Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda, pán podpredseda predsedajúci. Pán kolega poslanec Zajac, možno nie mladší kolegovia poslanci pochopia, ale vy a ja a nám vekovo rovní určite pochopia, my, ktorí sme mali povinnú ruštinu. Čo to je "čudo judo"? Ako som vás začal počúvať vo vašom vystúpení, pán poslanec Zajac, vy ste "čudo judo". Vy ste "čudo judo" pravicovej politiky Slovenskej republiky. Moja definícia vás a vašej skupinky je: absolútne nadutí, mimoriadne sebestrední, nenávisťou naplnení, o svojej pravde bytostne presvedčení salónni politici. Toto je absolútne presná definícia vás a vašich kolegov z OKS.
Definovali ste tri problémy vlády Ivety Radičovej. Ak som si ich správne poznačil, tak to je, po prvé Iveta Radičová nepočúva OKS, druhý problém - evidentné chyby vládnej koalície a po tretie nevnímanie reality sveta a rýchlosť reakcie tejto vlády na ne s otáznikom. To je celé.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, vskutku dobré, slušné, korektné vystúpenie, myslím to vážne, teoretický manifest spolupráce. V poriadku. Na začiatku volebného obdobia by sa takto dalo vystúpiť. Pripomínalo mi to, a opäť bez nejakých postranných úmyslov a bez nejakej urážky, prvé strany príručky pre nových členov parlamentu, ako by to mohlo a malo byť. Len pravda je, žiaľ, iná.
Áno, nastúpili ste sem ako noví členovia parlamentu, ako benjamínkovia, len s tým rozdielom, že raz ako benjamínkovia sme tu nastúpili aj my, aj poslanci neexistujúcej strany ANO. Nikto z nás sa nesprával tak ako vy, ako keď ste nastúpili, nikto z nás nemal pocit, ani zo strany ANO, ani od nás, že sme došli do kabaretu a tak sme sa nesprávali, čo vám trvá u niektorých členov až doteraz.
Hovoríte, hovorili ste o zlepenci. Zlepenec není nejaké hanlivé slovo, je to v podstate presné pomenovanie partie, ktorú zastupujete. A keď tvrdíte, že viete ako ďalej, tak s tým si dovolím nesúhlasiť, pretože to, čo vy predvádzate na politickej scéne za tento rok, to je krok vpred, dva kroky nazad, čihi-hota, úkrok doprava, doľava, beatová dvojkročka, tlaková otočka, potom neviete, ktorým smerom sa pozeráte a kam máte vykročiť. O tom to je.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážená pani predsedníčka vlády, vážená pani ministerka, páni ministri, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, myslím si, že pani premiérka nie je ani šťastná, ani spokojná vo svojej funkcii. Myslím si, že niekedy má toho dosť, myslím si, že by to niekedy rada položila, a pokiaľ viem, tak minimálne raz alebo dvakrát sa o to už aj pokúsila. Vtedy vždy vybehol pán Dzurinda, ktorý ju presvedčil alebo donútil, aby takýto krok neurobila.
Vážená pani premiérka, k tomuto príde. Ten čas príde, ale ešte tu nie je. Jediné, čo strácate, je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Poprosil by som o kľud v miestnosti, najmä pána podpredsedu. (Ruch v sále.)
Vyhlasujem prestávku na tri minúty.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Dobre. Dámy a páni, takže dospeli sme k dohode, vzácny moment, dohodli sme sa s opozíciou tak, že pán poslanec Kondrót dokončí teraz prejav preto, lebo je písomne prihlásený, to písomné prihlásenie mu škrtáme, takisto ako sme aj škrtli písomné prihlásenie pána poslanca Mateja, lebo tiež už mal prejav, to som sa s ním už predtým dohodol. Tak prosím vás, venujte teraz pánovi poslancovi Kondrótovi pozornosť.
A nech sa páči, pokračujte.

Kondrót, Maroš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vrátim sa k myšlienke, ktorú som načal, ľudsky je mi ľúto pani premiérky a vidím, že v podstate v rámci týchto ťahaníc a toho, ako je nespokojná a nešťastná vo funkcii, ktorú musí zastávať, stráca aj takú to aureolu odbornosti, ktorú, a sympatie, ktorú jej vytvorili médiá. A ja sa práve zameriam na túto oblasť.
Očakával by som, že pani premiérka ako profesorka v odbore sociológie, bývalá ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý post zastávala vo volebnom období 2002 až 2006, bude z pozície premiéra tejto vlády razantne konať a odstraňovať zistené disproporcie v riešení druhého piliera a sociálneho systému ako takého. Mnohé problémy boli podrobne rozobrané v diskusii pred prerokovaním petície k druhému pilieru.
Očakával by som, že pani premiérka bude hľadať riešenia, ktoré budú v záujme občanov, tak, aby sa sociálny a dôchodkový systém stal udržateľný a zároveň aby pre občanov bol jedným z podstatných systémov, ktorý bude aktívne formovať trh práce a vyrieši sa aspoň predpoklad na podporu vzniku a hlavne udržania trojgeneračnej rodiny.
Očakával by som, že problém vysokej rozvodovosti a nízkej natality ako problém spoločnosti a sociálneho systému bude rozdiskutovaný a bude daný do diskusie návrh na riešenie povedzme v dvoch variantoch. Ani diskusia k petícii, ktorej náplň tvoril zákon 43/2004 Z. z., kde boli jasne a presne pomenované základné problémy spojené s druhým pilierom, neprimäl pani premiérku k razantnému riešeniu hromadiaceho sa problému udržateľnosti sociálneho systému.
Dovolím si pomenovať niekoľko vážnych problémov, ktoré sa vlečú z minulosti. Čiastočne boli vyriešené v rokoch 2006 až 2010, ale ktoré navyše má ešte znova prehĺbiť predložená novela zákona č. 43 v znení neskorších predpisov. Návrh vlády k novele k druhému pilieru znovu zavádza vysoké poplatky za správu pre DSS-ky. Odhadom rast poplatkov o pol percenta z aktív ročne znamená zároveň zníženie dôchodkov občanov o 10 až 15 %. Je to obrovský peniaz pri 1 400-tisíc poistencoch. Ak by priemerne bol občan poistený 40 rokov a pri priemernom dôchodku 365 eur a inflácii 2,5 %, je možné odhadnúť, že dôchodcovia prídu v 40-ročnom cykle poistenia o neuveriteľných 30 až 40 mld. eur. Toto sú peniaze, o ktoré v podobe poplatkov a ušlých výnosov z nich prídu občania tejto republiky. Peniaze, ktoré by mali byť vyplatené v dôchodku. Čiže znovu ideme robiť z občana nevoľníka, ktorý bude povinne odvádzať desiatok, len súčasný zemepán sa volá dôchodcovská správcovská spoločnosť.
Dnes sa pani premiérka snaží v rozpore s volebnými sľubmi daných voličovi vo voľbách získať dostatočný počet hlasov v parlamente na odsúhlasenie finančného záväzku Slovenskej republiky, ktorý zaviaže občanov Slovenskej republiky prispievať nemalé sumy do eurovalu. Čo nie je nič iné ako poistenie finančných systémov občanov iných štátov eurozóny. Ale v návrhu novely zákona č. 43/2004 Z. z. navrhuje poistenie finančného systému druhého piliera buď zrušiť, alebo znížiť na nepodstatné minimum.
Postoj pani premiérky je skutočne zvláštny. Prakticky v tej istej veci zabúda na občanov Slovenskej republiky a cez dane berie ich peniaze a poisťuje finančné systémy iných štátov eurozóny. Kde je tu logika? To sa snaží mať peknú tvár v Bruseli a na slovenských občanov skutočne ani nepomyslí? Stačí, keď ju zvolili za premiérku, volebné sľuby zrejme plniť netreba. Je po voľbách, ja vládnem a, občan, ty si zvykaj, a nielen to, ale aj plať.
Nik nemá záujem, aby padol finančný sektor. Euroval je potrebný, pretože sa štáty zadlžili pri zachraňovaní súkromných bánk. Inými slovami, len verejný sektor vie poistiť veľké finančné ústavy. To sme sa presvedčili pri riešení krízy z roku 2008 a 2009. Ale my tu máme novelu, podľa ktorej každý nový poistenec v sociálnom systéme sa musí prihlásiť minimálne na dva roky do druhého piliera. Jeho peniaze tam budú prakticky nepoistené. Moja otázka je: Prečo by účty občanov nemohli byť spravované v okruhu verejných financií a poistené štátom? Aktíva na nich nech zhodnocuje súkromný sektor v reálnej konkurencii. Možno by nám mohla pani premiérka zmysluplne vysvetliť, prečo ruší aj to málo, čo sa podarilo v prospech občanov v druhom pilieri urobiť za minulej vlády, za vlády Roberta Fica.
Vo vládnom programe je riešenie zmeny daní a odvodov a zavedenie superhrubej mzdy. To, o čom sa nehovorí, je, že sa má presunúť právna zodpovednosť za odvody od zamestnávateľa na zamestnanca. Ale predsa tento štát vytvára podmienky pre občana, aby nadobudol príslušnú kvalifikáciu, tento štát organizuje systém zdravotníctva a systém poistenia sociálnych rizík, a preto štát určuje, za akých podmienok si môže podnikateľ prenajať vo forme zamestnania pracovnú silu. Súčasťou nákladov nie je len mzda ako plat, ktorý dostane občan na účet, ale aj odvody, ktoré povinne musí podnikateľ platiť štátu za to, že mu umožnil najať si pracovnú silu. Pokiaľ by sa mal plán vašej vlády realizovať, tak tu bude rad súdnych sporov medzi Sociálnou poisťovňou a občanom. Ale keďže občania nemajú veľký osobný majetok, tak dôjde k násilnej exekúcii bytov. Je to budúca armáda nezamestnaných, bezdomovcov, ktorú vyprodukuje superhrubá mzda. Toto je podstata vášho projektu.
A vy sa divíte, že si myslíme, že je nebezpečné pre tento štát vás nechať naďalej vládnuť? Ale čo tí budúci bezdomovci, len preto, že podnikateľ ulial peniaze, nevyplatil mzdy a právnu zodpovednosť nesie občan v systéme superhrubej mzdy? Ako obhajuje pani premiérka záujmy Slovenskej republiky, keď úplne zbytočne má Slovenská republika v účtovníctve štátu menej aktív o 4,2 mld. eur a navyše presne o týchto 4,2 mld. máme vedený v účtovníctve štátu vyšší dlh, a teda platíme vyššie úroky zo štátnych dlhopisov, hoci občania tejto republiky si skutočne sporia peniaze na dôchodok a tieto sa nachádzajú na účtoch druhého piliera? Rozdiel 8,5 mld. eur v prospech Slovenskej republiky pani premiérku nemotivuje konať a riešiť ekonomiku štátu. Nie. Tak ako v podobe zvýšených poplatkov spoločnostiam DSS, majú občania prísť o peniaze a časť dôchodkov, tak aj v prípade štátneho rozpočtu musíme platiť za dlhovú službu viac, len aby správa účtov bola v súkromných rukách.
Pre koho teda pracuje pani premiérka? Pracuje pre občanov, ktorí ju zvolili, alebo sa rozhodla zobrať peniaze občanom, svojim voličom a dávať ich do súkromných rúk? V podstate robí opäť z DSS-iek nebankový subjekt, než už sa zákon hmýri odbornou terminológiou až tak, že je problém tomu porozumieť. Druhý pilier je postavený ako hra pre intelektuálov, kde si občania majú voliť medzi fondmi podľa svojho vnímania rizika. To ale skutočne musí každý občan tejto republiky ovládať zákonitosti kapitálového trhu a navyše ho denne sledovať? Pretože riziko spojené s investíciami nesie on? A keby aj všetkých 1 400-tisíc sporiteľov ovládalo kapitálový trh, majú byť lepši ako špecialisti z Manhattanu? Ak toto všetko musia zvládnuť a zároveň musia sledovať burzy, kedy budú pracovať?
Ale predsa sociálny systém je na to, aby bolo poistené sociálne riziko ako najlacnejší spôsob ekonomického riešenia problému. Navrhovaná novela zákona 43/2004 Z. z. je najlacnejší spôsob ekonomického riešenia problému. Navrhovaná novela zákona skryte zdražuje sociálny systém, pretože tie peniaze, ktoré pri takto nastavenom systéme bezprácne odčerpajú správcovské spoločnosti, bude musieť v budúcnosti štát aj tak zaplatiť. Vo Veľkej Británii takto skonštruovaný systém odčerpal až v extréme 42 % aktív z účtu občana. Nakoniec to štát zaplatil.
Je veľmi ľahko povedať, že som profesor v obore sociológia, čo by malo automaticky znamenať, že rozumiem sociálnemu systému. A nielen jednému, možno aj päťdesiatim. Toto sú, vážená pani premiérka, vaše slová. A možno aj systému vo Švajčiarsku a vo Švédsku. Ale, pani premiérka, rozumiete problémom sociálneho systému na Slovensku? Nie je váš titul len pekná maska vášho ega, za ktorú sa skrývate, dnes povýšená na úrad predsedu vlády?
Občania potrebujú reálny systém, ktorý poistí ich sociálne riziká. Nemá poisťovať riziká kapitálového trhu pre správcovské spoločnosti z peňazí, ktoré patria občanom, ale poistiť sociálne riziká občanov. A to je rozdiel. Sociálny systém je veľmi dôležitý systém a je potrebné poznať jeho vnútorné hybné sily, ktoré keď sú dobre nadstavené, vytvárajú prirodzené stimuly pre občana a, naopak, efektívne zamedzujú jeho zneužitiu. Ale mám taký dojem, že pani premiérka ovláda zo sociálneho systému len politické účtovníctvo. Koľko ktorej sociálnej skupine ľudí vziať, koľko komu sľúbiť, aby na druhej strane rovnice bol zisk v podobne volebných preferencií. Ale takéto kupovanie si voličov za ich vlastné peniaze nemá prirodzenú morálku.
Pani premiérka ukazuje svoju peknú tvár v Bruseli a doma je v úlohe slúžky moderných zemepánov - správcovských spoločností. Z občanov robí nevoľníkov s povinným odvádzaním desiatkov, ale, pani premiérka, nevoľníctvo je prežitok. Naši občania sú slobodní a slobodu si vziať nedajú.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda klubu, pán poslanec Paška, volal si oprávnene po dodržiavaní zákonov. Súhlasím s tebou, že takisto zákon o pozemných komunikáciách, takisto aj ostatné zákony a zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku sa má dodržiavať. Tak ako sa má dodržiavať zákon o pozemných komunikáciách, chceme to po všetkých občanoch, včítane nás v parlamente tejto republiky, takisto musíme chcieť, a o to viac po nás, aby sme ako poslanci Národnej rady dodržiavali zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
Vzhľadom na časté porušenie zo strany tých, ktorí vedú túto schôdzu, sa pýtam, či to je nevedomosť, pracovná prepracovanosť alebo len púha arogancia moci.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiadny pán poslanec, takže pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 7 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Áno, áno, ďakujem pekne, nie je tu pán Zajac ani pán Šebej, takže nie sú v stopercentnom stave chlapci z OKS, ale nevadí to, to je len na margo toho.
Ďakujem. A ja som chcel ešte raz tak v podstate položiť tú základnú filtračnú otázku, či bude strata z poklesu kurzu eura v ekonomike SR ako dôsledok bankrotu Grécka väčšia ako náš podiel na záchrane Grécka alebo či to bude naopak. To je otázka, ktorá je absolútne podstatná, na ktorú sme nedostali odpoveď a tak ľahko ju ani nedostaneme.
A v podstate otázka na Petra Kažimíra. Hovoril si, že tam skutočne zazneli veľmi silné slová na začiatku. Je to pravda. Národná rada vzhľadom na závažnosť situácie, na snahu predísť neriadenému bankrotu, na zodpovednosť, uvedomujúc si skutočnosť, že nesúhlas s tým k tomu bankrotu povedie, nesúhlasí podľa pozmeňujúceho návrhu pána kolegu Dostála. Tak sa chcem spýtať, či tomu aj ty tak rozumieš, Peter, že keby toto prešlo, či nám nevyjde spod rúk nejaký nehorázny pamflet. Pýtam sa na to, lebo ak to chceme zablokovať alebo teda chcú to zablokovať kolegovci, tak bolo treba možno zmeniť aj tú preambulu.
A na záver by som povedal, že dojemná je taká akási obava alebo výčitka zo strany SDKÚ, že nejdeme s nimi proti kolegom z SaS a pridruženým podporovateľom a, naopak, SaS sa mračí na nás, že nejde SMER s nimi v tomto spore koaličnom proti SDKÚ. A ja si myslím, že SMER sa nemá čo pridávať na jednu alebo na druhú stranu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia poslanci a kolegyňa, pán poslanec Osuský, vy ste hovorili o tom, že snáď Grécko už nazrelo, občania snáď niečo začínajú chápať a že v podstate tá luza, ktorá zapaľuje autá a rozbíja výklady, že to nie je typická vzorka toho gréckeho národa. Rád by som tomu veril. Samozrejme, tí, ktorí sú v uliciach, tých 20 000, ktoré robí zle, to sú ľudia, ktorí potrebujú sa chytiť akéhokoľvek konfliktu. Otázka je, či ten zvyšok, či tie milióny obyvateľov, ktoré z lenivosti alebo z niečoho iného nevyšli do ulíc, či už Atén alebo ostatného Grécka, už sú tí, ktorí pochopili, že od zajtra budeme dobrí, od zajtra budeme splácať, platiť dane, od zajtra budeme znižovať svoju spotrebu, ako ste správne hovorili, či Grécko skutočne sa chce vlastnými silami vymaniť z marazmu, do ktorého sa dostalo, o čom, si myslím, spoločne pochybujeme. Ak by bolo pravdou, že nazreli aspoň tie široké masy, tak potom ich politické špičky už mali dávno prezrieť a mali podľa toho konať. Ale to, čo robí parlament a vláda skôr, aj podľa slov ministra Mikloša, pripomína kozmetické úpravy ako skutočne hĺbkové riešenie problému.
Problematika spojená s pomocou Grécku zároveň otvára jasnú otázku o ďalšej integrácii do Európskej únie. Náš problém, ktorý máme riešiť, komplikuje situácia, že máme rozhodovať z pozície solidárnych príspevkov, hoci sa jedná o lokálny problém spoločnej meny. Sú to výnosy daní a štandardné nástroje daňovej politiky, ktorá je určená na riešenie vzniknutých problémov. My však máme nástroj solidárnych príspevkov. Aj z toho dôvodu musí byť hĺbka problému dostatočne jasná a na základe ekonomických modelov preložená nielen do reči ekonómov, ale aj do reči vhodnej pre politické rozhodnutie, pretože práve rovina solidárnych príspevkov určuje nutnosť ukázať, kde je obsiahnutá solidarita. Už samotné slovko solidarita u pravicovo orientovanej vlády zrejme blokuje myslenie tohto typu. Ale máme takéto analytické materiály, kde je ukázané, ako princípy solidarity umožňujú politicky správne formulovať rozhodnutie, vôbec k dispozícii, máme k dispozícii dopadové štúdie jednotlivých prediskutovávaných scenárov, či už je to modelová situácia bankrotu Grécka alebo je to model realizácie pomoci? Pre politické rozhodnutie je dôležité vedieť, ktorý scenár nesie so sebou vyššie náklady. A v kontexte zohľadnenia spoločného záujmu eurozóny je potom možné posúdiť individuálny záujem Slovenskej republiky a hľadať zosúladenie týchto záujmov.
Diskusia vedená koaličnými stranami v médiách mi pripadá, akoby ministerstvo financií viedol insitný ekonóm, ktorého politika je založená na predaji štátneho majetku, lebo paradoxne minister opakovane tvrdí, že štát je zlým vlastníkom. Od ministra financií dostávame informáciu, že riešenie môže byť len zlé alebo horšie. Debata medzi predstaviteľmi SDKÚ a SaS v médiách, ale aj tu na pôde parlamentu je skôr populistického ako odborného a vecne zrozumiteľného charakteru. Ale ekonomika a zvlášť financie sú o ekonomických prepočtoch so zohľadnením vlastností človeka, či spoločenského vnímania stavu v spoločnosti. Otázku je možné formulovať pomerne jednoducho: Bude strata z poklesu kurzu eura v ekonomike Slovenskej republiky ako dôsledok bankrotu Grécka väčšia ako náš podiel na záchrane Grécka alebo to bude naopak? Pán minister Mikloš sa nechal počuť, že nemá krištáľovú guľu, presne tak, ako nevedel, že bude kurzová strata pri predaji SPP pred desiatimi rokmi. Čo sa teda za tých desať rokov pán minister naučil, keď argumentmi nevie presvedčiť ani svojho koaličného partnera? Načo nás tu zaťažuje koalícia problémami, ktoré nevie vyriešiť na koaličnej rade a ani vo vláde? Skutočne sa pán minister dožaduje mágie krištáľovej gule alebo je vláda schopná využiť nástroje modernej ekonomiky s vecným a politickým riešením problému?
Posolstvo tejto koaličnej roztržky je oslabením dôveryhodnosti Slovenskej republiky voči partnerom v EÚ. Nielenže nevieme nájsť zhodu v riešení v koalícii, ale nevieme argumentačne obhájiť ani jedno z prezentovaných stanovísk v koalícii. A potom sa pýtam, ako sa môže Slovenská republika prezentovať v Európskej únii, možno originálnym riešením, keď argumenty nie sú dostatočné ani pre presvedčenie vládnej koalície. Takéto zúfalé výkriky môžu mať len jeden výsledok, a to ďalšiu stratu dôveryhodnosti vlády Slovenskej republiky v orgánoch Európskej únie. Kvalita predkladaných argumentácií koaličnými stranami nemá ani hĺbku, ani odbornosť, spôsob vedenia diskusie nemá politickú kultúru. A je skôr vhodná do priestoru krčmy, a nie ako podklad pre serióznu a dôslednú rozpravu na pôde parlamentu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)