Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, téma, o ktorej pokračuje táto rozprava, je samozrejme vážna a určite nie je debatou o Grécku, ale je debatou o Slovensku. Je debatou o tom, ako sa naloží s peniazmi našich občanov a aké riziká budú naši občania znášať. Určite táto debata nie je o tom, že by sme sa tu delili na nejaké dva tábory. Jedni, ktorí chcú bezbreho a za každú cenu požičať Grécku peniaze, nech by boli podmienky...
Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, téma, o ktorej pokračuje táto rozprava, je samozrejme vážna a určite nie je debatou o Grécku, ale je debatou o Slovensku. Je debatou o tom, ako sa naloží s peniazmi našich občanov a aké riziká budú naši občania znášať. Určite táto debata nie je o tom, že by sme sa tu delili na nejaké dva tábory. Jedni, ktorí chcú bezbreho a za každú cenu požičať Grécku peniaze, nech by boli podmienky akékoľvek, a niekto, kto zdôvodňuje prečo tie peniaze požičať nemožno, netreba a je to zlé.
Preto som chcel vystúpiť, aby sme uviedli veci naozaj na pravú mieru. Pretože si myslím, že väčšine nám ide o to isté, a to je ochrániť záujmy slovenských občanov, ochrániť záujmy Slovenskej republiky. Keď sa dívame na problematiku pôžičky, prípadnej pôžičky pre Grécko, musíme si uvedomiť situáciu, v akej sa Slovensko nachádza. Slovensko je súčasťou eurovalu jedna. Odhlasovali sme to všetci a z toho vyplýva záväzok aktívne sa zúčastňovať tohto mechanizmu v tom zmysle, že zodpovedne posúdiť každú žiadosť, ktorá môže byť tým, kto pomoc eurovalu jedna potrebuje, podaná.
My nemôžeme prísť a dopredu povedať, že s nikým sa nebudeme baviť. My sa tak, ako každá iná krajina, ale takisto aj keď sme menšia krajina, ale máme plné práva ako účastníci tohto eurovalu, rozhodovať o tom, či pôžičku poskytneme, za akých podmienok ju poskytneme a ako si zabezpečíme návratnosť tejto pôžičky. Musíme sa jednoducho správať, ako sa správa každá obozretná a dôveryhodná banka, keď rokuje s firmou alebo s človekom, ktorý žiada o úver, predkladá mu svoje podmienky a sleduje, či daný žiadateľ o pôžičku je schopný tieto podmienky naplniť. Z tohto pohľadu je pre mňa principiálne dôležité, aby sme hovorili, alebo dnes chcem hovoriť predovšetkým o dvoch podmienkach, ktoré z tých piatich, ktoré sú spomínané a ku ktorým sa aj minister financií hlási, sú podľa mňa, v našej situácii pre Slovensko a slovenských občanov, ktorí vlastne budú požičiavať tieto prostriedky, dôležité.
Prvá podmienka sa týka toho, či dlžník vôbec bude mať vytvorené podmienky na to, aby vykonával politiku tak, aby dosahoval úsporné opatrenia, ozdravoval ekonomiku, a tým vlastne napĺňal ozdravný program.
Tou podmienkou teda je to, že či celé politické spektrum relevantných politických strán v Grécku je za to, aby Grécko ozdravilo svoju ekonomiku, aby prijali síce bolestné, náročné a ťažké, ale nevyhnutné ozdravné opatrenia na to, aby vôbec bola šanca túto pôžičku naplniť. Preto je našou oprávnenou, oprávnenou podmienkou a racionálnou, aby nielen predstavitelia vládnej moci súčasnej, nielen predstavitelia súčasnej vládnej strany, prípadne ich spojencov, sa zaviazali vrátiť pôžičku, ale aby písomne a svojím podpisom a vážnou a serióznou dohodou sa k tomu zaviazali vykonávať alebo tento program napĺňať aj opozičné politické strany. Pretože, ako všetci vieme, v demokracii dnes máme jednu vládu, za týždeň môže táto vláda byť zvrhnutá alebo vystriedaná inou, a potom na čo je nám dohoda, s ktorou uzavrie medzinárodné spoločenstvo s vládnucou stranou, alebo vládou, keď táto vláda prestane vládnuť a nahradí ju niekto iný, ktorý sa k tejto dohode hlásiť nebude. To je prvá podmienka, ktorú musíme žiadať, ktorú naši zástupcovia v eurovale musia trvať na jej naplnení. Napriek tomu, že táto podmienka by bola splnená a verím, že bez splnenia tejto podmienky, o žiadnej pôžičke zo strany Slovenska nemôže byť ani reči. Musíme takisto vidieť možné riziká, tak ako vidí každý bankár, pretože každý projekt, každý plán je určite na začiatku dohadovaný a podpisovaný v tej najlepšej vôli a svedomí, napriek tomu nemusí byť úspešne naplnený. A v takom prípade každý obozretný veriteľ požaduje záruky vo forme protihodnoty, ten tzv. kolaterál, ktorý takisto v týchto podmienkach sa nachádza. A preto tou druhou podmienkou, ktorá bude chrániť, pokiaľ bude naozaj nielen formálne, ale reálne dohodnutá, tá, ktorá bude chrániť slovenských občanov pred nerozumným alebo beznávratovým požičaním, pred darovaním týchto prostriedkov, o ktorých dnes hovoríme, je, že Slovenská republika musí požadovať protihodnotu v reálnom majetku. V majetku, ktorý bude prevyšovať hodnotu požičaných peňazí, tak ako banka požaduje vyššiu zábezpeku ako úver, ktorý poskytuje svojmu dlžníkovi, aby v prípade zlyhania, v prípade neschopnosti vrátiť tieto požičané prostriedky si Slovenská republika mohla uplatniť k tomuto majetku, nech je ním čokoľvek, ale likvidné, mohla uplatniť svoje práva vyplývajúce z toho, že je veriteľom a aby mohla získať späť tieto peniaze speňažením tohto majetku.
Tieto dve podmienky sú, podľa mňa, kľúčové pre to, aby Slovensko mohlo požičať. A preto nie je pravdou, ak niekto tvrdí, že SDKÚ - DS chce požičať Grécku a niekto nechce požičať Grécku. SDKÚ - DS hovorí, že sme pripravení, pretože máme záväzky, požičať Grécku, keď sa splnia tieto tvrdé, ale racionálne podmienky. A myslím si, a to by sme mali žiadať, že pokiaľ tieto podmienky splnené nebudú, aj keby celá EÚ, zvyšná, na nás tlačila akokoľvek, máme plné právo povedať, my sme boli ochotní rokovať, napĺňať racionálne požiadavky, ale keďže tieto úplne oprávnené veriteľské požiadavky naplnené neboli, jednoducho k pôžičke nemôžeme pristúpiť.
Popri týchto pôžičkách, myslím si, že by sme sa mali zamyslieť a podľa možností čo najskôr aj zákonnou formou alebo do zákona vteliť ešte iný, inú bariéru, o ktorej v tomto parlamente zatiaľ nepadlo ani slovo. My môžeme mať skutočnú vôľu pomôcť komukoľvek kto sa dostane do ťažkostí. A dnes je už nad slnko jasnejšie a píše sa o tom denne v tlači, ekonomickej aj bežnej, že Grécko je v bankrote. O tom naozaj niet pochýb a tento proces nebude zastavený ani prípadnou touto pôžičkou.
Ďalšou vecou je, že to neskončí pri Grécku. Že to bude pokračovať v Portugalsku, a keď sa to preleje do Portugalska, tak to pravdepodobne bude pokračovať v Španielsku, možno v Taliansku a ktovie, kedy sa to zastaví. Každá z týchto krajín, keď sa dostane do ťažkostí, bude môcť spraviť to isté - požiadať o pôžičku z eurovalu 1. A opäť budeme musieť rokovať a opäť budeme musieť stanovovať podmienky a opäť budeme musieť rozhodovať, či požičiame a či nie. Ale tu musíme mať ešte jednu vnútornú, vnútorný limit, ktorý by sme si mali stanoviť. My aj pri najlepšej vôli nemôžeme zadlžiť Slovensko nad rámec jeho možností. Pretože pokiaľ by sme tak urobili, dostaneme sa do situácie, obdobnej, v akej sú krajiny, ktoré si to spôsobili svojou nerozumnou ekonomickou politikou. Ale kto pomôže nám, keď my budeme tak zadlžení, že budeme sami potrebovať pomoc? Takže to, o čom by sme sa my tu mali čo najskôr reálne a zodpovedne baviť, je o stanovení maximálneho úverového zaťaženia, ktoré Slovensko bude ochotné na seba zobrať, a musíme si povedať, či to je 50 alebo 60 %. A podľa môjho osobného názoru by sme určite nemali ísť nad tieto hranice. A potom, keď si to vieme stanoviť, možno aj formou zákona, tak môžeme úplne s kľudným svedomím povedať: áno, uvedomujeme si zložitosť situácie v rámci Európskej menovej únie, uvedomujeme si zložitosť situácie v zadlžených krajinách, ale jednoducho nemôžme uvažovať o ďalšej pôžičke, pretože naša krajiny si to jednoducho nemôže dovoliť a zákon nám to neumožňuje. Pretože, keď si takéto brzdy nestanovíme, tak sa môže stať, či už vplyvom rôznych výmen z hľadiska vládnucich garnitúr, že naozaj sa Slovensko ocitne po uši v úverovej pasci, z ktorej sa už nebudeme vedieť dostať, s vlastnými silami vôbec nie a, bohvie, či vôbec aj s pomocou niekoho iného.
Európska únia by mala takisto vážne a reálne sa zamýšľať nad zmenou svojho vnútorného fungovania. A to tým, že bez hanby a bez vykrúcania, že to nie je možné, začať rozvíjať a hľadať mechanizmus, ako je možné, aby niektoré krajiny, ktoré sa dostanú do problémov, opustili eurozónu. Keby Grécko mohlo vystúpiť z eurozóny, alebo keby rozhodnutím ostatných krajín mohlo byť vynechané z eurozóny, gréckej ekonomike by to pomohlo zo všetkého najviac. Bolo by to tvrdé, bolestné, zavedenie domácej meny by, samozrejme, bolo sprevádzané drastickou devalváciou, ale len vďaka tomu by sa ekonomika, bez ohľadu na vôľu alebo nevôľu politikov, demonštrácie na uliciach a iných aspektov, pozviechala v najkratšom čase na nohy a opäť sa mohla zaradiť k normálne fungujúcim ekonomikám. Že tento mechanizmus chýba, je veľkou slabinou Európskej menovej únie. Mohli sme viesť diskusiu zmysluplne o tejto problematike a mohli sme dokonca prijať spoločné vyhlásenie, ktoré by ministrovi financií pomohlo, pretože určite by sa mu ľahšie dýchalo a ľahšie rokovalo, keby sa mohol oprieť o stanovisko slovenského parlamentu, ktorý mu dáva isté mantinely, a o ktoré sa naozaj môže oprieť, a o to jeho pozícia v neľahkej vyjednávacej situácii by bola pevnejšia. Žiaľbohu, sa to nestalo, čo je smutné, pretože sme sa zasekli nie na tom, že by niekto nechcel rokovať. Veď tie dva návrhy, jeden pochádzajúci z ministerstva financií a jeden pochádzajúci z parlamentu, z dielne SaS, nie sú tak dramaticky odlišné. Ale keď sme chceli, aby minister mal oporu, bolo treba hľadať prieniky možností a mohli sme sa baviť o jednotlivých prvkoch, ale nie trvať na jednotlivých slovíčkach bez ohľadu na to, že to znamená, samozrejme, nemožnosť prijatia akéhokoľvek stanoviska.
Je to podľa mňa škoda a sťažili sme pozíciu ministra financií, ktorý sa síce otvorene hlási k týmto podmienkam, a verím, že ich bude aj napĺňať, ale určite by sa mu rokovalo ľahšie, keby takéto stanovisko mal.
Takže v závere poviem už len jedno jediné, pretože sa to stále obracia naruby. SDKÚ - DS nijakým spôsobom nezmenila svoj postoj spred volieb. SDKÚ - DS nijakým spôsobom nezmenila názor na to, či je alebo nie je možné Grécku poskytnúť pôžičku. SDKÚ - DS si je len vedomá, že keď sme všetci odhlasovali, že sme v eurovale, tak jednoducho musíme sa zapojiť do mechanizmu eurovalu v zmysle- aktívne ovplyvňovať jeho rozhodovanie. Z tohto niečoho sa zutekať nedá. Mnohí sme neradi dvíhali ruku za vstup do eurovalu a ja som v tej debate povedal, že nie som šťastný z tohto rozhodnutia, ale zárukou pre mňa je, že každá krajina musí súhlasiť s každou pôžičkou, o ktorú bude niekto z eurovalu 1 žiadať. A preto to, čo je rozumné a o čo sa my celý čas snažíme, je stanoviť racionálne, síce tvrdé, ale opodstatnené požiadavky, bez naplnenia ktorých Slovensko nebude súhlasiť s poskytnutím pôžičky z eurovalu. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
