Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, verejný ochranca práv podľa zákona má povinnosť raz ročne predniesť správu pred Národnou radou o stave dodržiavania základných práv a slobôd v Slovenskej republike, o jeho poznatkoch a o jeho návrhoch na nápravu. Aj tento rok si verejný ochranca práv túto povinnosť splnil načas a správa bola predložená Národnej rade Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som vychádzal z toho, že všetci správu ste si podrobne preštudovali a to mi umožňuje, aby som využil ekonomiku času nato, že by som len upozornil na niektoré skutočnosti, ktoré verejný ochranca práv na základe svojich zistení považuje za nevyhnutné, aby ich zdôraznil.
Predovšetkým chcem zdôrazniť skutočnosť, že obsah nie je len púhym evidenčným alebo evidenčnou orientačnou súčasťou tejto správy, ale zároveň vyjadruje jej štruktúru, ktorá, ak sa pozriete na to, pozostáva z úvodu, záveru a ôsmich kapitol. Prvé tri časti, prvé tri kapitoly sú vlastne konštatovaním zákonných povinností verejného ochrancu práv, ktoré sú, ktoré mu expressis verbis ukladá zákon. V ostatných častiach sa verejný ochranca práv venuje konaniu z vlastnej iniciatívy a, samozrejme, nezabúda aj na rozpočet a hospodárenie svojej kancelárie.
Dovoľte pripomenúť, že verejný ochranca práv je orgánom sui generis kontrolným, ktorého pôsobnosť je daná len na základné práva a slobody, a to len v oblasti verejnej správy. Teda často sa zamieňa a tvrdí sa aj v laickej verejnosti, ale aj v tej odbornejšej, že verejný ochranca práv rieši všetko. Nie, verejný ochranca práv má len problém verejnej správy a základných práv a slobôd. V tejto súvislosti chcem povedať, že nie je represívnym orgánom, uplatňuje len tzv. nežné právo, debaty, diskusie, odporúčania, stanoviská. Môže byť zdanie, že je to málo pre verejného ochrancu práv. Môžem povedať, že z deväťročných skúseností si myslím, že je to dobré a že je to aj správne, že ide na základe týchto ľudských, by som povedal, a takých možno až priateľských upozornení pre jednotlivé inštitúcie, ktoré efektívnym spôsobom nakoniec dosiahnu to, čo dosiahnuť chceme.
Dovoľte mi pripomenúť, že táto správa o činnosti je od obdobia 1. marca 2000 do 28. februára 2011.
Teraz prejdem k meritu správy. Niekoľko čísiel, nechcem vás unavovať, ale predsa tie čísla o niečom hovoria. Za deväť rokov činnosti verejný ochranca práv riešil 21-tisíc, vyše 21 600 podnetov. Za uplynulé obdobie, to jest minulé obdobie, je to vyše 2 517 podnetov občanov. Keďže nie všetky podnety, ktoré prichádzajú k verejnému ochrancovi práv, sú v jeho pôsobnosti, je to, ak percentuálne by som to vyjadril, je to 50 na 50, 50 sú v pôsobnosti, 50 nie, ale aj u tých občanov, ktorí sa obracajú na verejného ochrancu práv s podnetmi nie v pôsobnosti verejného ochrancu práv, chceme mu pomôcť, a to tým, že poskytujeme usmernenie, na ktorý orgán sa má obrátiť, do ktorého času, akým spôsobom. A týchto usmernení bolo vyše 50-tisíc.
V Slovenskej republike treba povedať, že sa masovo neporušujú základné práva a slobody. Za uplynulé obdobie to bolo 176 porušených základných práv a slobôd oproti minulému. Pre ilustráciu zasa nastal určitý pokles. Iste, nemôžeme to brať za nejaké 100-percentné kritérium, pretože, samozrejme, niektorí sa na nás neobracali a je to len z tých podnetov a z tých našich poznatkov, o ktorých porušeniach sme sa dozvedeli my alebo nás upozornili občania.
Čo najčastejšie trápi občanov? Tak sú to predovšetkým zbytočné prieťahy v konaní orgánov, či už súdnych, alebo aj iných orgánov. Dovoľte zase niekoľko čísiel, čo sa týka zbytočných prieťahov, sme zistili 145 porušení, z toho v súdnych konaniach to bolo 85, v ostatných to bolo 60 prípadov. Treba zdôrazniť v súvislosti so zbytočnými prieťahmi v súdnych konaniach, nakoniec v správe od strany 12 rozoberáme jednotlivé príčiny, prečo sa tomu tak deje, aj poukazujeme na možnosti prevencie tak, aby k tomu nedochádzalo.
A ja len na jednu skutočnosť v tejto súvislosti chcem upozorniť. Nesprávne sa v Slovenskej republike interpretuje princíp nezávislosti súdnictva. Je to ústavný princíp, ale v praxi ho nesprávne interpretujeme. To neznamená, že sudcovia sú nezávislí pri rozhodovaní, tam sa majú držať jedine zákona a právnych predpisov, ale z hľadiska riadenia oni musia sa podrobiť aj určitým opatreniam, ktoré orgány riadenia a správy súdov realizujú. Preto aj verejný ochranca práv neprichádza do styku s jednotlivými sudcami, aby nebol porušený ústavný princíp, ale len s orgánmi riadenia a správy súdov. Vymenovávame tam jednotlivé príčiny, prečo dochádza k súdnym prieťahom, a je už len na orgánoch súdnictva, že či si to osvoja a urobia určité opatrenia.
Čo je nóvum správy oproti predchádzajúcej? Nóvum správy je to, že poukazujem na spôsoby a prostriedky prevencie. Ako sa dá predchádzať týmto skutočnostiam. Prešiel by som teraz k zbytočným prieťahom alebo nedostatkom z pohľadu dodržiavania základných práv a slobôd v oblasti územnej samosprávy a tam občanov najviac trápia stavebné konania. Sú zdĺhavé, často nie je potrebná znalosť na úrovni jednotlivých pracovníkov a tu je náš poznatok veľmi jednoznačný, že pracovníci stavebných úradov možno poznajú príslušný zákon, ale nepoznajú niektoré právne predpisy, ktoré s tým súvisia a ktoré dovoľujú správne uplatňovať tento zákon. Veľkým nedostatkom, na ktorý poukazujú občania, sú tzv. čierne stavby. Nie je odvaha realizovať nápravu prostredníctvom odstránenia týchto čiernych stavieb. Máme veľmi časté podania aj od jednotlivcov, fyzických osôb, ale aj anonymného charakteru. Ak zvážime, tie tiež nehádžeme do koša, ale preverujeme.
Veľmi ťažkým, alebo čo trápi občanov, tak je to oblasť sociálneho zabezpečenia. A veľmi tomu venujeme pozornosť, pretože v mnohých podnetoch sa dozvedáme a sami to dobre viete, že dôchodok je často jediný zdroj príjmu príslušného občana. A keď on má čakať tri mesiace, rok, ba niekde až viac ešte, tak si prostriedky na obživu získava rôznymi pôžičkami a podobne a zadlžuje sa. Občan nevie to potom, tieto svoje deficity, splatiť a, samozrejme, že na dôchodok je mu nariadená exekúcia, pretože nastávajú dlžoby, no a občan je nešťastný, že z tak malého dôchodku musí ešte splácať aj túto sankciu.
Veľmi častá je spolupráca verejného ochrancu práv s prokuratúrou, kde sme odstúpili 61 prípadov, a to v tých prípadoch, keď z podnetu zistíme, že ide o podozrenie na trestný čin alebo ide o preskúmavanie právoplatného rozhodnutia.
Myslím si, že dovoľte upozorniť na jednu skutočnosť v Slovenskej republike. Platí zákon o slobodnom prístupe k informáciám a ten sa veľmi často porušuje. Treba na jednej strane povedať, že on aj často zaťažuje pracovníkov úradov, pretože musím povedať aj to, tak ako to je, že sa zneužíva v niektorých prípadoch. Ale zase na druhej strane je to vynikajúci prostriedok, nástroj, aby sa občania dozvedeli o činnosti príslušných úradov, inštitúcií, ale nevedia s ním zachádzať, nerešpektujú lehoty, nerešpektujú formy, akým spôsobom sa toto má realizovať. Často si zákon o informáciách zamieňajú so zákonom o sťažnostiach, čo je ďaleko rozdielne.
Dovolil by som si ešte na jednu dôležitú časť správy upozorniť a to je na časť, ktorá hovorí o konfliktoch medzi orgánmi verejnej správy a občanmi. Vytipovali sme niekoľko príčin, ktoré toto spôsobujú, no a snažili sme sa o určitú nápravu alebo určitý impulz pre jednotlivé inštitúcie, tak sme vypracovali tzv. desatoro verejnej správy, kde sme sa snažili čo najširšiemu okruhu inštitúcií, občanov, orgánom toto poskytnúť, ba snažili sme sa prostredníctvom nášho gesčného výboru, aby sa to dostalo aj do zákonnej podoby, pretože si myslíme, že ak by sa tieto princípy rešpektovali, určite by v oblasti verejnej správy nastalo zlepšenie. A radikálne zlepšenie.
Takisto sme si dovolili navrhovať na našom gesčnom výbore, aby sa do ústavy dostal tzv. princíp dobrej správy. Tento princíp dobrej správy je už uzákonený takmer vo všetkých krajinách a vychádza aj z Lisabonskej zmluvy, ku ktorej pristúpila aj Slovenská republika. Pretože si myslíme, že nestačia len etické kódexy, ktoré v niektorých prípadoch sú len deklaratórnym spôsobom realizované, ale v niektorých prípadoch by boli namieste sankčné postihy.
Vlastná iniciatíva verejného ochrancu práv. Sami sme si stanovili druhú prioritnú úlohu. Prvá, riešenie podnetov, to stanovuje zákon, druhá naša priorita je zvyšovanie právneho vedomia občanov Slovenskej republiky. Prečo? Je veľmi nízke. Často je príčinou sporov, ktoré vznikajú medzi orgánmi verejnej správy. Pretože ak by občan vedel, že toto a toto je v tej a v tej podobe, verte, že sa na orgány neobráti. Zistili sme, že skutočne je nízke. Robíme preto veľmi veľa. Vyzývame k tomu aj orgány tlače, zúčastňujeme sa na besedách, vysvetľujeme.
Hlavne ide o dve kategórie občanov: deti a dôchodcov. Sú to dve najzraniteľnejšie skupiny a najťažšie sa domáhajú svojich základných práv a slobôd. Viete, ako inštitúcie pristupujú k deťom, a takisto viete, ako ku dôchodcom. Je smutné, že dostávame často listy od dôchodcov, kde nám píšu, že prosím vás pekne, dokedy bude moja žiadosť alebo prečo sa tak dlho čaká s vybavením mojej žiadosti? Až keď skončí môj život? Tak to je smutný poznatok. Takže si myslím, druhá skutočnosť, ktorá ohrozuje dôchodcov, je to, že sú predmetom mnohých špekulatívnych skupín, mnohých špekulatívnych. Prečo? Pretože sú tlačení do toho, aby podpisovali rôzne či už podania, rôzne pochybné zmluvy, ktoré sú často písané z hľadiska techniky malými písmenami, čo ani nevedia to prečítať, robí sa na nich nátlak, aby to realizovali okamžite, no a tam dochádza potom k strašným dôsledkom. A verejný ochranca práv tam nič nezmôže. Sú to strašné slzy, ľudia prichádzajú o majetky, o dobré rodinné vzťahy a o množstvo porušení právneho poriadku.
Čo sa týka detí, verejný ochranca práv je aj ombudsmanom detí, pretože takisto sú občania Slovenskej republiky. Preto aj moje stanovisko je, že nie je dôvod vytvárať novú inštitúciu detského ombudsmana, pretože toto plní verejný ochranca práv. Ak sa pozriete na našu webovú stránku, ktorá je skutočne veľmi dobrá, tak tam vidíte, že máme webovú stránku detský ombudsman, kde sa na nás obracajú deti so svojimi otázkami anonymne a odpovedá sa im, čo a ako majú robiť.
Sú smutné poznania z týchto otázok, lebo sa dotýkajú školských otázok, ktoré často na prekvapenie nechce ministerstvo školstva riešiť, a som prekvapený z toho. A druhá taká skutočnosť je, sú to otázky rodinného charakteru, kde zisťujeme, že deti sú prostriedkom boja rodiča voči rodičovi. Najmä pri tých prípadoch, kde rodičia sú buď v rozvodovom konaní, alebo sa usilujú o získanie dieťaťa do starostlivosti jedného z nich. Je to, myslím si, veľmi nehumánny spôsob, veľmi zneúcťujúci spôsob, neúctivý voči deťom. Vo vzťahu k deťom presadzujeme aj tú skutočnosť, a nielen nim, ale v širokej verejnosti, aj učiteľskej, aj rodičovskej, aby sa oboznámili s Dohovorom o právach dieťaťa, čo je veľmi významný medzinárodný dokument. Je to druhá ústava pre deti, ktorá im mnohé práva naviac prisudzuje ako Ústava Slovenskej republiky. Čiže aj toto je treba a treba ho rešpektovať, tento dohovor. Sme predsa krajina, ktorá pristúpila k ratifikácii tohoto dohovoru.
Verejný ochranca práv vytvoril projekt, realizuje projekt Detskí spolupracovníci verejného ochrancu práv. Tam, kde školy majú záujem o takúto inštitúciu, si zvolia, my tam chodíme, vysvetľujeme a zisťujeme, že deti majú záujem o veci verejné. Nie je pravda, že by nemali záujem o veci verejné. Dokonca, viete dobre, že sme prvýkrát v histórii Slovenskej republiky usporiadali Detskú medzinárodnú konferenciu, kde hlavní rečníci boli deti. Dospelí nemali, boli prítomní predstavitelia štátu, boli prítomní predstavitelia moci zákonodarnej, výkonnej a, samozrejme, aj samosprávy a moci súdnej. Deti jasne povedali, ktoré problémy sú. Je z toho zborník, ktorý ste aj vy, páni poslanci, dostali.
Verejný ochranca práv nemá zákonodarnú iniciatívu ani sa nezúčastňuje v rámci legislatívneho procesu pripomienkového konania, nie je tam zahrnutý, ale správa obsahuje a my sa zaoberáme aj takýmito skutočnosťami, kde upozorňujeme na niektoré nie najlepšie právne úpravy, ktoré môžu v budúcnosti privodiť porušovanie základných práv a slobôd občanov. Je to napríklad striedavá starostlivosť, kde je nedopracovaný dôsledne zákon, otázka povinného očkovania, o problematike osôb so zdravotným postihnutím, náhradné výživné, volebný zákon a podobne.
Dovoľte mi v závere, aby som sa zmienil o medzinárodnej spolupráci verejného ochrancu práv. Tu musím konštatovať, a to nie je samochvála, je výborná. Obracajú sa na nás krajiny, kde je tradícia už tejto inštitúcie, kde nás pozývajú ako lektorov. Na medzinárodných fórach vedieme diskusné debaty ako tí lídri a, samozrejme, sme zapájaní do často aj vládnych projektov, napríklad švédskej vlády, žiaľ, ale nám to neprislúchalo ďalej pokračovať, pretože je to výslovne pre ministerstvo spravodlivosti, ktoré, škoda, že túto iniciatívu nevyužilo a sa do toho neangažovalo, lebo z toho vznikli veľmi závažné predpisy v oblasti súdnictva pre celú Európsku úniu.
Vynikajúca spolupráca je s európskym ombudsmanom, kde musím zdôrazniť, že on nie je naším nadriadeným. On je na rovnakej úrovni, ako sú národní ombudsmani.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, posledné, o čom sa chcem zmieniť, je vlastne kancelária verejného ochrancu práv. Realizujeme prostriedky rozpočtu, hospodárenie, prísne hospodárne, samozrejme, že rozpočet alebo krátenie rozpočtu nám ubral aj na určitých persónach, aj na určitých činnostiach a myslím, že by bolo dobré, keby sa poslanecká snemovňa zaoberala aj tým, že verejnému ochrancovi práv by sa posilnila ešte samostatnosť tým a nezávislosť, že bude mať samostatnú rozpočtovú kapitolu, čo dokonca bolo aj zaradené a prijaté ako uznesenie gesčného výboru ešte v predchádzajúcom parlamente, žiaľ, do dnešného dňa sa tento problém nevyriešil. Problémom ešte v tejto sfére je získanie samostatného umiestnenia verejného ochrancu práv. Deväť rokov sme "najlepšia realitná kancelária", ktorá má prehľad o voľných budovách, ale ani k jednej sme sa nedostali. A množstvo štátnych budov je. Takže prečo toto hovorím a prosím o pomoc? Pretože vedeli by sme ušetriť prostriedky z rozpočtu a vedeli by sme ich použiť na iné činnosti. Takže toto je, čo veľmi trápi a nedáva spávať verejnému ochrancovi práv.
Na záver chcem povedať, že ak ste si pozreli záver verejného ochrancu práv, sú tam konkrétne také doporučenia alebo konštatovania, ktoré sú aj pre parlament veľmi zaujímavé, by mali byť. Ale v poslednej vete vidíte jednu z vášho pohľadu alebo mnohých pohľadov, môže byť, že je to vyslovene utopisticko-idealistická záležitosť, ale aj napriek tomu sme to tam dali, že chceme, aby v krajine boli ušľachtilí ľudia, ktorých ideálom bude spravodlivosť, cnosť a pravda.
Takže toto je v stručnosti o činnosti verejného ochrancu práv, som pripravený odpovedať na otázky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)