky, ale nie administratívno-právnym úkonom. Spravme takú úpravu, že keď niekto spraví x priestupkov, tak by sa už jednalo o trestný čin, a súd by potom mohol alebo mal právo odňať vodičské oprávnenie na doživotie. Ale nemôže sa to diaľ cez priestupkový zákon ako nejaký administratívno-právny úkon.
Máme podobnú úpravu i pri drobných krádežiach. Drobné krádeže nie sú trestnými činmi, sú priestupkami. Ale keď spácham x priestupkov, už sa jedná o trestný čin, už môžem takúto osobu postaviť pred súd pre drobnú krádež, recidívu priestupkov a môžem ho odsúdiť.
Kebyže pristúpime na túto úpravu, všetkými desiatimi, by som za to hlasoval. Áno, za priestupky, aby sme umožnili odňať vodičské oprávnenie na doživotie. Ale proporcionálne to musí ísť, a nie cez priestupkový zákon.
Sprísnime trestný zákon v tomto smere. Pán podpredseda Hrušovský dal aj, my sme o tom nevedeli, dal aj príslušný návrh, s ktorým súhlasím. Ešte pozriem, ešte to podrobne pozrieme. Ale s jeho filozofiou súhlasíme, lebo, viete, presne o tu proporcionalitu ide aj v tomto prípade.
Predstavte si, že niekoho zabijete, a použijem ten výraz, že zabijete autom pod vplyvom alkoholu. Môžete dostať, vymýšľam teraz, dvanásť rokov nepodmienečného trestu, ale zákaz činnosti viesť motorové vozidlo len na desať rokov, ani jedenásť, ani pätnásť, ani doživotie, len na desať rokov. A ste odsúdený za závažný trestný čin. A pritom tento návrh za priestupky dá oveľa tvrdší trest administratívno-právnym úkonom, že zoberie, keď máte recidívu trikrát, tak už vám odoberú vodičské oprávnenie na doživotie. No, tu je podľa mňa veľký problém s ústavnosťou.
Takže, poďme upraviť to cez trestný zákon, alebo tak, aby to bolo kompatibilné s ústavou. Ja som navrhol, bohužiaľ, legislatívno-technicky sa nám to nepodarilo doriešiť. Hlavne, že tento zákon, tento návrh zákona prerokovávame troška v predstihu, lebo pôvodne bolo "sedemdesiatštvorka", ale sa to preradilo na dnešný deň. Lebo je aj možná taká úprava, že za prvý takýto priestupok, keď jazdíte pod vplyvom alkoholu, návykových látok, dostanete ako klasicky dva roky trest zákazu viesť motorové vozidlá. Za druhý priestupok už by dostali trvanie dĺžky tri. Za tretí päť. Za štvrtý sedem. Za piaty desať. Za šiesty pätnásť. Za siedmy dvadsať. Už to je šesťdesiatdva rokov. Máte doživotný. Je to absolútne komfortné s ústavou. Ale, lenže toto je aj legislatívno-technicky, aj čo sa týka tých dĺžok, veľmi obtiažne. Oveľa lepšie by bolo ísť ako pri drobných krádežiach, ísť cez trestný zákon. Máte ich x priestupkov, po treťom už je to trestný čin a idete. A nezávislý súd vyriekne, nie pri, no, dobre... A nehľadiac na to, že keď spravíte ten prvý priestupok pred deviatimi rokmi, na priestupok by sa malo hľadieť, že to je zahladený priestupok. Aj v prípade "trikrát a dosť" v trestnom zákone na zahladené trestné činy sa hľadí, pán minister? Nie. Že keď to spraví mladistvý, sa nehľadí. Keď sa osvedčí, keď sa osvedčí mladistvý, nehľadí sa na takýto trestný čin. Ale v prípade priestupkov sa na to bude hľadieť. Aj toto vnímam ako problém. A problém vnímam aj sčasti retroaktivity, lebo budú sa zarátavať aj predchádzajúce priestupky podľa už novej úpravy.
Čiže ja navrhujem v našom pozmeňujúcom návrhu, aby v 1. bode v čl. I bod 45 v navrhovanom § 92 ods. 3 sa vypustilo písm. c).
V 2. bode. V čl. I bod č. 47 v navrhovanom § 92 ods. 8 sa vypustila posledná veta.
A v bode 3. Článok I bod č. 55 sa celý bod vypúšťa. To je vlastne tá evidencia týchto priestupkov v období desiatich rokov.
Bohužiaľ, iné riešenie sa nenašlo. Možno ísť cez riešenie, čo navrhol pán podpredseda Hrušovský, a ísť cez trestný zákon, ale určite nie cez zákon o priestupkoch v takej forme, ako je to navrhnuté. Nemám problém s tým, keď niekto spácha tri priestupky, aby sme mu odňali vodičské oprávnenie doživotne, ale aby to boli také priestupky a s takou formou, ktorá bude v súlade s ústavou a s naším právnym poriadkom.
Ďakujem pekne.
