Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že aj tento návrh zákona sme predložili ešte na septembrovú schôdzu a rôznym spôsobom sa to dostalo na, až na dnešné rokovanie, napriek tomu tento návrh zákona predkladáme a verím, že aj nové zastupiteľstvo v akomkoľvek zložení sa tým bude zaoberať. Návrhom tohto, tento zákon, návrh tohto zákona sa má dotýkať odškodnenia takzvaných vojnových sirôt, teda ľudí, ktorí stratili svojich rodičov počas druhej svetovej vojny a do dnešného dňa sa na nich z rôznych dôvodov zabudlo. Z histórie vieme, že už trikrát boli odškodnení rôzni, rôzni ľudia, na ktorých, ktorých sa dotkli vojnové zločiny počas druhej svetovej vojny. Tieto siroty padlých hrdinov v druhej svetovej vojne život ľahký nemali a aj dnes ešte žijúci žijú dosť ťažkým spôsobom. Preto predkladáme toto, tento návrh na jednorazové finančné odškodnenie týchto ľudí, nie je ich veľa, ani finančná čiastka nie je veľká, a myslím si, že aj s odstupom toľkých rokoch si to títo ľudia zaslúžia, a verím, že tento návrh zákona podporíte.
Ďakujem, pán predseda.

Ďakujem pekne. Ja mám celý život, chovám psov vlčiakov, dokonca z košického útulku si beriem domov do rodinného domu často aj týrané zvieratá, týraných psov.
Určite je dobré nájsť si spôsob, ako nájsť akúsi rovnováhu medzi milovníkmi zvierat a poľovníkmi, ktorí sú tiež milovníci zvierat, ale o tom nebudem hovoriť.
Mňa sa dotkli tie vaše dva obrázky. Ja by som tam dal jeden tretí, ktorý sa stal mne, pretože robím celý život s deťmi, organizujem detské tábory a stalo sa mi, že dieťa ktoré sa mi hralo na lúke pri lese, mimo obce, ďaleko mimo obce, mi pohrýzol pes. Mal obojok, bol označený, podľa toho sme našli aj toho majiteľa.
Čiže chcem vás len požiadať, aby ste v budúcnosti takýmito obrázkami nevydierali nikoho, lebo to, čo ste urobili teraz, vás vôbec nectí. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, ja rozumiem, čo, predkladateľom, čo chcú docieliť. To je, to je veľmi zrejmé, ale nemôžem vôbec súhlasiť s formou, ako to chcú urobiť. Ja by som nemal výhrady voči tej represii, ktorú tam navrhujete, ale predtým by som bol rád, keby štát vytvoril podmienky na prácu pre týchto ľudí, ponúkol im tú prácu, a keď to oni odmietnu, prosím, nech nasleduje represia. S tým nemám problém. Ale hneď len pristúpiť k tomu a dať všetkých do jedného vreca, pretože on jednoducho tú prácu si nemá kde nájsť, a pritom, že v súčasnosti už vyše štyristotisíc ľudí nemá prácu a z toho vyše dvestotisíc ľudí už vyše roka nemôžu nájsť prácu, a vy idete takýmto spôsobom ukracovať rodiny, aj keď mnoho z tých rodičov by si zaslúžilo možno päť po zadku, lebo sa nestarajú o deti.
A v čom ja vidím najväčší problém, že tým budú trpieť deti. Deti sa nepýtajú na svet a nepýtajú sa, nevyberajú si rodinu. Skúste tam nájsť inú formu, ako by tie finančné prostriedky boli využité v prospech detí a potom by som možno s vami, s vami aj súhlasil. Ale za takúto formu, ako to teraz pripravujete, len škrty a represie, nič nepomôžeme tým ľuďom a naozaj, ja sa bojím toho, čo hovorila aj kolegyňa Vaľová, že takíto ľudia budú prinútení, žiaľ, na iný spôsob života, a to iné nechcem charakterizovať, čo môže nastať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím si, že už tu bolo povedané dosť o tomto návrhu zákona. Ja chcem len zvýrazniť jeden fakt, a to, že prijatím tohto zákona, zamedzíte v budúcnosti využitie týchto zariadení tým ľuďom, ktorí to síce potrebujú, ale majú nízke príjmy a nedostanú sa tam. Do týchto zariadení budú prijímaní nie tí ľudia, ktorí sú sociálne odkázaní na takéto zariadenie a jednoducho ho potrebujú, aby slušným spôsobom dožili svoj život, ale tí, ktorí majú na to peniaze.
Už teraz poznám zariadenie, nenazvem to sociálne, lebo to sa pomaly, ale iste vytráca z tohto názvu, a týmto zákonom úplne. Teda poznám zariadenie, ktoré už teraz si vyberá klientov podľa výšky dôchodku. Nie, že či je na to odkázaný, či to potrebuje, ale či jednoducho na to má. Tí ľudia v budúcnosti sa tam dostanú a čo tí ostatní, kam ich dáme, na ulicu?
Vážené kolegyne, kolegovia, ja vás pozývam, ja chodím tiež do týchto zariadení a navyše jedno veľmi dôverne poznám, lebo mi tam roky pracuje manželka, takže ma nikto nepresvedčí o správnosti tohto zákona. Prídite sa pozrieť, ako tam títo ľudia žijú a či si to za celý život svoj poctivo odžitý, zaslúžia, aby ste im tu takéto niečo pripravili.
Posledná poznámka, mohli sme tomu kľudne predísť, pretože toto je dôsledok zle nastavenej decentralizácie, ktorá sa tu uskutočnila pred niekoľkými rokmi. Tam je problém, že ste poprenášali zodpovednosť na obce, obce nemajú na to peniaze a kto to bude teraz platiť? No tí, ktorí jednoducho na to nemajú, a tých budete.... (Prerušenie vystúpenia.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Zajac, no vy ste, vaše vystúpenie len potvrdilo to, čo je jasné každému, kto vie rozmýšľať, a to, že nás dobieha práve Zajacova reforma, vďaka ktorej sa všetko lukratívne v zdravotníctve sprivatizovalo alebo predalo, alebo darovalo známym a v Bratislave viem naozaj, o čom hovorím.
Po druhé. Dobieha nás zle nastavená decentralizácia, keď sa štát zbavil všetkých problémov tým, že ich presunul na samosprávu a teraz vidíme dôsledok toho.
A po tretie. Na to, čo teraz hovoríte, mali myslieť vaši nominanti vo vláde, keď sľúbili, čo podľa vás aj vašich kolegov nemôžu zabezpečiť. Z toho mi vychádza, že niekto vedome klamal lekárov. Kto to bol? Že by minister Uhliarik, predsedníčka vlády alebo poslanci, premiérkini poradcovia v zdravotníctve, ktorí sa tak radi ukazovali v televíznych šotoch?
A posledná poznámka na tú adresu, kde ste hovorili o čiernych pasažieroch, no neviem, či môže byť niečo viac charakteristickejšie pre čierneho pasažiera ako OKS, ktorá sa rozptýlila a kandiduje do ďalších volieb na rôznych kandidátkach. To je naozaj čierny pasažier.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, teraz ste predložili zmenu toho návrhu, ktorý ste včera na výbore tak vehementne presadzovali? To je zmena toho istého, čo ste tam dávali? Áno? Len preto sa pýtam, či ešte nebudete aj toto ďalej meniť? Len takú otázku mám.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, možno keby sme dlhšie diskutovali o tom, čo ste povedali, nejaké možné styčné plochy by ste sa pokúsili nájsť. Ale Braňo Ondruš to jasne vysvetlil. A mne je tiež jedno, či ten zamestnávateľ je veľký alebo malý, ak nepredišiel situácii, kde sa stala tragédia. Alebo ak dokonca jeho nedôslednou prácou alebo plnením povinností zapríčinil, že sa tragédia stala, tak mne osobne je jedno, či je veľký či malý, pretože, ak sa stala raz, môže sa stať viackrát. Ale to už Braňo povedal. Ja použijem slovník, váš koaličný, kde pri iných zákonoch chcete mať presne a jasne pevne stanovené taxy, aby, a teraz hovorím vašou rečou, nie konkrétne vašou, ale koaličnou, sme neumožnili korupčne sa správať úradníkom, poprípade policajtom, ktorí by sami mali rozhodovať o tom, akú pokutu v akej výške dať. Tým ja vôbec nespochybňujem prácu inšpektorátov, naopak, ich prácu si vážim a ja im neprikladám také veci, ako vy ste dali na ich adresu pri iných zákonoch. Čiže znova opakujem, pre mňa, pre každého je pri ľudskej tragédii a strate života zapríčinených nedbanlivosťou zamestnávateľa jedno, či je ten zamestnávateľ veľký alebo malý. Jednoducho musíme tomu predísť aj takouto vysokou sankciou.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán kolega, do zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vkladáte to, čo minister chcel vložiť do zákona o super hrubej mzde. To už nevyšlo, tak si to tam dávate teraz. Naozaj si už nič nevážite? Prepáčte, ale hanbite sa za to, čomu už ste sa podvolili, a to nielen vy, ale aj tí, ktorí sa pod to podpísali. A sú tam mená poslancov, o ktorých by som si to naozaj nikdy nemyslel, že sa niečomu takémuto podvolia. A sú tam aj takí, ktorí ak v minulosti sa niečo také vyskytlo, že sa chcelo dať niečo do iného zákona, čo s tým nesúviselo, tak to vehementne kritizovali. Že, pani Tkáčová? Vás si dobre pamätám, ako ste tvrdo bili za serióznosť a čistotu predkladaných vládnych návrhov.
A o tom, že neviete, čo ste podpisovali, svedčí aj tá skutočnosť, že ani jeden z vás neupozornil na to, že na prvej strane je dosť závažná chyba, ktorá možno môže spôsobiť aj to, že tento zákon nebudete môcť schváliť. Pozrite sa na to ešte raz, prečítajte si to.
A prikláňam sa k tomu, čo povedal pán kolega, lebo tiež som zaregistroval tri chyby v paragrafovom znení, ktoré nebolo prečítané tak, ako je napísané. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dotknem sa tej myšlienky, kde ste hovorili o prevencii, ktorej sa pán minister v predchádzajúcom svojom vystúpení tak vehementne zastával, samozrejme, preto, lebo predchádzajúca prevencia chráni zamestnávateľov a šetrí ich na pokutách, tam, kde porušujú zákon. A teraz mu prevencia prekáža, pretože táto prevencia by zase stále niečo tých zamestnávateľov. Čiže je mi to také zvláštne myslenie. Ale už sa tu nečudujem ničomu, lebo to je asi tak, ako keď niektorí poslanci jeden deň povalia vládu a na druhý deň sa tvária, ako keby sa nič nestalo, a podporujú všetky návrhy zákonov, ktoré táto vláda, ktorú predtým povalili, predkladá. Ale si už budeme musieť pomaly zvykať ešte aj na horšie veci. Dúfam ale, že to už nebude nadlho. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Len ma mrzí, že na tvoje vystúpenie nikto nereaguje, a popritom všetci bývame a žijeme v obciach, na ktoré teraz padá ťarcha problémov, ktoré má tento štát. Som rád, že si upozornil na to, že týmto mixom alebo týmto výpadkom z podielových daní vlastne mnohé obce, ktoré už teraz krvácajú, už teraz majú veľké problémy, budú na tom ešte horšie. Neviem si ja síce veľmi dobre predstaviť, čo budú robiť v tých obciach, kde už teraz majú problém s plnením základných funkcií, zvlášť v tých maličkých, kde sú školy, zabezpečenie škôl, osvetlenie a odpad a pod. Poznám mnohých starostov, ktorí už neberú ani, buď plný plat alebo takmer žiaden plat len preto, aby zabezpečili to najnutnejšie pre obec. Ak im ešte sa zoberú aj tieto podielové dane, alebo ak sa tento mix prijme, tak určite mnoho týchto obcí môže ísť aj do, tak, ako napríklad v Častkove, do nútenej správy a toto je na úkor len občana. Pretože v týchto obciach oni už nemajú čo zvyšovať, nemajú aké dane zvyšovať, nemajú možnosť vymýšľať nové dane a ak aj niečo urobia, tak je to vždy len na úkor tých občanov, ktorí tam žijú. A už teraz žije na Slovensku takmer každý trinásty občan, ktorý poberá dávky hmotnej núdze a oni bývajú v týchto, poväčšine v menších a malých obciach. To naozaj chcete všetko preniesť len na bedrá týchto občanov? Bolo by už načase, aby ste vymysleli niečo iné, aby sa tento občan mal lepšie, a nie neustále horšie a horšie. Ale vám, samozrejme, nejde o občana, nejde ani o samosprávu, ide len o to, aby ste ukázali, akí ste dobrí ekonómovia, ako viete dobre šetriť.