... musím hneď na začiatku uviesť, že súhlasím s dôvodmi, ktoré tu uviedli moji kolegovia pán Čaplovič, Rafaj, Maďarič, a s nimi sa stotožňujem, a preto nebudem hlasovať za tento návrh zákona a tie dôvody už tu nebudem opakovať.
Skôr ale ako predložím svoj procedurálny návrh, chcem uviesť na pravú mieru niektoré skutočnosti, ktoré tu boli najmä od predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny zo strany MOST - HÍD, ale aj od predkladateľa zákona prezentované.
Všetci tu vyhlasovali, že je to návrh zákona pre všetky národnostné menšiny a že hovoria najmä predstavitelia MOST-u - HÍD za všetky národnostné menšiny. Chcem tu teraz vyhlásiť minimálne za rusínsku národnostnú menšinu a ukrajinskú národnostnú menšinu, ale podľa toho, ako som mal možnosť rozprávať aj s predstaviteľmi iných národnostných menšín a vypočuť si ich názory, že nehovorili pravdu.
Uvediem hneď niekoľko príkladov. Od schválenia zákona o štátnom jazyku v minulom volebnom období sa konali tri stretnutia predstaviteľov národnostných menšín iniciované predstaviteľmi maďarskej národnostnej menšiny. Prvé stretnutie bolo 22. a 23. marca vo Vinici. Existuje tu z toho záznam, ktorý má nadpis Návrh na komplexné riešenie postavenia práv národnostných menšín. Tohto stretnutia sa zúčastnili zástupcovia Csemadoku, predseda a podpredseda Českého spolku na Slovensku, Karpatsko-nemeckého spolku, Rusínskej obrody na Slovensku, predseda a člen výkonného výboru, Zväz Rusínov a Ukrajincov na Slovensku, Inštitút rómskej verejnej politiky a Fórum inštitút pre výskum menšín, programový riaditeľ. Tam okrem všeobecných deklarácií, ako odvolávka na Ústavu Slovenskej republiky, odporúčania vysokého komisára OBSE, výboru ministrov, prijali, alebo je to uvedené v tom zázname, že navrhujú vypracovať zákon o používaní jazyka národnostných menšín, kde sa doslova píše: "Pred vypracovaním zákona by mala byť predložená fundovaná a nezaujatá správa o skutočnom stave uplatnenia jazykových práv na národnostne zmiešaných územiach. Do procesu prípravy správy by mali byť zapojení zástupcovia národnostných menšín a zástupcovia väčšinového národa žijúcich na národnostne zmiešaných územiach."
Ja nepoznám, aby bola vypracovaná nejaká nezaujatá správa, alebo nebola k dispozícii v súlade so závermi tohto stretnutia, a neviem, či existuje, alebo možno táto správa neexistuje, pretože by sme sa dozvedeli niektoré skutočnosti, ktoré by určite predkladatelia tohto zákona nie veľmi radi počuli. Možnože táto fundovaná a nezaujatá správa bola vypracovaná predstaviteľmi štyroch politických strán a dvoch frakcií. Ale to už sú ich obchodné a politické záujmy.
Druhé to stretnutie bolo zástupcov národnostných menšín, bolo v Košiciach dňa 29. 6., znova sa tu na prezenčnej listine, treba podotknúť, že z tohto stretnutia existuje len prezenčná listina, kde vlastne konštatovali len tie veci, ktoré boli deklarované na stretnutí vo Vinici.
Ďalšie stretnutie, tretie, ktoré by mohlo súvisieť s predkladaním toho zákona, bolo v Šamoríne 20. až 23. júla 2010. Na tomto stretnutí sa zúčastnili dve členky expertného tímu pre otázky národnostných menšín z Kancelárie vysokého komisára OBSE Knuta Vollebaeka. Bola tam pani Natalie Sabanadzeová a Judith Gimenez. Pikantné na tom stretnutí bolo, že pred stretnutím s ostatnými národnostnými menšinami bolo separátne stretnutie s predstaviteľmi maďarskej menšiny a ani z tohto stretnutia, samozrejme, nebol urobený nijaký záznam, alebo teda minimálne nie je k dispozícii.
Zástupcovia rusínskej národnostnej menšiny sa zúčastnili na tomto stretnutí v Šamoríne a prezentovali tam, alebo jasne tam deklarovali, že sú spokojní so súčasnou úrovňou práv národnostných menšín na Slovensku. Požiadali tam tak, ako už viackrát predtým, aby predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny nezneužívali či už v domácom politickom zápase, alebo na medzinárodných fórach národnostné menšiny, minimálne nie rusínsku.
Rusínska národnostná menšina má, podľa toho ako som mal možnosť s nimi rozprávať, svojich predstaviteľov a organizácie, ktoré sú schopné a oprávnené presadzovať záujmy ich menšiny, prihliadajúc na ich danosti a špecifiká.
Dávam do pozornosti ešte dve stanoviská Rusínskej obrody ako reprezentatívnej organizácie Rusínov na Slovensku, a najstaršej. Toto stanovisko bolo ešte ku schválenej novele o jazyku, alebo o používaní jazyka národnostných menšín, ale úzko súvisí aj s predkladanou novelou o používaní jazyka národnostných menšín, ktoré bolo prezentované na stretnutí s prezidentom republiky Ivanom Gašparovičom.
Prečítam len tri body. Stanovisko Rusínskej obrody na Slovensku k zákonu o štátnom jazyku.
Bod prvý. "Vychádzajúc z reality rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku v období prípravy zákona i v súčasnej dobe predstavitelia Rusínov, rusínskych organizácií, zástupca Rady vlády pre národnostné menšiny, členovia komisií ministerstva školstva a ministerstva kultúry, starostovia obcí a riaditelia škôl sa vyjadrili kladne k schválenej novele zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky."
Po druhé. "Uvedené zmeny nám Rusínom nezakazujú užívať svoj materinský jazyk a stanovujú podmienky, kde a ako má byť užívaný štátny jazyk."
A tretí bod tohto stanoviska. "Rešpektujeme skutočnosť, že štátnym jazykom na Slovensku je slovenský jazyk."
Rusíni v úradnom jazyku, ako aj v styku so Slovákmi bez zábran a ťažkostí uplatňujú normy slovenského jazyka. To je to prvé stanovisko. A dovolím si zacitovať aj z druhého stanoviska, ktoré bolo vydané alebo ktoré vydal Koordinačný výbor Rusínskej obrody na Slovensku k novele zákona č. 184 o používaní jazykov národnostných menšín, kde sa vyjadrili v súvislosti s týmto navrhovaným zákonom, že "vydanie úradných formulárov verejných listín, podávanie informácií o zložení a právomoci orgánov samosprávy obcí, prehľad právnych predpisov, pokynov, rusínska národnostná menšina nemá potrebu vydávania a zverejňovania verejných listín, nariadení a informácií v jazyku národnostnej menšiny a ponecháva tieto rozhodnutia na samosprávy".
Zdôvodnenie: V regiónoch so zmiešaným rusínskym obyvateľstvom sú školy s vyučovacím jazykom slovenským, kde prevažná väčšina neovláda azbuku, cyriliku, a preto nikto nevidí účelnosť vydávania formulárov verejných listín aj v materinskom rusínskom jazyku. Zacitujem ešte ďalší bod tohto stanoviska, ktoré bolo vydané: "Pred orgánmi verejnej správy, súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní môžu používať jazyk národnostných menšín slovom aj písmom, ak sa na tom zhodnú účastníci konania." To sú len také dva body, ktoré som si vypichol zo stanoviska Koordinačného výboru Rusínskej obrody.
V tejto súvislosti chcem ešte pripomenúť, že s procesom prijímania zákona o štátnom jazyku v minulom volebnom období Rusíni vydali stanovisko, ktoré poskytli ministerstvu kultúry a tlači, kde sa ohradili proti tomu, aby boli zneužívaní v politickom boji vtedajšej SMK. Faktickou poznámkou na vystúpenie kolegu, myslím, Solymosa, ak som dobre vyslovil, Solymosa, ďakujem, som upozornil na skutočnosti, ktoré som tu uviedol a prezentoval som názor svojich spoluobčanov Rusínov, ktorí si neželajú zákon o používaní národnostných menšín v súčasnej navrhovanej podobe. Považujú ho zo svojho pohľadu za zbytočný a sú spokojní so súčasnou úrovňou národnostných práv. Pán kolega mi odpovedal, že ja nemôžem rozprávať za Rusínov, pretože nie som Rusín a že on pozná ich názory, nakoľko v rámci predvolebnej kampane strany MOST - HÍD sa s nimi stretával aj na týchto národnostných územiach a na týchto národnostne zmiešaných územiach.
Len tak na okraj, v štyroch okresoch regiónu, kde žije najviac Rusínov, v tomto prípade v okresoch Svidník, Medzilaborce, Snina a Stará Ľubovňa, strana MOST získala spolu 630 hlasov, čo je 157 na okres.
Chcel by som tu ešte upozorniť na jednu vec. Po celom Slovensku, ale hlavne aj v regiónoch, kde žijú príslušníci národnostných menšín, v našom prípade príslušníkov rusínskej a ukrajinskej národnostnej menšiny, sa objavilo neuveriteľné množstvo bilbordov Strany MOST - HÍD, ktoré asi zrejme súvisí so sčítaním ľudu, ale je tu logo strany MOST - HÍD, v našom prípade s rusínskym textom. Nechcem sa teraz pýtať, odkiaľ zobrala strana peniaze na túto neuveriteľne nákladnú kampaň, určite sa to možno objaví vo výročnej správe a ja si to určite pozriem, ale chcem uviesť, znova tlmočím stanovisko predstaviteľov rusínskych organizácií, ale aj spoluobčanov, že Rusíni si takéto bilbordy MOST-u - HÍD neobjednali a neželajú si, aby si ich, aby strana MOST - HÍD ich takto využívala vo svojej kampani.
U mnohých našich občanov pred sčítaním obyvateľstva to môže pôsobiť dokonca demotivujúco. Nech už to bolo myslené akokoľvek, Rusíni za túto „dojemnú starostlivosť“ MOST-u ďakujú a odkazujú, že svoje požiadavky, problémy, ale aj kampaň pred tohtoročným sčítaním ľudu robia a budú robiť podľa svojich predstáv, prihliadajúc na svoje špecifické podmienky a predstavy, ale zásadne prostredníctvom svojich predstaviteľov a prostredníctvom svojich organizácií. Navyše Rusíni už viackrát jasne deklarovali svoju lojalitu Slovenskej republike a svojich zástupcov do Národnej rady Slovenskej republiky volia podľa programu a nie podľa etnických kritérií.
Na základe týchto skutoční dávam procedurálny návrh, aby v zmysle rokovacieho poriadku Národná rada Slovenskej republiky vrátila návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
Odôvodnenie: Zákon v súčasnej navrhovanej podobe aj v znení prípadne schválených pozmeňovacích návrhov spôsobí značné problémy, ba až neaplikovateľnosť tohto zákona v praxi na území, kde žije rusínska a ukrajinská národnostná menšina. Úrady územnej samosprávy a verejnej správy totiž nebudú schopné vydávať úradné dokumenty, ktoré ukladá tento jazyk v kodifikovanom rusínskom jazyku alebo v ukrajinskom jazyku, pochopiteľne v azbuke. Treba si uvedomiť, že pracovníci úradov územnej samosprávy, prevažne dnešná generácia štyridsiatnikov už neovláda ani čítanie azbukou a nieto, aby ešte vydávala úradné formuláre v azbuke. Už ani nehovoriac o softvéri počítačových zariadení písať azbukou, až po výrobu a tlač informačných tabúľ na týchto územiach, čo tiež neúmerne zaťaží už aj tak značne poddimenzované rozpočty maličkých obcí na severovýchode Slovenska. Týmto tlmočím aj obavy starostiek a starostov, ale aj primátorov miest, kde žije rusínska a ukrajinská národnostná menšina.
Nechcem tým, samozrejme, povedať, že Rusíni a Ukrajinci budú hneď húfne utekať na svoj úrad a žiadať úradné dokumenty vo svojom materinskom jazyku. Nepotrebovali to doteraz a tak to bude určite aj naďalej. Viem si ale dobre predstaviť, že v každej obci sú občania, ktorí majú nejaké problémy so starostom alebo starostkou, ktorí budú vyžadovať úradné dokumenty vo svojom materinskom jazyku, v našom prípade pochopiteľne v azbuke, a budú mať, bohužiaľ, na to zo zákona, ak bude schválený, právo. Len si už akosi neviem predstaviť zdesených starostov, ktorí budú mať, bohužiaľ, zo zákona povinnosť takéto dokumenty vydať.
Preto je namieste, aby pri tvorbe takého zákona boli brané do úvahy aj názory iných národnostných menších, zástupcov väčšinového národa na národnostne zmiešaných územiach, tak ako to bolo prezentované aj po stretnutí národnostných menšín vo Vinici, ale aj názory samosprávy na národnostne zmiešaných územiach.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
