Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, spomínali ste Spojené štátny americké, kde je pravda, že kúpite si zbraň ako rožok alebo chlieb, ale možno ste zabudli spomenúť Veľkú Britániu, kde je teda ďaleko prísnejší zákon o držbe zbraní. Takmer nikto tam nemôže držať nielen strelnú zbraň, ale pomaly ani nôž. A pozrite si štatistiky kriminálnych trestných činov vo Veľkej Británii. Možno, tak na porovnanie s tým USA a možno zaradiť, kde sa nachádza Slovenská republika. Chcel by som ale povedať, že zákon, ktorý je v súčasnosti platný, 190-ka je štandardný zákon, ktorý je porovnateľný so štátmi Európskej únie. Možno ste sa mali zamerať trošku iným smerom, pretože výhrady prokurátorov, ktorí sa priamo zúčastňujú na skúškach ľudí, ktorí sa snažia získať zbrojný preukaz, sami hovoria, že títo občania sú podrobení iba teoretickej skúške. Chýba nám praktická skúška. Mnohí občania sú držiteľmi zbrojných preukazov, sú držiteľmi zbraní a s touto zbraňou nevedia zaobchádzať. Sú nebezpeční ako sebe, tak sú nebezpeční aj svojmu okoliu. A čo sa týka Devínskej Novej Vsi. Vaše stanovisko alebo stanovisko odborníkov bolo také, že táto zbraň bola prerobená, čiže bola nelegálna. Možno by ste sa mali zamyslieť, pán minister, aj nad tou vecou, ako tieto zbrane kontrolovať. Ale nemyslím kontrolu na polícii. Nie na polícii, to je iná kontrola. Pán minister, keď sa dovezie akákoľvek zbraň, viete, že podlieha balistickej skúške. Ja som mal na mysli, aj odborníci v tejto oblasti majú na mysli balistické skúšky, pravidelné skúšky, kde vylúčime to riziko prerobenia zbraní, povedzme, aj samopalu vzor 58 na samočinnú zbraň. Myslím si, že týmto smerom by ste sa mohli uberať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, tiež by som rád v stručnosti zareagoval na predrečníka v rámci rozpravy a chcel by som podotknúť tú skutočnosť, ktorá tu odznela, najmä ten závažný fakt v prípade prijatia tejto novely zákona č. 190, vysoká koncentrácia zbraní na jednom mieste. Zákon vôbec nerieši systém a spôsob, akým by sa tieto zbrane ukladali po skončení či už tréningu, súťaži alebo akejkoľvek športovej činnosti a tá koncentrácia, ktorá by v prípade možno nejakej vyhlášky ministerstva, možno nejakého opatrenia, nariadenia, riešila tieto veci možno podrobnejšie, táto koncentrácia, a to by som chcel zvlášť zdôrazniť, čo tu už bolo spomenuté, umožní rôznym nelegálnym skupinám, organizovanému zločinu ľahším spôsobom sa dostať ku zbraniam, k výkonným zbraniam. Dnes sme svedkami toho, že takmer každý týždeň dôjde ku krádeži bankomatov. Veď bankomaty sa na Slovensku kradnú pomaly ako zemiaky na poliach na Spiši. A ak tam dáme zbrane, takéto výkonné zbrane, tak čo sa bude diať potom? Hovorí tento zákon a rieši vôbec takéto vážne nebezpečenstvo, ktoré by týmto prijatím novely zákona č. 190 vzniklo?
Ešte by som, ak mám trochu času, spomenul aj tých psychológov, myslím si, tiež je tam veľmi vážny rozpor, pretože stanovisko psychológa vôbec nie je nejakým spôsobom relevantné. Bude to riešiť jeden psychológ, budú riešiť dvaja psychológia, čo ak dôjde k rozporu k rozhodnutiam alebo v rozhodnutí jedného, dvoch alebo troch psychológov a každé potvrdenie tohto psychológa bude rozdielne. Akým spôsobom toto budeme riešiť? Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s predkladanou novelou zákona, ktorej cieľom je predovšetkým zvýrazniť tragédiu, ktorá sa udiala v roku 2009, konkrétne 10. augusta.
Zámerom tohto návrhu zákona je dôstojným spôsobom si uctiť pamiatku zosnulých baníkov, ktorí tragicky zahynuli pri výkone svojho povolania. Návrhom zákona sa reaguje najmä na bezpochyby najväčšiu banskú tragédiu v dejinách slovenského baníctva, ktorá sa udiala 10. augusta 2009 v bani Handlová, kde v tom čase zahynulo 20 baníkov.
Pri výkone banského povolania dochádzalo aj v minulosti - a, bohužiaľ, sa tak stáva aj v súčasnosti - k mnohým tragédiám a nešťastiam po takmer celom svete. Slovensko, samozrejme, nevynímajúc.
Je nesporné, že banícka činnosť zastáva v slovenskej histórii významné postavenie. Korene slovenského baníctva siahajú hlboko do minulosti. Historické pramene prinášajú dôkazy o tom, že to bolo práve baníctvo, ktorého vysoká úroveň priniesla slávu a zviditeľnila vo svete územie terajšieho Slovenska. Naše banské mestá, ako Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Pezinok, Rožňava a ďalšie, zásobovali drahými kovmi takmer celý svet. Z hľadiska historického sa nositeľmi dávnych tradícií napokon stali aj uhoľní baníci v slovenských mestách Handlová, Prievidza, Nováky a Veľký Krtíš.
Handlovská tragédia z 10. augusta 2009 nám bezpochyby ukázala, že celoslovenská verejnosť si váži prácu ľudí, ktorí sa dennodenne ponárajú do hlbín zeme a vynášajú na povrch suroviny, s ktorými sa delia v podobe energií so všetkými občanmi našej republiky. Spoluúčasť a solidarita s touto tragédiou bola celospoločenská. A preto je namieste, aby sa deň 10. august stal pamätným dňom banských tragédií v kalendári Slovenskej republiky ako pripomienka na všetkých baníkov, ktorí pri výkone svojho povolania prišli o svoje životy.
V tento pamätný deň si bude Slovensko pripomínať viac ako 470 obetí banských nešťastí, ktoré sa stali v baniach v regióne Horná Nitra, a viac ako 300 doteraz historicky zmapovaných banských tragédií, ktoré sa udiali v baniach na celom Slovensku, na celom území, kde sa vtedy ťažili rôzne drahé kovy. Ak to zrátame, je to veľmi vysoké číslo. Počas histórie slovenského baníctva je to takmer 770 obetí, ktoré boli doteraz zmapované.
Predkladaný návrh zákona tiež podporujú a iniciujú najmä Združenie banských spolkov a cechov Slovenska, ktoré zastrešuje 14 stavovských združení, Slovenská banská komora, Slovenská banská spoločnosť, Odborový zväz pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu, ako aj banské mestá Handlová, Prievidza, Pezinok, Banská Štiavnica, Spišská Nová Ves, Rožňava a Veľký Krtíš.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v závere by som vás chcel požiadať, aby ste predloženú novelu zákona podporili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som tiež nadviazal asi na slová svojho predrečníka, aj keď v zmysle rokovacieho poriadku tak nemôžem urobiť, ale budem reagovať na pani poslankyňu Zmajkovičovú. Myslím si, že takýto zásah exekutívy, výkonnej moci do súdnej moci nebol ani v päťdesiatych rokoch za Gottwalda, vážená koalícia, súčasná koalícia. To čo robíte? Čo sa bojíte predsedu Najvyššieho súdu? Môžete mať akýkoľvek názor na jeho výkon funkcie, ale, myslím si, nechať mu priestor v Národnej rade Slovenskej republiky na to, aby vystúpil, a aby predostrel svoje postoje, svoje názory, myslím si, že je úplne úbohé, ak ste sa báli. Zrejme sa bojíte asi. Zrejme sa bojíte aj opačného názoru. A myslím si, k tej druhej veci, ktorú spomenula pani poslankyňa Zmajkovičová. Pýtam sa, prečo majú byť zasadnutia vlády Slovenskej republiky neverejné. Čo tam chystáte? Politické procesy pripravujete, alebo čo pripravujete? Prečo sa bojíte? Doteraz vláda, predchádzajúca vláda, ktorú tak vehementne kritizujete, mala zasadnutia vlády verejné. Boli tam, boli prístupné. Čoho sa bojíte? Čoho sa obávate? Niečo chystáte? Niečo pripravujete? Ešte raz opakujem. To, čo tu vyvádzate, nebolo ani v päťdesiatych rokoch. Ďakujem pekne.