Vážený pán predseda, vážená sála, vážené dámy a páni, Zákonník práce tradične je vecou, ktorá vždy vyvolá veľké diskusie pri jeho prijímaní, pri jeho schvaľovaní a aj potom. Takže niet sa čo diviť.
Ja než sa dostanem k takým tým vecným veciam, lebo to som chcel hlavne hovoriť, ale tie vystúpenia mi nedali inú šancu, aby som predsa len aj reagoval tak všeobecnejšie a aj niektorých politických otázok sa nedotkol. No najprv taká ľudská záležitosť voči kolegom z opozície, ktorí reagovali, a strašne ma zaujalo, ako ste podráždene reagovali na vystúpenie pána Beblavého. Vy ste takí ješitní a urážliví, keď sa povie niečo na vašu adresu, a obviníte okamžite vášho politického oponenta z nekorektnosti, z toho, ako si môže dovoliť sa vôbec takto o vás vyjadriť, aká je to politická kultúra. Ja súhlasím s tým, že máme byť k sebe naozaj primerane zdvorilí, aj keď spolu nemusíme súhlasiť, ale nastavte si zrkadlo. A teraz nehovorím o tejto len debate, ale všeobecne. Vy ste hlavnými strojcami toho, že vy neváhate svojho politického oponenta onálepkovať tými najmenej zdvorilými označeniami. Označeniami, ktoré nie sú ani neutrálne, ale ktoré sú urážlivé, arogantné, ponižujúce a zhadzovačné. Takže vy si vstúpte do svedomia, lebo keď sa niečo tak 10 % z toho stane vám, vy vyskočíte, ako keby vás tisícami ihiel poštípalo alebo popichalo.
Prepáčte, musel som na to zareagovať, pretože mám tú skúsenosť osobnú v mnohých diskusiách, a vy naozaj nemáte problém a nedávate si servítku pred ústa. A jak ste vydráždene zareagovali na Beblavého vystúpenie, ma teda skutočne zaujalo.
To, že budete voči návrhu Zákonníka práce ostro vystupovať, mi bolo jasné od samého začiatku. Vždy to tak bolo a pán podpredseda Fico, škoda že odišiel, myslel som, že si chystá svoj plamenný príhovor aj na túto tému. Ja pripomeniem taký historický exkurz, veď boj proti Zákonníku práce a proti dôchodkovej reforme, ale teraz sa bavíme o Zákonníku práce, bol jednou z jeho hlavných ikon v predchádzajúcom, v predpredchádzajúcom volebnom období. Veď proti tomuto postavil ako jeden zo základných kameňov svojej politickej doktríny, doktríny o zlej pravicovej vláde. Veď spolu s odbormi organizoval generálny štrajk proti Zákonníku práce. Veď proti tomu prebehlo neúspešné referendum na základe Zákonníka práce, ktorý som predložil a ktorý bol schválený do parlamentu. No samozrejme, že SMER to má ako politickú vlajku, s ktorou bude mávať, strašiť občanov tejto krajiny a zavádzať ich. To ma nijako neprekvapuje.
Tvrdenia, že nebol štandardný, poviem rovno, nie sú pravdivé, sú klamstvom. Zákonník práce, ktorý vtedy bol platný, bol riadne prediskutovaný v Medzinárodnej organizácii práce, prizvali sme si expertov, máme posudky, bol plne v súlade so štandardami a tak je aj tento návrh, ktorý tu dnes prejednávame. Ale, samozrejme, tvrdiť sa musí niečo iné a takisto, aby to nezostalo vo vzduchu, nie je pravdou, že zamestnávateľské zväzy potvrdili, že Zákonník práce nemá vplyv na zamestnanosť. No nech mi niekto ukáže to tvrdenie. Rád by som ho videl, až zamestnávateľské zväzy toto povedali, veľmi rád sa na to pozriem. Ja sa na nič také nepamätám. A nie je to pravda, to je už ale môj názor.
A teraz sa poďme, poďme teda sa dostať k tomu, či má, alebo nemá a prečo je dôležitý. Zákonník práce je veľmi dôležitý pre zamestnanosť. Keby nebol dôležitý, tak potom prečo bez akejkoľvek diskusie nezavedieme 25-mesačné odstupné, prečo nezavedieme minimálnu mzdu na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve a iné ekonomické nezmysly? Prečo teraz krajiny, ktoré sú zmietané krízou, znižujú nezmyselné a socialistickými vládami za dlho dlhé roky zavádzané práve tieto opatrenia, mnohomesačné odstupné, ktoré znižujú dneska, pretože sa ukazujú ako obrovská kotva, obrovská brzda, obrovská guľa na nohe pre zamestnanosť, pre rast ekonomiky, práve preto, že Zákonník práce je dôležitý pre ekonomiku a je dôležitý pre zamestnanosť.
Som rád, že Braňo Ondruš vytiahol a pekne zosumarizoval percentá, roky a kedy boli aké miery nezamestnanosti. Použijem jeho tabuľku, požičal som si od neho, aby ste vedeli, že budem vychádzať z tých istých čísiel. Takže ja to len tak do takých skupín prenesiem.
Od roku 2001, ale aj pred rokom 2001 až po rok 2003 platil ľavicový Zákonník práce predložený ešte pánom Magvašim. Vtedy sa miera nezamestnanosti pohybovala od 19, 18, a keď sme prijímali Zákonník práce, ktorý som ja predložil, v tom čase bola na úrovni zhruba 17,5 percenta.
Čo tým chcem povedať? Že 19 a 18 percent je taká malá miera odlišnosti, že by sme kľudne mohli povedať, že stagnovala. Stagnovala na veľmi vysokých číslach. Neklesala. Alebo keď klesala, tak vplyvom sezónnych vplyvov veľmi zanedbateľne. A pýtam sa: Bola vtedy kríza vo svete? Tak ako? Nebola. Napriek tomu ďakujem, pani poslankyňa Tomanová, napriek tomu miera nezamestnanosti neklesala. Prečo? Keď Zákonník práce na to nemá žiaden vplyv a celý svet sa rozvíjal, rástol, ich miera nezamestnanosti dosahovala symbolické alebo smiešne, smiešne čísla. No asi preto, že Zákonník práce a ľavicový Zákonník práce, ktorý som ešte ja ako predseda Demokratickej strany, vtedajšej, dal na Ústavný súd, bol obrovskou brzdou pre pokles nezamestnanosti a rast zamestnanosti.
Po prijatí Zákonníka práce toho, ktorý som predložil, pravicového Zákonníka práce, samozrejme, že na druhý deň miera nezamestnanosti neklesla. Veď takéto zásahy, legislatívne zásahy, ktoré zmenia podmienky, nenariadia, len zmenia podmienky, sa neprejavujú na druhý deň, ale postupne pôsobia na ekonomiku, vytvárajú isté motivácie, podporujú niečo a niečo a niečo iné, zasa niečomu inému bránia, aby sa to začalo prejavovať.
Ale ako zasa vychádzam z čísiel, ktoré uviedol pán poslanec Ondruš, až do prijatia novely v roku 2007, to znamená od roku 2003 až po rok 2007, klesla miera nezamestnanosti zo 17,5 percenta až na 11 percent. To znamená, významne klesla.
Samozrejme, že aj ekonomika rástla nielen na Slovensku, aj inde. Ale ako sme sa zhodli, aj vtedy rástla v iných krajinách, aj na Slovensku, len nezamestnanosť nám neklesala.
Tu sa ukázalo, že prijatie flexibilného Zákonníka práce výrazne pomohlo znížiť nezamestnanosť a výrazne pomáhalo zvyšovať rast zamestnanosti. Tie čísla tiež sa dajú zdokumentovať, ja som sa nepripravoval pri prvom čítaní na takúto debatu, ale môžme si kľudne ukázať, ako rástla zamestnanosť, to je podľa mňa ešte dôležitejšie, ako klesala nezamestnanosť. A, samozrejme, že s omeškaním, ale pôsobil tento mechanizmus, spôsobil tento impulz, ktorý sme do ekonomiky vniesli, a pôsobil aj po prijatí novely, ktorú predložila pani bývalá ministerka Tomanová. Pričom musím povedať, že napriek veľmi silnej bombastickej a politicky veľmi, veľmi tvrdej rétorike voči Zákonníku práce nakoniec tie zmeny, ktoré boli vznesené, neboli tak dramatické, ako sa predpokladá, alebo ako sa, za aké sa vydávali. To najhoršie, čo sa Zákonníku práce stalo, a to je naozaj, to bolo veľmi zlé, bolo zavedenie súbehu odstupného a výpovednej lehoty. Ostatné veci tam neboli nijak extra, extra významné, ale predané to bolo, samozrejme, pánom predsedom Ficom strany SMER a ďalšími, ako sa napravila tá zlá Kaníkova novela a ako teraz je to štandardné. Ale, chvalabohu, tá deštrukcia nezasiahla až do takej hĺbky, ako sa deklarovala.
Ďalej. Miera nezamestnanosti, pokles nezamestnanosti pokračoval, to je pravda, ale pozrime si, v akých číslach. Od roku 2007, ešte kým sme pri poklese, lebo potom nám nastal nárast, klesla už len na 9,6 %, z 11 na 9,6 %, to znamená o nevýznamné množstvo. Už z toho vidno, už z toho vidno, že tu začal, to tempo poklesu sa začalo spomaľovať a opäť tu platí, samozrejme, že nie na druhý deň, ako bol schválený Zákonník práce, ktorý ja pokladám za brzdu, za zatiahnutie ručnej brzdy, to auto nezastalo jedným sekom, ale tá brzdná dráha aj v aute má istú dobu a tak to fungovalo aj teraz, ale už na tomto vidno, že ten pokles nezamestnanosti sa začal najprv spomaľovať, až sa zastavil a už v roku 2009 už začal stúpať a pekne rástol a rastie až do dnešných dní.
Takže fungovalo to, samozrejme, že kríza k tomu prispela najvýraznejšie. O tom nikto nepochybuje, ani ja by som to netvrdil, ale práve vtedy, keď sme potrebovali s krízou bojovať, sa ešte zatiahla ručná brzda, alebo tesne predtým, nemohli ste vedieť, že kríza bude. Ale aj tak by ste nespravili nič iné. Zatiahla sa ručná brzda, ktorá ekonomiku spomaľovala a vložila jej guľu na nohy.
Tento krátky a schválne nijako nie špeciálne odborný, ale ľudský výklad som si považoval za dôležité povedať, aby tie prekrútené čísla, lebo k číslam sa dá rôzne pristupovať, k ich interpretácii, aby sme ich videli aj z inej, z inej strany.
A teraz už len k záveru. Zákonník práce naozaj sme potrebovali a potrebujeme čo najrýchlejšie povystierať, posilniť flexibilitu, posilniť schopnosť podporovať tvorbu nových pracovných miest, čo sa v tomto Zákonníku práce významne odzrkadľuje, aj keď v druhom čítaní, tam sa stotožňujem s kolegom Beblavým, budeme musieť ešte v mnohých veciach dolaďovať a vylepšovať a niektoré veci, ktoré sú tam-tu, asi aj okresávať.
Tu by som voči pánovi ministrovi jedno poučenie možno, a nielen voči pánu ministrovi, aj možno iným členom našej vládnej koalície, predstava o tom, že dá sa dospieť k akémusi konsenzu v pravo-ľavom spektre, že sa dá dospieť s odbormi k nejakej dohode o Zákonníku práce, bola, je a bude naivnou. Zobrala nám veľa času, zbytočne, mohli sme tie najpotrebnejšie zmeny, nie preto, že my máme takú predstavu, že to tak musí byť, ale preto, že to potrebuje ekonomika a každý stratený deň tejto, života bez tej zmeny znamená stratenie, stratený čas na tvorbu nových pracovných miest, bude škoda.
Mňa mrzí to, že až dnes máme v prvom čítaní Zákonník práce, a som presvedčený, že sme ho mohli tam mať skôr, možno nie v takom rozsahu zmien, ale tie kľúčové a zásadné zmeny sme mohli do neho vložiť okamžite a potom ešte vylepšovať, dolaďovať a hľadať možno nejaké nové, nové prístupy, ktoré sa dnes v ňom sčasti objavili.
Nikdy nedôjde v tomto k zhode a spoločnosť a ekonomika od nás očakáva razanciu, rozhodnosť a ráznosť. Pretože naši občania od nás očakávajú nové pracovné miesta a pokles nezamestnanosti. To je kľúč k tomu, aby sme boli úspešní ako vláda, ako vládna koalícia. A preto nech je toto poučením aj pri iných oblastiach. Nestrácajme čas diskusiami, ktoré nikam nevedú. Diskutovať treba, ale nie bezbreho, nemať očakávania, že nás podporia tí, ktorí diskusiu o Zákonníku práce využívajú len na svoju politickú sebaprezentáciu, ako na zámienku na vytváranie, vytváranie nejakých podnetov k tomu, aby mohli byť štrajky, generálne štrajky, protestné pochody a iné záležitosti, ktoré majú len a len politické ciele.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
