Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcel by som byť tiež vecný, nechcem naťahovať čas a rád by som uviedol zopár faktov, resp. zopár otázok, ktoré mám a ktoré verím, že mi pán minister následne nejakým spôsobom zodpovie.
V prvom rade je treba uviesť, že všetci sme radi, ktorí sme tu, nielen my, ale aj občania Slovenskej republiky, ak akékoľvek finančné prostriedky budú prevedené alebo vložené,...
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcel by som byť tiež vecný, nechcem naťahovať čas a rád by som uviedol zopár faktov, resp. zopár otázok, ktoré mám a ktoré verím, že mi pán minister následne nejakým spôsobom zodpovie.
V prvom rade je treba uviesť, že všetci sme radi, ktorí sme tu, nielen my, ale aj občania Slovenskej republiky, ak akékoľvek finančné prostriedky budú prevedené alebo vložené, alebo dotované do nemocníc v Slovenskej republike. Avšak treba vidieť aj ten druhý krok, prečo sa to deje. Nedeje sa to preto, že to je prioritný a základný cieľ, ale deje sa to preto, lebo je to súčasť nejakého dlhšieho plánu, dlhšieho procesu, ktorého výsledok je dosť neistý.
Keď som spomínal, že uvediem zopár faktov, začnem tým prvým. Tá výška dlžôb týchto nemocníc je rádovo okolo 420 mil. eur. Pokiaľ viem, dotácia alebo ten príspevok na stratu by mal byť vo výške 350 mil. eur. Čiže môžme kľudne povedať, že ani jedna z týchto nemocníc nezačne z bodu nula, pretože ten výpadok alebo ten rozdiel v dofinancovaní je rádovo 70 mil. eur, resp. 2 mld. slovenských korún, čo nie je malá čiastka.
Tieto nemocnice v minulosti vykazovali stratu, v súčasnosti vykazujú ešte väčšie stratu. Čiže dovolím si tvrdiť, ak máme nemocnice, ktoré nie je predpoklad, že budú zrazu všetky v zisku, pretože hovoríme o tom, že ich chceme chrániť pred exekúciou, hovoríme o tom, že to financovanie je nedostatočné. A na druhej strane priznávame, že nepokryjeme všetky záväzky z minulosti, tak môžme jednoznačne povedať, že nemocnice po transformácii na akciové spoločnosti budú tvoriť stratu a nebudú schopné pokryť ani tých starých 70 mil. eur. Čiže môžme povedať, že v podstate my ich jedným šmahom posielame do ďalších problémov. Ale v čom je problém, čo je vlastne pod pláštikom toho celého?
Ja by som sa tu pokúsil uviesť trošku na takom jednoduchšom príklade. Mne to pripadá asi tak, ako keď dvanásťročnému teenagerovi povieme, že nie v pätnástich alebo v osemnástich prebieha zodpovednosť, ale v dvanástich mu dáme občiansky preukaz. Čo sa zmení, keď dáme teenagerovi občiansky preukaz v dvanástich rokoch? No nezmení sa nič. Jeho myslenie bude také isté, ako bolo, jeho závislosť, povedzme na rodičoch, je taká istá, ako bola predtým. Ak urobí niečo zlé, ten skutok je taký istý zlý, ako bol predtým, ale zmení sa jedna zásadná vec. Zatiaľ čo predtým, ak by niečo takéto urobil, by skončil v polepšovni, teraz, keď už má občiansky preukaz, neskončí v polepšovni, ale už ho musíme zavrieť a dostane prvú, druhú alebo tretiu nápravnovýchovnú skupinu, a to je zásadný rozdiel.
Teraz to poviem, ako to je v nemocniciach. V nemocniciach je to to isté. Tie nemocnice robili stratu predtým, teraz ju robia ešte väčšiu. Tým, že budú akciové spoločnosti, nezmení sa nič. Nebudú lepšie hospodáriť, nebudú mať lepšie výsledky. Hovoríme, že vychádzajú z bodu nula. Nevychádzajú, pretože ich zaťažujeme aj naďalej 70 mil. eur, ale zmení sa jedna zásadná vec. Zatiaľ čo predtým im hrozilo to, že, samozrejme, dostanú sa pod tlak ministerstva a tak ďalej, vyvinie sa na riaditeľov, samozrejme, úmerný tlak, aby zlepšili hospodárske výsledky. Teraz, keď takáto situácia nastane, ten manažment, resp. predstavenstvo či chce, či nechce, akonáhle vykazuje stratu a má záväzky po lehote splatnosti, musí sám na seba vyhlásiť konkurz. A vtedy tu už budeme hovoriť o tom, že veď to sa nedeje preto, že ten manažment to urobil, lebo chcel. Manažment povie, on to urobil, lebo to urobiť musel, pretože je to takto uvedené v zákone.
Ten druhý moment, ktorý tu spomíname, exekúcie. Ono to tak pekne znie, že chceme im pomôcť. Nebudem sa už vracať k tomu, čo tu uviedli moji kolegovia, že ak očakávame, že tie nemocnice budú hospodáriť omnoho lepšie ako akciové spoločnosti, prečo ich zrazu musíme chrániť? Ale ja to vnímam aj trošku ináč, ten moment exekúcií. My tým, že povieme alebo prijmeme zákon alebo nejaké opatrenie, že nemocnice nemôžu byť exekvované, tak veriteľ má len jednu jedinú možnosť, ako sa domôcť svojich peňazí. Dať firmu do konkurzu, a to si myslím, že je presný cieľ. Čiže my vytvárame podmienky, na základe ktorých manažment sa bude musieť sám prihlásiť do konkurzu a súčasne aj veriteľ nebude mať žiadnu inú možnosť, len dať firmu do konkurzu. A teraz: aký to má prínos? No pre štát žiaden. Pre občanov, resp. pacientov takisto absolútne žiaden, ale pre tých, ktorí budú pripravení na tento moment, resp. ktorí tento moment, samozrejme, ak sú rozumní a v tejto oblasti pôsobia, tak ho veľmi jasne predpokladajú, nebudú sa musieť trápiť nejakými dielčimi exekúciami, že zoberú jeden pavilón, druhý, tretí a potom to prácne dávať dokopy. Oni urobia jeden veľký konkurz a zoberú to celé naraz, jednoducho a efektívne. A to si myslím, že v konečnom dôsledku je cieľ.
Tento zákon, samozrejme, je o štátnej pomoci, ale všetci sa sústreďujeme na tú transformáciu nemocníc, lebo s tým práve táto štátna pomoc súvisí. Čiže na základe týchto faktov, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, ktoré tu boli povedané, si dovolím tvrdiť, že štátna pomoc je dobrá vec. Samozrejme, že všetci sa tomu tešíme, ale v konečnom dôsledku táto štátna pomoc je len prostriedkom alebo resp. bude v konečnom dôsledku zneužitá na to, že tieto nemocnice skončia v konkurze, lebo - zopakujem to ešte raz - napriek dotáciám bude chýbať 70 mil. eur, vykazujú väčšiu stratu, než vykazovali v minulosti. Čiže ak chceme, aby pokryli len tých 70 mil. v minulosti, tak by, samozrejme, mali tvoriť výrazný zisk, ale to nikto tu z nás, ktorí sedíme, myslím si, že neočakáva, ani tomu neverí. Pretože tie nemocnice na druhej strane - teraz aby som neobviňoval neprávom manažment - tie jednoducho môžu hospodáriť len s tým, koľko dostanú zo zdravotných poisťovní. A keď zdravotné poisťovne im takisto škrtajú výkony, tak je jasné, že tie nemocnice sa dostanú do konkurzu a v mnohých prípadoch možnože ten manažment za to nebude niesť ani zodpovednosť, len bude musieť v zmysle zákona, ak vykazuje stratu a má záväzky po lehote splatnosti, vyhlásiť na seba konkurz.
Druhý moment je, čo spomínal aj pán kolega župan, otázka ako sa k tomu postavia tie ostatné nemocnice, ktoré nedostanú túto dotáciu na oddlženie. Tie asi skončia v prvom kole, o tie sa už asi nikto nepostará, pretože výkony nedostávajú, znižujú sa im výkony. Nedostanú dotáciu od štátu, VÚC-ky vzhľadom na tie zákony, ktoré sa tu prijímajú, jednoznačne to môžem povedať aj ja ako poslanec VÚC-ky v Košiciach, na to peniaze mať nebudú, aby dokázali udržať chod týchto nemocníc. Čiže sú len dve možnosti. Buď ich kvázi dobrovoľne predajú za pár korún, alebo jednoducho skončia tieto nemocnice takisto v konkurze.
Na to by som chcel, aby sme sústredili našu pozornosť, aby sme pod pláštikom toho, že tam dávame 350 mil. eur, nezabúdali na to, že nám treba 420. A kde celý ten proces skončí? Proces skončí tak, že do piatich rokov väčšina nemocníc prejde konkurzom a budú mať súkromných majiteľov, súkromných vlastníkov a až potom to začne na Slovensku, až potom uvidíme, k čomu sme sa dopracovali.
A preto by som chcel v tejto súvislosti, aby som len nebol na strane kritika, poprosiť pána ministra, ak robíme takúto zásadnú zmenu, ak niekde dávame peniaze, tak je pochopiteľné, že chceme vedieť, že ako bude s tými peniazmi naložené. Ja by som chcel, aby bol predložený finančný plán aspoň na päť rokov, čo je taká primeraná doba, akým spôsobom po transformácii tieto nemocnice budú hospodáriť, aby sme povedzme o rok, o dva vedeli presne sa spýtať v jednotlivých nemocniciach. Takýto bol plán, prečo sa tento plán nedodržiava? Prečo táto nemocnica skončila v konkurze alebo prečo jej hrozí konkurz, alebo je v nejakom inom ohrození? Nedávam to ako procedurálny návrh, to by som očakával, ak je to možné, aby to bolo predložené na zdravotnícky výbor, ktorý by sa týmto zaoberal, poprípade by sme následne urobili aj poslanecký prieskum v jednotlivých nemocniciach, teda hlavne v tých väčších.
Druhú vec, ktorú by som vás chcel poprosiť, je, aby ministerstvo požiadalo jednotlivé nemocnice, ktoré nie sú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, resp. ministerstva vnútra, aby takisto predložili plán, očakávaný plán, finančný plán a obchodný plán, čo ich čaká najbližších päť rokov, aký vývoj môžme očakávať. Ja si myslím, že na základe týchto dvoch základných materiálov budeme vidieť, že tieto nemocnice po transformácii a po nedostatočnom oddlžení a po nedostatočnej zmene systému financovania nemocníc nemajú šancu na prežitie a reálne im hrozí, že prejdú konkurzom a dostanú sa do súkromných rúk, a dúfam, že toto nie je váš základný cieľ.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis