Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, Zákonník práce je norma s nesmierne širokým dosahom na obyvateľov štátu. Nie je preto azda prekvapujúce, že u každého zmena vyvoláva množstvo očakávaní a reakcií kladných, ako i záporných a bolo by obrovským prekvapením, keby sa takáto norma nestala predmetom politikárčenia či už zo strany opozície, alebo jej zmluvného spojenca Konfederácie odborových zväzov. Odborári dokonca vyhlásili petičnú akciu na vypísanie referenda proti navrhovanej novele Zákonníka práce. Je snáď príznačné, že to urobili v januári, teda v čase, keď ešte nikto, nikto netušil presné kontúry predloženej novely. Teda v procese rokovania odišli od stola a išli robiť politiku.
Na opačnom póle ako odborári stoja zamestnávatelia z Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorým sa zase zdá, že úroveň flexibility je nižšia, ako bola pred rokom 2007, kedy bola prijatá ostatná veľká novela.
Považujeme túto normu za dobrú a posúvajúcu veci k lepšiemu. Je to rozumný kompromis, ktorý sa zrodil v rokovaní sociálnych partnerov, teda aspoň tých, ktorí mali záujem presadzovať svoje názory, svoje predstavy na rokovaní. Ozvali sa ale aj hlasy, podľa ktorých neexistuje spoločenská objednávka na zmenu Zákonníka práce.
Dovolím si nesúhlasiť. Problémom dnešného pokrízového Slovenska je značná nezamestnanosť, a preto aj hranicou pre kompromisy, za ktorú nemôžeme ísť, je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktorá si dala za cieľ spružnenie pracovnoprávnych vzťahov a podporu vytvárania nových pracovných miest. Nejde pritom o žiadnu akademickú úvahu. Toto je riešenie, ktoré v praxi funguje, a presvedčili sme sa o tom na vlastnej koži. Už raz sme totiž, zhruba pred čosi viac ako 10 rokmi, čelili obrovským percentám nezamestnaných.
Ak sa ohliadneme dozadu, môžeme oprávnene hovoriť, že nový Zákonník práce prijatý vládou Mikuláša Dzurindu bol popri reformách ekonomiky jedným z rozhodujúcich činiteľov pri znižovaní nezamestnanosti a o to by nám malo ísť v prvom rade nám všetkým. Vytvoriť taký rámec slobody vo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec, v ktorom môže ten prvý pružne reagovať na vývoj dopytu po jeho výrobkoch a zároveň je ten druhý dostatočne chránený. Neznamená to ale, že by sme mali ľudí chrániť aj proti ich vôli.
Dámy a páni, dovoľte mi malú, ale aktuálnu vsuvku. Zmena Zákonníka práce sa stala aj otázkou v prieskume verejnej mienky. Môžeme mať o prieskumoch kadejaký názor, či k tomuto konkrétnemu výhrady, ale je to istý nástroj mapovania nálad a želaní verejnosti. Tá má podľa prieskumu agentúry Polis, pokiaľ ide o Zákonník práce, dokonca v intenciách, ktoré som pred chvíľou spomínal, že traja zo štyroch Slovákov by prijali jednoduchší Zákonník práce. Opakujem, traja zo štyroch Slovákov by prijali jednoduchší Zákonník práce, ktorý by vytváral rámec pre dohody podľa odvetvia, regiónu a konkrétnej firmy a jej momentálnej situácie.
Za rozhodne jednoduchší Zákonník práce sa vyslovilo 53,1 % oslovených ľudí a skôr jednoduchší Zákonník práce by uvítalo 24,1 % respondentov. Rozhodne nie jednoduchšiemu pracovnému kódexu povedali 4 % opýtaných a postoj skôr nie ako áno zaujalo 7,5 % respondentov. Zvyšných 11,3 % ľudí sa k otázke nevedelo vyjadriť.
Prepáčte mi toto malé odbočenie, ale považoval som za potrebné zdôrazniť, že zmenu si nevynútila len objektívna situácia, ale že to takto cítia aj občania Slovenska.
V názore na vytváranie slobodnejšieho rámca vo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec je základný filozofický rozdiel medzi dnešnou koalíciou a opozíciou. Nie je cesta zakázať ľuďom pracovať, ale umožniť im dohodnúť sa na podmienkach, za ktorých to budú robiť.
Pani kolegyňa Tomanová pri odpočte svojho pôsobenia na ministerstve označila Zákonník práce, ktorý dnes ideme meniť, za normu, ktorá nás vrátila do sociálnej Európy. Podľa mňa dosť silné slová, lebo na druhej strane sa aj súčasná podoba Zákonníka práce podpísala pod obrovský nárast nezamestnanosti, keď bolo v neistých časoch krízy pre zamestnávateľa drahé prijímať nových ľudí za takto nastavených podmienok a rukolapne sa to prejavilo v náraste počtu pracovných ponúk na živnosť a na dohodu v priebehu roku 2010.
Pamätáme si pritom, aký obrovský segment diskusií o Zákonníku práce tvorila v roku 2007 snaha o zadefinovanie závislej činnosti a o vytlačenie práce na živnosť z trhu. Nuž, toto sa nám nepodarilo. Oproti rokom pred krízou práce na živnosť pribudlo a takto by sme mohli pokračovať pri hodnotení aj ďalších zmien, ktoré prispeli k zníženiu pružnosti trhu práce, zhoršili podnikateľské prostredie a v konečnom dôsledku sa nám vrátili v náraste nezamestnanosti.
Ak by sme mali v duchu doteraz povedaného upriamiť vašu pozornosť na niektoré návrhy, navrhované zmeny, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, ako priemer nespočetných diskusií na odbornej úrovni, ale aj medzi sociálnymi partnermi, už prvý bod spoločnej správy zachováva v Zákonníku práce doterajší § 120, ktorý rieši minimálne mzdové nároky. Ide o výsledok rokovania predsedníčky vlády, príslušných ministrov s Komorou zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, ktorý je obsiahnutý aj v uznesení vlády z 8. júna. O konkrétnej výške, samozrejme, nastavenie týchto minimálnych nárokov sa dá diskutovať.
V Zákonníku práce by však sme nemali priamo riešiť tieto minimálne mzdové nároky, minimálne nároky pre jedno odvetvie, ale by sme mali nechať širší priestor na odvetvové úpravy v iných zákonoch. Aj preto nepodporíme návrh koeficientov z výboru pre zdravotníctvo, ktorý dostatočne nezohľadňuje ekonomické možnosti rozpočtu.
Spružnenie pracovného trhu prinesie aj predĺženie obdobia pracovného pomeru na dobu určitú na 3 roky a zvýšenie počtu opakovaní na 3, samozrejme, pri zachovaní podmienky podľa doložky č. 5 Európskej smernice. Zároveň podporujeme udelenie výnimky pre dĺžku či počet opakovaní pracovného pomeru pre zamestnancov vykonávajúcich vedu a výskum. Stotožňujeme sa s argumentáciou predsedu SAV pána prof. Pastorka, že takáto výnimka je priamo v súlade so 7. rámcovým programom Európskej únie, ktorý vyžaduje mobilitu vedeckých pracovníkov. Táto výnimka je aj v súlade s programovým vyhlásením vlády o zvyšovaní podielu súťažného financovania vedy vrátane miezd. Charakter ich práce a dĺžka trvania grantov, na ktorých pracujú, sa prakticky nedajú robiť inak než zmluvami na dobu trvania projektu.
Kompromisom sa skončili aj úvahy o skrátení výpovednej doby či jej prípadnom odstupňovaní podľa veku. Väčšina gestorského výboru sa priklonila k návrhu výboru pre hospodárstvo, ponechať výpoveď v nezmenenej podobe.
Pokiaľ ide o doplnenie dovŕšenia veku 65 rokov ako výpovedného dôvodu, ak je tento obsiahnutý v kolektívnej zmluve, podporíme riešenie, ktoré predloží a pripravila kolegyňa Gibalová. Nesúhlasíme s návrhom, aby sa predĺžila objektívna lehota na uplatnenie výpovedného dôvodu pre porušovanie pracovnej disciplíny a dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer z jedného roka na dva roky. Napriek odkazu predkladateľa pozmeňujúceho návrhu si to žiada potreba aplikačnej praxe, sme presvedčení, že jeden rok je dostatočná dlhá doba na zistenie porušenia pracovnej disciplíny a vyvodenie následkov. Najmä ak táto ročná objektívna lehota začína plynúť až vtedy, ak sa zamestnávateľ dozvedel o porušení pracovnej disciplíny po vypršaní dvoch mesiacov od jej porušenia. Vyzerá to síce krkolomne, ale v podstate nejde o rok, ale o 14 mesiacov.
Vítame a podporujeme vyprecizovanie podmienok na odstupné vo výške 10 platov zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou len vtedy, ak sa na vzniku pracovného úrazu nepodieľal napríklad porušením právnych predpisov či požitím alkoholu alebo omamných látok.
Najmä menší zamestnávatelia určite privítajú obmedzenie výšky náhrady mzdy pri sporoch o neplatnosť výpovede. Navrhuje sa skrátenie lehoty na 9 mesiacov. Myslíme si, že ide o krok správnym smerom, najmä ak som pred chvíľou hovoril, že pri ukončení pracovného pomeru pre stratu schopnosti vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov dostane človek odstupné 10 mesiacov. Deväť platov je dostatočné odškodnenie za to, že zamestnávateľ porušil pri výpovedi ustanovenia zákona. Na strane druhej považujeme túto novú výšku náhrady mzdy za dostatočnú sankciu na to, aby zamestnávatelia precíznejšie pristupovali k výpovediam a ich zdôvodneniu. Doterajšia prax, keď súdy na Slovensku konajú nekonečne dlho a často priznávajú náhrady odo dňa výpovede až do svojho právoplatného rozhodnutia, stráca sankcia zmysel a stáva sa likvidačnou hrozbou najmä u už spomínaných malých zamestnávateľov, ktorá môže ohroziť ďalšie pracovné miesta.
Určite nepodporíme body spoločnej správy 16, 17, 18, 19, ktorých schválením by sa vypustila z novely zákona konkurenčná doložka. Je to nóvum v našom zákonníku. Konkurenčná doložka okrem toho, že nedovolí, aby zamestnanec popri svojom pracovnom pomere vykonával pracovnú činnosť pre konkurenciu, uzatvára aj priestor pre dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, že po prípadnom skončení pracovného pomeru nebude určitú dobu vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá by bola konkurenčná k jeho predmetu činnosti. Takáto doložka musí byť zakotvená v pracovnej zmluve a je na dohode oboch strán ako výška prípadnej finančnej kompenzácie pre zamestnanca, tak aj výška prípadného postihu, keď tento záväzok nedodrží. Nesúhlasíme s názorom ústavnoprávneho výboru, že konkurenčná doložka nie je v súlade s ústavou. Preto podporujeme pôvodné znenie.
Rovnako sme proti rozšíreniu dobre zmieneného návrhu na väčší počet nadčasových hodín pre manažérov na všetkých zamestnancov. To isté, samozrejme, platí aj pre bod 29 spoločnej správy, ktorý už zapracováva túto zmenu do ďalšieho paragrafu. Ak si vydelíme navrhovaných 550 hodín obvyklou pracovnou dobou 8 hodín, je to viac ako 68 dní nadčasov, teda viac ako 3 pracovné mesiace za rok. Tu by sme sa už naozaj dostali za hranicu rozumného balansu medzi potrebami zamestnávateľov, priestorom pre ľudí, aby si privyrobili a dostatočným priestorom na oddych a regeneráciu pracovnej sily.
Vážené dámy a páni, nemôžeme podporiť návrh na direktívne nariadenie, ktoré zakazuje maloobchodný predaj počas všetkých štátnych sviatkov. Považujem to za populisticky a ideologicky motivovaný návrh kolegov ako z koalície, tak aj z opozície. Tento návrh považujeme za odtrhnutý od reality a vývoja spoločnosti a jej návykov v posledných rokoch. Predajne sa v poslednom období totiž sústredili najmä v obchodných centrách, kde sú obklopené iným typom služieb, ako je kultúra, bankové služby, pošta atď. Práve výhodné otváracie hodiny a možnosť riešiť množstvo potrieb rodiny počas voľných dní sa stali postupne tieto centrá, ktoré vo väčšej či menšej podobe vyrástli prakticky v každom okresnom meste. Dá sa povedať, že každý si tu nájde svoje pod jednou strechou.
Ako to bude po tejto novele? Budú v týchto centrách zavreté len maloobchodné prevádzky a ostatné služby by boli normálne funkčné? Obmedzíme ľuďom možnosť výberu? Obmedzíme počet pracovných príležitostí? Odmietam argument, že tento návrh má chrániť pracujúce ženy, ktoré tvoria podstatný počet zamestnancov obchodu. A v iných povolaniach, kde sa pracuje aj počas sviatkov, ženy takisto pracujú. V tejto otázke si nemôžme pomáhať ani príkladmi zo zahraničia. Všetko je totiž otázka tradície. Slovenská realita je dnes taká, že ľudia chcú žiť aj počas sviatkov takým spôsobom, na aký si za posledné desaťročia zvykli.
Vzhľadom na požiadavky, ktoré sú pri výkone povolania kladené na zdravotné sestry a pôrodné asistentky pri sústavnom zvyšovaní a prehlbovaní odbornej spôsobilosti najmä po našom vstupe do Európskej únie, podporíme uzákonenie nároku na 5 dní voľna s náhradou mzdy na zdravotníkov na sústavné vzdelávanie. Dnes už totiž nestačí napríklad pre výkon povolania zdravotnej sestry stredná zdravotnícka škola.
Dovoľte viac slov o problematike, ktorá rezonovala vo verejnej mienky(mienke), bola jedným z hlavných spúšťačov odborárskych bosov. Ide o uľahčenie vytvárania zamestnaneckých rád ako voľných zástupcov zamestnancov. Hoci ide len o malé posilnenie, ich postavenie vyvolali u bosoch(bosov) odborov hrôzu. Zdôrazňujem, že ide v podstate len o vyprecizovanie postavenia zamestnaneckých rád pri súčasnom znížení kvóra zamestnancov pre vytvorenie rady z nadpolovičnej väčšiny na 30 % zamestnancov. Všetky ostatné kompetencie a postavenia medzi odborovou organizáciou a zamestnaneckou radou ostávajú. Takže po novom bude musieť radu podporovať tretina zamestnancov. Odborom zostáva právo dojednávať kolektívne zmluvy a zastupovať všetkých zamestnancov, aj keď si to neželejú, teda aj proti ich vôli.
Podporíme preto pozmeňujúci návrh, ktorý vyžaduje postavenie zamestnancov organizovaných v odboroch s neorganizovanými zamestnancami, a teda aby sa aj reprezentatívnosť odborov odvíjala od rovnakého kvóra, ako je aj u zamestnaneckej rady.
Dovolím si ešte raz spomenúť prieskum agentúry Polis, ktorá skúmala aj postoj obyvateľov k avizovaným protestom odborových zväzov proti novele Zákonníka práce. Podľa tretiny opýtaných bude mať tento postup na Slovensku podporu. S tým, že odborársky postoj bude mať rozhodne podporu na Slovensku, súhlasilo 8,9 % ľudí a 25,3 % respondentov očakáva skôr podporu tejto aktivite. Ďalších 12 % oslovených si myslí, že odborárske protesty rozhodne nebudú mať podporu u občanov a skôr nie ako áno sa k otázke podpory odborárov pri protestoch vyjadrilo 25 % oslovených občanov. Vyjadriť sa k tejto otázke nevedelo 28,8 % opýtaných. Takže 34,2 % je viac či menej na strane odborov, 37 % naopak a takmer tretina to nevie posúdiť. Myslím si, že to dostatočne vypovedá o autorite odborov v spoločnosti, a to aj napriek tomu, že zo zákona zastupujú všetkých pracujúcich. Prečo ich teda títo pracujúci neakceptujú? Podľa môjho názoru je to tým, že odbory na Slovensku najmä na špičke svojej pyramídy fungujú ako politická strana, resp. blízky zmluvný spojenec jednej politickej strany. Teda logicky sa sympatizanti ostatných strán ťažko s takýmito svojimi spolitizovanými zástupcami identifikujú.
A aj túto tendenciu mi potvrdil prieskum Polisu, ktorý hovorí, "KOZ je podľa siedmich z desiatich respondentov pod vplyvom politických strán". Rozhodne si to myslí 44,1 opýtaných a skôr si to myslí ako nie 27,6 % oslovených Slovákov. Odborári rozhodne nie sú pod vplyvom politických strán podľa 5,5 % respondentov a skôr nie sú, ako sú podľa 7,1 opýtaných. K otázke sa nevyjadrilo 15,7 % oslovených.
Zamestnancov by podľa väčšiny Slovákov mali rovnocenne zastupovať okrem odborárov aj zamestnanecké rady. Rozhodne sa za to vyslovilo 50,5 % opýtaných, pričom ďalších 26,9 oslovených je skôr za to ako nie. Proti zrovnoprávneniu odborov a zamestnaneckých rád je rozhodne 8,2 % oslovených a skôr za to nie je nie, ako je, pardon, a skôr za to nie je, ako je, 3,3 % respondentov. Vyjadriť sa k tomu nevedelo 11,1 % Slovákov.
Ako vidíte, dámy a páni, ľudia by chceli ešte väčšie posilnenie postavenia svojich volených zástupcov v zamestnaneckých radách, než to navrhuje táto naša kompromis hľadajúca novela, preto nemôžem inak a rozhodne podporujem posilnenie postavenia zamestnaneckých rád.
Podporíme aj návrh kolegu Matoviča dotýkajúci sa problematiky gastrolískov. Považujem za potrebné dvakrát podčiarknuť a zdôrazniť, že nepodporujeme administratívne zrušenie gastrolístkov. Navrhované riešenie prináša väčšiu slobodu do vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa a dáva možnosť na individuálne riešenie na základe dohody. Nie vždy totiž umožňuje charakter práce a možnosti zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom teplé jedlo na pracovisku.
Doteraz sa to riešilo tak, že pre tento prípad poskytoval zamestnávateľ výlučne gastrolísky, ktoré sa dali použiť na nákup potravín, resp. obeda. Teraz sa navrhuje v prípadoch, kedy sa na tom dohodnú zamestnanec a zamestnávateľ, poskytnúť namiesto lístkov finančnú náhradu k platu. Toto riešenie je v súlade s našou filozofiou spružnenia a uvoľnenia vzťahov, hoci je to vždy riziko existencie istej skupiny zamestnancov, ktorí si za tieto peniaze jedlo nekúpia, ale povedzme si pravdu, ani pri dnešnej aplikačnej praxi sa nedalo stopercentne tomuto zabrániť.
Vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení som venoval väčšiu pozornosť niektorým bodom spoločnej správy výborov, ktoré buď podporujeme, alebo s nimi nemôžme súhlasiť a pokúsil som sa vysvetliť prečo. Nespomínal som ostatné prínosy Zákonníka práce, ktoré buď nie sú sporné, alebo v doterajšom priebehu druhého čítania nikto zatiaľ nenavrhol žiadne zmeny. Ako sú napríklad nový inštitút deleného pracovného miesta, ktorý umožní zaradenie dvoch pracovníkov na pracovné miesto na plný úväzok s možnosťou, aby si rozdelili pracovný čas a úlohy. Je to inštitút, ktorý podporí zamestnávanie zamestnancov s malými deťmi, študentov, ale aj ľudí, ktorí sa pomaly pripravujú na prechod do dôchodku. Spružnenie pracovného trhu prinesie predlženie obdobia pracovného pomeru na dobu určitú na tri roky a zvýšenie je počtu opakovaní na tri, samozrejme, pri zachovaní podmienky podľa doložky č. 5 smernice Rady 70 zvýšenej ochrany tehotných žien, vyššia výmera dovolenky pri dosiahnutí určitého veku.
Po tom množstve diskusií, ktoré ste všetci vo svojich výboroch k Zákonníku práce a jeho novele venovali, by bolo zbytočné opakovať to, čo máte pred sebou v laviciach či už v paragrafovom znení, alebo dôvodovej správe.
Dovoľte mi zopakovať naše presvedčenie, že predložená novela je dobrá, odráža mieru možnej dohody sociálnych partnerov a prinesie osoh v podobe pružnejšieho trhu práce a poklese nezamestnanosti. Alebo ak chcete, v motivácii zamestnávateľov vytvárať pracovné miesta a zamestnávať ľudí. Zároveň zachováva priestor pre obojstrannú iniciatívu pri vyrokovávaní podmienok či už v pracovných zmluvách, alebo v rámci kolektívneho vyjednávania. Ako príklad a vyústenie takejto iniciatívy a dohody zamestnávateľa a zamestnanca spomeniem zakotvenie flexikonta, ktorý vygenerovala potreba riešenia situácie počas krízy ako trvalého právneho inštitútu Zákonníka práce.
Dámy a páni, sme presvedčení, že veľká novela, ktorú dnes prerokuvávame, ponúka riešenia, ktoré výrazne napomôžu rastu zamestnanosti, ale aj vyčisteniu vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Neočakávame jednohlasnú podporu, hoci - a opakujem to už po niekoľký ráz - ide o prienik medzi programom vlády, jej hospodárskej politiky a konsenzom so sociálnymi partnermi. Napriek tomu si myslím, že tento, že ten, komu ide skutočne o ľudí a o to, aby sme im dokázali dať viac práce, musí túto novelu, ktorá kvalitatívne posúva súčasný stav dopredu, podporiť.
Na záver mi dovoľte predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh Zoltána Horvátha, Natálie Blahovej, Jany Kiššovej, Moniky Gibalovej a Bélu Bugára.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
20. V § 41 ods. 6 písm. d) sa za slovami "politickej príslušnosti" vypúšťa čiarka a slová "odborovej príslušnosti".
2. V čl. I sa za bod 133 vkladá nový bod 134, ktorý znie:
134. V § 230 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Odborová organizácia, ktorá začne pôsobiť u zamestnávateľa a chce u neho zastupovať všetkých zamestnancov, musí preukázať, že najmenej 30 % zamestnancov zamestnávateľa je odborovo organizovaných v tejto odborovej organizácii, ak o to zamestnávateľ požiada do 30 dní odo dňa, kedy odborová organizácia písomne informovala zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia podľa odseku 1. Ak u zamestnávateľa pôsobia dve odborové organizácie alebo viac odborových organizácií, môžu podmienku podľa prvej vety preukázať aj spoločne."
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
3. V čl. I sa za bod 141 vkladá nový bod 142, ktorý znie:
142. V § 239 písm. a) sa slová "odseku 3" nahrádzajú slovami "odseku 4".
4. V čl. I novelizačnom bode 144 sa § 252f dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Právo odborovej organizácie pôsobiacej u zamestnávateľa pred 1. septembrom 2011 samostatne zastupovať všetkých zamestnancov zamestnávateľa sa posudzuje do 31. decembra 2012 podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011. U tejto odborovej organizácie môže zamestnávateľ uplatniť postup podľa § 230 ods. 3 od 1. januára 2013."
V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné prečíslovať novelizačné body. Navrhované zmeny je nevyhnutné zohľadniť aj v článku o účinnosti.
Odôvodnenie: Navrhujem zakotviť možnosť, aby zamestnávateľ požiadal odborovú organizáciu, ktorá u neho chce zastupovať všetkých zamestnancov, aby preukázala, že má u zamestnávateľa dostatočnú členskú základňu.
Pán predsedajúci, skončil som.
