Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.2.2012 o 14:53 hod.

Ing.

Stanislav Janiš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2012 14:53 - 14:55 hod.

Stanislav Janiš Zobrazit prepis
Ja len dve veci.
Prvá vec, ku kolegovi Chrenovi. Stačí si pozrieť Pravdu asi tri dni dozadu a zacitovať štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva. Ja ti ho zacitujem, pán kolega: „Prípravu skomplikovalo spustenie rokovaní o eventuálnom vstupe českého investora do SPP.“ To je ako odpoveď, prečo to je až teraz a nebolo to skôr. Dobre, takže ja som iba čerpal z toho. A vyrazilo mi to dych, že štátny tajomník si dovolí povedať, že rokujú, o skomplikovaní rokovania, že niekto chce vstúpiť do SPP či percentom, či tridsiatimi, či päťdesiatimi percentami. Jednalo sa že vraj o nejakého českého investora. Takže ja som zacitoval z Pravdy. Takže je pravda, čo som povedal, je to pravda, vybav si to so svojím štátnym tajomníkom.
Druhá vec. Ja som ako spoločný spravodajca, Lojzo, nevravel, že sme sa na niečom dohodli. Ja som teraz ako poslanec povedal, že bude lepšie, ak ten zákon neprijmeme, nie ako spravodajskú informáciu. A je pravda, že aj takí poslanci, ktorí nám nadávajú do darmožráčov, už na výbory nechodia. Jednoducho dlabú na prácu výborov a tuto robia všelijaké maškarády, ale svojím spôsobom sa nezaujímajú o občanov preto, lebo ak by sa zaujímali o občanov, tak takýto zákon, ktorý má vplyv na to, koľko budú platiť ľudia za energie, myslím, toto je práca nás poslancov, aby sme eliminovali to, čo sa eliminovať dá v cenách energie. A preto nepodporím zákon o energetike, ten mi až tak neprekáža. Ale nepodporím ho preto, lebo zákon o regulácii sieťových odvetví podporiť nemôžem, lebo ten je rýdzo proti ľuďom. A ten podporiť nemôžem. A preto nepodporím systém regulácie. A preto nepodporím ani zákon o energetike, lebo sú spolu dvojičky. To nejde, že energetiku pustíme a ÚRSO nepustí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.2.2012 14:34 - 14:50 hod.

Stanislav Janiš Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovolím si vystúpiť ako prvý k tomuto predmetnému návrhu zákona.
Ako prvé musím konštatovať, že obidva zákony, ktoré nasledujú po sebe, zákon o energetike a zákon o regulácii v sieťových odvetviach, sú ako dvojičky. Tým chcem povedať, že buďto prejde jeden aj druhý, alebo neprejde ani jeden ani druhý, preto, lebo úzko na seba nadväzujú.
Treba aj skonštatovať to, že sú to úplne nové zákony. Nie je to žiadna novela energetického zákona ani zákona o ÚRSO, ale sú to úplne nové zákony. Možno aj preto je náročnejšie ich študovať v tom slova zmysle, že nemáte pred sebou konsolidované znenie, čo platilo, čo sa vypúšťa a čo sa navrhuje nové. O to je to náročnejšie. A pri obidvoch týchto zákonoch hlavným cieľom je, aby sa aproximoval 3. energetický balíček.
Na úvod ale musím skonštatovať a povedať úplne jasne, že mediálny tlak, ktorý bol vyvinutý na ministerstvo hospodárstva, na poslancov vo forme, že v prípade ak teda zákony neprejdú, tak hrozia Slovensku pokuty za neskorú implementáciu 3. energetického balíčka do našej legislatívy, považujem za nemiestny žart voči Národnej rade Slovenskej republiky z dvoch dôvodov. Je to preto, že žiadne reálne pokuty nehrozia, 3. energetický balíček do dnešného dňa neaproximovalo viac krajín Európskej únie a ak by dnes Komisia začala konanie voči Slovenskej republike, tak to bude trvať tak zhruba dva roky a za tieto dva roky Národná rada môže prijať desať energetických zákonov.
To, čo považujem za podstatné, je to, že tento zákon mal byť v Národnej rade už pred rokom, dnes už v podstate mala prebiehať implementácia legislatívy do života energetických subjektov, ktorých sa tento zákon o energetike a zákon o regulácii v sieťových odvetviach dotýka. Za to, že tu ten zákon nebol pred rokom, nemôžu poslanci Národnej rady.
Neberiem ani argument, že prípravu skomplikovalo alebo predĺžilo spustenie rokovaní o eventuálnom vstupe českého investora do SPP. Toto považujem už za super nemiestny žart, ak by som to mal povedať inými slovami, akoby ste čakali so zákonom na to, ako sa dohodne nejaký iný investor o vstupe do SPP. A to je neprijateľné.
Teraz si dovolím povedať vetu, ktorú možno tu zopakujem dnes aj viackrát, lebo ju považujem pri takýchto zákonoch a pri energetike za veľmi dôležitú, že peniaze v energetike nevznikajú z ničoho, ale peniaze v energetike vznikajú platbami koncových odberateľov. Teda vznikajú z peňazí občanov a firiem, ktoré platia za energie. Teda treba mať vždy pri každej legislatívne o energetike, ak sa o nej bavíme a schvaľujeme ju, na pamäti túto vetu, všetko, čo schválime, bude mať dopad na peňaženky občanov.
Aby sme sa mohli plnohodnotne baviť o takýchto dôležitých zákonoch, tak by sme mali mať zadefinované základné rámce energetiky na Slovensku. A tie, bohužiaľ, nepoznáme. Alebo ich nemáme. Na Slovensku chýba kvalitná energetická politika štátu, kde sme v energetike a kam chceme tú energetiku na Slovensku nasmerovať. Dosluhujúce ministerstvo sa do tejto práce nepustilo. Teda všetky zákony vychádzajú z energetickej koncepcie alebo politiky štátu, ktorá má šesť rokov a pochádza z roku 2006. Podľa nej sa teda riadia aj investori, aj štát, aj regulátor.
Treba povedať, že ani minulé štyri roky minulá vláda veľké pokroky v tomto neurobila.
V prvom rade si musíme položiť tri otázky a snažiť sa zadefinovať, kde by sme tú energetiku chceli mať, aby sme sa mohli baviť ďalej.
A prvá taká vážna otázka je, ako bude Slovensko zvyšovať bezpečnosť dodávok energií pre seba, či chce aj naďalej zostať závislé od dovozu primárnych zdrojov energií na sto percent aj tam, kde na sto percent to nemusí byť.
Druhou dôležitou otázkou, ktorú treba zadefinovať a neriešiť ad hoc, sú obnoviteľné zdroje energií, ktoré sú pre štát prioritou, a prioritou prečo sú, aký chceme mať energetický mix, koľko energie chceme z jadra. Dnes vyrábame z jadra zhruba 51 až 53 % elektrickej energie. Keď dokončíme Mochovce 3, 4, tak to bude čo? Bude to 57 %, 58 %? A tvrdo sa pripravuje ďalšia výstavba novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v inštalovanom výkone minimálne 1 000 mega, to značí 3. a 4. blok Mochoviec.
Treba si jasne povedať, či chceme mať zo Slovenska jadrovú veľmoc. Ja si myslím, že to nechceme.
Tento zákon mimo toho, čo tu bolo spomínané, to je aproximácia 3. balíka a riešenie vertikálne integrovaných subjektov v energetike. Táto smernica pojednáva aj o vážnej otázke, ktorá sa energetiky týka. A to je zraniteľný odberateľ alebo zraniteľný spotrebiteľ. Treba si uvedomiť, že ceny energií rastú a rastú rýchlejšie, ako rastú príjmy v domácnosti. A tým pádom sa nie malá časť domácností nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe dostáva do problémov, ktoré dostali názov v rámci Únie ako energetická chudoba. Treba sa vážne zamyslieť, akým spôsobom chceme tieto veci riešiť, ako chceme ľudí vymaňovať z energetickej chudoby, aby mali štandard, ktorý majú dnes, čo sa týka tepla, svetla, plynu. Táto smernica hovorí o pojme, či je to smernica 72 alebo smernica 73, ako zraniteľný odberateľ asi toľkoto. Dovolím si zo smernice 72 zacitovať: „V tejto súvislosti každý členský štát vymedzí koncept zraniteľných odberateľov, ktorý sa môže vzťahovať na energetickú chudobu a okrem iného môže ustanoviť zákaz odpojenia takýchto odberateľov v kritických časoch.“ To sa týka elektriky. A podobná definícia zraniteľného spotrebiteľa je aj v smernici 73, ktorá pojednáva o plyne. No myslím si, že návrh energetického zákona nie dostatočne aproximoval a nie dostatočne v podstate zadefinoval, čo je to zraniteľný spotrebiteľ alebo odberateľ v Slovenskej republike. V zákone, ktorý máme všetci na stole, sa hovorí o zraniteľnom spotrebiteľovi ako o odberateľovi, čo sa týka elektriky, ktorého životné funkcie sú závislé od odberu elektriky a ktorý túto skutočnosť oznámil a preukázal sám alebo prostredníctvom svojho dodávateľa prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Ak to premeníte na drobné, tak zistíte, že zraniteľným odberateľom v Slovenskej republike je len človek, ktorý je na nejakých dýchacích alebo iných prístrojoch, ktoré potrebujú na svoju činnosť elektrickú energiu. V súvislosti s energetickou chudobou, v súvislosti so stúpajúcimi nákladmi domácností na energie to považujem za nedostatočnú definíciu a nedostatočné riešenie tejto časti smernice. To isté sa týka aj smernice 73, ktorá pojednáva o vnútornom trhu so zemným plynom.
Ďalšia časť, ktorá v tomto zákone nie je dobre riešená, resp. nerieši to, čo sa vlečie, a hovorím, bavíme sa o novom energetickom zákone, nie o nejakej novele, je to, čo máme aj v stanovisku legislatívy Národnej rady. A to je Ústava Slovenskej republiky, vzťah ústavy k majetku ľudí, ktorí vlastnia nehnuteľnosti, pozemky, cez ktoré prechádza alebo má prechádzať energetická infraštruktúra, ktorí majú vecné bremená. Náhrada tohto obmedzenia pozemkov nie je dostatočne riešená, resp. navrhované znenie nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. A to je tak v § 11ods. 4 a 9, 12, čo sa týka prekluzívnej jednoročnej lehoty na uplatnenie náhrady, ale rozpor aj s čl. 20 ods. 4 ústavy a istý rozpor aj v § 94, kde v podstate jednorazová náhrada nepatrí vlastníkom pozemkov v ochranných a bezpečnostných pásmach, ktoré boli zriadené pred účinnosťou tohto zákona. Tieto problémy, viem, pretrvávajú už dlhé roky (súdy, ústavné súdy, súdy v Štrasburgu). Som toho názoru, že ak už tvoríme nový energetický zákon, tak definitívne v slovenskej legislatíve tieto veci, ktoré sa ťahajú na súdoch a kde občania, ktorí vlastnia tieto nehnuteľnosti a tieto pozemky, sú poškodení, pričom nebola im poskytnutá náhrada a neriešil to ani reštitučný zákon preto, lebo oni o majetky neprišli, akurát musia znášať bremená, ktoré sú tam, tak minimálne do budúcnosti musíme ošetriť tak, aby to bolo v súlade s ústavou. A bolo by vhodné sa zaoberať aj tým, čo urobíme aj s tým, že sme to neriešili v zákonoch predchádzajúcich. Ak sme v novom zákone, tak určite to za pozornosť a námahu či už legislatívcov na predmetnom ministerstve hospodárstva alebo legislatívcov Úradu vlády Slovenskej republiky by malo stáť. A veľmi rád by som v stanovisku legislatívy Národnej rady čítal to, že navrhovaný zákon je v súlade s ústavou. Síce predkladateľ tvrdí, že je v súlade s ústavou, ale podľa sťažností a aj podľa právneho názoru legislatívcov Národnej rady nie je tomu celkom tak. Takže treba minimálne dať hlavy dokopy a tieto veci poriešiť.
Ďalej je aj stanovisko legislatívy Národnej rady. A, to je v ňom tá časť, kde upozorňuje na určité vecné nezhody medzi jednotlivými paragrafmi. Je potrebné ich dať do súladu. Ja to hovorím preto, že priamo na tento zákon nadväzuje zákon o regulácii v sieťových odvetviach. V úvode som povedal, že sú to dvojičky, ktoré na seba nadväzujú, jedna na druhú sa odvolávajú. To značí, že, úprimne poviem, nebolo v silách výboru Národnej rady, aby sme s našimi kapacitami, teda rádovo promilovými, aj keď vôbec promilovými kapacitami, ktoré má k dispozícii ministerstvo hospodárstva, riešili veci, ktoré je potrebné doriešiť, ktoré je potrebné, by som povedal, dokombinovať tak, aby to sedelo. Nie je toto v silách výboru. A výbor sa aj preto rozhodol, že jednoducho asi najvhodnejšie by bolo tento zákon neschváliť alebo ho vrátiť na dopracovanie, zobrať si opäť všetky stanoviská, ktoré k tomuto zákonu sú, a pekne ich dať dokopy a vrátiť sa do Národnej rady a predložiť niečo, k čomu nebude ani toľko pripomienok, ani toľko pozmeňujúcich návrhov, ani toľko nejasností. Podotýkam, jedná sa o kľúčové zákony v energetike. A ja viem, že ich prijímame v určitom časovom strese, je posledná schôdza Národnej rady a viac-menej keď to neschválime, tak sa to schváli tak do pol roka. Ale na druhej strane aj keby sa to malo schváliť o dva, tri, štyri mesiace neskôr, tak nech sa to schváli podarené, také, aké to má byť. A vzhľadom na to, že nič nám nehrozí, tak prikláňam sa k názoru, aby sme tento návrh zákona neschválili, aj keď je to vládny návrh zákona. Ale dnes už nie je vláda a viac-menej ani minister, ktorý sedí tuto vľavo odo mňa. Aj tak nemá dôveru Národnej rady. Takže z toho takú veľkú vedu nerobme, lebo však nedôveru ste mu vyslovili vy SaS-kári spolu so stranou SMER. Takže nemáme sa kde ponáhľať. V pohode v kľude sa k tomu vráti budúca vláda, budúci parlament. A prijmú niečo, čo ozaj bude dobré. A nebude tak dôvod, vyhovárať sa na to, že rokovali sme s českým investorom, a preto sme nestihli pripraviť novelu zákona načas. Na úvod toľko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.2.2012 14:32 - 14:33 hod.

Stanislav Janiš Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolegyne a kolegovia, Národná rada v decembri pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu aj ako gestorskému výboru.
Konštatujem, že ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval v januári a neprijal platné uznesenie, nakoľko jeho návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu nerokoval preto, lebo výbor nebol uznášaniaschopný, nebol dostatok poslancov.
Gestorsky výbor rokoval o návrhu spoločnej správy výborov a záverečné stanovisko navrhované neschválil, uznesením ma potom poveril, aby som ako spravodajca informoval o tomto výsledku Národnú radu Slovenskej republiky.
Ani jeden výbor Národnej rady teda neprijal platné uznesenie a ani zo spoločnej správy, kde boli štyri varianty na hlasovania, ani jeden návrh neprešiel.
Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.12.2011 9:39 - 9:41 hod.

Stanislav Janiš Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, ďakujem aj za faktické pripomienky. Pán kolega Blanár, ste síce vlastníkom alebo zriaďovateľom štyroch vúckarských nemocníc v Žilinskom kraji, ale mám dojem, že neviete, čo riadite. Neviete, čo riadite. A vôbec neviem, prečo sa bojíte pravidiel, poriadku ako čert svätenej vody. Veď by to pomohlo Žilinskému kraju a všetkým vašim štyrom nemocniciam, kde je samosprávny kraj Žilina zriaďovateľom.
Veľmi radi hovoríte o našom vládnutí 2002 - 2006, ale úplne sa vyhýbate svojmu vládnutiu 2006 - 2010. To si myslíte, že toto sa dá len tak ľahko vymazať? Ja som rozprával fakty a objektívne a nešetril som ani súčasné ministerstvo, ale nešetrím ani vás, lebo na to zdravotníctvo sa treba ozaj pozrieť zvrchu a ozaj treba eliminovať politické vplyvy. A ozaj, či ste to vy, alebo sme to my. Ale prečo sa bojíte obchodných spoločností? Preto lebo fakt tie príspevkové organizácie sú ľahkou korisťou pre všetkých supov okolo zdravotníctva. A vy dobre viete, aj jeden a druhý, ktorý ste reagovali, aj pán bývalý riaditeľ Sociálnej poisťovne, čo to je za peniaze. A ak štát, ak my nenastavíme tie pravidlá tak, aby tieto peniaze boli manažované čo najefektívnejšie, tak je to aj naša prehra. A je to hlavne prehra pacientov. A či skrachuje alebo či bude v dlhoch príspevková organizácia, zopakujem to, alebo obchodná spoločnosť, je vždy na vlastníkovi, ako sa s tým vysporiada. Tak nestrašte s obchodnými spoločnosťami.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.12.2011 9:21 - 9:35 hod.

Stanislav Janiš Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia poslanci, keď som počúval včerajšiu rozpravu k prvému čítaniu, tak som si povedal, že treba vniesť trošku jasno do zdravotníctva aj zo strany nezdravotníka alebo človeka, ktorý je mimo sféry tohto podnikania. V jednom je pravda. Dávam za pravdu to, že zdravotníctvo si zaslúži pozornosť. Zdravotníctvo si zaslúži, aby sme o ňom rokovali, a zaslúži si, aby sme v ňom aj konali. Ale o zdravotníctve treba rokovať nielen v rovine, dajte nám viac peňazí do zdravotníctva, ale aj v rovine, ako efektívne s týmito peniazmi v zdravotníctve narábať. Zdravotníctvo totižto nie je len o lekároch a zdravotníckom personáli a pacientoch, ale zdravotníctvo je aj o veľkých peniazoch, ktoré sa v ňom točia. A preto je treba oveľa viac a rýchlejšie hľadať riešenia, aby štátne a vúckarské nemocnice nezostávali ľahkou korisťou supov v zdravotníctve.
Nie som zástancom toho, aby sme zákonom garantovali akejkoľvek skupine vo verejnom sektore plat. Tento spôsob riešenia je diskrimináciou iných zamestnancov. Napríklad tých, ktorí nemôžu vyvinúť taký tlak ako odborové združenie v zdravotníctve. A pritom poznám a vážim si prácu lekárov, tých, čo sú pri lôžku, aj tých, ktorí sú v teréne či už ako všeobecní lekári alebo ako špecialisti. Roky som s nimi strávil.
Dámy a páni zo SMER-u, chystáte sa vládnuť, a to naozaj chcete zaviazať budúcu vládu, teda asi sami seba, aj platmi od roku 2013? Považujete tento váš postup za zodpovedný? Aká je tu logika, keď ste mandát odchádzajúcej vlády tak okresali, a použijem vaše slová, "že už môže len svietiť a kúriť". A dnes túto vládu, ktorú ste takto označili, nútite, aby prijala rýchle opatrenia a zaväzovala nasledujúcu vládu k nepremyslenému plneniu. Považujete tento váš postup za logický a hlavne za zodpovedný?
Za predchádzajúce štyri roky, a dajme si ruku na srdce, ste systémovo, dámy a páni zo SMER-u, neurobili nič, len v čase konjunktúry ste naliali doňho viac peňazí. Ale pomohlo to pacientom? Kto najviac pocítil prílev týchto peňazí, keď zdravotníctvo má dnes väčšie sekery ako za našej vlády?
Dámy a páni, celá debata, viacmesačná debata sa točí okolo dvoch slov. Platy a transformácia nemocníc. Platy na prvom mieste a transformácia nemocníc na druhom mieste. Väčšina štátnych a vúckarských nemocníc sú dnes príspevkové organizácie. Príspevkové organizácie sú prekonaná, neprehľadná, mäkká forma riadenia miliárd korún alebo, ak chcete, stámiliónov eur v nemocniciach. A okolo týchto mäkkých príspevkových organizácií, nemocníc, krúžia ako supy obchodné spoločnosti, dodávatelia liekov, ŠZM (špeciálneho zdravotného materiálu), prístrojov a neviem koho čo všetkého.
Treba si otvorene povedať, aký je v podstate rozdiel medzi nemocnicou, ktorá je príspevkovou organizáciou, a nemocnicou, ktorá je akciovou spoločnosťou z pohľadu krachu alebo predaja tejto nemocnice alebo časti tejto nemocnice. Ten rozdiel nie je žiadny. Ten rozdiel nie je žiadny. Ak nemocnicu, príspevkovú organizáciu, odpoja alebo hrozia odpojiť od vody, tepla, elektriny, ak jej hrozia, že jej prestanú dodávať lieky, potraviny, lebo neplatí, lebo má dlhy, tak vlastník, v tomto prípade štát alebo samosprávny kraj má dve možnosti: alebo príspevkovú nemocnicu oddlží, teda dá jej peniaze, tá zaplatí dlhy a pokračuje ďalej, alebo jej peniaze štát alebo VÚC-ka nedá a nemocnica končí. Ak sa toto stane v nemocnici, ktorá je akciovou spoločnosťou alebo obchodnou spoločnosťou, tak vlastník nemocnice, teda opäť štát alebo samosprávny kraj, je v tej istej polohe. Alebo navýši základné imanie, teda dá jej peniaze, a obchodná spoločnosť zaplatí svoje dlhy a záväzky a pokračuje ďalej, alebo základné imanie nenavýši a nemocnica skončí. Teda v jednom aj v druhom prípade to má v rukách vlastník. A v tomto prípade je to vždy štát alebo samosprávny kraj. A je jedno, dámy a páni, či sa jedná o príspevkovú organizáciu alebo sa jedná o obchodnú spoločnosť.
A preto, dámy a páni, poprosím, prestaňte oblbovať ľudí, prestaňte strašiť ľudí akciovými spoločnosťami z pohľadu krachu nemocnice. Či príspevková alebo obchodná spoločnosť pri vlastníctve štát alebo samosprávny kraj, je to úplne jedno. Ale ten podstatný rozdiel medzi príspevkovou organizáciou a akciovou spoločnosťou je, že pravidlá hospodárenia a zodpovednosť, vrátane trestnoprávnej zodpovednosti orgánov akciovej spoločnosti, sú úplne iné ako v prípade príspevkovej organizácie. Sú prísnejšie a pre manažment nemocnice nebezpečnejšie.
Poviem to aj inak. Riaditeľ akciovej spoločnosti nepodlieha tak politickým vplyvom pri riadení ako riaditeľ príspevkovej organizácie, lebo mu ide o jeho vlastný krk, nielen o jeho riaditeľské kreslo. A v tom je veľký, veľký rozdiel.
Veď povedzme si otvorene. Ak by obchodné spoločnosti bol zlý systém na riadenie, na organizáciu spoločnosti, tak by si aj supy okolo príspevkových nemocníc zriaďovali napríklad neziskovky, a nie eseročky alebo akciové spoločnosti.
A treba otvorene povedať, že aj bos alebo líder Lekárskeho odborového združenia je vlastníkom tiež obchodnej spoločnosti, eseročky, ktorá poskytuje zdravotnícke služby, fakturuje ich zdravotným poisťovniam alebo za ne možno vyberá cash od pacientov. Prečo jemu, súkromníkovi, obchodná spoločnosť nevadí? Ale ak majú byť štátne a vúckarské nemocnice obchodnými spoločnosťami, tak vytiahnu do štrajku.
Prečo? A tu treba úplne otvorene povedať, že je to preto, aby štátne príspevkové nemocnice zostali aj naďalej ľahkou korisťou supov - obchodných spoločností, ktoré sa točia okolo nemocníc. A ten, kto najviac na to dopláca, je pacient. Pacient, na ktorého sa všetci odvolávajú, ale v skutočnosti všetci z neho robia rukojemníka.
Ja sa čudujem ministerstvu zdravotníctva, že si hneď na začiatku vládnutia neurobilo normálne sedliacke porovnanie nemocníc. Na jednu A4 napíšem výkony nemocnice za rok 2002 až 2006, či už sú to lôžkodni, môžem po mesiacoch, po rokoch, po oddeleniach, po klinikách, výkony SVaLZ-ové, výkony v ambulanciách, a k tomu priradím náklady. Na druhú A4 urobím presne to isté, ale za roky 2006 až 2010 a porovnám. Teda porovnám náklady nemocnice s výkonmi v čase a už pri tomto základnom skríningu nemocníc by sme zistili, že nie je niečo v poriadku. Ak by sme to trocha rozpitvali na drobné, ktoré náklady pri tých istých výkonoch išli hore, tak by sme prišli na hlavné diery v koši, cez ktoré unikajú peniaze z nemocníc. Možno, že sú to outsourcované služby, či už upratovanie, pranie, zametanie, kosenie. Bolo totižto v móde, že tieto služby v pôsobnosti nemocníc sa rušili a, samozrejme, drahšie si ich nemocnice objednávali, samozrejme, zvonku.
Alebo je tou dierou, jednou z dier, predražený nákup liekov pri tých istých výkonoch? Alebo je to predražený nákup špeciálneho zdravotného materiálu, predražený nákup prístrojov? Tých dier v nemocniciach je viac.
Takto by som vyvesil porovnania nemocníc na nástenku aj s vysvetlením, prečo je to tak. A rád by som si prečítal zdôvodnenia riaditeľov, prečo išli náklady hore a výkony nemocníc stagnovali, resp. išli máličko hore. Rád by som si pozrel tie zdôvodnenia a hlavne diery nemocníc, kde utekali peniaze, peniaze, ktoré mali slúžiť pacientom. Lebo peniaze do zdravotníctva prúdili plným priehrštím, len na platy o 42,5 % viac. Ktorý segment štátneho či samosprávneho sektoru dostal na platy o 42,5 % viac ? Ani jeden. Peniaze prúdili plným priehrštím, ale výkony hore nešli, alebo len veľmi málo. A pacient tento prílev peňazí necítil vôbec. Rady v čakárňach rovnaké, ak nie väčšie, cash platby u lekára rovnaké, ak nie vyššie, čakacie listiny na plánované výkony rovnaké, ak nie dlhšie. Niekde sa tie naviac peniaze stratili, niekde sa tie peniaze vo vami preferovaných príspevkových nemocniciach sofistikovane stratili. A preto sú akciové spoločnosti alebo obchodné spoločnosti postrachom pre všetkých, ktorí chcú na štátnom zdravotníctve, na štátnych a vúckarských nemocniciach, teda hlavne na pacientoch ryžovať aj naďalej.
Dámy a páni, roky počúvam tu v Národnej rade o tom, že dajme na zdravotníctvo viac peňazí, a aj teraz je debata len o tom, aby išlo na zdravotníctvo viac peňazí, ale nepočul som jediný návrh od vás, jedinú serióznu debatu, ako systémovo zmeniť neefektívnosť používania peňazí v nemocniciach štátnych a vúckarských nemocniciach. Osobne považujem za skutočné pokračovanie reformy zdravotníctva, na ktorú sa všetci odvolávame, alebo odvolávate, zavedenie platieb za diagnózu spolu s transformáciou nemocníc a zadefinovanie rozsahu poskytovania starostlivosti z povinného zdravotného poistenia. Len, dámy a páni, mám dojem, že akoby samotná zdravotnícka obec, resp. jej vodcovia, lídri pokračovanie reformy nechceli. Akoby im vyhovovalo to, čo je dnes. Na čele zdravotníctva, na čele nemocníc, na čele všetkých profesných združení, asociácií, komôr, odborov sú lekári. Chlapi, ale potom si povedzme pravdu a nalejme si čistého vína chcete reformu, poriadok, pravidlá alebo chcete len peniaze?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.12.2011 11:26 - 11:26 hod.

Stanislav Janiš
Dajte, prosím, hlasovať o tom, že prideľujeme návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu aj ako gestorskému výboru a aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský do 32 dní od prerokovania návrh zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.12.2011 11:26 - 11:26 hod.

Stanislav Janiš
Ďakujem. Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec. Nezaznel žiaden pozmeňujúci, procedurálny návrh, preto dajte hlasovať o tom, že prerokujeme predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.12.2011 11:26 - 11:26 hod.

Stanislav Janiš
Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prideľujeme predmetný návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu aj ako gestorskému a že výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a gestorský do 32 dní od prerokovania zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.12.2011 11:26 - 11:26 hod.

Stanislav Janiš
Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.12.2011 11:26 - 11:26 hod.

Stanislav Janiš
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Pán kolega Faič dal návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto zákone. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.
Skryt prepis