Takže, ďakujem ešte raz, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni predkladatelia zákona, pána podpredsedu Fica tu nevidím, ale sú tu dvaja kľúčoví ľudia, kľúčoví ekonómovia zo strany SMER - sociálna demokracia, pán Počiatek a pán Kažimír.
Dovoľte, aby som na úvod začal konštatovaním, ktorým teda mnohé zásadné prejavy v tejto snemovni končia, a to je konštatovanie o tom, že predložený návrh zákona o...
Takže, ďakujem ešte raz, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni predkladatelia zákona, pána podpredsedu Fica tu nevidím, ale sú tu dvaja kľúčoví ľudia, kľúčoví ekonómovia zo strany SMER - sociálna demokracia, pán Počiatek a pán Kažimír.
Dovoľte, aby som na úvod začal konštatovaním, ktorým teda mnohé zásadné prejavy v tejto snemovni končia, a to je konštatovanie o tom, že predložený návrh zákona o mimoriadnych odvodoch vybraných finančných inštitúcií je po technickej stránke zlý, je po obsahovej stránke zlý, je prudko populistický a pokiaľ by bol schválený takýto návrh zákona, tak by spôsobil Slovensku značné hospodárske škody.
No, ale poďme teraz pekne po poriadku a pridržiavajme sa čiste faktov a krátkej histórie, ktorú si budú mnohí z nás pamätať. Vtedy, ešte poslanec Fico, pred voľbami v roku 2006 konštatoval na mnohých tlačových konferenciách, a o tom existujú záznamy slovenských médií, či už printových alebo vizuálnych, audiovizuálnych, vyhrážal sa tým, že keď vyhrá voľby, postaví vládu, ktorá bude mať kľúčom svojho programu národnoštátne záujmy, takže zdaní mimoriadnou daňou slovenské komerčné banky. O tom existuje dôkaz. Verím, že nespochybniteľný a verím, že v reakciách pána Počiatka a pána Buriana to nebude vyvrátené. Ak by bolo, tak donesieme záznamy z tých tlačových konferencií.
Ale, keďže súčasne ten istý pán, vtedajší poslanec Fico, ako sa neskôr ukázalo veľmi zdatný marketér, a to mu nemôže nikto vziať, že je skutočne zdatným marketérom, tak sa nikdy počas štyroch rokov svojho vládnutia neodhodlal slovenské banky dodaniť mimoriadnou daňou. Z veľmi prozaického dôvodu, a tým dôvodom je fakt, že si uvedomil, opäť podčiarkujem, ako zdaný marketér, že takéto rozhodnutie by nieslo so sebou veľmi závažné politické náklady. Politické náklady, rozumejme pod tým prudký pokles preferencií obľúbenosti strany SMER - sociálna demokracia. Tak počas štyroch rokov vládnutia k tomu nikdy nepristúpil, a akonáhle sa ocitol SMER - sociálna demokracia v opozícii, tak prichádza okamžite s týmto záchranným pásom, ktorý hádže slovenskej ekonomike v podobe zavedenia mimoriadnych odvodov vybraných finančných inštitúcií.
Páni traja poslanci, pán Fico, pán Počiatek a pán Kažimír, váš návrh zákona sa v dôvodovej správe odvoláva, ja verím, že v nádeji, že tým presvedčíte mnohých, aspoň vo vašom tábore, opozičnom, sa odvoláva na závery Európskej rady, na konštatovania Ekofin-u, že, citujem, ako to máte uvedené v dôvodovej správe: "Európska rada súhlasila s tým, že členské štáty by mali zaviesť režimy odvodov a daní pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže krízy globálnej a vytvorili sa tak stimuly na obmedzenie systémových rizík do budúcnosti". Áno, je pravdou, že na úrovni Európskej rady aj na úrovni Ekofin-u sa uvažuje o tom, že podobné odvody by mohli byť zavedené, aj tá vaša citácia je veľmi presná, ja som si ju kontroloval a hovorí podmieňujúcim spôsobom, že by mali byť zavedené. Je pravdou, že by mali byť vypočítavané z pasív komerčných bánk. Je pravdou, že z týchto pasív, by mali byť vylúpnuté vonku základné imania a kapitál, že by mali byť odtiaľ dané pred zátvorku aj chránené vklady. To všetko je pravda, čo tam uvádzate, až na jednu výnimku, že na tej istej úrovni Európskej rady a Ekofin-u je zhoda na tom, že odvodové sadzby takéhoto mimoriadneho odvodu bánk, by mali byť minimálne, ale ja sa k tomuto slovíčku minimálne ešte v ďalej časti vrátim.
Pozrime sa teraz na to, ktoré krajiny doposiaľ v Európskej únii, podobný mimoriadny odvod pre banky zaviedli, a prečo tak urobili. Po prvé, musím konštatovať, že urobili tak tie krajiny eurozóny, ale nielen eurozóny, aj Európskej únie, aj krajiny stojace mimo eurozóny, ktoré museli práve v dôsledku globálnej hospodárskej krízy masívne sanovať svoje bankové systémy. Toto podotýkam, nebol prípad Slovenska. Slovensko je v skupine deviatich krajín, ktoré nemuseli rôznymi bel-autami a pôžičkami, prípadne priamym vstupovaním štátu do kapitálu, do základného imania bánk sanovať bankový sektor. Nemuseli sme tak robiť práve preto, že v rokoch 2000 - 2001 k ozdraveniu slovenského bankového sektora došlo. Ja viem, že to bola veľká operácia, masívna operácia, dokonca myslím, že v rozmere niekde okolo 12 % hrubého domáceho produktu predstavovali náklady na túto operáciu. Ale práve vďaka tomu v súčasnej globálnej hospodárskej kríze nemuselo Slovensko pristúpiť k sanácii svojich vlastných bánk, tak ako sme boli napr. svedkami v prípade Royal Bank of Scotland, ktoré vlastne hrozilo úplné zoštátnenie tým spôsobom záchrany, ktorú zvolila britská vláda. Rovnako sme boli tuto u susedov, v Rakúsku svedkami, keď Kommunalkredit Bank dopadol až tak zle, že za jedno symbolické euro bol vlastne predaný štátu alebo Kommunalkredit Bank bola zoštátnená rakúskym štátom. No toto, opakujem, nebol prípad Slovenska, takže tento argument, ak dovolíte, by som vám rád vyvrátil.
Druhé kritérium, ktoré krajiny, ktoré zaviedli doposiaľ mimoriadny odvod vybraných bankových inštitúcií bola skutočnosť, že súčasne so zavedením tohto odvodu zriadili fond, do ktorého tie odvody budú natekať. Súčasne, ale povedali nielen pravidlá, ktorými sa tento fond bude vytvárať, ale súčasne povedali a schválili legislatívne pravidlá používania prostriedkov tohto fondu, to znamená, kto, kedy a na základe akých kritérií bude rozhodovať o tom, aká časť prostriedkov takto naakumulovaného fondu sa použije na aký účel.
Vy, vážení predkladatelia, ste prišli s týmto návrhom zákona tak, že hovoríte, že dobre, prvé tri roky tie peniaze potečú do štátneho rozpočtu, aj k tomu sa za chvíľočku vrátim, pretože tam ste sa úplne jednoznačne demaskovali o aký populizmus vám ide a potom, keď klesne deficit verejných financií pod úroveň 3 %, tak by mohli tie peniaze natekať tiež do nejakého fondu, o ktorom ale dnes neviete povedať ani mäkké f. Vy neviete povedať ako bude ten fond vytváraný, kto ho bude kontrolovať, aké kritériá používania prostriedkov toho fondu budú platiť. Znovu opakujem, kto, kedy a za akých kritérií bude rozhodovať o používaní takýchto peňažných zdrojov.
No a nakoniec, to tretie kritérium, opäť ktoré spĺňajú krajiny, ktoré odvod bánk zaviedli, je samotná odvodová sadzba. My sme tu boli včera svedkami celkom humornej situácie, kedy pán poslanec Burian sa nám snažil urobiť krátky exkurz do tajov matematiky, ktorý celkom nevyšiel, ale teraz to myslím úplne úprimne, vážim si, pán Burian, vašu rytierskosť, že ste priznali v tejto snemovni svoju chybu a toto ja naozaj považujem za veľmi vzácny zjav celej včerajšej diskusie v Národnej rade.
Dovoľte mi, teraz, aby som aj ja urobil jeden kratučký exkurz do tajov tentokrát úplne elementárnej matematiky, ktorú určite pochopia aj filozofi v tejto ctenej snemovni. Švédsko, ktoré zaviedlo mimoriadny odvod bánk v uplynulom roku, postavilo odvodovú sadzbu na úroveň 0,018 %. V preklade to znamená 18 tisícin percenta a znamená to, že táto odvodová sadzba je 75-krát nižšia, dobre počujete, 75-krát nižšia ako odvodová sadzba, ktorú navrhujú páni poslanci Fico, Počiatek a Kažimír.
Ja viem, že ste sa teraz skorigoval, hneď v tom úvodnom slove a povedali ste, že páni z Národnej banky mali nekorektné údaje na svojej webovskej stránke, a že pasíva slovenských bánk sú o trošku iné, v iných hodnotách ako tam boli uvedené, a že teda vy navrhujete znížiť túto vašu sadzbu z 1,35 na 0,75, ak som dobre rozumel, približne niekde tam.
No dobre, tak pokračujme zase v tajoch elementárnej matematiky, tak potom by tá naša sadzba nebola 75-krát vyššia, bola by 37,5-krát vyššia ako je vo Švédsku. To isté Švédsko sa chystá od 1. januára 2011 zdvojnásobniť túto sadzbu z úrovne 0,018 na úroveň 0,036. Opäť to preložím, 36 tisícin percenta, čo bude stále ešte, pán poslanec Kažimír, na úrovni približne 37,5-krát nižšej, ako je sadzba, ktorú navrhujete vy.
Viete, v rokoch 1988 a 1989 organizovali na pôde Československej akadémie vied v Prahe, na pôde Ekonomického ústavu pražského a Prognostického ústavu v Prahe traja páni veľmi kvalitné workshopy na tému makro a mikroekonómie. Bolo to ešte, podotýkam, pred viac ako 20 rokmi, teda pred nežnou revolúciou a organizovali tieto workshopy na báze, povedal by som až takej modly, v pozitívnom slova zmysle, učebnice ekonómie pána Samuelsona a Nordhausa. Táto učebnica sa dodnes používa na univerzitách v Spojených štátoch ako kľúčová učebnica ekonómie. Tí traja páni, ktorí robili tie semináre, tie workshopy sa volali Vladimír Dlouhý, Karel Diba a prof. Václav Klaus. Ja som sa vtedy, pred 20 rokmi týchto seminárov zúčastňoval, čo bolo pre mňa vtedy naozaj veľkým zážitkom, keďže u nás ešte panoval a zúril socializmus, a vtedy povedal Václav Klaus jednu historickú vetu, keďže to boli semináre určené doktorandom z vedného odboru ekonómia. Povedal, že každý budúci dobrý ekonóm, by mal spĺňať tri podmienky. Tieto podmienky sú minimálne, nie však postačujúce, ale zostaňme aspoň u tých minimálnych podmienok. Tá prvá podmienka je, že mal by vedieť pracovať s textových editorom, treba podčiarknuť, že to bolo 20 rokov dozadu, kedy len začínali prvé stolové počítače. Tá druhá podmienka bola, že má dokonale ovládať angličtinu a tá tretia podmienka bola, že mal by byť veľmi dobrý a nie v elementárnej, ale vo vyššej matematike. A teraz prečo? No textový editor, aby si bol schopný sám napísať dizertačnú prácu, aby nebol odkázaný na Consul vtedy, mechanický písací stroj. Angličtinu by mal ovládať preto, lebo drvivá väčšina kľúčových ekonomických traktátov je písaná v angličtine a matematiku by mal ovládať preto, aby pochopil základné ekonomické zákony. A preto som pátral po tom, čo motivovalo poslancov Fica, Počiatka a Kažimíra k takémuto brutálnemu nastaveniu tejto odvodovej sadzby na úroveň 1,35 %, akokoľvek sa chcete teraz z toho vyviniť, že už cúvate a navrhujete polovičnú sadzbu na úrovni 0,75, čo bude stále ešte 37,5-krát vyššia sadzba ako v spomínanom Švédsku.
No a po celkom krátkej dobe pátrania, bolo to celkom zaujímavé čítanie, som prišiel k tej pointe,o čo pánom predkladateľom tohto návrhu zákona ide. Vy, keď ste tú sadzbu 1,35 kvantifikovali, tak ste ju reziduálnym spôsobom vypočítali tak, že do čitateľa zlomku ste si dali 185 mil. EUR, presne toľko, podľa odhadov ministerstva financií, by mal získať štátny rozpočet na príjmovej strane zo zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %. Do menovateľa zlomku ste si dali bázu, z ktorej sa budú tieto odvody vypočítavať, to boli tie spomínané pasíva, korigované pasíva bánk, a z toho vám vyšlo, že to má byť 1,35. No prečo? Jednoducho preto, aby ste vedeli opäť na tlačových konferenciách, ktoré tu pravidelne organizujete v Národnej rade počas schôdzí Národnej rady, ako tomu myslím bolo aj včera, aby ste mohli oznámiť ľuďom, že vy, ste tí záchrancovia národnoštátnych záujmov, vy predsa nikdy nedopustíte, aby tí zlí páni z Wall Streetu, ktorí spôsobili globálnu krízu, to sú tí zlí bankári, aby dôsledky tejto krízy dopadli na obyvateľov Slovenska. A vy, chcete falošným odvolávaním sa na závery Európskej rady a Ekofin-u o nejakých traktátoch, o potrebe rovnomerného rozloženia záťaže globálnej ekonomickej krízy na banky, lebo to sú tí zlí vinníci, tak odvolávaním sa na to chcete prísť s návrhom nezvýšiť daň z pridanej hodnoty o 1 percentuálny bod, ale namiesto toho zaťažiť tých zlých, a to sú práve tie komerčné banky.
No, ale povedzme konečne ľuďom do očí pravdu, aj na tých vašich tlačových konferenciách, a síce pravdu o tom, aký by bol výsledok v prípade, že tento váš predkladaný návrh zákona by bol prijatý. Výsledok by bol celkom pochopiteľný, jasný, zjavný, nespochybniteľný, a síce taký, že by to aj tak v konečnom dôsledku doľahlo na všetkých ľudí Slovenskej republiky. A neobstojí vaše tvrdenie, pán Kažimír o tom, že veď vy idete bázu, z ktorej sa bude vypočítavať mimoriadny odvod finančných inštitúcií stanoviť tak, že sa to nebude týkať chránených vkladov, čo sú vo veľkej väčšine prípadov práve vklady fyzických osôb. To je síce pravda, ale ako budú reagovať komerčné banky? A viem, o čom hovorím, som v komerčnom bankovníctve strávil 20 rokov. Komerčné banky budú reagovať tak, že okamžite po zavedení takéhoto brutálneho odvodu vo výške 0,75 % po vašej korekcii, zvýšia poplatky za vedenie účtu, zvýšia poplatky za vydanie platobnej karty, zvýšia poplatky za transakcie, znížia úrokové miery na vklady, zvýšia úrokové miery na úvery a jednoducho si ustrážia naďalej ten svoj úrokový stred alebo tu úrokovú maržu, no a takto si takpovediac na pleciach opäť všetkých ľudí Slovenska zarobia na vami navrhovaný brutálny mimoriadny odvod. Toto bude výsledok vášho návrhu zákona, ak by bol v Národnej rade prijatý.
No a teraz diskusie o tom, či je to len môj subjektívny pocit a môžeme sa všetci mýliť, ako sa mýlil včera pán poslanec Burian v elementárnej matematike, ako sa mýlila podľa vás Národná banka Slovenska, keď zle vyčíslila pasíva komerčných bánk, tak, aby som vám vyvrátil aj túto vašu obavu, že tentokrát sa v odhadoch v budúcnosti mýlim, tak poďme ešte na kratučký exkurz do nedávnej minulosti, keď krachla Devín banka. Čo sa stalo po krachu Devín banky. Ostalo 11 mld. Sk chránených vkladov, ktoré niekto musel vkladateľom vyplatiť. To bolo tesne po zavedení systému ochrany vkladov, kedy sme vytvorili tu legislatívu ochranného dáždnika nad vkladmi obyvateľov a fond ochrany vkladov, ktorého som bol vtedy členom Dozornej rady zistil, že zrazu mu vzniká zo zákona záväzok vyplatiť 11 mld. Sk niekoľkým desiatkam tisícov vkladateľov v Devín banke.
No, keďže nemal zdroje tento fond ochrany vkladov, tak postupoval celkom prirodzene, že si krátkodobo zrealizoval výpožičku od Národnej banky Slovenska, čo bolo na túto dobu dosť nepochopiteľné, lebo všetci sa tak stále bijeme do pŕs ako je centrálna banka, v každej krajine by mala byť nezávislá od vlády, a tak ďalej. Napriek tomu Národná banka Slovenska pod terajším vedením guvernéra Mariána Juska poskytla 11 mld. Sk pôžičku fondu ochrany vkladov. Bolo to okamžite napádané aj zo strany Bruselu, že to odporuje všetkým legislatívam, hlavne pokiaľ ide opäť o nezávislosť centrálnej banky, ktorá by sa nemala podieľať ani na sanovaní komerčných bánk, a už vôbec nie na refinancovaní verejného dlhu, ako to robí dnes Európska centrálna banka tým, že nakupuje štátne dlhopisy vo Frankfurte nad Mohanom a výsledok bol ale ten, že nakoniec sa dosiahol súhlas, že Národná banka požičia fondu ochrany vkladov 11 mld. za predpokladu, že to bude krátkodobý preklenovací úver, tzv. bridge financing. No len potom ubehol rok a bolo potrebné tých 11 mld. Národnej banke Slovenska vrátiť. Čo urobil fond ochrany vkladov? Aj vďaka rozhodnutiu, myslím, že to podliehalo vtedy tiež novele zákona o ochrane vkladov, takže táto Národná rada Slovenskej republiky schválila zdvojnásobnenie sadzby, ktoré museli komerčné banky odvádzať do fondu ochrany vkladov. Vďaka tomuto odvodu si vlastne, to je presne princíp ako v prípade komerčného poistenia, si tieto komerčné banky poisťovali vklady obyvateľstva.
Zdvojnásobnenie odvodov do fondu ochrany vkladov rovnako znamenalo, že okamžite komerčné banky znížili úrokové sadzby na vklady a v konečnom dôsledku to opäť zaplatili všetci vkladatelia slovenských bánk, ktorých je niekoľko miliónov v tejto republike. Presne takýto efekt, ako bola táto nešťastná história Devín banky, by mal aj prípad, ak by bol schválený v Národnej rade vami predkladaný návrh.
Takže veľmi ľúbivá politika, veľmi krásna politika teraz urobí tlačovku a povedať, myslím tlačovku SMER - sociálnej demokracie a povedať ľuďom, my nenecháme, aby na váš chrbát dopadli bremená globálnej hospodárskej krízy, veď za to môžu tie zlé banky, za to môžu tí investiční bankári z Wall Streetu a my im teraz dáme, a my ich teraz dodaníme alebo na nich zavedieme mimoriadny odvod. Opakujem, áno, ale nie v 37,5-násobne vyšších odvodových sadzbách ako to navrhujete vy.
A nakoniec, by som chcel ešte uviesť, že aj proti tomuto existuje argumentačný arzenál pána podpredsedu Národnej rady Fica, ktorý hovorí, že my nedopustíme, aby sa komerčné banky správali po zavedení tohto odvodu tak, ako som to teraz pred chvíľočkou načrtol, a tvrdí, no, veď začneme tie banky regulovať, to znamená, že stanovíme im napríklad minimálne úrokové sadzby na vklady? Stanovíme komerčným bankám maximálne úrokové sadzby na úvery? Chcete stanoviť komerčným bankám limity na poplatky za vedenie účtu? Chcete stanoviť komerčným bankám v konečnom dôsledku, aby som už dlho nehovoril, aj mieru zisku, ktorú majú dosahovať? Výborne.
Ja sa teraz pýtam: "Who ist the next?" Kto teda bude ďalší v slovenskej ekonomike, na koho vytiahnete rôzne špeciálne dodanenia, mimoriadne odvody a podobne. Budú to telekomunikačné firmy? Budú to firmy z oblasti energetiky? Budú to firmy z oblasti automobilového priemyslu? Kde sa tento váš hodnotový model skončí? No odtiaľ by ste potom už boli len veľmi maličký krôčik od toho, čomu sme hovorili centrálne plánovaná ekonomika, ale toto sme tu už budovali v rokoch 1948 až 1989 a veľmi dobre vieme, ako toto sociálne inžinierstvo, ako tento pokus katastrofálne veľkým dizanstrom dopadol.
Takže, povedzte konečne ľuďom páni poslanci zo SMER - sociálnej demokracie a hlavne vy, traja kľúčoví ľudia, pokiaľ ide o tento zákon, predložený návrh zákona, aby som bol presný, povedzte konečne ľuďom do očí pravdu, že tu vôbec nejde o váš pokus zachrániť obyvateľov Slovenska pred dopadmi globálnej ekonomickej krízy tým, že dodaníte alebo tento mimoriadny odvod alebo špeciálna daň, to je to isté, že dodaníte alebo z odvodníte slovenské komerčné banky.
Rakúsko sa pokúsilo v prvej polovici 90-tych rokov zaviesť tzv. minimálnu úrokovú sadzbu na vklady. Dobre si to pamätám, to boli roky 93, 4, 5. Tiež presne ako naši poslanci traja, ktorí predložili tento zlý návrh zákona, tvárili sa, vtedy rakúska vláda, že ide vlastne chrániť vkladateľov a že zavedie tzv. minimaleinlagenzinst satz, čiže minimálnu sadzbu na vklady. Ako zareagovali, pán Kažimír, rakúske banky, možno ste výrazne mladší ako ja, ale toľko si možno budete pamätať. Zareagovali tak, že začali sa šéfovia rakúskych bánk schádzať v hoteli Bristol, to je hneď oproti štátnej opere Viedenskej, schádzali sa tam asi rok a pol, vytvorili tzv. kartelový klub, aj tak to myslím úplne brutálne nazvali, boli tak neopatrní, že na týchto stretnutiach, kde uzatvárali kartelové dohody, že maximálna výška úrokovej sadzby na vklady nebude viac ako, a tam sa na tom kartelovom klube dohodli, spisovali o týchto zasadnutiach dokonca zápisnice a tieto zápisnice sa jedného dňa s odstupom asi siedmych rokov dostali do rúk povolaných ľudí v Bruseli. No a viete čo nasledovalo? Nasledovali brutálne pokuty nielen pre všetky kľúčové rakúske banky, vtedy neboli pofúzované, takže to bol Kreditanstal, bola to Bank Austria, bola to Volksbank, bol to Bavak a ďalšie banky po Sparkasse, ale nasledovali dokonca veľké sumy pokút, ktoré museli platiť priamo šéfovia týchto bánk, priamo šéfovia týchto bánk, podotýkam.
Tu chcem len opäť uviesť jeden, týmto krátkym historickým odbočením, jeden krásny príklad o tom, že akonáhle sa štát rozhodne takouto reguláciou, takouto brutálnou reguláciou, ako nám dnes práve dali do poslaneckých lavíc páni poslanci Fico, Počiatek a Kažimír, akokoľvek zasahovať, akokoľvek sa snažiť regulovať podnikateľské subjekty takýmto spôsobom, tak to vždy v histórii dopadne presne naopak.
Tak vás poprosím na záver, aj vy, otočte veci z hlavy naspäť na nohy, stiahnite tento návrh zákona a zachráňte si česť v očiach verejnosti Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk).
Skryt prepis
