Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi sa divím, že si tu dovoľujete kritizovať prácu druhých, ľudia, ktorí nie ste schopní napísať jeden "pozmeňovák". Jak chcete vládnuť, keď jeden ľahký pozmeňovák nie ste schopní napísať a hodinu a pol sa radíte, ako sa dostať z vášho trojriadkového problému. Ja neviem, ako chcú riadiť túto krajinu ľudia, pre ktorých je prvý apríl skôr ako deviaty marec. Však aspoň poznať kalendár, ktorý tu už platí stovky rokov by malo byť základom. To už takú hanbu tu v parlamente nikto neurobil jak vy teraz. A zaujímavé, jedno si ale cením. Musím priznať, že si veľmi cením, že pán Paška sa rozhodol o legislatívne aspoň ako-tak čistú náhradu a nepoužil svoj starý osvedčený spôsob prepísať hotový zákon. Len tam zmeniť ako dva dátumy a bolo by OK. Lebo doteraz robil toto. Tak teraz je aspoň posun ku lepšiemu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi uviesť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
Tento zákon alebo touto novelou sa zavádza povinnosť odstrániť stavbu, alebo akýkoľvek objekt zhotovený bez stavebného povolenia na cudzom pozemku bez písomného súhlasu majiteľa pozemku.
Odstránenie stavby s výnimkou inžinierskych stavieb definovaných stavebných zákonom vykoná stavebný úrad na základe žiadosti vlastníka na náklady majiteľa alebo nájomcu zhotovenej stavby, či objektu.
Cieľom navrhovanej novely je zásadným spôsobom zmeniť a zamedziť rozširovaniu výstavby čiernych stavieb na cudzích pozemkoch.
Dovoľte mi, aby som v krátkosti vás oboznámil s tým, o čo navrhovateľom ide. Výstavba stavieb načierno, alebo čiernych stavieb je veľmi známou pliagou v našej spoločnosti. Ale úplne najhorším prípadom je to, keď si niekto postaví čiernu stavbu na úplne cudzom pozemku. Čiže doslova tu už nejde ani tak o čiernu stavbu, ale doslova o krádež, o krádež cudzieho majetku, cudzieho pozemku mnohokrát od ľudí, ktorí toho veľa nemajú a možno tie ich pozemôčky niekde na dedinách na východnom Slovensku sú jediným skutočným majetkom, ktorý majú.
V poslednej dobe sa to veľmi rozmohlo a tento problém podľa našich súčasných zákonov je vlastne nevymožiteľný. Veľmi často staviteľmi takýchto stavieb sú ľudia, ktorí majú štatút občanov v hmotnej núdzi, rozširujú sa nám týmto spôsobom osady častokrát na východnom Slovensku. Zaberú úplne cudzie pozemky, de facto ukradnú cudzí majetok a sú nepostihnuteľní.
Podľa našej legislatívy by takýto ľudia mali zaplatiť pokutu. Ale rovnako podľa našej legislatívy, pokuta od týchto ľudí je nevymožiteľná zo zákona. Rovnako je nevymožiteľné zo zákona uhradenie spôsobenej škody týmto ľuďom. A títo stavebníci to veľakrát vedia a veľmi jasne to využívajú. Skutočne tým ľuďom, ktorí sú takto pripravení o majetok, takto pripravení o svoje pozemky, ostávajú len oči pre plač.
Možno pre niektorých je to problém vzdialený, problém nepredstaviteľný, nevedia si predstaviť, že by niekto prišiel im na záhradu a postavil si tam nejakú chalupu, a nič sa nedialo a boli by absolútne, absolútne bezmocní s tým niečo urobiť.
Keď si prestavíme takúto skutočnosť, takýto problém, tak si vlastne uvedomíme, čo sa v skutočnosti deje. Preto v našom zákone žiadame, aby keď sa jedná nielen o čiernu stavbu, podmienka je čierna stavba, ale keď je to urobené na cudzom pozemku bez súhlasu majiteľa, čiže de facto ide o krádež pozemku, musela obec, nie mohla, ale musela obec na žiadosť majiteľa tohto pozemku dať odstrániť alebo teda stavebný úrad, v tomto prípade obec dať odstrániť tieto budovy.
Ako vieme, forma pokuty, ktorá sa využíva, je nevymožiteľná podľa našich zákonov v týchto prípadoch. Obce, prečo hovoríme, že to majú urobiť obce a stavebné úrady. No preto, lebo v takomto prípade obec to vie zastaviť, ešte sa len začína stavba. Stavebný úrad krajský, alebo štátna správa, ktoré sú ďaleko v okresnom meste, sa o danej stavbe môžu dozvedieť, až keď je stavba hotová, keď už tam bývajú ľudia a vznikajú problémy.
Ale obec, každý jeden starosta vie presne, komu patria pozemky, vie veľmi dobre, že tam niekto zberá materiál a že sa niečo chystá stavať, tak vie to zastaviť ešte skôr, než to začne, keď si je vedomý následkov takéhoto stavania. Zároveň obec aj vie urobiť osvetu medzi možnými staviteľmi, aby sa do takého niečoho ani nepúšťali, lebo tie stavby budú zrušené.
Uvedomujem si aj námietky, ktoré má ZMOS, kde hovoria, že podľa nami uvedeného zákona sa takéto stavby zrušia na náklady stavebníkov, ale keď tento stavebník je v hmotnej núdzi, tak obec, keď zbúra takúto stavbu, tak tieto peniaze nevymôže.
Myslím si, že táto námietka je aj akceptovateľná, a skutočne to, že vlastne o tomto zákone hovoríme už niekoľko mesiacov, lebo bol pôvodne predložený skoro pred pol rokom, nám umožnilo si tieto veci vydiskutovať a myslím si, že to vieme odstrániť, tento najväčší problém, ktorý je pre obce, v druhom čítaní pozmeňovacím návrhom, ktorý by uviedol to, že, alebo v ktorom by sa uviedlo, že v prípade, ak z dôvodu ochrany tohoto porušovateľa zákona, vymoženia peňazí od neho, že je v hmotnej núdzi, obec by tieto peniaze z tohto dôvodu od neho nemohla vymôcť, tak túto platbu by prevzal na seba štát.
Čiže myslím si, že týmto hlavný dôvod, v ktorej voči tomu majú obce, vieme veľmi ľahko odstrániť.
Myslím si, že povinnosťou každého zákonodarcu je chrániť ľudí, dbať, aby krivdy im spôsobené sme odstraňovali a im predchádzali. A tento zákon je presne taký.
Ja viem, že keď niekto postaví o dve poschodia na čierno v Bratislave budovu, tak je to vo všetkých televíziách, keď niekomu ukradnú jeho vlastný pozemok, možno posledný majetok nejakých dôchodcov na dedine, tak o to sa nikto nezaujíma, lebo je to ďaleko. Ale týchto občanov by sme mali ešte viac chrániť, ich majetok je našou povinnosťou ochraňovať a svojvoľnému porušovaniu zákona a absolútne beztrestnému je našou povinnosťou brániť.
Čiže chcem vás poprosiť, aby ste mysleli na týchto ľudí, ktorí sú oberaní o posledné, čo majú, a tento zákon podporili. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No, Tóno, asi ťa prekvapím, ale nechodil som do predškolského zariadenia, nechodil som, chodil som na dvojsmennú školskú prevádzku. Zároveň môj kamarát, s ktorým som teraz ako hovoril, a pracuje na úrade práce, Róm, tiež nechodil do zariadenia, vyrástol so mnou na jednom dvore a takisto chodil ako ja na dvojsmennú prevádzku a nebol to ten problém. Problém bol v tom, že mu ani vo sne nenapadlo riešiť najprv mať deti, potom školu, ani jeho rodičom, to bol problém. A keď si si všimol, alebo možno si si nechcel všimnúť, ako mnohí, ktorí hovoríte o práci, našou podmienkou tuná nie je u týchto mladých ľudí, že musia mať prácu. Stačí, keď budú mať záujem sa niečo vyučiť, a oni dnes tisíce z nich na tých učňovkách sú, ale dovŕšením narodenín 16 rokov, a to si môžeš overiť na východe, ja som tých škôl pochodil, dovŕšením 16 rokov odchádzajú zo školy, lebo už majú nárok na sociálne dávky. Čiže ak týmto zákonom len zmeníme to, že ten šestnásťročný ešte ten rok, ak je to nejaké dvojročné učilište, alebo trojročné, ak tam dochodí, lebo mu to výhodnejšie, keď si raz založí rodinu, tak už ten zákon mal veľký úspech. A ten zákon nie je predvolebný, neviem, či si naschvál nepočul, bol predložený pred skoro rokom a je zo série desiatich zákonov, ktoré ja som na tú tému v tých troch oblastiach za posledných päť rokov dával. Čiže neobstojí ani táto výhovorka.

Vážené dámy, páni, tento návrh, ktorý tu teraz predkladáme je v parlamente už takmer rok. Čiže nie pred voľbami, ale takmer rok je v parlamente. Prešiel cez prvé čítanie, potom bol odsúvaný, lebo boli odsúvané všetky poslanecké návrhy. Prišiel do parlamentu v čase, keď sa ešte nikomu nesnívalo, že padne vláda a že budú predčasné voľby. Tento návrh chce riešiť jednu z troch oblastí, ktoré pokladáme za najproblémovejšie práve v riešení otázky sociálne vylúčených skupín. Prvým veľkým problém je zamestnanie, kde je skoro 100 % nezamestnanosť u týchto ľudí. Druhým je kriminalita, ktorú pociťujú hlavne tí, čo bývajú vo väčšej alebo menšej vzdialenosti od týchto prevažne osád. A tretím problém je vzdelanie a pôrodnosť veľmi mladých ľudí. To, čomu hovoríme, že deti rodia deti.
Za posledných šesť rokov, čo v tomto parlamente predkladám zákony, ktoré majú riešiť tieto problémy, som ich predložil približne desať. Na všetky tieto oblasti. Zo tri, a niektoré boli aj schválené, riešili oblasť možnosti zamestnania týchto ľudí, ktorí nemajú väčšinou žiadnu kvalifikáciu. Takisto som predložil aj zákony riešiace problém kriminality a takisto aj zákony riešiace problém vzdelania a pôrodnosti. Tento zákon, ktorý teraz predkladáme práve rieši túto poslednú oblasť. Skutočne si musíme povedať, či štát má motivovať 800-eurovým príspevkom deti, aby nám rodili deti. Aké podmienky my kladieme? My kladieme veľmi jednoduché podmienky na to, aby tento motivačný príspevok bol vyplatený. Buď chodiť do školy po skončení základnej školy, urobiť si školu, včetne najjednoduchšej učňovskej školy, čiže ukončiť strednú školu a nemusí byť s maturitou, ale ukončiť akékoľvek učilište alebo keď nie je schopný to, tak nájsť si prácu, a to aspoň jeden jediný z rodičov. To už sú skutočne tie najzákladnejšie podmienky, ktoré dávame. Treba si uvedomiť jednu vec. Mnohí hovoria, že je to voči rómskej komunite. Áno, drtivá väčšina týchto prípadov je alebo možno skoro 100 %, lebo nestretol som sa skutočne mimo sociálne vylúčených osád, že by ani jeden z rodičov si neurobil ani len učilište alebo ani chvíľu nepracoval, ani nič. To v podstate je pravda, že tam sa to skoro nevyskytuje. Ale poznám aj obrovské množstvo Rómov, ktorí skončili školy, ktorí si našli prácu, ktorí sú zamestnaní. A poviem vám rovno, aj dnes som komunikoval s jedným takým a ani jeden z nich to neriešil spôsobom, že na základnej škole mal dieťa alebo ihneď po škole mal dieťa a nehľadal si ani zamestnanie, ani, ani nijakú učňovku. Ani jediný z tých, ktorí sa dokázali vymaniť z tých osád, ani jediný z tých, ktorí dokázali vyštudovať a dneska pracujú, tak nezvolil tento systém. A 800-eurový príspevok motivačný by skutočne nemal byť platený na to, aby sa nám ľudia uberali tou cestou, cestou žiadnej kvalifikácie, žiadnej práce. My musíme opačne motivovať, presne opačne to musíme motivovať, aby sa vybrali tou cestou, akou sa vybrali tí, ktorí sa z tých osád dostali a ktorých nie je málo a ktorých mnoho poznám. Aby tí rodičia tlačili svoje deti, aby získali nejaké vzdelanie, znovu opakujem, aj najjednoduchšie, aj vyučiť sa za hocičo a nie, aby mali čo najskôr dieťa, aby sa vyplatilo 800 eur, ktoré sa vyplácajú aj 15-, 16-ročným, my na východe vieme, že celý ten systém, ktorý bol urobený, sa obchádza. Kto je z východu, každý pozná, čo znamená kupovať si roky, čiže prísť k týmto peniazom i keď dotyčný nemá 18 rokov, že ten systém existuje a aby skutočne tieto motivačné peniaze nám nekončili na obrovských oslavách, konaných ešte pred narodením dieťaťa, lebo sa normálne vyberajú pôžičky, na ktoré sa ručí týmito štátnymi peniazmi, a tieto pôžičky končia väčšinou v alkohole a herniach a podobne.
Čiže, ak štát motivuje, je to správne, finančne, aby sa nám rodili deti, tak ich musí zároveň, tých rodičov motivovať, aby najprv získali nejaké vzdelanie, alebo sa zamestnali a potom zakladali rodinu. Čiže k elementárnej zodpovednosti, ktorá je samozrejmá pre drtivú väčšinu obyvateľov.
Preto si myslím, že tento zákon by nemal byť problémom pre nikoho tuná ho podporiť, komu čo len trošku záleží na budúcej generácii, ktorému čo len trochu záleží na tom, aby sme budúcu generáciu viedli k učeniu sa a viedli k práci. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, nikdy by ste tak nehovorili a také reči neviedli, keby ste východ nepoznali len z výjazdov. Pekne na autíčku, priveziem sa (Potlesk.), ponúknu ma a myslím si, že všade som bol a všetkému rozumiem. My čo tam žijeme, my poznáme situáciu, my čo tam žijeme päťdesiat rokov poznáme situáciu. My poznáme situáciu aj v osadách, kde nechodíme len na výlety a návštevy, ale poznáme aj ľudí žijúcich a situácie ľudí žijúcich pri týchto osadách a tí by vám niečo povedali na tieto vaše bratislavské teórie.
Viete čo by vám povedali? Príďte tam žiť na niekoľko rokov, rokov, vychovajte tam deti a potom nebudete takéto hlúposti hovoriť, ako hovoríte tu. Toto odkazujú všetci tí, čo tam žijú, tým, čo tam chodia len na výlet a robia si z toho agendu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No tu je ten obrovský rozdiel medzi nami dvomi. Vy aby ste mohli poznať realitu, idete na chvíľu na výjazd a ja tam žijem. To je ten obrovský rozdiel. A s tým máme všetci, čo žijeme na východe problém, že panstvo z Bratislavy príde si na výletík, a myslí si, že pozná reálny život v chudobných krajoch. Všetko tam vyzerá, ako tu hovorí kolega, inak. Keby ste videli tie 15 - 16 ročné rodičky, keby ste pochodili tie desiatky škôl, kde tieto deti chodia, tak ako ja som ich pochodil, keby ste rozprávali s týmito učiteľmi, ktorí by vám hovorili presne konkrétne veci, toto dajte do zákona, keby ste hovorili s tým množstvom, jak ja za tie roky, sociálnych pracovníkov, ktorí nemajú vznešené prejavy, ale hovoria veľmi konkrétne, toto dajte do zákona, toto potrebujem zmeniť, keby ste hovorili s tými starostami, ktorí úplne presne vedia, čo treba dať do zákona, tak by ste sa na to absolútne ináč pozerali.
A ak vy uznávate systém, že dávajme peniaze, aby niekto nekradol, tak kde sa zastavíme? Koľko budeme musieť dávať, aby sa nekradlo. Jednoducho kradnúť sa nesmie a ja si neviem predstaviť, aby v tejto krajine nám nejaký zlodej povedal, keď mi nedáte dosť peňazí, ja budem kradnúť. Nie! Jednoducho kradnúť sa nesmie.
A nikdy sa nikomu ešte nepomohlo v histórii, keď sa mu dáva niečo zadarmo, za nič. A už vôbec nie 14 - 15 ročným dievčatám za to, že rodia.

Vážené dámy, vážení páni, tento zákon, ktorý predkladáme, nevznikol z ničoho, ale vznikol na základe dlhoročných skúseností s praxou a životom mnohých ľudí u nás, mnohých občanov, s tým, s čím sa stretávame hlavne na východnom Slovensku. Mnoho rokov sa venujem problematike odkázaných, sociálne vylúčených ľudí. Stretávam sa so sociálnymi pracovníkmi, terénnymi pracovníkmi, starostami, primátormi, učiteľmi a výchovnými pracovníkmi a stále ma upozorňujú na jav, že sa stále častejšie stáva zvykom, keď veľmi mladí ľudia, mnohokrát maloletí, prípadne 15 - 16-roční, nám zakladajú rodiny a netaja sa dôvodom, prečo to robia, netaja sa dôvodom tým, že je lepšie žiť zo sociálnych dávok ako chodiť do školy alebo pracovať.
Na ostatnej konferencii, ktorú sme mali v Polomke, kde sa zúčastnili vyše 100 odborníkov v danej oblasti, ma zaujalo vystúpenie riaditeľky jednej školy, ktorá mi povedala alebo ktorá verejne tam povedala všetkým, že musí riešiť frustrácie deviatačok päťnásťročných, ktoré sú frustrované z toho, že nie sú tehotné alebo nemajú niekoho, s kým by vo veľmi krátkej dobe otehotneli a mohli mať tak čo najskôr dieťa. Vôbec nie sú ochotné sa baviť o tom, že by išli niekde do učilišťa alebo hľadali si prácu, lebo chcú žiť tak, ako žijú ich rodičia, mať čo najviac detí a čo najskôr brať sociálne dávky. Myslím si, že všetci, kto chceme pomôcť týmto ľuďom, by sme sa mali nad tým zamyslieť. Skutočnou pomocou je to, aby títo ľudia sa zaradili do normálneho života, aby tieto deti skončili základné školy, aby skončili nejakú strednú školu, aspoň učilište, aby sa aspoň vyučili, aby mohli nastúpiť do práce a potom si založiť rodinu, keď už sa o svoju rodinu vedia hmotne postarať.
Tento náš zákon je do istej miery takýmto krokom. Nie je nejaký tvrdý, ako by niekto povedal, lebo skutočne v tomto zákone sa hovorí o tom, že aspoň jeden z rodičov, keď už to pätnásť, šestnásťročné dievča má porodiť, tak aspoň ten jej partner by mal alebo si urobiť to učilište, alebo aspoň chvíľu pracovať. Stačí chvíľu pracovať alebo dochodiť aspoň učňovskú školu a už sa tento zákon týchto ľudí nedotkne.
Čiže o čo nám ide? Ide nám jednoznačne o motiváciu našej mládeže, aby sa najskôr postarala o svoju budúcnosť dochodením aspoň učilišťa, v čom im nikto, nikto na svete nebráni, a aby si, alebo aby si našli aspoň nejaké zamestnanie, než začnú, aspoň jeden z nich zamestnanie, než začnú zakladať rodinu. Myslím si, že to je požiadavka, ktorú vie splniť úplne každý, každý mladý človek.
Reagovali sme a ja prednesiem pozmeňovacie návrhy aj na tie prípady, kedy objektívne príčiny týmto ľuďom bránia sa zamestnať, napríklad to, že sú invalidní. Reagujeme aj na to, a to sa týka hlavne tých starších, o ktorých mnohí hovoria, že už s tým nič neurobíme, že ak nesplnia tú podmienku, tak toto krátenie nebude dôvodom na zhoršenie ich situácie, lebo pozmeňovacím návrhom, ktorý teraz predložím, sa zmení vlastne aj pôvodný návrh, čo sa týka sociálnych dávok. Čiže tie sociálne dávky, ktoré mali pred narodením, ostanú. Skutočne týmto tento zákon má snahu skôr pôsobiť na mladých ľudí, na mladých chlapcov a dievčatá, aby nám pätnásť, šestnásť, niekedy aj štrnásťroční nezakladali si rodiny.
Veľa sa hovorí, že nemôžeme trestať deti za ich rodičov a podobne, že sú to peniaze pre deti, no peniaze pri narodení dieťaťa, keď má to dieťa pár dní, tak určite nepreberá dieťa, preberá to rodič, a to isté rodičovský príspevok a nikde v našich zákonoch, absolútne nikde sa nehovorí, čo musí s týmito peniazmi urobiť. Čiže, ak zajtra skončia, po prevzatí na druhý deň skončia v hracích automatoch, ak na druhý deň sú vymenené za alkohol, za cigarety, absolútne nič to tomu rodičovi nebráni. Čiže toto by si mali uvedomiť tí, ktorí hovoria, že berieme deťom peniaze. Nie, tieto peniaze sa znižujú rodičom, ktorí s nimi doteraz mohli nakladať absolútne, absolútne ako chceli, a nebolo ani najmenšou podmienkou štátu pri ich odovzdávaní, že má sa niečo pre deti z nich kúpiť.
Treba si uvedomiť ešte jeden fakt, tento náš systém, ktorý vlastne u nás dvadsať rokov funguje, a pred pätnástimi, dvadsiatimi rokmi sme počúvali, že to už treba nechať tých rodičov tak, že to teraz ako musíme pre deti, a deti budú iné, a keď budeme na nich ináč vplývať a keď budeme dávať rôzne príspevky, tak sa to zmení. Dneska po dvadsiatich rokoch už dávno tieto deti majú deti a situácia sa nezmenila. Je to presne ten istý stav, ako ich rodičia. Snáď sa to zmenilo len v tom, že ich rodičia, ktorí boli ešte za socializmu naučení robiť, a stratili prácu potom, tak ich deti už absolútne žiadne návyky nemajú, pracovné, že ich rodičia v drvivej väčšine nemali problém čítať, písať, dnes už mnohé z týchto detí tento problém majú. Čiže situácia sa veľmi, objektívne povedané, zhoršuje a musíme hľadať nové opatrenia, lebo to, čo sa tuná dvadsať rokov zastávalo, predstava, že viac peniazmi systém vyriešime, že najlepšia pomoc je platiť za všetko, že tým pomáhame tým deťom, sme im vlastne ublížili a dozrel čas na zmenu prístupu.
Z mojej strany nie je to prvý zákon. Ja už som predkladal i zákony, ktoré, naopak, a to som si pokladal za povinnosť najprv predložiť zákony, ktoré, naopak, umožňujú získať pracovné návyky, ktoré umožňujú byť ľuďom aktívni. Za bývalej vlády mi neprešli, ale teraz už mi prešli, kde rozširujem možnosť pracovať nielen pre obec, ale rozširujem aj možnosť pracovať pri úprave ciest, pri úprave parkovísk, čiže pre kraj, čiže aj pre tých nezamestnaných z obcí, kde ich je priveľa na veľkosť ich obce.
Myslím si ale, že tento zákon po pozmeňovacích návrhoch rieši všetky pripomienky, ktoré boli aj na výbore prednesené, tak by nemal byť problém ho prijať. Viem, že narazí na odpor. Mnohí ľudia si u nás zvykli žiť z rôznych príspevkov a dávok, mnohí ľudia si zvykli žiť z obrany týchto príspevkov a dávok, z písania grantov, z písania projektov, požiadaviek, a, samozrejme, zmena sa im nebude páčiť. Ale my potrebujeme, aby táto komunita sociálne vylúčených ľudí sa zaradila do spoločnosti, aby mala možnosť a bola motivovaná pracovať a učiť sa tak, ako väčšina obyvateľov krajiny a nie, aby sme ju rôznymi grantami a projektmi udržali, udržiavali vo vylúčenosti, ako to je dnes. To skutočne pomáha len tým vypisovačom rôznych projektov.
Preto vás prosím o podporenie návrhu tohto zákona a prednesiem vám pozmeňovacie návrhy, o ktorých som hovoril.
Prvý návrh. Článok 1 druhý bod znie:
V § 4 sa za ods. 1 vkladajú nové ods. 2, 3, ktoré znejú:
"Rodičovský príspevok je mesačne 50 % zo sumy uvedenej v ods. 1, ak aspoň jedna z oprávnených osôb
za obdobie posledných troch rokov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok nepoberala materské alebo obdobnú dávku ako materské v členskom štáte,
za obdobie posledných štyroch rokov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok
a) nebola nemocensky poistená najmenej 270 dní; do obdobia dní sa započítava aj doba prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského podľa osobitného predpisu, alebo obdobie vykonávania zárobkovej činnosti, ktorá zakladá nárok na daňový príjem zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z ktorých nebola povinne nemocensky poistená, alebo
b) nestala sa absolventom strednej školy alebo vysokej školy,
c) sa sústavne nepripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole alebo
d) nevykonáva zárobkovú činnosť, ktorá zakladá nárok na daňový príjem zo závislej činnosti z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, nevykonáva odbornú činnosť mimo územia Slovenskej republiky alebo nečerpá rodičovskú dovolenku.
Ak sa obdobia uvedené v ods. 2 písm. b) v prvom bode navzájom kryjú, započítajú sa len raz. Ustanovenie ods. 2 sa nepoužije, ak sú obidve oprávnené osoby invalidné s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ak jedna z oprávnených osôb je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 % obdobia podľa ods. 2 písm. b) prvého bodu získané oboma oprávnenými osobami sa sčítajú. Prvá veta na každú oprávnenú osobu platí rovnako. Doterajšie ods. 2 až 6 sa označujú ako ods. 4 až 8.
Poznámky pod čiarou s odkazom 18a až 18c znejú:
"18a) § 49a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
18b) § 5 a § 6 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
18c) § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov."
V tejto súvislosti navrhujem vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie tretí bod s odporúčaním neschváliť.
Odôvodnenie. Navrhujem, aby sa v skutočnosti pre zníženie sumy rodičovského príspevku nesledovali v prípade, ak obidvaja rodičia dieťaťa sú invalidní s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. V prípade, že jeden z rodičov je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, navrhujem, aby sa obdobia nemocenského poistenia získané obidvom rodičom spočítavali.
Druhý návrh. Doterajší článok 2 sa vypúšťa. Doterajšie znenie návrhu zákona, doterajší článok 2 sa vypúšťa, doterajší článok 3 sa označuje ako článok 2 a z názvu sa vypúšťajú slová "a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi".
Odôvodnenie. Doterajšie znenie návrhu zákona kombinuje zníženie rodičovského príspevku pre dlhodobo nepracujúcich rodičov so znížením dávok v hmotnej núdzi pre takýchto rodičov. Po schválení návrhu zákona v doterajšej podobe by sa celkový príjem po narodení dieťaťa znížil oproti stavu pred narodením a zároveň by sa pravdepodobne nezabezpečilo dodržanie ústavných nárokov na minimálne životné podmienky, keďže by kvôli doterajšiemu článku II môže celkový príjem rodiny klesnúť aj pod hranicu základnej dávky v hmotnej núdzi. Článok 45 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky znie: "Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc od štátu." Zníženie celkového príjmu po narodení dieťaťa nie je možné interpretovať ako pomoc štátu. Riešením tejto kolízie je vypustenie článku 2 z návrhu zákona, ktorý rieši znižovanie dávky v hmotnej núdzi. Zároveň sa v návrhu zákona ponecháva zníženie rodičovského príspevku pre dlhodobo nepracujúcich rodičov.
Čiže týmito dvoma pozmeňovacími návrhmi vlastne odstraňujeme pripomienky, ktoré mala práve opozícia na výbore, teda všetky pripomienky, ktoré mala opozícia na výbore voči tomuto zákonu. Teda dúfam, že po týchto pozmeňovacích návrhoch už nebude mať problém nik v tejto sále dané návrhy schváliť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, pekne ste hovorili, keby ste neboli tuná niekoľko rokov ministrom zdravotníctva. Ale ani jeden z tých problémov, kvôli ktorým dnes štrajkujú lekári, alebo štrajkovali, ste za tie roky neriešili. Tak bolo by lepšie, asi keby sa ozval niekto iný a nie ten, kto má to maslo na hlave za oveľa dlhšiu dobu, ako vládla táto vláda. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, pán kolega Igor, ja som myslel, že sa hlásiš preto, že sa chceš ospravedlniť tým ľuďom, ktorí si už niekoľko rokov tuná zmrazujú platy. Dávno si nebol v parlamente, ešte si dlho nebol v parlamente, keď ja už som hlasoval za zmrazovanie platov. A nepotrebovali sme, ja ani moji kolegovia, od teba poučenie. Vlastne toto bolo vždy, kým si neprišiel ty do parlamentu a kým ste nedali podnet na to zrušenie. Čiže očakával som také určité ospravedlnenie tým ľuďom. Áno, priznal si si, že si sa mýlil, ale chcelo to aj ospravedlnenie tým, čo sa nemýlili a čo už roky pred tebou to takto robili.
Čo sa týka deficitu, áno, ten deficit je tu dlho. Ja to poviem úprimne. Zažil som tu päť rozpočtov deficitných. Z toho som jeden podporil. Čiže mám 20-percentný podiel na tom. Ty, kolega, si tu zažil z toho jeden, ten si podporil, takže ty máš 100-percentný podiel na tom. Čiže to je aj ten pomer hanby.
A myslím si, že kolega Bugár ti dobre povedal, že sa on nehanbí. Ty by si sa mal asi viac hanbiť. Čiže stane sa niekedy, viete je aj také porekadlo, že niekedy sú priatelia dobrí na to, aby nám pomáhali dostať sa z problémov, do ktorých by sme sa bez nich nedostali. Toto je presne tento prípad. Tu boli roky zmrazené mzdy. Keby ste neprišli so svojou iniciatívou, nemáme žiaden problém, všetko ide, občania sú spokojní, my sme spokojní, všetko je. Prišli ste sem, vyrobili ste problém a dneska ste hrdinovia, lebo idete riešiť tento problém, ktorý by bez vás nebol.
Takže znovu opakujem, čakal som, že sa ospravedlníš tým ostatným za to, že vlastne si zrušil systém, ktorý tuná dlho fungoval, pričom dnes sa ideme k tomu vrátiť.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku vystúpil ako určený spravodajca v prvom čítaní k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorými sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 475.
Podávam spravodajskú správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 486 z 19. augusta 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovenia náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.
Účelom návrhu zákona je upraviť legislatívny rámec podmienok zabezpečenia uspokojivej ochrany života a zdravia zamestnancov prostredníctvom zníženia administratívno-regulačného zaťaženia zamestnávateľov. Súčasťou návrhu zákona je aj spresnenie znenia a úprava jeho ustanovení so zreteľom na zmeny súvisiacich právnych predpisov a poznatkov z aplikačnej praxe.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.