Videokanál poslanca

Pán poslanec Choma.

Ďakujem pekne. Naozaj krátko. Keby som chcel vyratúvať, kde všade Kresťansko-demokratické hnutie dokázalo osvedčiť svoj vlastenecký vzťah, tak by som potreboval druhé vystúpenie, ale neurobím to. Ale mnohí si iste pamätáte, priatelia, na zápas, ktorý sme mali s Viktorom Orbánom v čase, kedy prijal zákon o preukazoch zahraničných Maďarov, a vtedy, keď chcel financovať tie rodiny, detí, ktoré chodia do menšinových škôl. Ale aj z vystúpenia niektorých ďalších poslancov cítim, že došlo a dochádza k zásadnému neporozumeniu o tom, o čom tu rokujeme, čo je vyslovene vnútroštátny problém Slovenskej republiky. A ja som spomenul, že Kresťanskodemokratické hnutie nedovolí nikdy, aby bola narušená územná integrita a celistvosť našich hraníc. Preto nespájajte dohromady Viktorom Orbánom pripravovanú zmenu ústavy a zmenu volebného práva pre občanov a všetkých Maďarov. Chcem vás poprosiť, aby ste nás neškolili, pán poslanec Senko, akú politiku my máme robiť. Nikdy nepodľahneme bohapustému populizmu tak, ako to dokážete vy v situáciách, kedy chcete a vidíte len percentá a neriešite problém.

Ďakujem pekne, pán predseda a predsedajúci. Pán podpredseda vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja na rozdiel od viacerých predrečníkov sa budem snažiť držať ustanovení rokovacieho poriadku a diskutovať politicky o predloženom návrhu zákona viacej, ako by som mal vstupovať do normatívnej podoby, ktorú vláda predložila a pán podpredseda vlády odôvodnil v Národnej rade Slovenskej republiky.
Skôr k historickému ako aj aktuálnemu postoju Kresťanskodemokratického hnutia, resp. mňa ako poslanca Národnej rady a ústavného činiteľa k problematike, ktorú momentálne prerokovávame. A čiastočne ma k takémuto postoju včera podnietil aj pán kolega, predseda výboru pre kultúru, pán poslanec Čaplovič, a čiastočne aj svojím vystúpením pán predseda poslaneckého klubu Rafaj. Už viackrát som z tohto miesta hovoril o citlivosti tejto politiky, ktorú ja považujem za osobne náročnú pre všetkých nás, ktorí musíme prijímať rozhodnutia, ktoré slovensko-maďarské vzťahy buď zlepšujú, alebo slovensko-maďarské vzťahy zhoršujú. Aj dnes sme konfrontovaní s rôznymi postojmi a názormi na riešenie tejto citlivej politiky. A chcel by som zodpovedne aj ja pristúpiť k hľadaniu riešenia, ktoré nebude vyvolávať skôr emóciu, ale bude skutočne sa snažiť riešiť problém trošku inak, ako by si želali možno niektorí poslanci alebo predstavitelia jednej politickej strany a inak by si to želali predstavitelia druhej politickej strany. Ja som osobne presvedčený, že bez spomenutia našej histórie a minulosti, ktoré poznačili slovensko-maďarské vzťahy, nemožno tento problém riešiť.
Preto mi dovoľte krátky historický exkurz do slovensko-maďarských vzťahov, kde Slováci a Maďari už viac ako tisíc sto rokov žijú spoločne v strednej Európe. V histórii nás veľa spája, Slovákov aj Maďarov , pri vytváraní národnej identity, a hlboko toto poznačilo aj prijatie kresťanstva. Práve preto sú od počiatku histórie našich národov uctievaní svätý Cyril a Metód, svätý Vojtech a svätý Štefan. Dlhé stáročia sme žili v spoločnom štáte a ako súčasť západnej civilizácie sme zdieľali všetky historické trendy a civilizačné zlomy. Naše stredoveké mestá boli centrami obchodu vtedajšej Európy. Zlatá bula Ondreja II. tvorí základ ústavnej tradície strednej Európy. Naša tradícia vzdelanosti sa spája s Akadémiou Istropolitanou, Univerzitou v Pätikostolí a Trnavskou univerzitou. Slováci a Maďari viac ako 150 rokov bránili Európu tým, že odolávali tlaku Osmanskej ríše. Viaceré slová máme spoločné. Naše hlavné mestá Bratislava a Budapešť boli v rôznych obdobiach hlavnými mestami Uhorska. V Bratislave aj v Budapešti sa schádzal uhorský snem. V Bratislave aj v Budapešti boli korunovaní uhorskí králi. Ako to už u nás národov žijúcich vedľa seba býva, nevyhli sme sa ani nedorozumeniam a konfliktom. V 19. a v 20. storočí sa stali aj udalosti, ktoré Slováci a Maďari považujú za tragické. A oprávnene. Ani tieto stránky histórie nemôžeme zo svojej minulosti však vytrhnúť. Minulosť však nemôžeme meniť, ale môžeme ju navzájom prijať a spoločne hľadať riešenia a tak otvoriť cestu do nezaťaženej budúcnosti. My, Slováci a Maďari, sme už viackrát v histórii takúto odvahu dokázali preukázať.
Milé kolegyne, kolegovia, všetci vieme, ale treba to zrejme neustále opakovať, že súčasný stav slovensko-maďarských vzťahov v podstatnej miere určuje úroveň spolužitia nielen dvoch susedných štátov, ale i priestor strednej Európy, prinajmenšom ten višegrádsky. V skutočnosti však ide najmä o vzťah Slovákov a Maďarov, občanov Slovenskej republiky, teda slovenskej väčšiny a maďarskej menšiny. Ak by sa našla primeraná a zodpovedná terapia tohto problému, mala by nepochybne pozitívny vplyv tak na stabilitu vnútropolitickej situácie na Slovensku, ako na neuspokojivú úroveň vzťahov dvoch susedných členských štátov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, na stabilitu a bezproblémovú spoluprácu v strednej Európe a vlastne v celej Európskej únii vôbec. Kladiem si otázku, prečo to tak v období 20-ročnej demokracie nie je? Je otázka nielen pre politológov, historikov súčasnosti, ale najmä možno pre nás, politikov, lebo v konečnom dôsledku my vytvárame úroveň týchto vzťahov a do značnej miery určujeme verejnú mienku. Konštatovanie, že slovensko-maďarské vzťahy nie sú predovšetkým na tej našej úrovni, teda politickej, dobré, naopak, že sú neuspokojivé, je chtiac-nechtiac vizitkou našej zodpovednosti, delenej i spoločnej, nedeliteľnej koalično-opozičnej i slovensko-maďarskej, tak domácej ako aj medzištátnej. Pojmy ako empatia, kooperácia, dialóg nahradili pojmy konfrontácia, konflikt, ultimáta, nehovoriac o vulgárnosti, ktorou prispela k znepokojivej úrovni slovensko-maďarských vzťahov.
Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, my politici sme síce platení občanmi za obranu našich národno-štátnych záujmov, čo však neznamená, že sme platení za vyvolávanie extrémizmu, vášní tam, kde by mal mať hlavné slovo rozum. Ukazuje sa, že sme rezignovali na podstatný element politiky - vyjednávanie, rokovanie, dialóg, že sme rezignovali na racionálne posudzovanie reality a naše uvažovanie ide mimo nej, resp. ju prispôsobujeme častokrát svojim účelovým potrebám. Kresťanskodemokratické hnutie, za ktorého klub poslanecký vystupujem, hádam nikto nemôže obviniť z nezáujmu o záujmy národa, ale nikto nás nemôže za tých dvadsať rokov obviniť ani z extrémizmu, radikalizácie národnostných vášní, zo zneužívania tejto nanajvýš citlivej témy. V mene národa hovoriť vari nemajú vyárendované jedna či dve strany. Navyše, keď si celý národný záujem redukujú na boj proti maďarskému nepriateľovi, teraz zradikalizovanému na prízrak Viktora Orbana, ktorý nás má zničiť, pohltiť, nebodaj anektovať a zmaďarizovať. Čo ako nesúhlasím so všetkými jeho postojmi v tzv. národnej a menšinovej agende, nemyslím si, že ultimáta sú riešením problému. Zmeny hraníc, v strednej Európe osobitne, napriek nedávnej kosovskej traume, ktorú aj my prežívame, neprichádzajú do úvahy. Ani žiadne politické integrovanie či reintegrovanie národov a národnostných menšín ponad štátne hranice. Ak máme takú prehnanú fóbiu z týchto nereálnych snov, svedčí to, dámy a páni, prinajmenšom o našom slabom sebavedomí i o nedôvere v zjednotenú a demokratickú Európu. Ale potom si všetko nahlas musíme priznať. Ak však chceme prejaviť svoje ozajstné sebavedomie, nerobme to vykrikovaním, vulgárnosťou a ani kladením si ultimát, či už z jednej alebo druhej strany Dunaja, alebo z jednej alebo druhej strany politického spektra na Slovensku. Na každú dieru sa predsa nájde záplata, ale nemusí to byť vždy tá najhrubšia. Výroky a postoje, ktoré odznievajú aj tu, ale ktoré odznievajú aj z úst Viktora Orbana, netreba zľahčovať, ani preceňovať. Treba ich kritizovať aj odmietať a niekedy, keď sú oprávnené, aj takúto kritiku dokázať vedieť prijímať. Chcel by som požiadať, rozmýšľať o tom, ako vytvárať mosty porozumenia. Duchovné i reálne. Napríklad v tých reálnych taký, ktorý by odklonil kamiónovú dopravu cez nový most v Komárne či zlepšil celkovú dopravnú infraštruktúru na južnom i severojužnom ťahu. Ale rozmýšľajme aj o tých mostoch duchovných, kultúrnych, umeleckých a vedeckých, spájajúcich najmä nastupujúce pokolenia, ktoré sú často možno dôležitejšie pre spolužitie a spoluprácu v tomto dejinami aj tak ťažko skúšanom priestore.
Dámy a páni, prepáčte mi, že som použil možno iný spôsob a štýl vystúpenia k tejto citlivej téme, ktorá už od včerajška vyvoláva, prepáčte mi, nechcem sa dotknúť nikoho osobne, vášne. Väčšie, ako by si aj tento parlamentný priestor zaslúžil. Skôr mi záleží na tom, a Kresťanskodemokratické hnutie bude diskutovať o finálnej podobe, ktorú príjmeme v Národnej rade s navrhovateľom, ale aj s ostatnými koaličnými, ale, vyhlasujem to zodpovedne, aj s opozičnými politických stranami, aká bude konečná podoba tohoto zákona. Áno, viditeľným znakom a jediným, ktorý tu viacerí komunikovali, je znížené kvórum na používanie jazyka národnostných menšín na územiach, kde počet obyvateľov národnostných menšín bude spĺňať takéto právo. Ten zákon, priatelia, je treba otvoriť aj v iných ustanoveniach. Aj o tých je treba diskutovať. Ja len na dôkaz, že tá diskusia už čiastočne prebehla a ten zámer navrhovateľa sa už zredukoval do takej miery, že dnes oproti pätnástim stranám pôvodného návrhu, má ich päť. Preto by som prosil, aby sme sa tu neupodozrievali z nejakej zrady na národe alebo zrady na národnoštátnych záujmoch. Pristupujme zodpovedne, ako občania Slovenskej republiky, ako ústavní činitelia, ktorí jediní máme oprávnenie v tomto parlamente prijímať rozhodnutie aj v tejto citlivej politike, aby sme aj pri hlasovaní a rokovaní o vládnom návrhu zákona takto k nemu pristupovali.
Ďakujem.

Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR
Ja by som navrhol, pán predseda, aby sme bod a návrh, ktorý predkladá pani poslankyňa Cibulková, ktorý je zaradený pod tlačou 226 a poradovým číslom 49, prerokovali zajtra po prerokovaní návrhov, ktorých predkladateľom je pán minister zahraničných vecí, ktorému sme schválili vzhľadom na jeho zahraničnú cestu, rokovať o koncepcii zahraničnej politiky a ďalších medzinárodných zmluvách zajtra ráno o 9.00 hodine a po prerokovaní týchto bodov by sme pokračovali rokovaním o návrhu pani poslankyne Cibulkovej. (Súhlasná reakcia pléna.)

... o 20.00 hodine opoziční prezidentskí kandidáti legálnym spôsobom zorganizovali občianske zhromaždenie na Októbrovom námestí v Minsku na protest proti zmanipulovaným prezidentským voľbám v Bielorusku. Z viacerých zdrojov bolo potvrdené, že napriek sebaobetavej snahe opozičných politických síl udržať pokojný charakter tohto protestného zhromaždenia boli zo strany nasadených provokatérov vykonané násilné činy, ktoré dali policajným silám formálnu zámienku na tvrdé potlačenie tohto ináč pokojného zhromaždenia. Bolo zadržaných sedem opozičných prezidentských kandidátov a vyše šesťsto ďalších účastníkov tohto protestného zhromaždenia.
Napriek tomu, že účastníci zhromaždenia prejavili disciplínu a ohľaduplnosť, provokatéri mali všetku ich snahu prekaziť násilím. Jeden z opozičných prezidentských kandidátov Vitalij Rymaševskij sa snažil zabrániť provokatérom rozbíjať okná na budove vlády. Pri tomto počínaní bol surovo zbitý a utrpel tržné rany na hlave, ktoré bolo potrebné ošetriť. Napriek tomu bezprostredne po spomenutom incidente s krvácajúcou hlavou pristúpil k mikrofónu a opätovne vyzýval účastníkov, aby sa nenechali vyprovokovať a udržali násilie. Na toto jeho počínanie existuje viacero svedectiev vrátane videozáznamov. Dnes je bieloruskými orgánmi tento občan vyšetrovaný za podnecovanie verejného násilia a hrozí mu 15-ročné väzenie.
Panie poslankyne, páni poslanci, Bielorusko geograficky patrí do Európy. Je naším záujmom a našou túžbou, aby k nej patrilo aj politicky a právne. Hovoríme to aj v mene statočných občanov Bieloruska, ktorí sa nenechali zlomiť a zastrašiť. Kvalita bieloruského politického systému má byť odrazom kvalít týchto občanov a nie osobných neukojených ambícií jednotlivca, autokratického a nekontrolovaného vládcu.
Chceme, aby statoční občania Bieloruska mohli byť aj našimi európskymi spoluobčanmi. Ale do európskeho prostredia, pokiaľ ho chápeme ako slušné, slobodné a demokraticky spravované, nepatria ani zmanipulované voľby, ani policajné provokácie na zákonných zhromaždeniach, ani perzekúcie politickej opozície. Z vlastnej minulosti vieme, čo znamená život v neslobode. Bolo by nečestné, keby sme ako legitímne zvolené zákonodarné zhromaždenie nepozdvihli hlas na obranu slobody iných, k tomu ešte v krajine, ktorá je nám blízka, tak ako som povedal, geograficky, jazykovo aj kultúrne. Na tom koniec koncov závisí aj budúcnosť našej vlastnej krajiny.
Ľudské práva patria rovnako prirodzene pre Bielorusov, ako aj pre nás, vyhlásenie práv ako morálnej normy a prirodzenej potreby však nestačí. Ich naplnenie musí nasledovať v konkrétnych podmienkach právnych a politických u konkrétnych národov v konkrétnych štátoch. Inak zostanú len snom či abstraktnou špekuláciou. Možno krásny sen a možno zaujímavá špekulácia, no nestanú sa spoločenskou realitou a nemožno ich nazývať právami inak, než v prenesenom slova zmysle.
V našej krajine sme museli vyvinúť značné úsilie nato, aby sme sa stali súčasťou spoločenstva skutočne slobodných národov. Túto cestu sme povinní ponechať otvorenú a sprístupňovať ju aj ostatným občanom, štátom a národom.
Pán predseda, toľko k zdôvodneniu návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vyhláseniu, ktoré ste všetci dostali v písomnom vyhotovení, ktoré máte v laviciach a o ktoré vás prosím, aby ste ho podporili hlasovaním a prijali sme Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k politickej situácii v Bielorusku, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada prezidenta Lukašenka o okamžité prepustenie politických väzňov a o zohľadnenie trestov všetkým bieloruským občanom, ktorí boli v súvislosti so zhromaždením 19. decembra 2010 odsúdení.
Ďalej odporúča vláde a prezidentovi Slovenskej republiky, aby sa vo svojich aktivitách na bilaterálnych a multilaterálnych fórach usilovali o prepustenie politických väzňov v Bielorusku. Takéto iniciatívy, ktoré sú sústredné a prichádzajú z rôznych, aj iných národných parlamentov, ale aj sú prijímané na fórach Európskej únie, sú dostatočným povzbudením a inšpiráciou pre to, aby zápas za slobodu a demokraciu, ktorý sa dnes v Bielorusku vedie, dokázal nadchnúť a povzbudiť tých, ktorí sú dnes utláčaní, prenasledovaní a väznení.
Priatelia, má to svoj význam, má to svoje opodstatnenie a Slovensko už viackrát dokázalo prejaviť takýto postoj, čo sa neskôr, možno nie hneď, prejaví aj na konkrétnych aktoch a činoch. Sme svedkami, ako sa aj komunistický režim pod tlakom slobodných a demokratických krajín rozhodol konať v prospech tých, ktorí po slobode túžia a ktorí chcú v slobode žiť.
Som presvedčený, že aj táto iniciatíva Národnej rady bude smerovať k tomu, o čom som hovoril, k dobrému záujmu a povzbudeniu všetkých tých, ktorých som vo svojom vystúpení spomínal.
Ďakujem.

Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. Iniciatíva na prijatie uznesenia Národnej rady vyšla z rokovania zahraničného výboru, ktorého som členom a kde som si dovolil takéto uznesenie navrhnúť pri rokovaní o Správe o stave zahraničnej politiky za rok 2010, ktorú predniesol pán minister zahraničných vecí.
Slovensko má skúsenosti s dobou neslobody. Slovensko má skúsenosti aj s tým, ako sme boli vďační vždy vtedy a každému, ktorý v tomto čase neslobody dokázal povzbudiť ľudí k tomu, aby boli aktívni, aby sa nevzdávali zápasu s autoritatívnymi režimami, ktoré, žiaľ, aj dnes na začiatku 21. storočia v Európe alebo v Európe blízkym krajinám ešte existujú.
Dovoľte mi krátko zdôvodniť, prečo som takéto uznesenie navrhol, aby Národná rada prijala. 19. decembra 2010... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, chcem sa poďakovať všetkým, ktorí vystúpili k predloženému vyhláseniu, ktoré sme predložili z dôvodu, lebo cítime naozaj potrebu prijať v Národnej rade Slovenskej republiky k situácii, ktorá dnes vo svete existuje a dotýka sa jednej významnej početnej skupiny obyvateľov tejto planéty, priatelia, a to si treba uvedomiť, vyhlásenie. Národná rada tak už urobila niekoľkokrát a ja som rád, že som mohol hlasovať napríklad za ospravedlnenie pri deportácii Židov, ktoré prijala ešte Slovenská národná rada.
Ja som rád, že sme sa dokázali ospravedlniť Karpatským Nemcom za krivdy, ktoré sa im udiali. Ja som rád, že sme dokázali v tejto Národnej rade prijať vyhlásenie o genocíde arménskych kresťanov a budem rád, keď dokážeme aj k takejto vážnej globálnej politike, akou táto téma je, prijať v Národnej rade dôstojné stanovisko, ktoré bude aj obrazom našej kultúry, našej histórie a istej našej spolupatričnosti k západnej civilizácii, ktorá je a vychádza z kresťanských hodnôt.
Aj táto diskusia obnažila rozdielny pohľad na život a na postoj k niektorým problémom. Rovnako, pán kolega Chren, som presvedčený, že liberalizmus a kresťanstvo majú veľa spoločného, ale už menej v nazeraní na slobodu. Ale to je téma, ktorá by si žiadala vedeckú konferenciu, aby sme si povedali a vysvetlili, čo to sloboda je, čo je to sloboda v ponímaní vás liberálov, možno agnostikov, ktorí akoby sa pohrávate so slobodou ako s hodnotou, mnohí, nie všetci, ako s niečím, čo človeku má dovoliť všetko.
Priatelia, a tu je niekde tá hranica miery citlivosti vnímania slobody veriacich a iných ľudí. Nielen liberálov. Tá skupina ľudí je rozptýlená aj niekde inde. A ja by som uvítal takúto diskusiu, ale predsa len by som si nedovolil porovnávať utrpenie, násilie a aj ľudské obete, ktoré musia podstúpiť ľudia len preto, že vyznávajú nejakú vieru a náboženstvo. Priatelia, je nenáležité porovnávať utrpenie, ktoré dnes vo svete zažívajú kresťania s utrpením, resp. neslobodou, akú ste vy chceli predstaviť, ktorú požívajú, resp. alebo násilie, ktoré sa pácha na istej minoritnej skupine inak sexuálne orientovaných ľudí. To je neporovnateľná veličina, neporovnateľný postoj, ktorý musíme oddelene zaujať k jedným a k druhým.
Ja som otvorený aj na diskusiu o homosexuáloch a lesbičkách, priatelia, nebojme sa tejto témy. Nebojme sa jej. (Potlesk.) Ale poďme k nej pristúpiť naozaj zodpovedne aj z hľadiska istej kultúry a histórie, ktorú Slovensko má, ktorú nemožno nerešpektovať aj pri tejto téme. Ale, prosím, toto je diametrálne iný problém, o ktorom budeme rozhodovať, ako ten, o ktorom ste vy chceli diskutovať a vnútiť tak trošku iný rozmer názoru k téme, ktorá je vážnejšia ako tá, ktorú ste chceli vy naznačiť, resp. ktorú ste prirovnali. A ja to nepovažujem za porovnateľné s tým, čo chceme prijať dnes, resp. hlasovaním v tejto Národnej rade a s tým o čom ste hovorili vy.
Chcem sa ešte raz na záver poďakovať všetkým s tým, že rešpektujem každý názor, každý postoj, každé rozhodnutie, vedomý si toho, že žijeme v pluralitnej spoločnosti, kde musíme sa navzájom tolerovať. A ja som nemyslel len na toleranciu náboženskú, ale aj na toleranciu národnostnú preto, lebo možno o pár hodín v tomto parlamente bude iné peklo, ktoré bude rovnako ako nás nútiť hľadať nejakú toleranciu k iným, teraz nie náboženským, ale národnostným problémom. A tam sa od nás tiež vyžaduje veľká miera tolerancie, znášanlivosti a postoja k slobode.
Chcem sa, pán predseda, poďakovať za možnosť tento návrh predložiť a dopredu poslancom za podporu predloženého vyhlásenia o prenasledovaní kresťanov vo svete.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctené dámy a páni, kolegyne, kolegovia poslanci, dôvod, ktorý skupinu navrhovateľov poslancov viedol k predloženiu tohto vyhlásenia, je narastajúci počet násilných aktov a perzekúcií voči príslušníkom kresťanských komunít rôznych vyznaní na viacerých miestach vo svete. Takmer nie je deň, kedy nepočujeme o tragických prípadoch takýchto útokov súvisiacich s pribúdajúcim množstvom mŕtvych, zranených a násilím, ktoré sa odohrávajú vo svete, narastajúcom počte agresívnych aktov voči príslušníkom, tak ako som povedal, kresťanských, ale aj iných náboženských komunít.
Znepokojivou súčasťou, ktorá sa faktu perzekúcií a násilia voči kresťanom pridáva, je, že počty prípadov takéhoto konania v poslednom čase výrazne narastajú a zdá sa, že narastá takisto aj zoznam počtu regiónov, ktorým k takýmto aktom dochádza, má tendenciu sa rozširovať.
Tento trend naznačuje širšie problémy. Naznačuje všeobecný vzostup sklonu riešiť nezhody a napätia, ktorým sa žiadna spoločnosť nevyhne násilím. Naznačuje rezignáciu na politické prostriedky, diplomaciu a rozumnú argumentáciu. Extrémisti akoby čoraz viac ani nepokladali za potrebné svoje kauzy zdôvodňovať ináč než demonštráciou sily a odhodlanosti k brutalite.
Dôvody sú rôzne. Niekedy zlyháva štát a jeho silové zložky, ktoré by mali chrániť občanov na danom území. V iných prípadoch sú to, naopak, štátne orgány, ktoré sú zodpovedné za perzekúciu. V každom prípade však platí, že sa tu hádžu, obrazne povedané, cez palubu základné princípy politickej kultúry, ktorá obsahuje Charta Organizácie Spojených národov, univerzálna Deklarácia ľudských práv aj zakladajúce dokumenty Európskej únie. Sú to princípy, ku ktorým sa naša krajina prihlásila vtedy, keď pred 21 rokmi zo seba striasla jarmo totalitného režimu a opätovne potom, čo sa pred 18 rokmi stala samostatnou republikou.
Niekto sa môže oprávnene spýtať: Prečo práve kresťania? Prečo nás nezaujímajú aj iné náboženské skupiny? Na to chcem odpovedať stručne. Áno, a vyjadrujem to úprimne a zodpovedne, zaujímajú nás práva všetkých náboženských skupín, ale akty proti kresťanom až doposiaľ sprevádzalo na medzinárodnej úrovni mlčanie vo zvýšenej miere. Niekedy to vyzerá, akoby sa predpokladalo, že kresťania sú jedinou náboženskou komunitou, ktorá nie je ohrozená, zatiaľ čo všetky ostatné sú aktuálne alebo potenciálne obeťami kresťanskej neznášanlivosti.
Ďalší dôvod je ešte závažnejší a už som sa ho snažil naznačiť. Kresťania akiste nie sú jedinou prenasledovanou skupinou, ale zvýšený počet násilných aktov voči kresťanom v poslednom období poukazuje na šírku krízy v rozsiahlych oblastiach sveta. Je to jeden z príznakov globálne sa šíriaceho extrémizmu vo svete, ktorý rezignuje na pokojné spôsoby riešenia konfliktov a stráca schopnosť racionálneho dialógu. Pokiaľ sa tomuto trendu nepostavíme na odpor, doplatíme na to všetci, bez ohľadu na vyznávanú či nevyznávanú vieru nejakého náboženstva.
Otázka slobody pre kresťanov sa dnes stáva otázkou slobody pre všetkých. A vysloviť protest proti spomínaným násilným aktom dnes znamená postaviť sa na odpor silám, ktoré ohrozujú slobodu a, dámy a páni, s tým aj mier vo svete.
Viem, že otázka vzťahu viery a verejného života je chúlostivá. Nerád by som teraz vnášal do toho silné politikum. Ale aj napriek tomu nie je dôvodom na tiché tolerovanie alebo dokonca hlasnú podporu postupnej erózie všetkých hodnôt, ktoré si kresťania cenia. Rovnako nepokladám za príznak zdravého vývoja, ak je kresťanské presvedčenie vytláčané do čisto súkromnej sféry s odôvodnením, že nemá miesto vo verejnom živote. Kresťan má právo vyjadriť sa k verejným problémom ako kresťan a z tejto pozície má právo navrhovať riešenia a vznášať aj požiadavky.
Dámy a páni, chcel by som naozaj apelovať na nás, na všetkých, aby sme dokázali vyjadriť istú lojalitu voči demokratickým ústavným poriadkom, aby sme si zachovali pozitívny postoj k občianskej slobode, ktorá je ich slobodou, a vytrvali v tvorivej spolupráci so spoluobčanmi na upevňovaní a obrane základov tejto slobody.
Pán predsedajúci, ďakujem za možnosť odôvodniť ešte dnes a v tak významný deň, milí priatelia, preto, lebo dnes si pripomíname 23. výročie sviečkovej manifestácie tu v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí.
Z tohto miesta chcem vyjadriť aj môj osobný postoj, osobný názor, že november ´89 nezačal v Prahe. November ´89 začal na Slovensku v marci 25., kedy sa naozaj nebojácne, odvážne, v konfrontácii so štátnou mocou dokázali ľudia, veriaci kresťania, ale aj iní, neveriaci, tí, ktorí si vážili, ctili a túžili po slobode, vzoprieť tejto arogantnej moci a dokázali odvážne aj seba osobne vystaviť istému riziku násilia a osobných perzekúcií po násilnom a brutálnom akte mocenských zložiek práve 25. marca pre 23 rokmi.
Preto by som chcel požiadať aj z tohto miesta, aby sme s odstupom času a s istou bolesťou prijali toto vyhlásenie, ktoré je len vyjadrením istých obáv, že násilie vo svete neprestáva, že násilie naozaj čím ďalej, tak tým viacej sa stáva akýmsi nástrojom riešenia problémov. A nechcem to zužovať len na náboženské a konfesné komunity, ale toto vyhlásenie by mohlo byť aj inšpiratívnym aktom na to, aby sme sa zamýšľali aj my v slovenskej politike, ako sa vysporiadať s takýmito prízrakmi, ktoré aj dnes na začiatku 21. storočia sa znovu objavujú v podobe konkrétnych riešení, konkrétnych problémov, ktoré vyúsťujú do násilia a tragédií mnohých nevinných ľudí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Košútová, nech sa páči.

Panie poslankyne, páni poslanci, v mene skupiny navrhovateľov sťahujem z rokovania 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a žiadam, aby sme ďalej nepokračovali v rokovaní o návrhu, návrh, ktorý predložili poslanci Procházka, Hrušovský a Abrhan na vydanie zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Železničnej polície, ktorý prerokovávame ako tlač 159.