Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

14.12.2010 o 16:06 hod.

Ing.

Ľudovít Jurčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 14.12.2010 16:06 - 16:15 hod.

Ľudovít Jurčík Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Milé dámy, páni, návrh na novelu zákona, ktorou sa má určitým spôsobom upraviť rozmach a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, je čosi, o čom som uvažoval spolu s kolegami z našej strany ešte hádam pred voľbami, keď sme robili program, preto, lebo sme vedeli, že tento problém prepukne až do takej roviny, že jednoducho budeme musieť s tým niečo vzhľadom na ten existujúci zákon urobiť, pretože cena elektrickej energie by bola týmto spôsobom pomerne ohrozená, resp. by sme ju museli nejako zásadnejšie meniť. To je jeden moment a druhý moment je to, že naša energetická sústava nie je pripravená na taký úžasný rozmach, aký teda sa rozbehol po schválení tohto zákona.
Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov spôsobil nesystémový rozvoj alebo rozmach predovšetkým nie v celom spektre alebo v celej šírke obnoviteľných zdrojov energie, ale hlavne vo fotovoltických elektrárňach. Stalo sa to teda nielen predmetom odbornej verejnosti, predmetom záujmu o ten skutočný rozvoj, predmetom záujmu o klasický biznis, ale hlavným predmetom boli špekulácie, pretože sa rozbehol nevídaný rozmach biznisu s povolenkami, biznisu s prísľubmi na pripojenie, či to bolo teda cez distribučné spoločnosti alebo SEPS. Samozrejme, ten dôsledok je pomerne jasný, obrovský náklad štátu na dotovanie elektrickej energie predovšetkým zo solárnej energie na jednej strane a na druhej strane teda, ako som už spomenul, možné problémy technické so SEPS-om, teda s prenosovou sústavou, a, prirodzene, dopad aj na cenu elektrickej energie. Je pravdou, že ten vývoj bol spôsobený aj určitými, dá sa povedať, postupmi Európskej komisie, ktorá sa uzniesla na tom, že v roku 2020 treba splniť 14-percentnú hranicu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie. My sme momentálne asi na úrovni 9 %. Prirodzene, to bol takým určitým spôsobom zastierací manéver. A myslím si, že tým, že sa to možno účelovo pochopilo, sa nesprávne a nespravodlivo voči ostatným nastavila výkupná cena elektrickej energie, predovšetkým zo solárnych elektrární, kde je táto výška prapôvodnou príčinou všetkých problémov, ktoré vznikli, a prapôvodnou príčinou aj toho umelého rozmachu, ktorý sa objavil. Nikto nechce vyčítať podnikateľom v tejto branži, že zle podnikajú. Nikto ich neviní za ten stav. Za ten stav možno viniť skôr zákonodarcu, ktorý nie celkom odhadol potreby trhu a nie celkom odhadol správanie, nechcem povedať, že nechcel odhadnúť správanie sa podnikateľskej vrstvy, lebo podľa energetickej koncepcie v roku 2010 sme mali mať 10 MW zo solárnej energie, 10 MW, počujete dobre. Dneska to vyzerá tak, že na konci roka bude možno toho desaťnásobne viac. Nedá sa to presne určiť preto, lebo teraz sa každým dňom prihlasujú tí, ktorí teda dokončujú tieto elektrárne do systému. A aj predseda ÚRSO informoval mňa osobne o tom, že teda sú dni, keď príde čo ja viem, dajme tomu, požiadavka na 10 MW, čo teda je naozaj veľa. No a tento problém sme, skrátka, nejako museli začať riešiť.
Výroba elektrickej energie zo slnečnej a veternej energie má jeden zásadný problém. Nie je predikovateľná. Čiže vykazuje veľké fluktuácie, veľké plávanie výkonov a výroby. Čiže nedá sa povedať, že teda čo kedy v ktorom časovom okamihu vyrobia. To je práve to, že musíme na to reagovať. A táto určitá nespoľahlivosť nám spôsobuje pomerne veľké problémy, pretože na to treba záložné zdroje. Ak si povieme a zoberieme do úvahy fakt, že na 705 MW, možno 715 MW prísľubov, ktoré boli vydané, by sme mali v plnom rozsahu zabezpečiť zdroje, no tak by sa to prejavilo až 10 % na cene elektrickej energie, z ktorej by nemal štát nič, z ktorej by nemali nič distribučné spoločnosti, ale len tí, ktorí prevádzkujú slnečné elektrárne, resp. veterné elektrárne.
Samozrejme, tá podpora, ktorá teda v tomto smere cez tento zákon funguje, nefunguje len pre tieto dva zdroje energie, ale predovšetkým pre tieto dva zdroje. Je tam aj kombinovaná výroba elektriny a tepla. Samozrejme, sú tam malé vodné elektrárne. Je tam výroba teda energie z biomasy, cez bioplyn a tak ďalej, dokonca aj geotermálna, je tam toho viacero. A ÚRSO má niekoľko desiatok, možno 20 je tých cien pre rôzne zdroje, ktoré dotujeme nad štandardnú cenu, výkupnú cenu elektrickej energie, ktoré dodávajú Slovenské elektrárne z tradičných zdrojov, z konvenčnej výroby.
Ďalším problémom je asi to, že ten biznis sme nastavili v súlade teda s určitými predpokladmi Európskej komisie na 15 rokov, inými slovami povedané, my v dnešnej dobe platíme v momente pripojenia sumu za vykúpenú megawatthodinu, ktorá bude platiť ďalších 15 rokov, počujete dobre, ďalších 15 rokov. O 5, možno o 10 rokov bude technológia, no nedokážem to stopercentne odhadnúť, povedzme, na tretine alebo možno na pätine ceny a budeme vykupovať túto elektrickú energiu za pätinovú cenu, lebo ono to trošku zodpovedá tej technologickej úrovni, ale tí, ktorí sa prihlásili dnes, ktorí dnes vstúpili do toho systému, budú dostávať päťnásobnú cenu. Čiže to bol dôvod, pre ktorý sa rozbehli špekulatívne biznisy v tomto smere. A dneska behajú po Slovensku ľudia, ktorí vám predávajú projekty so stavebným povolením, na ktoré napr. nie sú ani prísľuby zo SEPS-u ani od distribučiek. Ale viete, no je to biznis, takže to skúšajú robiť.
No a ďalší problém je v tom, že budeme garantovať všetko, čo sa vyrobí, vykúpením. Čiže, inými slovami, je to biznis, ako keď ja ako šuster vyrobím topánky, tak všetky, čo vyrobím, mi zákazník bude kupovať a bude mi ich kupovať za cenu, ktorá bude 15 rokov platiť. A keď ich nevyrobím, no nič sa nestane, však teda štát je povinný si urobiť zálohu u ďalšieho šustra, od ktorého ich bude kupovať, keď ja ich nevyrobím. Čiže ten biznis je trošku nejako taký, by som povedal, nedemokratický, voči tým ostatným nespravodlivý. Ale aby som bol úprimný, poviem, že nie sme len jediní v tomto. V takej Veľkej Británii je to na 25 rokov. Takže asi toľko.
Tuto mi kolegovia ukazujú, aby som to nejako skrátil. Ja len na ten záver by som rád povedal, toho odôvodnenia, že my chceme predovšetkým urobiť týmto zákonom to, aby sme zrovnoprávnili všetkých výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, aby sme určitým spôsobom obmedzili jednoznačnú výhodnosť solárnych elektrární, na ktoré by doplácali aj systémová prenosová sústava a takisto aj ľudia vo zvýšenej cene elektrickej energie kvôli tomu, že musíme urobiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.12.2010 14:45 - 14:50 hod.

Ľudovít Jurčík Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, bolo tu relatívne dosť už povedané pánom Laurenčíkom aj Krnáčom, ale ja by som asi tak ešte chcel povedať niečo k tej rozprave.
Odzneli tu závratné čísla. Je zaujímavých teda 130 000 vozidiel a 65 mil. eur škoda, to je 500 eur na kus. Čiže to je trestný čin ako vyšitý a priori. A podľa môjho názoru je aj podľa terajšieho Trestného zákonníka dostatočný priestor na to, aby tí ľudia boli postihovaní.
Zásadným problémom je to, že nemožno podľa legislatívy, ktorá je na Slovensku, nikomu dokázať, že to urobil a že to urobil úmyselne a dokonca s tým cieľom, že by chcel pre seba získať nejaký prospech alebo by niekomu chcel poškodiť. Celý ten proces je oveľa komplikovanejší, ako by sa zdalo, lebo my musíme vytvoriť právnu istotu toho, že ten, kto nemá s tým nič spoločné, a ťažko sa dá niekedy povedať, kto má s tým čo spoločné, okrem teda autobazárov, ktoré vyslovene za tým účelom to robia, aby mali lepší biznis z toho predaja, tak ten musí byť jednoznačne, ale jednoznačne podľa zákona nevinný, resp. bude musieť mať takú ochranu, aby nebolo možné mu dokázať to, že to ja neviem neurobil, alebo resp. nedokázať, že to neurobil. Problém je v tom, že musí existovať nejaký bod, kde si povieme, fajn, toto je nulová východisková hranica a odtiaľto pôjdeme, tuto je nejaký základ a od toho základu sa všetci odrazíme, technický základ. To znamená, povedzme, vymyslíme si, že k 1. januáru alebo k akémukoľvek dátumu si tí, ktorí majú záujem, vymyslím, u nejakej tej autority, ktorá bude stanovená, dajú overiť svoje tachometre a tak ďalej a budú rátať s tým, že v prípade predaja, dajme tomu, majú absolútne čistú dušu, no a tí, ktorí to neurobia, môžu riskovať, že ich niekto bude niekedy v budúcnosti vyšetrovať za to. Ale buďme úprimní, na Slovensku je do dvoch miliónov áut, no úplne stopercentne som presvedčený, že nikdy nikto nikomu nedokáže, že to urobil a že to dokonca urobil s tým úmyslom, aby niekoho poškodil, to musí byť dokonaný trestný čin. Ten trestný čin má, samozrejme, nejaké parametre, ktoré musí „spĺňať“, aby bol odsúdenia schopný ten človek, ktorý to vykonal. Okrem autobazárov je veľmi, veľmi ťažko niekomu dokázať, keď to urobil, že to urobil z tohto dôvodu.
My nechceme chrániť špekulantov, samozrejme, je úplne nelogické, aby sme to urobili, ale musíme chrániť tých ľudí, ktorí jednoducho by mohli byť v tomto prípade obeťami. Predstavte si jeden jednoduchý príklad, ja vám predám auto a pretože ja neviem sme sa na niečom nedohodli, tak vy ma pôjdete zažalovať na políciu, že ste ho kúpili s pretočenými kilometrami. A mohol to urobiť ten človek, ktorému som to predal. Ako mu dokážem, že to urobil on. A ako on mne dokáže, že som to urobil ja. Alebo potom z tohto návrhu môže vyplývať aj to, že existuje zrejme nejaká tichá dohoda, kde sa majú niektorí ľudia zúčastniť na jednom slušnom biznise, ktorý bude o tom hovoriť, že bude povinnosť si k nejakému termínu dať otestovať ojazdené kilometre. To je pravdepodobne najväčší biznis tohto, čo z toho nejakým spôsobom pozerá. Naozaj tam je zopár vecí, ktoré nehrajú dohromady. Musíme mať nejakú východiskovú bázu. Ak toto neurobíme, bude to len biznis pre zopár ľudí, ktorí sa tým začnú živiť. Ja si spomínam napr. aj na to, ako sme mali biznis len z výmeny ŠPZ. To boli milióny korún, desiatky miliónov, ktoré získalo zopár vyvolených. Takýchto vecí je viacero. Áno, postihujme špekulantov, postihujme tých, ktorí to robia, ale musíme si to urobiť tak, aby sme im to mohli dokázať, aby existoval právny rámec pre tých, ktorí to nerobia, resp. ktorí by boli obeťami tohto podvodu. Už som to spomínal, keď chcete niekomu ublížiť, kúpte si od neho auto a povedzte, že vám pretočil kilometre, pretočíte to vy a neexistuje dôkaz ani na jednej ani na druhej strane, kto to urobil. Samozrejme, môžeme si povedať, že máme nejaké technické možnosti. Ale tie technické možnosti treba začať realizovať už pri výrobe vozidiel. Ako sa dá v tom vozidle načítať milión rôznych údajov, tak budeme môcť zrejme v dohľadnej dobe uvažovať aj o tom, aby sme prejazdené kilometre sťahovali k časovej osi, a sme skončili. Akonáhle toto sa bude dať technicky realizovať tak, že to nebude možné v aute pozmeniť, tak bol by to jeden z prvých krokov, ako by sa to dalo vyriešiť. Ale problém je. Aj tam treba to úplne domyslieť do detailu. Skrátka a jasne, nie je to domyslené. Je to populistické riešenie, v princípe na prvé počutie v pohode, ale z právneho hľadiska je to skutočne problém dokázať niekomu, že chcel tomu druhému poškodiť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.12.2010 14:13 - 14:15 hod.

Ľudovít Jurčík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja ozaj len zopár vecí. Oceňujem, že pán kolega Ondruš skrátil svoju reč na podľa neho minimum, na osem minút.
Zopár detailov. Vidno, že z vášho príspevku trčí taká neskúsenosť s nejakou tou praxou podnikovou, lebo jednoducho ja som to dlhé roky zažíval a viem, o čo tým odborárom ide, a viem, ako to funguje. Vôbec nie je neslýchané, ako povedala aj vaša kolegyňa, že si zamestnávatelia určujú podmienky. Veď, preboha, kto si ich má určovať, keď nie zamestnávatelia? No a takisto je normálne, že ten zamestnávateľ nejaký ten zisk chce dosiahnuť, lebo ináč by to nemusel robiť, na to, aby niekto niekoho zamestnával, zrejme si firmu nezaloží.
Hovoríte, že nevyvolá problémy fungovanie tohto zákona, tohto nariadenia? No tak to je ten dôkaz o tom, že neviete, čo je to hospodárska prax, lebo práve toto robí problémy. No a myslím si, že zamestnávatelia boli tí, ktorí na to doplácali. Nieže nemali s tým problém, ale doplácali na to. Neviem, či to nejakým spôsobom ventilovali na nejakých dohodách zamestnávateľských združení v AZZZ, ale viem, že teda aj RÚZ má s tým dosť veľký problém. No a je celkom logické, že každý zamestnávateľ sa snaží obmedziť fungovanie odborov, lebo to je presne to, čo stojí peniaze, nič z toho nemá. A ja otvorene hovorím, za mojej hospodárskej praxe mi odbory okrem toho, že ma prinútili občas zvýšiť mzdu, nedali absolútne, ale absolútne nič. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.12.2010 14:04 - 14:04 hod.

Ľudovít Jurčík
Pripájam sa k mojim dvom kolegom poslancom, lebo hádzať hrach na stenu... Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.12.2010 11:34 - 11:36 hod.

Ľudovít Jurčík Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslankyňa Obrimčáková, veľmi kultivovaný prejav, mne sa to osobne veľmi páčilo, ten spôsob, ako ste to predniesli. Ale chcel by som povedať k tej angličtine, resp. k učeniu toho jedného jazyka asi toľko, že keďže chodím 40 rokov po svete a bez cudzieho jazyka by som nejak sa neodvážil, tak by som skutočne odporúčal, aby sme s tou angličtinou začali nie k 1. septembru, ale možno už k 1. januáru, lebo každý deň, ktorý strácame, ide proti našim deckám.
Moje decká osobne chodia do nemeckej školy a všetky tri hovoria prakticky dvoma jazykmi okrem slovenského. Čiže je to aj v rodine. Nespoliehajme sa len na školu. Ale povedať, že, ja neviem, jeden alebo druhý jazyk je výhodnejší alebo nevýhodnejší okrem anglického, sa ťažko dá. Kdekoľvek vo svete dôjdete, kdekoľvek, je to jedno, či ste v Rusku, možno v Rusku nie, ale či ste, ja neviem, v Rakúsku, v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Bruseli alebo v Amerike, všade, ak zistia, že ste cudzinec alebo cudzinka, začnú na vás hovoriť anglicky. Takže ten dôvod na to, aby tá angličtina sa učila, je viac ako potrebný.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

8.12.2010 17:30 - 17:30 hod.

Ľudovít Jurčík
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať a schváliť.
Skryt prepis
 

8.12.2010 17:30 - 17:30 hod.

Ľudovít Jurčík
Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
Skryt prepis
 

8.12.2010 17:30 - 17:30 hod.

Ľudovít Jurčík
Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden kolega, kolegyňa. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch a doplňujúcich zo spoločnej správy, a to o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 8.12.2010 10:52 - 10:54 hod.

Ľudovít Jurčík Zobrazit prepis
Chcem sa všetkým ospravedlniť, ja som si to všetko doplietol trošku, lebo som mal rozrobené niektoré veci iné, ešte raz ospravedlňte ma. Prečítam vám uznesenie výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Pod bodom 3 spoločnej správy vyplývajú nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ide o dva drobné. V čl. I v 1. bode sa slová "zo 6. 5. 2009" nahrádzajú slovami "zo dňa 6. mája 2009". Čiže to je jedna zmena. Ide vyslovene o legislatívno-technickú pripomienku, kde treba explicitne pomenovať slovne teda ten dátum. Toto je v súlade s názvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 469/2009. Prešlo to cez Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. S odporúčaním schváliť gestorského výboru. A druhý, druhá pripomienka, druhý pozmeňujúci resp. doplňujúci návrh. Pod bodom 2 je v čl. I, v celom bode 2 sa za slovo "nariadenia" vkladajú slová "Európskeho parlamentu a Rady". Čiže to je zasa legislatívno-technická pripomienka. Čiže nemení to nijakým spôsobom zmysel ani podstatu ani význam, ide len o technické, legislatívno-technické pripomienky, kde sa spresňuje skrátená citácia. Citácia právneho aktu v súlade so zaužívanou praxou. A znovu to prešlo cez výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu s odporúčaním návrh schváliť. Ospravedlňujem sa ešte raz, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8.12.2010 10:47 - 10:48 hod.

Ľudovít Jurčík
Vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma uznesením č. 78 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o položkách s dvojitým použitím, ma určil ako spravodajcu za gestorský výbor k vládnemu návrhu. Vážený pán predsedajúci, poprosil by som, aby ste k tomuto návrhu otvorili rozpravu.
Skryt prepis