Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážená pani premiérka, kolegyne, kolegovia, Slovensko, a všetci to cítime, je dnes centrom nevšedného záujmu a priznám sa, že tak ako ma to tešilo pred pár mesiacmi, kedy Slovensko usporiadalo majstrovstvá sveta v hokeji, dnes ma to vôbec neteší a z dôvodov, prečo sa na slovenský parlament, ale aj na Slovenskú republiku upierajú zraky možno celej Európy. Dôkazom toho je aj účasť veľvyslancov štátov Európskej únie na balkóne našej rokovacej sály.
Cítim osobne totiž, že v tejto sále nastane politický hazard, aký nemá v našej krátkej histórii obdobu. Dnes jedna politická strana dáva do hry cenné žetóny. A tá cena je vysoká, priatelia. Je to stabilita Slovenska, dôveryhodnosť Slovenska a dobrá povesť Slovenskej republiky.
Klub Kresťanskodemokratického hnutia, vážená pani premiérka, ťa v plnom rozsahu podporuje. Deklarovať však podporu pred kamerami a mikrofónmi a nevysloviť dôveru hlasovaním v parlamente, dámy a páni, považujem za pokryteckú politiku. Mimochodom, politika, viacerí sa tvária akoby išlo o niečo iné, akoby išlo len o odbornú debatu, ale my tu práve nesieme politickú zodpovednosť. To je dôvod, prečo sme tu. Túto zodpovednosť, ktorá je zodpovednosťou voči občanom, sme obdržali demokratickým mandátom. Je našou posvätnou povinnosťou vykonávať politický úrad. Túto povinnosť máme voči voličom a občanom Slovenskej republiky, voči viac ako päť aj pol miliónmi ľudí, ktorí v tomto štáte žijú. Aj keď nie sme všetci ekonómovia, rozumieme argumentom odvolávajúcim sa na zákony trhu, financií, dopytu a ponuky, príčin a následkov. Poznáme všetci tú všeobecne platnú poučku, že dlhy by sa nemali riešiť ďalšími dlhmi, aj to, prečo je navyšovanie eurovalu kontraverzná, politická a odborná otázka. Avšak vieme aj to, že niekedy politik tak ako lekár musí pri liečbe svojho pacienta voliť prostriedky, ktoré by zdravému človeku nepredpísal a ktoré samé osebe nie sú zdravé. Sú však v danom okamihu nevyhnutné na to, aby sa predišlo najhoršiemu. Aby nám pacient nezomrel na šok.
Predpokladám, hoci vo svetle posledných udalostí už akosi nesmelo, že väčšine z nás ide o to, aby Slovenská republika naďalej zostala súčasťou stabilného prostredia. Nielen ekonomicky a finančne stabilného, ale aj právne a politicky stabilného. Že nám ide o to, aby občania Slovenskej republiky, pretože o nej je teraz reč, nie o Grécku, Francúzsku alebo Nemecku, mohli chodiť do práce, starať sa o rodiny, pozerať s dôverou do budúcnosti. Aby sa mohli spoľahnúť na bezpečnosť prostredia, ktorý poskytuje demokratický a právny štát.
Kolegyne, kolegovia, vecou praktickej politiky nie je rozhodovať len o platnosti sporných ekonomických teórií, nie je len robiť rozhodcu v hádkach medzi ekonomickými expertmi, ktorí vedia veľa o číslach, zlomkoch, mocninách, odmocninách, integráloch, no často zabúdajú na zodpovednosť voči konkrétnym ľudom.
Nikto nám nedal právo obetovať konkrétnych ľudí tomu, aby sme dokázali platnosť nejakej doposiaľ neotestovanej teórie. Našou úlohou, úlohou politickou, je použiť dostupné politické nástroje na to, aby sme predchádzali destabilizácii, masovej nezamestnanosti, ekonomicky motivovaným nepokojom, občianskemu konfliktu. Je len smutné a je príznakom vážnej krízy, že túto základnú pravdu a základnú povinnosť musíme si dnes spoločne pripomínať. Pravicová koalícia, menovite niektorí jej členovia, sa dnes rozhodli opustiť svoju povinnosť, dezertovať tvárou v tvár svojej povinnosti. Rozhodli sa, že hodia cez palubu nielen doterajšie úsilie vlády, ktorá na európskych fórach rozhodne nie je a nebola servilnou. Rozhodli sa hodiť cez palubu aj veľkú časť budovania ústavných základov demokracie v tejto krajine. Zrejme svoju povinnosť voči miliónom ľudí od začiatku nepochopili a zdá sa, že ich neuznali hodnými vznešenosti svojich liberálnych ideálov. Aká škoda, že všetkých nezamestnaných, ktorí sa následkom ideologickej zaslepenosti ocitnú na dlažbe, nemožno nazvať lenivcami, flákačmi a neprispôsobivými.
Ak táto vládna koalícia niečo viac ako po roku vládnutia dnes dá za pravdu svojim politickým oponentom, môžeme predpovedať, že demokracia, sloboda aj solidarita medzi občanmi tejto krajiny sa stávajú púhymi slovami bez obsahu a bez zrozumiteľného zmyslu. Ak ľudia prepadnú zúfalstvu a stratia pocit lojality voči vlastnému štátu, nezostaňme prekvapení. Nebude to následok prírodnej katastrofy či osudu, ale následok ľudských rozhodnutí. Rozhodnutí osôb na zodpovedných postoch. A práve preto, je ešte čas zmeniť rozhodnutia a rozhodnúť sa správne.
Na záver chcem povedať len toľko, že všetci poslanci za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia budú hlasovať za vyslovenie dôvery vláde Ivety Radičovej. (Potlesk v sále.)
