Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

6.12.2011 o 9:16 hod.

doc. Ing. CSc.

Ján Jasovský

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 6.12.2011 9:16 - 9:29 hod.

Ján Jasovský Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 bolo vypracované v zmysle príslušných zákonov a príslušných predpisov. Chcem poznamenať, že toto stanovisko predkladám v parlamente už siedmykrát.
Toto stanovisko predstavuje zásadný prínos Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pre Národnú radu Slovenskej republiky v oblasti ochrany a udržania efektívnych kontrolných funkcií. To má význam pre zabezpečenie transparentnosti, zodpovednosti a bezúhonnosti verejnej správy. Tiež pre posilnenie dôvery verejnosti v štátne inštitúcie. Cieľom stanoviska je predovšetkým podporiť fiškálnu a rozpočtovú politiku, efektívnosť a účinnosť využívania verejných zdrojov v prospech občanov a na druhej strane má toto stanovisko vyjadriť aj pripravenosť a ochotu udržiavať otvorenú komunikáciu s Národnou radou Slovenskej republiky, verejnou správou, médiami a občanmi. Má im pomôcť, aby patrične a účinne riešili problémy v oblasti riadenia verejnej správy.
Zmiešaný pocit mám však zo súčasného neistého vývoja, tak vonkajšieho, ako aj vnútorného prostredia. Vnútropolitická situácia na Slovensku priaznivá nie je, v spoločnosti zavládla neistota, chýba dostatočná ochota pre dohodu o presadzovaní potrebných reforiem. Proces schvaľovania vládneho zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 sa tak dostal do neľahkej situácie. V takejto situácii prioritným záujmom by malo byť hľadanie a využitie všetkých reálnych možností na plnenie záväzkov v konsolidácii verejných financií. Cieľ by mal jasný. Neohroziť rating pre Slovensko na finančných trhoch a udržať jeho medzinárodné postavenie. Aj to sú dôvody, prečo Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s tým, že Národná rada prerokuje a schváli všetky nevyhnutné, prijateľné zmeny a doplnky. Vysvetlením však nie sú len odhadované negatíva a riziká, spojené so spravovaním rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky v roku 2012 rozpočtovým provizóriom podľa § 11 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že stanovisko, ktoré predkladám, je výsledkom práce moderného a flexibilného úradu. Odráža významný pokrok, ktorý Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky zaznamenal vo svojej kontrolnej činnosti v posledných rokoch. Zaznamenal správnosť smerovania a kvalitu jeho práce. Toto potvrdil aj nezávislý medzinárodný Peer Review pod vedením kontrolnej inštitúcie Veľkej Británie a následne medzinárodný titul získania kvality modelu CAF, to znamená Spoločného systému hodnotenia kvality.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh vládneho zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 vychádza z makroekonomických rámcov návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku dospel k viacerým rizikám týchto makroekonomických rámcov. Tieto súvisia s vývojom nielen vnútorným, ale predovšetkým vonkajších faktorov. Vývoj svetovej ekonomiky ako základnú hrozbu pre naplnenie rozpočtových cieľov otvorene pomenováva aj návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014. Potvrdzujú to aj aktualizované makroekonomické predikcie inštitútu finančnej politiky a výboru pre makroekonomické prognózy Ministerstva financií Slovenskej republiky z 2. novembra tohoto roku. Je potrebné otvorene priznať, že v súčasnosti sa zotavovanie Slovenskej ekonomiky zastavilo. Rastúca nedôvera na zahraničných trhoch sa premieta v poklese investícií a spotreby. Slabnúci globálny rast negatívne vplýva na vývoz tovarov a služieb a opatrenia vlády, ktoré boli zamerané na konsolidáciu verejných financií, oslabujú domáci dopyt. Zatiaľ riadená inflácia sa zrýchľuje. Varovné je predovšetkým zhoršovanie ekonomických vyhliadok najväčších obchodných partnerov Slovenska. Nemali by sme zabúdať, aký dopad mali hospodárske šoky, najmä v Európskej únii, na malú a otvorenú slovenskú ekonomiku v rokoch 2009 až 2010.
Podľa aktualizovaných prognóz Ministerstva financií Slovenskej republiky rast ekonomiky Slovenska sa má v roku 2012 znížiť na úroveň 1,7 percenta. To však nezachová konštantnú úroveň nezamestnanosti, ktorá patrí k najvyšším v Európskej únii. Zároveň ani nemôže poskytnúť občanom potrebný optimizmus na udržanie kvality a spokojnosti s dôstojnosťou ich života. Veď ich priemerné mzdy a dôchodky svojou výškou patria v Európskej únii medzi najnižšie.
Súčasné zhoršovanie vývoja slovenskej ekonomiky vytvára tlak na daňové základne. Plnenie daňových príjmov v roku 2012 bude negatívne ovplyvnené aj neuskutočnením viacerých legislatívnych zmien v rámci nerealizovaných reforiem v daňovej oblasti. Toto všetko vedie k nevyhnutnosti zmien a úprav základných parametrov fiškálneho rámca na rok 2012. V tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku opätovne poukazuje na rezervy v úspešnosti výberu daní a vymožiteľností. Zároveň odporúča zvýšenú pozornosť venovať predovšetkým zamedzeniu obchádzania daňovej povinnosti, to jest daňovým únikom. Pre lepšie pochopenie môžem uviesť aspoň tie najvýznamnejšie: čerpanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty pri nerealizovaných plneniach, krátenie tržieb ich neevidovaním na elektronických registračných pokladniciach, machinácie v daňovom účtovníctve, podnikanie cez fiktívne firmy, aktivity v oblasti čiernej ekonomiky a podobne. Zlepšenie v tejto oblasti má priniesť zjednotenie výberu daní a ciel a poistných odvodov v rámci programu UNITAS. Efektívnosť a účinnosť tejto reformy daňovej a colnej správy bude jednou z priorít strednodobého plánu kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu na roky 2012 až 2014.
Z hľadiska udržateľnosti znižovania deficitu verejných financií je však potrebné diskutovať o mnohých ďalších otázkach. Takýchto problémov je, samozrejme, veľmi veľa. Je potrebné nimi sa zaoberať a hľadať riešenia, veď zníženie odhadu príjmov návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2012 má za následok zvýšenie deficitu verejných financií. Priamo ohrozuje plnenie rozhodnutia Rady Európskej únie z 2. decembra 2009 k nadmernému deficitu. Pripomínam, že týmto rozhodnutím bolo Slovensku okrem iného uložené odstrániť nadmerný deficit verejnej správy do roku 2013. To znamená znížiť tento deficit pod úroveň 3 percentá z hrubého domáceho produktu. A to je v súčasnosti určite neľahká úloha. Veď rozpočtovanie deficitu verejných financií na rok 2012 sa má z pôvodných 3,8 percenta zvýšiť na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zníženie príjmov a zvýšenie deficitu v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2012 sa osobitne nedotkne rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu. Samozrejme, s výnimkou zmien a úprav, ktoré vyplývajú predovšetkým z nerealizovania reforiem. Ide najmä o nerealizovanie daňovej a odvodovej reformy a nezavedenie nového modelu financovania územnej samosprávy spojeného so zavedením takzvaného daňového mixu.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku konštatuje, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2012 dostatočne pokrýva výdavky na zabezpečenie chodu štátu. Tie súvisia s výdavkami na platenie úrokov za štátny dlh, úhradu odvodu Slovenska do rozpočtu Európskej únie, spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a na financovanie iných finančných nástrojov. Ak zoberieme do úvahy rozpočtovanie týchto výdavkov, tak novej vláde v roku 2012 neostane veľa priestoru na hľadanie úspor v štátnom rozpočte, bude vo veľmi ťažkej pozícii. Zvýšenie deficitu rozpočtu verejnej správy v roku 2012 totiž nepochybne zhorší pozíciu verejných financií a pokiaľ táto vláda neprijme efektívne a účinné opatrenia, tak jej ročné konsolidačné úsilie nedosiahne minimálnu úroveň jedného percenta z hrubého domáceho produktu. Len pripomeniem, že táto je požadovaná rozhodnutím Rady Európskej únie v procedúre nadmerného deficitu z 2. decembra roka 2009. Aj preto bude potrebné viacej úsilia venovať úsporám v prevádzke, pokračovaniu znižovania miery korupcie vo verejnom obstarávaní a k vykonaniu komplexného auditu potrebnosti vykonávaných činností štátnej správy a podobne.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti vo svojom stanovisku však poukazuje aj na niektoré ďalšie riziká rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu. Napríklad v kapitole Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky je spojené s plnením záväzkov Slovenska v oblasti odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd. Tieto sú stanovené v zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a príslušnej smernici Rady Európskej únie. Ďalším rizikom je nedostatočné rozpočtovanie výdavkov na plnenie cieľov spojených so zvyšovaním zhodnotenia odpadov v rámci plánu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. Nedostatočné je tiež rozpočtovanie výdavkov na protipovodňové opatrenia. A mnohé ďalšie. Je to len jedna kapitola. Kapitola Ministerstva životného prostredia. Ďalšie podrobnejšie, pozitívne, ale aj negatívne hodnotenia rozpočtovania výdavkov sú uvedené v stanovisku, ktoré máte pred sebou. V ňom je osobitná pozornosť venovaná aj hodnoteniu súhrnného rozpočtu územnej samosprávy. V jej hospodárení, rovnako ako u ďalších subjektov verejnej správy, existuje tiež priestor na vyššie úspory. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi dobre si uvedomujem, že zákon o štátnom rozpočte je hlavným politickým nástrojom. Určuje sa ním, kto a najmä koľko dostane do rúk prostriedkov na realizovanie, resp. svojej alebo svojich politík. Aj preto v porovnaní s ním sú ostatné zákony akoby okrajové. Svojím vystúpením som nechcel zasiahnuť do tohoto inštitútu. Mojím cieľom bolo vysvetliť stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu. Poukázať na naozaj niektoré problémy a možnosti ich riešenia. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky očakáva, že proces schvaľovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 vyvolá širokú diskusiu, možno aj istú dávku nevôle, obavy a kritiku. Napriek tomu verí Najvyšší kontrolný úrad, že v tejto diskusii sa prerokujú všetky návrhy zmien a úprav. Schválením niektorých z nich sa dá dospieť k zodpovednému politickému rozhodnutiu. A tým by malo byť schválenie takýmto spôsobom upraveného vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012. O tom je teda stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012. O tom je aj odporúčanie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za vašu trpezlivosť a pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.7.2011 16:21 - 16:31 hod.

Ján Jasovský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som si splnil zákonnú povinnosť a predniesol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za 2010, ktorý je podľa § 29 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy súčasťou záverečného účtu verejnej správy, a súčasne podáva stanovisko k vybraným častiam záverečného účtu verejnej správy. Stanovisko sa opiera najmä o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rozpočtový rok 2010 a údaje poskytnuté alebo publikované Štátnou pokladnicou, Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity, Štatistickým úradom Slovenskej republiky, Národnou bankou Slovenska a Eurostatom. V súhrnnej charakteristike ekonomického vývoja v roku 2010 možno konštatovať, že slovenská ekonomika v roku 2010 zaznamenala oživenie po prepade ekonomiky v roku 2009 v dôsledku globálnej finančnej hospodárskej krízy. Rast hrubého domáceho produktu dosiahol 4 %, čo bol najvyšší rast v rámci štátov eurozóny a druhé najrýchlejšie temto rastu v rámci "dvadsaťsedmičky". Hospodárenie subjektov verejnej správy v zmysle medzinárodnej metodiky vykazovania ESA 95, rozhodujúcej pre hodnotenie plnenia maastrichtských kritérií, sa pri konsolidovaní celkových príjmov 21 mld. 788 mil. 940 tis. eur a konsolidovaných celkových výdavkoch 26 mld. 995 mil. 991 tis. eur skončilo podľa predbežných údajov zverejnených Eurostatom deficitom vo výške 5 mld. 207 mil. 51 tis. eur. Rozpočtovaný schodok vo výške 3 mld. 705 mil. 755 tis. euro bol prekročený o 1 mld. 501 mil. 296 tis. eur.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že uvedený deficit verejného rozpočtu je dosahovaný pri príjmoch verejného rozpočtu, ktorý predstavoval len 33,1-percentný podiel na hrubom domácom produkte. Tento podiel je najnižší v dvadsaťsedmičke, v roku 2009 pre zaujímavosť to bolo 33,6 %. Na výšku dosiahnutého schodku verejnej správy vplývalo v rozhodujúcej miere hospodárenie štátu, horšie hospodárenie obcí a vyšších územných celkov, ktoré bolo rozpočtované ako vyrovnané, a tiež hospodárenie Fondu národného majetku Slovenskej republiky, štátnych fondov a zdravotných poisťovní. Úroveň zadĺženia sektora verejnej správy je charakterizovaná výškou maastrichtského dlhu, ktorého podiel na hrubom domácom produkte je na úrovni 41 %. V porovnaní s rokom 2009 vzrástol o 5,6-percentuálneho bodu. V rámci dvadsať sedmičky a eurozóny patrí Slovenská republika k štátom s nižšou hodnotou dlhového pomeru. Konsolidovaný dlh verejnej správy bol vykázaný vo výške 26 mld. 998 mil. 378 tis. eur, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bol vyšší o 4 mld. 667 mil. 93 tis. eur. Rozhodujúci objem z dlhu verejnej správy tvorí dlh ústredných rozpočtových organizácií vo výške 25 mld. 825 mil. 45 tis. eur, jeho podiel na dlhu verejnej správy predstavuje 93,4 %. Samozrejme, že relevantný podiel na dlhu ostatných subjektov verejnej správy má samospráva. Podiel dlhu samosprávy na celkovom dlhu verejnej samosprávy predstavuje 6,5 %. V absolútnom vyjadrení vzrástol tento dlh o 274 mil. 968 tis. eur, t. j. o 18 %.
U vyšších územných celkov bol zaznamenaný rast dlhu v sume 26 mil. 948 tis. eur v dôsledku zvýšenia bankových úverov.
U obcí, v ktorých je dlh tvorený úvermi a inými pôžičkami, došlo k jeho výraznému zvýšeniu o 247 mil. 901 tis. eur.
Dovoľte niekoľko slov k príjmom štátneho rozpočtu. Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu správnosti zostavenia štátneho záverečného účtu za rok 2010 v príjmovej oblasti. Porovnaním príjmových účtov vedených na daňovom riaditeľstve a príjmových účtov v Štátnej pokladnici neboli zistené rozdiely. Kontrolou nedaňových príjmov bolo v niektorých prípadoch zistené, že v procese plánovania a schvaľovania príjmov došlo u niektorých organizácií k nadhodnoteniu, resp. k podhodnoteniu príjmov.
Takisto dovoľte niekoľko slov k výdavkom štátneho rozpočtu. Nebudem hovoriť v číslach, hovoril ich pán podpredseda vlády. Na základe nášho plánu kontrolnej činnosti Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov za rok 2010 a overenia spoľahlivosti údajov v informačných systémoch v desiatich vybraných rozpočtových kapitolách. Kontrolami Najvyššieho kontrolného úradu bolo zistené, že údaje vykázané vo výkazoch Štátnej pokladnice a jednotlivých návrhoch záverečných účtov súhlasia s údajmi vykázanými v návrhu záverečného účtu verejnej správy a účtovné a finančné výkazy neobsahujú významné nesprávnosti a poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva a finančnej situácii účtovných jednotiek.
Návrhy záverečných účtov boli vypracované v súlade so Smernicou na vypracovanie záverečných účtov kapitol štátneho rozpočtu, štátnych fondov a vypracovanie návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky. Nebudem hovoriť o všetkých porušení zákona, ktoré sme zistili v tejto súvislosti, uvádzal som ich v správe o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Takže už len pár slov k rozpočtovým vzťahom Slovenskej republiky a Európskej únie. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na to, že čerpanie finančných prostriedkov na štrukturálne opatrenia druhého programového obdobia bolo podľa stavu, nášho, k 30. 6. 2011 na úrovni 18,5 % celkového záväzku, čo nemožno označiť za úspešný stav, napriek tomu, že oprávnené obdobie pre financovanie je až do konca roku 2015.
K hospodáreniu obcí a vyšších územných celkov by sa toho dalo hovoriť veľa, takisto len pár slov. Kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu v krajských mestách a vyšších územných celkoch bolo zistené, že účtovné a finančné výkazy poskytovali verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva, a o ich finančnej situácii. Kontrolou bolo zistené takisto porušenie viacerých záväzných právnych predpisov, tak ako som o tom hovoril počas správy o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu.
Takže záver. Najvyšší kontrolný úrad konštatuje na základe záverečných účtov, kontroly správnosti analýz vyžiadaných informácií, že návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, že v hospodárení štátneho rozpočtu sa dosiahli príjmy v objeme 10 mld. 900 mil. 862,8 tisíc eur, výdavky v objeme 15 mld. 337 mil. 10,9 tisícina eur a schodok 4 mld. 436 mil. 148,1 tisíc eur. Skutočný schodok štátneho rozpočtu bol síce v porovnaní s upraveným rozpočtom nižší o 103 miliónov 895,2 tisíca eur, avšak v porovnaní s rokom 2009 došlo k jeho navýšeniu o 1 mld. 644 mil. 897,1 eura.
Podiel schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte dosiahol podľa predbežných údajov úroveň 7,9, čo predstavuje prekročenie maastrichtského kritéria deficitu o 4,9 %. Programové rozpočtovanie ako nástroj na posilnenie strategického plánovania riadenia ani v roku 2010 nenaplnilo svoj zámer, a to najmä v transparentnosti z pohľadu posúdenia účelu a výsledného efektu vynakladania verejných zdrojov.
Úplný záver, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády, na základe kontrol zistených nedostatkov Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky navrhol príslušným kontrolovaným subjektom v súlade s § 13 ods. 2 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky odporúčania, ktoré majú zabezpečiť elimináciu nepriaznivého vplyvu zistených nedostatkov pri vynakladaní verejných zdrojov a prostriedkov Európskej únie. Všetko.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.5.2011 9:05 - 9:11 hod.

Ján Jasovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda v zmysle zákona predniesol správu o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2010, ktorú predkladám v súlade s ústavou a zákonmi, ktoré sa dotýkajú Najvyššieho kontrolného úradu.
Všeobecným poslaním Najvyššieho kontrolného úradu je, iste ako viete, zisťovať, ako sú realizované rozhodnutia vrcholných orgánov štátu vo forme všeobecných zákonných predpisov, resp. či je táto realizácia vykonávaná hospodárne, efektívne a účinne.
Dovolím si pripomenúť skutočnosť, že Najvyšší kontrolný úrad je viazaný popri svojej činnosti princípmi, ktoré sú uplatňované najvyššími kontrolnými inštitúciami združenými v EUROSAI, v INTOSAI a v súvislosti s nimi dôsledne uplatňuje princíp nestrannosti, objektívnosti, apolitickosti.
Nemáme kompetencie na realizáciu sankcií voči kontrolovaným subjektom alebo konkrétnym osobám za porušovanie predpisov alebo iné nedostatky, ale máme možnosti uloženia poriadkovej pokuty za marenie výkonu kontroly.
Najvyšší kontrolný úrad, samozrejme, zasiela svoje kontrolné zistenia orgánom, ktoré sú kompetentné na prípadné uplatnenie sankcií, nemáme právomoci na doriešenie takýchto skutočností, ale treba povedať, že už v roku 2010 sme oznámili mnohé skutočnosti na Generálnu prokuratúru, ktorá s nimi mohla a mala nakladať. V prípade zistenia nedostatkov oznamujeme, samozrejme, štatutárnym orgánom výsledky kontrolných akcií a v rámci prerokovania protokolu ukladáme subjektu odstrániť nedostatky, ktoré kontrolou zistíme.
Dámy a páni, správu máte pred sebou, preto len stručne uvediem, že v prvej časti správy sú uvedené výsledky kontrolnej činnosti za rok 2010, ktoré sú členené na výdavkovú časť verejného rozpočtu, kde sú výsledky tiež členené podľa kontrolných akcií vykonaných pri kontrole čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, sú tam ďalej výsledky tematických kontrol, následne výsledky kontrol hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu vyčlenenými na vybrané programy a kontrol výkonnosti alebo finančných kontrol.
V tejto časti správy sú ďalej spomenuté zistenia Najvyššieho kontrolného úradu získané v rámci kontrol vykonaných v príjmovej časti verejného rozpočtu, osobitne v oblasti územnej samosprávy, informačných systémov, medzinárodných kontrol a kontrol plnenia opatrení prijatých kontrolovanými subjektami na odstránenie nedostatkov, ktoré boli zistené predchádzajúcimi kontrolami Najvyššieho kontrolného úradu.
Najvyšší kontrolný úrad zaznamenal v uplynulom období najvýznamnejší pokrok vo svojej kontrolnej činnosti. Podstúpil mnoho zásadných zmien, ktoré kontrolu výrazne skrátili, zefektívnili a skvalitnili. Postupne prechádzame od kontrol súladu ku kontrolám výkonnosti.
V tejto súvislosti by som sa rád zmienil o získaných a zásadných poznatkoch z roku 2010. Na základe výsledkov kontrolnej činnosti v oblasti štátnej správy sme dospeli k záveru, že najzávažnejšie a pretrvávajúce systémové a legislatívne problémy boli zisťované v oblasti verejného obstarávania. Až v poslednom období sa začali používať elektronické aukcie, ktoré by mali stransparentniť dôležitú časť procesu verejného obstarávania.
Uvedené nedostatky mali negatívny vplyv aj na takú zásadnú a významnú oblasť, ako je čerpanie prostriedkov Európskej únie. Legislatívne problémy sa prejavovali najmä v nejednoznačnom definovaní konfliktu záujmov na úrovni žiadateľov o projekty, vo verejnom obstarávaní, nejednoznačnom definovaní podmienok poskytovania štátnej pomoci pre mimovládne organizácie, v oblasti poskytovania sociálnych služieb a ďalšie.
Dlhodobým problémom je tiež nejednoznačnosť pojmov používaných v zákone o verejnom obstarávaní a následne ich rôzne vysvetľovanie. Aj keď boli prijaté čiastkové novely tohoto právneho predpisu, Najvyšší kontrolný úrad sa domnieva, že zákon by mal byť prehľadný, zrozumiteľný a jednoznačný a mali by v ňom byť definované všetky rozhodujúce pojmy.
Iste viete, že celkové čerpanie prostriedkov Európskej únie bolo k 11. 3. vo výške 15 %. Napriek tomu, že ešte máme päť rokov možnosti a oprávnenosti financovania, je treba mobilizovať naozaj všetky zložky, aby tieto zdroje čerpané boli v súlade s časovým harmonogramom.
V roku 2006 parlament schválil mnoho významných zmien zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, celkove ich bolo šesť. Myslíme si, že jednou z významných noviel bola možnosť kontroly vykonávania kontroly v oblasti samosprávy. Bola značná prvotná nedôvera a obavy zo strany budúcich kontrolovaných subjektov na kontrolovanie práve týchto oblastí, ale ukázalo sa po niekoľkých rokoch, že kontrola bola veľmi úspešná.
Na obrovský počet, samozrejme, kontrolovaných subjektov Najvyšší kontrolný úrad má možnosť kontrolovať viac ako desaťtisíc subjektov a z toho minimálne tritisíc robia samosprávy plus organizácie, kde majú samosprávy podiel. Blíži sa to až k čiastke päťtisíc. Nie je možné vykonávať kontrolu vždy a všade. A treba povedať, že sa veľmi rozmnožili najmä anonymné udania v oblasti samosprávy, aj požiadavky najmä novozvolených starostov a primátorov o vykonanie kontrol v tejto oblasti. Nepovažujeme to za správny jav a upozornili sme aj Združenie miest a obcí, aby apelovalo na svojich primátorov a starostov pre zmeny v tejto oblasti. A pre zmeny najmä v oblasti vnútorného kontrolného systému alebo v systéme tzv. hlavného kontrolóra.
Treba povedať, že tieto nedostatky vo vnútornom kontrolnom systéme by bolo možné riešiť najmä zákonnou úpravou, ktorá by mohla pozostávať zo splnenia prísnejších kvalifikačných predpokladov nevyhnutných pre možnosť uchádzať sa o uvedený post.
Treba povedať, že postavenie hlavného kontrolóra je veľmi závislé od jednotlivých orgánov obce, ktoré môžu podľa súčasnej právnej úpravy zasahovať a ovplyvňovať činnosť hlavného kontrolóra, čo, samozrejme, znižuje účinnosť a výkonnosť tejto kontroly. Bolo by potrebné otvoriť aj v tejto súvislosti širšiu kontrolu a zrejme urobiť novelu a zmenu v oblasti zákonov.
Takisto sme zistili za obdobie posledných rokov, že mnohé nedostatky a pochybenia v riadení samospráv súvisia v absencii dostatočných odborných znalostí a skúseností predstaviteľov obcí.
Takisto by som navrhol parlamentu, aby riešil túto oblasť novelou zákona pre sprísnenie podmienok, ktoré sú nevyhnutné pre zastávanie funkcií primátorov a starostov.
Chcel by som povedať, že sme prijímali mnohé kontrolné alebo konkrétne odporúčania, ktoré boli zamerané na riešenie zisťovaných nedostatkov. Zamerali sme svoju pozornosť na odstránenie príčin vzniku cestou skvalitnenia v oblasti rozhodovacej, riadiacej a kontrolnej činnosti kontrolovaných subjektov.
Možno niekoľko slov. Najvyšší kontrolný úrad sa dnes dostáva na pozíciu veľmi moderného úradu v rámci Európy. Prispievajú k tomu aj mnohé projekty, ktoré sú aplikované na Najvyššom kontrolnom úrade. Jednak je to aplikácia štandardov EUROSAI, INTOSAI na podmienky Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, čím sme sa zaradili na úroveň najvyspelejších kontrolných úradov v rámci Európy a sveta. A treba povedať, že sú to aj ďalšie projekty ako moderný a flexibilný úrad budovania kapacít ľudských zdrojov Najvyššieho kontrolného úradu, kde celý personál, všetci pracovníci Najvyššieho kontrolného úradu prechádzajú obrovským množstvom školení pre skvalitnenie svojej činnosti. Takisto je veľmi zaujímavé pokračovanie na projekte Kontrolný informačný systém, kde okrem iného bude mať Najvyšší kontrolný úrad aj v súvislosti s jednou z noviel zákona o Najvyššom kontrolnom úrade vstupovať a mať možnosť vstupovať do informačných systémov kontrolovaných subjektov bez toho, aby sme kontrolovaný subjekt navštívili. Myslím si, že je to jedna z úžasných foriem, ako zvýšiť objem a skvalitniť našu prácu. Okrem týchto služieb, ktoré som spomínal, umožní tento Kontrolný informačný systém aj zapojiť sa verejnosti do práce Najvyššieho kontrolného úradu, keď už aj v tomto čase spúšťame na našej webovej stránke časť - podanie sťažností a podnetov na Najvyšší kontrolný úrad.
Chcem poznamenať, že sme prvý úrad v oblasti verejnej správy, ktorý sme požiadali a riešime otázku tzv. CAF-u. Je to Spoločný systém hodnotenia kvality, kde v tomto roku chceme získať titul Efektívny používateľ tohto modelu ako prvá organizácia v oblasti štátnej správy. Súčasťou aplikácie tohto modelu je najmä získanie spätnej väzby od zainteresovaných strán, ktorými sú najmä pre nás Národná rada Slovenskej republiky, kontrolované subjekty, združenia a, samozrejme, sú to aj občania a verejnosť. V tejto súvislosti sme pred niekoľkými dňami ukončili dotazníkové dopytovanie na kontrolované subjekty, kde sme sa pýtali na názory, potreby a návrhy na zlepšenie práce Najvyššieho kontrolného úradu. Chcem sa pochváliť, pretože sa nemám veľmi kde, médiá o takéto správy nemajú záujem, že viac ako 55 % opýtaných hodnotí kvalitu kontroly Najvyššieho kontrolného úradu na výbornú a 42 % na veľmi dobrú. To je 97 %. Považujem to za naozaj veľmi, veľmi úspešné.
Možno poznamenám ešte vo svojom vystúpení, že ukončujeme práve budúci týždeň na stretnutí Európskeho kongresu v Lisabone tzv. peer review, kde je Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky kontrolovaný zahraničnými inštitúciami pod vedením najvyššej kontrolnej inštitúcie Veľkej Británie, kde bude oznámené Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky správnosť jeho smerovania a kvalita jeho práce. Myslím si, že je to veľmi dôležité.
Sme, samozrejme, veľmi aktívni v oblasti INTOSAI, EUROSAI. Možno sa trošku odkláňam od správy o výsledkoch kontrolnej činnosti, ale chcem, aby ste vedeli, že sa zapájame do práce v oblasti INTOSAI, EUROSAI, že máme značné množstvo našich pracovníkov, ktorí pracujú v rôznych pracovných tímoch, výboroch, skupinách v rámci zahraničia. Všetky tieto vedomosti prinášajú k nám a my ich aplikujeme do svojej práci.
Možno ešte niekoľko slov k tomu, že Najvyšší kontrolný úrad si plní všetky zákonné povinnosti vyplývajúce zo zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Iste viete, že v parlamente sme predložili stanovisko návrhu zákona k štátnemu záverečnému účtu a k návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. To znamená, všetky zákonné povinnosti si Najvyšší kontrolný úrad plní.
Možno by som poznamenal, že pre rok 2011 chceme ísť trošku inou cestou. Vzhľadom k tomu, že prebehlo obrovské množstvo školení a že máme teda najmodernejšie metódy, ktoré sa používajú vo svete, v budúcom roku sa chceme zaoberať nie bodovou kontrolou, ale chceme kontrolovať oblasti. To znamená, že budeme sa snažiť odpovedať na otázky v oblastiach, napríklad dopravy. Ako funguje doprava pre občana, ako je funkčné zdravotníctvo, ako je občan spokojný so školstvom. Sú to mimoriadne náročné úlohy. Bude to najmä možno aj taký trošku politický problém, možno sa budem obracať o pomoc aj k vám, k Národnej rade.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu by som mohol rozprávať veľmi veľa. Možno poznamenám, že napriek 10-percentnému kráteniu objemu mzdových prostriedkov aplikáciou moderných štandardov sme vôbec neznížili objem vykonávaných kontrol. Je ich stále vyšší. Viete, že požiadavky na činnosť Najvyššieho kontrolného úradu sú pomerne značné. V poslednom období to boli tzv. Hayekovci, bola to požiadavka, ktorá hovorila o činnosti o kontrole v oblasti teplární, v oblasti vodární, daňové riaditeľstvo, dnes sa hovorí o zimnom štadióne. To znamená, to by boli všetko práce naviac pre Najvyšší kontrolný úrad, čo nepovažujem za celkom dobré a som vďačný Národnej rade, keď na niektoré takéto požiadavky nereaguje.
Chcem už úplne, na úplný záver povedať, že sme vysoko profesionálny, sme otvorený úrad. Ďakujem za plaketu, ktorú nám napríklad udelil za krátky čas našej činnosti ZMOS za vykonanú prácu, ktorú sme urobili v kontrole v oblasti samosprávy. Chcem povedať, že väčšina kontrolovaných subjektov, a to je mimoriadne pozitívne, napriek kritickým zisteniam, pretože pri každej kontrole, samozrejme, niečo nájdeme, pochopí význam, čo sa prejavuje v snahe prijímať konkrétne opatrenia pre riešenie zistených nedostatkov. Najmä pre riešenie príčiny vzniku. To považujem za dôležité. Preto som si aj dnes dovolil poznamenať a poukázať na niektoré veci, ktoré by bolo potrebné riešiť zákonnou normou. Aj preto u nás pracuje legislatívna rada a niektoré naše návrhy a názory predkladáme aj príslušným výborom v parlamente, ktorý dostáva všetky a všetky výbory, ktoré sú súčinné s nami, dostávajú všetky záverečné správy a záverečné protokoly z vykonaných kontrol.
Vážené dámy a páni, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda Národnej rady, ďakujem za trpezlivosť a prajem vám všetko dobré.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.12.2010 18:34 - 18:34 hod.

Ján Jasovský Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, pani ministerka, páni ministri, pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky plní svoje poslanie nezávislého štátneho orgánu v súlade s kompetenciami, ktoré sú mu dané Ústavou Slovenskej republiky, zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a Limskou deklaráciou o základných princípoch nezávislej finančnej kontroly.
Vo svojom stanovisku k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 zohľadňuje nielen skúsenosti z nezávislej kontrolnej činnosti, ale aj poznatky z vývoja slovenskej ekonomiky, informácie a odporúčania Národnej rady Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky a orgánov Európskej únie.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v tomto stanovisku preveril rozpočtovanie vybraných subjektov verejnej správy pri nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov. Vyhodnotil správnosť, pravdivosť a objektívnosť nimi rozpočtovaných finančných údajov a mieru hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, s akou tieto subjekty rozpočtujú hospodárenie s verejnými prostriedkami, majetkom a inými finančnými a nefinančnými zdrojmi.
Makroekonomické rámce zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2011 sú realistické. Odhadované medziročné zníženie tempa reálneho ekonomického rastu o 0,7 percentuálneho bodu na 3,3 % v stálych cenách, nárast priemernej ročnej miery inflácie o 2,3 percentuálneho bodu na 3,7 %, či vývoj ukazovateľov trhu práce zohľadňujú očakávaný vývoj pôsobenia základných vnútorných a vonkajších faktorov.
Cieľ návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2011 zníži schodok verejnej správy do konca roku 2011 o 2,9 percentuálneho bodu na úroveň 4,9 % z hrubého domáceho produktu, je reálny. Rešpektuje rozhodnutie Rady Európskej únie o začatí procedúry nadmerného deficitu voči Slovenskej republike z 2. decembra 2009, podľa ktorého sa má fiškálny deficit do konca roku 2013 znížiť na úroveň referenčnej hodnoty maastrichtského kritéria stanoveného úrovňou 3 % z hrubého domáceho produktu.
Tento cieľ vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a v jeho rozpočtovaní sú premietnuté jej realizovateľné konsolidačné opatrenia, ktoré majú zabezpečiť posilnenie rozpočtového rámca a vytvoriť podmienky pre postupný pokles podielu hrubého verejného dlhu na hrubom domácom produkte.
Vážené dámy, vážení páni, rozpočtovanie celkových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2011 vo výške 13 092 402 812 mld. EUR, vytvára priestor pre efektívne prerozdelenie výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré sa rozpočtujú vo výške 16 925 557 812 mld. EUR.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky po zohľadnení makroekonomických a východiskových rámcov návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2011 až 2013 nemá zásadné výhrady k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011, v ktorom je schodok štátneho rozpočtu rozpočtovaný vo výške 3 833 155 mld. EUR.
Nemať zásadné výhrady však neznamená nemať pripomienky k jeho zostaveniu. Je zrejmé, že v prílohách návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 boli navrhnuté a následne schvaľované zmeny vyplývajúce z novely zákona č. 575 o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ako aj ďalších zákonov, ktoré v čase vypracovania tohto návrhu zákona neboli schválené.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 upozorňuje na niektoré riziká spojené s jeho plnením. V makroekonomickom rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je rizikom neistý vývoj svetovej ekonomiky a finančných trhov, nenaplnenie cieľov konsolidačných opatrení vlády Slovenskej republiky, udržanie konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia a nižšia úroveň riešenia štrukturálnych problémov na trhu práce.
Je to horšie ako očakávaný makroekonomický vývoj, ktorý sa môže spolu s veľkým rozsahom legislatívnych zmien v daňovej a odvodovej oblasti negatívne prejaviť v odhade daňových príjmov východiskového rámca v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, s dopadom na prerozdelenie jeho výdavkov, a najmä teda výdavkov štátneho rozpočtu.
S naplnením cieľa znížiť v roku 2011 deficit verejných financií na úroveň 4,9 % hrubého domáceho produktu pri reštriktívnej politike vlády Slovenskej republiky vyjadrený jej konsolidačným úsilím a znížením fiškálneho impulzu je spojených viacero rizík, najmä v hospodárení vyšších územných celkov, obcí, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.
Riziká sú aj v rozpočtovaní prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, ktorých čerpanie bude závisieť nielen od pripravenosti príslušných rezortov, ktoré plnia funkcie riadiacich orgánov, ale aj od ich spolupráce s ostatnými zainteresovanými stranami.
Napriek týmto a ďalším rizikám, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ho hodnotí, že návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ďalšími zákonmi platnými v Slovenskej republike, právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými sú Slovenská republika a vláda Slovenskej republiky viazané.
Z rozpočtového hľadiska konsolidačné úsilie a fiškálne ciele vlády Slovenskej republiky sú v súlade s rozpočtovými pravidlami a so štrukturálnymi reformami a politikami. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 sú adekvátne prepojené fiškálne a prioritné ciele s cieľmi Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a dokumentmi, ktorými sú vláda Slovenskej republiky a Slovenská republika viazané.
Nie je možné nevidieť, že v medziročnom zvýšení rastu rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2011 sa premieta predovšetkým zabezpečenie dostatočných prostriedkov na spolufinancovanie prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, transfer do Sociálnej poisťovne na krytie výpadku jej príjmov z dôvodu zavedenia druhého kapitalizačného piliera dôchodkového systému a iných výdavkov, na ktoré rozpočtová politika vlády Slovenskej republiky nemá vplyv.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojej nezávislej kontrolnej činnosti sa aj v roku 2011 zameria na tie celospoločenské problémy, preverením ktorých sa poskytnú príslušným kontrolovaným subjektom, vláde Slovenskej republiky a samozrejme Národnej rade Slovenskej republiky potrebné informácie pre prijatie zásadných opatrení na ich riešenie a na skvalitnenie riadenia a financovania verejnej správy.
Prioritami bude predovšetkým hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť vynakladania verejných prostriedkov v nadväznosti na hospodárenie s verejným majetkom a inými zdrojmi, transparentnosť verejného obstarávania, rozpočtovania výkazníctva, kvalitu riadenia, kontroly a čerpania prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, správu a efektívnosť výberu daní, a najmä dosiahnuté výsledky programového rozpočtovania.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, toto je stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré som si dovolil vám predniesť.
Ďakujem za pozornosť. Prajem vám úspešné rokovanie. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.9.2010 9:46 - 9:58 hod.

Ján Jasovský Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som predniesol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2009, ktorý je podľa § 29 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy súčasťou záverečného účtu verejnej správy, a súčasne podáva stanovisko k vybraným častiam záverečného účtu verejnej správy.
Stanovisko sa opiera najmä o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rozpočtový rok 2009 a údaje a informácie poskytované alebo publikované Štátnou pokladnicou, Štatistickým úradom Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že predložený návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 obsahuje všetky náležitosti v súlade so spomínaným § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. V súhrnnej charakteristike ekonomického vývoja v roku 2009 možno konštatovať, že dopady pretrvávajúcej globálnej krízy v roku 2009 nepriaznivo ovplyvnili otvorenú, a tým aj zraniteľnejšiu slovenskú ekonomiku. Nepriaznivý vývoj v externom prostredí, a tým aj súvisiaci pokles zahraničného dopytu spôsobili, že globálna finančná, hospodárska kríza sa v plnom rozsahu prejavila aj na Slovensku. Jej vplyvom sa znížil potenciálny hrubý domáci produkt, poklesla dynamika exportu vrátane celkového domáceho dopytu a oslabil sa trh práce. Tým sa potvrdili očakávania o ďalšom smerovaní slovenskej ekonomiky v podmienkach zníženia ekonomickej výkonnosti v roku 2009.
Hospodárenie subjektov verejnej správy v zmysle medzinárodnej metodiky vykazovania ESA 95, rozhodujúcej pre plnenie a hodnotenie Maastrichtských kritérií, sa pri konsolidovaných celkových príjmoch 21 705 286-tisíc eur a konsolidovaných celkových výdavkoch 25 994 749-tisíc eur skončilo podľa predbežných údajov deficitom vo výške 4 289 463-tisíc eur. Rozpočtovaný schodok vo výške 3 137 985-tisíc eur bol prekročený o 1 151 470-tisíc eur. Vykázaný schodok verejného sektora sa podieľa na hrubom domácom produkte 6,8 %. Z uvedenej hodnoty 1,4 % predstavuje vplyv druhého piliera reformy dôchodkového systému. V skutočnosti bol dosiahnutý schodok, ktorý bol generovaný nižšími príjmami oproti rozpočtu o 94 133-tisíc eur, vyššími výdavkami o 127 183-tisíc eur a nárastom záväzkov v roku 2009 o 55 092-tisíc eur.
Úroveň zadlženia sektora verejnej správy je charakterizovaná výškou maastrichtského dlhu, ktorý je podielom na hrubom domácom produkte na úrovni 35,7 %, čím bol vykázaný nárast o 8,1 percentuálneho bodu. Aj napriek zhoršeniu je veľkosť dlhu akceptovateľná a hodnota dlhového pomeru Slovenskej republiky je priaznivá aj v kontexte s priemermi Európskej únie. K 31. 12. 2009 dosiahol maastrichtský dlh verejnej správy hodnotu 22 584 494-tisíc eur, čo je o 3 971 658-tisíc eur viac oproti stavu k 31. 12. 2008.
Dovoľte niekoľko slov k príjmom štátneho rozpočtu, nebudem zaťažovať číslami, tie sú uvádzané v správe. Poznamenám len, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonal kontrolu správnosti zostavenia štátneho záverečného účtu za rok 2009 v príjmovej oblasti. Porovnaním príjmových účtov vedených na Daňovom riaditeľstve a príjmových účtov v Štátnej pokladnici neboli zistené rozdiely. Kontrolou nedaňových príjmov bolo v niektorých prípadoch zistené, že v procese plánovania a schvaľovania príjmov došlo v niektorých organizáciách k nadhodnoteniu alebo aj k podhodnoteniu príjmov.
K výdavkom štátneho rozpočtu, čísla sú takisto uvádzané v správe. Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu správnosti zostavenia záverečného účtu za rok 2009 až v 17 rozpočtových kapitolách. Na ich základe je možné konštatovať, že účtovné a finančné výkazy zostavené k záveru roka neobsahovali významné nesprávnosti a poskytovali verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovných jednotiek. V troch prípadoch bolo zistené, že návrh záverečnej kapitoly nebol vypracovaný v súlade so smernicou na vypracovanie záverečných účtov a tiež v niektorých prípadoch bolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä zákona o účtovníctve, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákona o správe majetku štátu a zákona o verejnom obstarávaní.
Niekoľko slov k rozpočtovým vzťahom Slovenskej republiky a Európskej únie. Čísla sú tiež uvádzané v správe podrobne. Najvyšší kontrolný úrad zistil vo vzťahu k prostriedkom Európskej únie porušenia ustanovení zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, nesúlad s viacerými ustanoveniami zákona o účtovníctve, uhradenie položiek, ktoré neboli v rozpočte projektu, nevykonávanie alebo nesprávne vykonávanie predbežnej alebo priebežnej kontroly. Nedostatky vo verejnom obstarávaní, nezabezpečenie náležitej informovanosti a publicity o spolufinancovanie prostriedkov z prostriedkov Európskej únie, nepredkladanie alebo neskoré predkladanie predpísaných monitorovacích správ, nezabezpečenú udržateľnosť dosiahnutých výsledkov projektu a nedostatočnú účinnosť a kvalitu vnútorných kontrol a auditov, ktoré nezabránili chybám alebo ich neodhalili už v úvodnom počiatočnom štádiu.
K hospodáreniu obcí a vyšších územných celkov vykonali sme tiež kontrolu implementácie najmä programového rozpočtovania v rozpočtovom procese obcí a miest, na základe ktorých sme zistili, že v niektorých obciach neboli zostavené rozpočty ako programové. V ďalších obciach tieto obsahovali iba programy bez formulovania záverov a cieľov.
V rámci kontrol vyšších územných celkov bolo zistené, že účtovné a finančné výkazy poskytovali verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovníctva, o ich finančnej situácii, až na Banskobystrický samosprávny kraj, kde suma všetkých zistených chýb účtovných výkazov bola vyššia ako stanovená hladina významnosti.
Dovoľte teda záver, dámy a páni, Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov rozpočtových kapitol, kontroly správnosti zostavenia návrhu záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2009, ako aj analýzy vyžiadaných informácií konštatuje, že návrh záverečného účtu obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení príslušných paragrafov. V hospodárení štátneho rozpočtu vykázanom na hotovostnom princípe sa v roku 2009 dosiahli príjmy v objeme 10 540 495,6-tisíc eur, výdavky 13 332 046,6-tisíc eura, a tým schodok 2 791 251-tisíc eur. Podiel schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte v metodike ESA 95 dosiahol podľa predbežných údajov úroveň 6,8 %, čo predstavuje prekročenie maastrichtského kritéria deficitu o 3,8 %. V medzinárodnom porovnaní dosiahla Slovenská republika rovnaký podiel schodku, ako je priemer štátov Európskej únie, dvadsaťsedmičky, to znamená 6,8 %. Konsolidovaný dlh verejnej správy, tzv. maastrichstský dlh, dosiahol k 31. 12. hodnotu 22 584 494-tisíc eur, medzinárodné zvýšenie dlhu o 3 971 658-tisíc eur spôsobilo zvýšenie jeho podielu na hrubom domácom produkte na úroveň 35,7 %. To zvýšenie bolo spôsobené rastom dlhu o 21,5 %, súčasným ale poklesom hrubého domáceho produktu o 5,9 %. Nachádza sa však pod vyžadovanou limitnou hranicou 60 %, v porovnaní s Európskou úniou, s dvadsaťsedmičkou, patrí Slovenská republika k štátom s priaznivou hodnotou dlhového pomeru.
Programové rozpočtovanie nebolo ani v roku 2009 hlavným nástrojom, ako som už spomínal, na zefektívňovaní výdavkov. Informovalo síce, do ktorých oblastí ich výdavky smerujú, nezohľadňovalo ale ich skutočnú potrebu.
Na základe poznatkov z vykonaných kontrol a množstva zistených nedostatkov Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na rizikové oblasti v systéme riadenia, kontroly a využívania verejných zdrojov a zdrojov z rozpočtu Európskej únie. Preto bude aj v nasledujúcom období stratégia kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky naďalej klásť dôraz na efektívne, hospodárne a účinné vynakladanie verejných zdrojov a prostriedkov z Európskej únie so zameraním na tri hlavné oblasti:
- riešenie negatívnych dopadov a zmiernenie účinkov hospodárskej krízy a rozvoj hospodárstva,
- čerpanie a efektívne využívanie prostriedkov z rozpočtu Európskej únie
- a aktuálne a celospoločensky významné témy.
To je všetko. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 
  • << First
  • 1
  • Last >>