Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86. písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť zákonmi.

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani premiérka, vážení páni ministri, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci, tlač č. 208.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 237 z 28. januára 2011 na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. marca 2011 č. 133 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. marca 2011 č. 49 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ma prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 17. marca 2011 č. 56.
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu rokovania.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 199 z 28. decembra 2010 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor a lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch určil do 29. januára 2011.
Ústavnoprávny výbor návrh prerokoval na svojej schôdzi 25. januára 2011, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru.
Zahraničný výbor uznesením z 26. januára 2011 č. 40 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s Rámcovou dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 26. januára 2011 č. 43. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko spoločná správa a prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadrila k návrhu pána prezidenta prehodnotiť novelu školského zákona zavádzajúceho anglický jazyk ako povinný predmet pre žiakov základných a stredných škôl. Je mimo akúkoľvek pochybnosť, že angličtina je najčastejšie používaným jazykom v komunikácii, že je akýmsi štandardom, univerzálnym nástrojom komunikácie, bez ktorého sa v dnešnom globalizovanom svete zaobídeme len veľmi ťažko. Už letmý pohľad na európske štatistiky napokon ukazuje, že angličtinu si ako voliteľný jazyk vyberá zhruba 90 % študentov. Tvrdiť však, že znalosť angličtiny je garanciou kvalitného vzdelania, zárukou vyššej informovanosti, či dokonca predpokladom väčšieho vzájomného pochopenia, je ilúziou, a to ilúziou falošnou. Mnoho ľudí anglicky rozumie, no nekomunikuje v tomto jazyku, iný sa angličtinu odmietajú učiť a priori a študujú alternatívne jazyky - francúzštinu, nemčinu, španielčinu či taliančinu. Sú snáď títo ľudia menej vzdelaní, menej rozhľadení? Naviac žijeme v strede Európy, v regióne, v ktorom sa odjakživa hovorilo viac nemecky či maďarsky ako anglicky. Pokiaľ sa aj vyskytli poruchy v komunikácii, nebola príčinou neznalosť angličtiny. Európa je skrátka viacjazyčná. Koncentruje národy a národnosti s vlastnými jazykmi, ktorých používanie je, alebo by aspoň malo byť vecou voľby. Preferovanie toho, či onoho jazyka na úkor ostatných je niečo, čo by v demokratickej Európe, ku ktorej sa takto hrdo hlásime, tolerovať nemali. Napokon, už raz sme zažili obdobie, v ktorom sme sa museli všetci učiť rovnaký cudzí jazyk a ako to dopadlo, vieme všetci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčená o tom, že unáhlené zaradenie angličtiny ako povinného jazyka pre žiakov základných a stredných škôl viac uškodí ako pomôže. Argument, že znalosť angličtiny umožňujúca študentom čítať anglické texty, či sledovať anglicky hovorené filmy, zvýši šance budúcich absolventov nájsť si prácu, snáď ani netreba komentovať. Pri hľadaní a nájdení zamestnania predsa dominujú úplne iné požiadavky. Rovnako falošné je i tvrdenie, podľa ktorého očividný nedostatok kvalifikovaných domácich lektorov vyrieši angažovanie ich zahraničných kolegov. Nevyrieši, pretože žiadni neprídu, nebude ich z čoho zaplatiť. Rovnako ako nebude z čoho zaplatiť nákup chýbajúcich učebníc a učebných pomôcok.
Predkladaný návrh ministra školstva zaviesť do školopovinného vzdelávania angličtinu ako povinný predmet je jednoducho zlý. Obavy vzbudzuje nielen nepripravenosť prostredia, v ktorom sa má uskutočniť, ale i nepresvedčivá argumentácia a konflikt s niektorými platnými európskymi normami pojednávajúcimi o rovnosti európskych jazykov, a preto odporúčam túto novelu zákona odmietnuť. Ďakujem vám pekne za pozornosť.