Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k niektorým pripomienkam, ktoré boli vznesené. Začnem v časovom poradí.
Čiže pán poslanec Beblavý hovoril ako prvý.
Tak po prvé. Mýtus, že Národná banka drží stále počet pracovníkov na nejakom čísle v súčasnosti, je to 1 079, nie je celkom správny. Národná banka mala najvyšší počet zamestnancov 1 356, ako sa mi vidí. Čiže postupne Národná banka prepustila viac ako 350 ľudí. A zároveň ale z Úradu pre finančný trh zobrala 100 ľudí. Čiže po očistení by to bol pokles o 450 ľudí zhruba v Národnej banke alebo ku 450 ľudom. Robila to aj pod vplyvom toho, že išla zavádzať euro. A pri činnostiach, kde videla, že nie je potrebné z dlhodobého hľadiska držať ľudí a tie činnosti prevádzkovať a bolo to možné riešiť brigádnicky a dočasnými pracovnými pomermi, urobila tento krok. A hlavne roky 2008 a 2009 boli rokmi, kde pracovalo v Národnej banke veľmi veľa dohodárov a brigádnikov a pracovníkov na dobu určitú, ktorých sme medzitým prepustili, čo sa v týchto číslach, samozrejme, nemôže ukázať, lebo neboli nikdy v kmeňovom stave banky. To, samozrejme, neznamená, že Národná banka Slovenska do budúcna nebude aj dovnútra banky naďalej, ako som už hovoril aj vo svojom vystúpení, efektívne sa správať. A očakávam tiež, že k ďalšiemu poklesu zamestnancov aj na centrále príde.
Pokiaľ ide o stále diskutovaný problém veľkosti štátu a štruktúry banky, dovolím si povedať, že budeme mať asi naďalej rozdielne názory s pánom poslancom Beblavým, je to, nakoniec, normálne. Z tabuľky, ktorú z jeho článku čerpám, v SME vychádza, že na Slovensku je to 20 ľudí na 100 000 obyvateľov. A keď si zoberieme všetky banky, ktoré majú viac ľudí, sú menšie, je to logické, pretože platí to, čo povedal pán poslanec, že menej ľudí – menšia obsluha platí aj opačne. Aj pri menšom počte obyvateľov treba niečo štandardne zabezpečiť, čo je zase nevýhoda malých štátov. Čiže nie náhodou tak má Malta 81 ľudí, Luxemburg 49 ľudí a podobne. Čiže malý štát potrebuje zabezpečiť to isté čo veľké štáty. Čiže, bohužiaľ, má ten počet.
A ten dopad štruktúry. Tam budem mať trošku rozdielny názor stále, lebo si myslím, že je hlavne z pohľadu Národnej banky signifikantný. A budeme prediskutovávať ďalej s členmi výboru, trebárs tieto veci, aby bolo zrejmé, kde asi sme a čo asi je možné v tomto robiť. Nebránime sa tým diskusiám. Dohodli sme sa na tom. A pevne verím, že budú pokračovať.
Ďalší mýtus je, že Národná banka, resp. centrálne banky si môžu naraziť peňazí, obchodovať s nimi ap. a žijú z nejakých rezerv. V prípade Národnej banky Slovenska jednak emitovanie peňazí je prísne regulované v rámci Európskej centrálnej banky. Je to podriadené hlavnému cieľu držať infláciu blízko 2 %, podľa možnosti pod 2 %. Čiže veľmi prísne sa objem peňažnej zásoby posudzuje a reguluje. Čiže tam nie sú v podstate možnosti žiadne. Je to vyložene podriadené tomuto cieľu.
Pokiaľ ide o naše rezervy, je všeobecne známe, že máme záporné imanie, mínus 4,5 mld. eur máme preto, že nemáme žiadne rezervy, lebo všetky rezervy, čo sme mali, sme koncom deväťdesiatych rokov a začiatkom minulého desaťročia odviedli do štátneho rozpočtu, čo osobne pokladám za veľmi hrubú chybu vtedajšieho vedenia Národnej banky. Keby sme tie rezervy mali a boli by sme si ich zhodnocovali, tak teraz pri týchto výkyvoch nie sme v zápornom imaní, resp. máme záporné imanie oveľa menšie. Čiže existujeme, žijeme nie zo štátneho rozpočtu, nie z rezerv a nie z emisií peňazí, ale z prerozdeľovacích systémov v rámci Európskej centrálnej banky. Čiže žijeme aj na úkor tých bohatých centrálnych bánk, ktoré vedia, že sme v zápornom imaní. Čiže nemáme iné možnosti. Volá sa to odborne ANF, ale bližšie sa k tomu vyjadrovať nebudem, pretože ide o veci, ktoré sú dôverné.
Pokiaľ ide o budovu, súhlasím s tým, že tá budova je naozaj neefektívna. A budova je jeden komín, kde obstavaný priestor okolo komína je efektívne využiteľný na kancelárske priestory. Celé vnútro je takisto náročné na energie. A dajú sa tam robiť maximálne zasadačky na dočasné nejaké schôdze alebo sklady ap., z čoho toľko toho naozaj nepotrebujeme. Ale nedajú sa tam urobiť aj z hygienického hľadiska, z hľadiska hygienických noriem, bezpečnosti práce kancelárie a nejaké takéto podobné priestory, ktoré by boli oveľa lepšie využiteľné. Na druhej strane nemáme problém s efektívnosťou budov len v Bratislave. Máme problém s efektívnosťou budov aj inde. V Košiciach máme veľkú časť budovy dlhodobo prázdnu po redukcii pracovníkov v roku 2006. Písali sme na všetky možné orgány v Košiciach, štátne, verejné, cez realitné kancelárie, inzeráty ap., bohužiaľ, nedarí sa nám ten priestor obsadiť. Podobne je priestor trebárs v Bratislave Mýtnik. Podobne je priestor v Banskej Bystrici, kde sme dočasne mali Špeciálny súd a Najvyšší kontrolný úrad. Ale ani tieto priestory nevieme efektívne využiť. Čiže je to problém. Pokiaľ ide konkrétne o budovu v Humennom, máme rozbehnuté rokovania, možno by som to nemal hovoriť, ale dovolím si to povedať, s colnou správou. Dúfam, že budú tie rokovania úspešné a colná správa tú budovu od nás preberie. Čiže ju rovnako, ako sa hovorí, za jednu korunu, odovzdáme. A colná správa si vie vzhľadom na to, že ide o prihraničnú oblasť, predstaviť, ale nebudem za ňu hovoriť, ako by tú budovu využívala. Ponuka, samozrejme, platí, aj ponuka pre Mýtnik, ponuka takisto pre iné budovy, ktoré máme, zdôrazňujem, v Košiciach. Môžem hovoriť o Prešove, kde máme dve poschodia, ktoré sú veľmi ťažko využiteľné. Je to naozaj problém. Ten problém si uvedomujeme. Ale na druhej strane služby občanom, ktoré sa poskytovali v Humennom, boli v podstate nulové. Hlavne sa tam spracovávali peniaze, nie teda len v Humennom, ale aj v tých ostatných expozitúrach, ktoré sme tam vozili z Košíc, Bystrice a z iných bližších, teda väčších expozitúr, ktoré by boli spracovateľné aj tam, pretože tam nevyužívame kapacity na sto percent. Čiže len si zlepšíme využitie kapacít v tých iných oblastiach. Takže, bohužiaľ, je to náš inštitucionálny pohľad, ktorý je jednoducho taký, aký je.
Pokiaľ ide o ten počet, o tom sme už hovorili vlastne. Myslím, že netreba k tomu viac hovoriť. Myslím, že pánovi Matejovi som odpovedal na to. Nezmienil som sa o odbore zahraničnom. Musíme to prejsť, lebo my taký odbor nemáme. Máme tam oddelenie nejaké. A neviem presne, či je na ňom toľko ľudí. Ale je to v rámci budgetového systému a tých vecí, ktoré som spomínal, že s každým riaditeľom odboru budeme na úrovni Bankovej rady NBS hovoriť, aby nám vysvetlil, na čo používa ľudí, prečo ich má toľko a čo vie s tými ľuďmi urobiť. Je to pred nami, máme to rozhodnuté. Odštartuje sa to v septembri spoločným zhromaždením riaditeľov odborov. Čiže určite tieto veci robiť budeme. A neviem o koľko ľudí pôjde, ale určite to efekty bude mať. Budeme sa v budúcnosti o tom baviť.
A na záver sa mi celkom páčilo, že tu zaznel určitý konsenzus opozície a koalície. A neberte to naozaj ani za mentorstvo, ani za neskromné, ale osobne by som privítal, keby sa širokým konsenzom v tomto parlamente po naozaj konštruktívnej diskusii dokázali schvaľovať kľúčové dlhodobé a zahraničné potreby, ktoré Slovensko jednoznačne má, aby neboli vždycky po každom volebnom období modifikované a aby sa trebárs penzijný systém a jeho stabilita dokázala zabetónovať dlhodobo, pretože sa tam investujú peniaze na desiatky rokov, aby nám bolo jasné, keďže tu bol spomenutý plán B, že sme členmi nejakého klubu a mali by sme sa správať ako člen toho klubu, a nie to brať ako jednosmernú cestu, že berieme dotácie, ale že keď klub niečo potrebuje, tak že sa nás to netýka. Čiže osobne si dovolím vyzvať na konsenzuálne diskusie a konsenzuálne rozhodnutia v kľúčových otázkach, ktoré sa týkajú Slovenska či už v domácom alebo v zahraničnom prostredí. Ďakujem pekne za pozornosť.

... roky v podstate dotujeme. A robia len preto, lebo im vozíme peniaze, do Humenného z Košíc, do Lučenca z Bystrice, ap., čo je neefektívne. A nie je možné, aby sme v takejto činnosti pokračovali. Čiže opäť, je nám to ľúto, ale nevieme si v tomto poradiť. Musíme to jednoducho urobiť, pretože naozaj sa to z dlhodobého hľadiska neopláca. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť analýzu efektívnosti a produktivity na príklade prípadovej štúdie komparácie s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny.
Analýza bola predložená do Národnej rady pred viac ako pol rokom, na základe uznesenia Národnej rady sa dnes prerokúva pôvodná neupravená verzia.
K pôvodnej analýze sa uskutočnili dve diskusie, jedna na rokovaní výboru a druhá v Národnej banke Slovenska spolu s členmi výboru, ktorí prijali pozvanie do Národnej banky. Boli tu prezentované rôzne hľadiská, spôsoby možného prístupu posudzovania efektívnosti činnosti Národnej banky. Ale ešte raz hovorím, že táto analýza, ktorá je predložená, nebola o tieto prístupy upravená.
Pokiaľ ide o samotnú analýzu, vychádza z publikovateľných predpokladov a podkladov Európskej centrálnej banky a metodík Európskej centrálnej banky. Slovo publikovateľných zdôrazňujem hlavne z toho dôvodu, že veľa podkladov je dôverného charakteru a nie je možné ich použiť na verejnú prezentáciu.
Analýza uprednostňuje postupy, ktoré sú menej závislé od štruktúry centrálnej banky. Z toho dôvodu sme sa sústredili na ročné prevádzkové náklady zamestnanca a na priemerné personálne náklady na zamestnanca. Pokiaľ ide o ročné prevádzkové náklady na zamestnanca, uvediem už aktuálny údaj za rok 2010. V analýze to máte za rok 2009. Čiže si môžete porovnať tento údaj. Takže za rok 2010 boli priemerné ročné prevádzkové náklady na zamestnanca v eurozóne 190 000 eur. Priemerné prevádzkové náklady na zamestnanca v NBS v roku 2010 dosiahli výšku 70 000 eur, je to 36,8 % priemeru eurozóny, čím sa Národná banka zaradila na tretie miesto s najnižšími priemernými nákladmi za Slovinsko a Maltu. V analýze v roku 2009 sme boli na druhom mieste. Posun je spôsobený tým, že v roku 2010 sme už mali náklady aj s tlačou bankoviek, ktoré sme rok predtým nemali. Čiže sú tam tie ďalšie náklady. Pokiaľ ide o personálne náklady na zamestnanca, Národná banka má v roku 2010 najnižšie náklady v Eurosystéme. Tieto náklady predstavujú zhruba tretinu priemeru Eurosystému.
Ďalej by som sa chcel vyjadriť k prístupom, zefektívňovaniu práce v Národnej banke Slovenska. Tuná vidíme dve roviny prístupu, jednak vnútorné možnosti Národnej banky. Tam dochádzalo k určitému nedorozumeniu, ktoré sme si na úrovni výboru vysvetlili z tej našej relatívne striktnej formulácie, ktorej význam nemal byť tak absolutistický, ako to vyznelo. Malo sa tým povedať, že vnútorné možnosti banky sú limitované na úspory nákladov rádovo v percentách. Čiže vnútorné možnosti banky bez nejakých iných zmien nie sú nejaké dramatické, pokiaľ teda nemajú mať dopad na kvalitu zabezpečovaných činností čiže na kvalitu fungovania trebárs peňažného obehu, platobného styku, kvalitu vykonávania regulácie a dohľadu, finančného trhu a podobne. Pokiaľ ide o vonkajšie možnosti, Národná banka podľa prístupovej zmluvy pri zavedení eura musí vykonávať určitý okruh činností. Všetky ostatné činnosti, ktoré nemusí vykonávať, môžu byť vykonávané mimo Národnej banky Slovenska. Dopad odčlenenia týchto činností by bol rádovo v desiatkach percent, aj pokiaľ ide o počty pracovníkov a pokiaľ ide o náklady, ale iba z pohľadu inštitúcie Národnej banky, pretože tieto činnosti by museli byť naďalej zabezpečované a financované z iných zdrojov, prevažne zo zdrojov verejných a čiastočne z príspevkov účastníkov trhu. Pokiaľ je záujem o to, o koľko vieme znížiť počet pracovníkov, keďže je to diskutovaná téma týmto spôsobom, tak možno povedať, že bolo by to rádovo zaujímavé a bolo by to v stovkách pracovníkov. Čiže konkrétny dopad na počet pracovníkov by bol v tomto širšom rozsahu okolo 300 pracovníkov v priamej činnosti a ďalší pracovníci v obslužnej činnosti, ktorá sa nedá, samozrejme, presne vyčísliť, pretože by sme zistili, čo vlastne a v akom rozsahu z obslužných činností je nevyhnutné. Na záver by som chcel dodať, že pokiaľ ide o postavenie Národnej banky Slovenska z pohľadu eurozóny ako takej, tak je tam jednak faktor, o ktorom hovorím a o ktorom sa nechce hovoriť, resp. nechce byť počúvaný tento faktor, že máme veľmi rozdielne štruktúry. My vykonávame veľmi veľa úloh, ktoré podľa Eurosystému by sme nemuseli vykonávať. Je to trebárs mincový regál, ktorý majú bežne ministerstvá financií. Je to trebárs, ako už som spomínal, dohľad nad finančným trhom, platobný styk a podobne. Čiže ešte raz dôsledne keby sme to zohľadnili, je to v stovkách zamestnancov, niekde cez 300, cez 400 zamestnancov. Máme urobenú aj presnú analýzu a presný prepočet.
Pokiaľ by som sa vrátil k tým vnútorným činnostiam, čo v banke robíme, k zefektívňovaniu činnosti. Prvá systémová vec, ktorú sme začali od januára tohto roku, je prechod na tzv. budgetový systém. Prešli sme zo systému, ktorý sme mali v banke doteraz a ktorý je bežný pre inštitúcie aj štátnej a verejnej správy, resp. bol bežný, kde smerné číslo bolo niečo, čo bolo niečím posvätným. A podľa smerného čísla sa prideľovali mzdy, odmeny na jednotlivé pracoviská a podobne. Toto bolo zrušené. Pracoviská majú svoj budget. A v rámci tohto budgetu nie je dôležité, koľko pracovníkov majú. Dôležité je, ako kvalitne zabezpečujú svoju činnosť. Očakávame efekty z tohto systému pozitívne, aj pokiaľ ide o počet pracovníkov v Národnej banke, zhruba v ročnom horizonte. Prvé vyhodnotenie budeme mať v septembri, po pol roku. Ale je to príliš krátka doba. Predpokladáme, že pri ročnom hodnotení budeme vidieť nejaký dopad tohto opatrenia. Pokiaľ ten dopad nebude dostatočný, budeme musieť pozerať po iných, možno administratívnych nástrojoch, ku ktorým by som veľmi nerád siahal, pretože skúsenosti, ktoré máme nielen u nás, ale aj inde a pred ktorými nás varovala aj Svetová banka, keď sme zlučovali úrad s bankou, sú, že pri celoplošných prepúšťaniach odídu tí najschopnejší a nie tí, ktorých vieme selektívne vytlačiť pri nie celoplošných prepúšťaniach, pretože tí, samozrejme, využijú tie možnosti a dokážu sa na trhu umiestniť. Obyčajne je to spojené s poklesom efektívnosti. Ďalej, pokiaľ ide o šetrenie nákladov, s odborármi sme dohodli kolektívnu zmluvu na tento a budúci rok s rastom mzdových nákladov 0 %. Čiže Národná banka nemá rast mzdových nákladov na tento rok. Ďalšie opatrenie, ktoré je ale dlhodobé, resp. má korene v ďalšej minulosti, je súčasné zefektívňovanie činnosti banky v expozitúrach, kde k 1. januáru budúceho roka rušíme 4 expozitúry, čo znamená, že budeme musieť prepustiť 41 pracovníkov. Je nám naozaj ľúto, že to musíme urobiť, aj ľúto tých individuálnych ľudí, na ktorých to má dopad. Je to niekedy v regiónoch, kde je situácia naozaj zlá, napr. expozitúry v Humennom a Lučenci. Ale tieto expozitúry už... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Takže prejdem rovno k veci. Pokiaľ ide o toto riziko, v súčasnosti ošetrené je. Máme nástroje, ktoré sme použili aj v prípade inej banky, ktorá mala problémy svojho času. A takisto mala matku v zahraničí. Čiže máme teraz možnosti, ako zabrániť odlevu prostriedkov z našich bánk do zahraničných matiek. Keď už sme túto tému načali, tak si dovolím povedať, že v súčasnosti prechádza európska legislatíva dosť významnými zmenami. A jedna z týchto zmien, ktorá je navrhovaná, voči ktorej nielen my, ale, dalo by sa povedať, nejaký pool alebo niečo také malých centrálnych bánk, ktoré sú hlavne hostiteľskými krajinami, dosť výrazne oponuje, je, že by sa mala táto možnosť, ktorú na národnej úrovni máme, zmeniť. A mala by byť možnosť tohto presunu priamo z európskej direktívy. Táto direktíva, pokiaľ by naše úsilie nebolo úspešné, by mala platiť od roku 2013. Čiže keď direktíva nadobudne platnosť a bude implementovaná, nebudeme mať už ďalej tieto možnosti. Problém, ktorý tam vidíme, je hlavne ten, že zodpovednosť za trh nám zostáva, ale možnosti, ako ten trh riadiť, by sme nemali. Takže vidíme to ako vážny problém. A na našej úrovni ho všade, ako sa hovorí, prezentujeme, diskutujeme o ňom. Je to otázka už politická. Z našej strany už nie je možné viac urobiť, pretože ide o politické rozhodovanie o direktíve. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán predseda výboru, vážené panie poslankyne a poslanci, pokiaľ ide o expozíciu finančného trhu voči Grécku, tak expozícia jednak v bankovom sektore a jednak v sektore penzijných fondov je, ale nie je významná. V bankovom sektore je to menej ako 1 % celkových investícií do týchto produktov, ktoré banky urobili. A je veľmi koncentrovaná do veľmi malého okruhu bánk. Vzhľadom na to, že individuálne údaje by sme nemali uvádzať, je to verejné zasadnutie, tak neuvediem, ktorý okruh bánk to je. Rádovo je to v stovkách miliónov eur. Čiže je to okolo pol miliardy eur pokiaľ ide o expozície bankového sektora. Expozície ostatných sektorov, hlavne je to sústredené v penzijných fondoch, sú nižšie. Opäť je to koncentrované. A je to rádovo v stovkách miliónov, ale menej ako v bankovom sektore. Čiže vzhľadom na veľkosť bankového sektora a veľkosť aj penzijného sektora tieto expozície neznamenajú žiadne systémové riziko. Ide o individuálne riziko konkrétnych inštitúcií, ktoré centrálna banka zohľadnila aj pri stresových testoch, ktoré som spomínal. A taktiež ich zohľadňuje v individuálnych opatreniach voči týmto konkrétnym inštitúciám. Čiže je tam permanentný kontakt s týmito inštitúciami a permanentne rozoberané možné dopady a riešenia týchto dopadov na tieto inštitúcie. Čiže z pohľadu priamej expozície slovenských inštitúcií nehrozí žiadne systémové riziko pre slovenský finančný sektor. Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som uviedol Správu o stave finančného trhu za rok 2010.
Správa o stave finančného trhu vychádza z vývoja globálnej ekonomiky, ktorá zaznamenala v roku 2010 už oživenie. Naďalej platilo, že existovali pomerne výrazné rozdiely vo vývoji okolností jednotlivých štátov, resp. ekonomických blokov. K zlepšeniu makroekonomickej situácie prispela aj určitá stabilizácia globálnych finančných trhov a bankových sektorov vo väčšine krajín.
Rok 2009 bol pre Slovensko krízový, naopak, hodnotený rok, rok 2010, už považujeme za rok oživenia. Ziskovosť celého bankového sektora sa medziročne zdvojnásobila. Naďalej však existovali pomerne významné rozdiely medzi jednotlivými bankami. Nárast zisku bol podporený najmä rastúcimi príjmami z retailových operácií.
Poklesla tvorba opravných položiek, pretože poklesla potreba tvoriť tieto položky znížením rizika na trhu, hoci v porovnaní s predkrízovým obdobím bola stále zvýšená.
Po roku 2010 sa výraznejšie prehlbovala orientácia domáceho bankového sektora na domácnosti, najmä na úvery na bývanie. Prejavilo sa to aj v oživení trhu rezidenčných nehnuteľností.
Kvôli silnejúcej konkurencii úrokové sadzby na rozdiel od iných štátov v Európskej únii klesali, a to napriek nárastu trhových sadzieb.
Znížil sa význam financovania lízingovými spoločnosťami a spoločnosťami splátkového predaja. Financovanie podnikov z domáceho bankového sektora zaznamenalo aj v roku 2010 stagnáciu. Úvery rástli najmä v odvetviach, v ktorých mala kríza menší vplyv na zhoršenie kvality úverov, a zvyšoval sa aj podiel financovania podnikového sektora zo zahraničia.
Priaznivejší vývoj v ekonomických fundamentoch na Slovensku a v zahraničí sa pozitívne prejavil aj na vývoji rizík, ktoré podstupuje bankový sektor, už som o tom hovoril.
Napriek tomu, že rok 2010 priniesol predpoklady pre zníženie kreditného rizika vo viacerých odvetviach podnikového sektora, toto riziko ostáva stále významným faktorom. Jeho význam vyplýva z veľkosti expozícií bánk voči podnikom a z relatívne vysokej koncentrácie úverov a z vysokej citlivosti podnikov na makroekonomický vývoj.
Niektoré banky navyše investovali relatívne významnú časť svojich aktív do dlhopisov emitovaných štátmi, ktoré sú v súčasnosti vnímané ako rizikové.
Stabilitu bankového sektora v roku 2010 potvrdili aj výsledky stresového testovania. Hovorím o stresovom testovaní, ktoré robila Národná banka, nie o stresovom testovaní európskom, ktorého sa naše banky nezúčastnili. Sektor ako celok vykázal stabilitu pri oboch stresových scenároch. Prvý scenár predpokladal prehĺbenie rizika krajín s vysokým stupňom zadlženia, druhý scenár predpokladal nárast ponukovej inflácie.
Produkty životného poistenia zaznamenali po predchádzajúcom historickom poklese opätovné oživenie záujmu. Objemy poistného však nedosiahli úroveň spred začiatku krízy. V rámci jednotlivých odvetví zaznamenalo najdynamickejší rast poistenie unit-linked.
Na druhej strane negatívny vývoj poznamenal sektor neživotného poistenia.
V oblasti starobného dôchodkového sporenia počas roku 2010 v mnohých ohľadoch pokračovali trendy z druhej polovice roku 2009. Štruktúra majetku ostala konzervatívna vo všetkých troch typoch dôchodkových fondov, pričom rozdiely medzi nimi sa ďalej zmenšili. Vystavenie voči vládnym dlhopisom rizikovejších štátov eurozóny sa v priebehu roka významne znížilo. Rástol objem investícií do slovenských dlhopisov.
Pozitívnejší makroekonomický vývoj bol príčinou rastu čistej hodnoty aktív podielových fondov kolektívneho investovania. Prílev prostriedkov do podielových fondov bol významný hlavne v prvých mesiacoch roka. V ďalšej časti roka došlo k spomaleniu hlavne vplyvom záporných čistých predajov peňažných podielových fondov. Okrem domácností nakupovali podielové listy vo významnejšej miere aj inštitucionálni investori.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda, ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si zaujať stručné stanovisko k informácii, ktorá tu bolo uvedená, resp. k diskusnému príspevku pani primátorky Vaľovej z Humenného a zároveň poslankyne, čiže má exkluzívnu možnosť ako pani primátorka svoje názory tlmočiť priamo.
Pokiaľ ide o stav pracovníkov Národnej banky Slovenska, nie je pravdou, že posledných desať rokov je na úrovni 1 080. Pred pár rokmi bol stav pracovníkov 1 353. Národná banka Slovenska znížila stav pracovníkov o 374 a prijala 100 nových pracovníkov zlúčením s Úradom pre finančný trh v roku 2006.
Pokiaľ ide o expozitúry, Národná banka Slovenska v deväťdesiatych rokoch prijala koncepciu výstavby expozitúr na Slovensku, pretože zabezpečovala vtedy veľmi rozsiahlu agendu platobného styku pre všetky štátne a verejné inštitúcie. Vláda a aj tento parlament zmenil túto koncepciu a zriadil Štátnu pokladňu. Tým pádom Národná banka Slovenska prestala zabezpečovať tieto služby pre verejnú správu a štátnu správu a mala prebytočných zamestnancov, a tým pádom má aj prebytočné budovy.
Národná banka Slovenska si nechala k dispozícii tieto budovy vzhľadom na zavádzanie eura aj tieto expozitúry, pretože bolo dosť zložité odhadnúť, či pri zavádzaní eura tieto budovy a expozitúry a tých pracovníkov nebudeme potrebovať a v akom rozsahu ich budeme potrebovať. Po zavedení eura sme nechali dva roky na to, aby sme zistili, čo urobí nový obeh novej meny na Slovensku s potrebou expozitúr. Po dôslednej analýze nákladov sme zistili, že naozaj nepotrebujeme štyri expozitúry, jednu z nich aj expozitúru v Humennom. Expozitúru v Humennom už veľa rokov udržiavame len tým, že tam umelo vozíme peniaze na spracovanie z Košíc, čo nám, samozrejme, vyvoláva aj dodatočné náklady. Čiže sme sa rozhodli tieto štyri expozitúry zrušiť a znížiť stav pracovníkov o 41, ako povedala pani poslankyňa.
Nie je to jediné znižovanie stavu pracovníkov Národnej banky Slovenska. Od januára tohto roku sme zaviedli tzv. bagetový systém odmeňovania, ktorý vyvíja tlak na racionalizáciu, na riaditeľov odborov, takže predpokladáme, že aj na ústredí dôjde k zníženiu počtu pracovníkov. Po osvojení si tohto bagetového systému, čiže prvé výsledky očakávame už v tomto roku, taktiež.
Takže toľko by som si dovolil povedať na vysvetlenie prečo rušíme expozitúry, ako sa vyvíja stav pracovníkov v Národnej banke Slovenska a čo plánujeme robiť do budúcna, pokiaľ ide o zefektívňovanie v tejto oblasti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dobrý deň. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, zákon Národnej banky Slovenska č. 566/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov nám ukladá predložiť ročnú správu o výsledkoch hospodárenia Národnej rade Slovenskej republiky do troch mesiacov po skončení kalendárneho roka. Dovoľte mi teda, aby som v súlade s týmto zákonom predložil Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010. Cieľom správy bolo zhodnotiť výsledky hospodárenia za rok 2010, prezentovať správu nezávislého audítora a údaje účtovnej závierky k 31. decembru 2010. Po prvýkrát v histórii je súčasťou materiálu aj dodatok správy audítora o overení súladu správy o výsledku hospodárenia s účtovnou závierkou.
Dňom 1. januára 2009 prijatím spoločnej meny euro stratila Národná banka Slovenska suverenitu v rozhodovaní v oblasti menovej politiky a je ako integrálna súčasť eurosystému zaviazaná postupovať podľa pravidiel platných pre eurosystém. Podľa týchto pravidiel majú všetky národné banky eurosystému spoločný hlavný cieľ a to je udržiavanie cenovej stability. Tomuto cieľu je podriadené aj hospodárenie Národnej banky a ostatných centrálnych bánk, to znamená dosahovanie zisku a straty. Zisk môže Národná banka použiť na prídely do rezervného fondu a iných fondov, prípadne použiť na úhradu strát z minulých rokov. Stratu vytvorenú v účtovnom období môže Národná banka uhradiť z rezervného fondu alebo iných fondov alebo rozhodnúť o jej prevedení do nasledujúceho účtovného obdobia.
V roku 2010 vykázala Národná banka celkovú stratu vo výške 515 mil. eur. Dôvodom nepriaznivého výsledku bola strata z finančných činností, ktorá tvorila 87 % celkovej straty, čiže bolo to 446 mil. eur a bola vykázaná najmä z dôvodu zúčtovania nerealizovaných strát z ocenenia finančného majetku v objeme 674 mil. eur. Čiže sme tam mali aj nejaké zisky, ktoré spôsobili, že tá strata výsledná bola len 446.
Nerealizované straty z ocenenia vznikli v dôsledku prepadu trhových cien cenných papierov a derivátov v portfóliu Národnej banky Slovenska, čo bolo spôsobené pretrvávajúcou krízou na finančných trhoch. Z výkonu menovej politiky v roku 2010 bol vykázaný zisk vo výške 50 mil. eur. Zisk podstatným spôsobom ovplyvnili prijaté úroky zo štrukturálnych operácií v sume 45 mil. eur, sú to výnosy v rámci odkupovania krytých dlhopisov.
Z operácie s Európskou centrálnou bankou dosiahla Národná banka Slovenska v roku 2010 zisk vo výške 28 mil. eur, ktorý predstavoval najmä podiel na čistom zisku Európskej centrálnej banky za rok 2009, bolo to 15 mil. eur, ďalej prijatý výnos z menového príjmu a prijaté úroky z pohľadávky z prevodu devízových rezerv do Európskej centrálnej banky.
Pri emisii bankoviek obehových a pamätných mincí dosiahli čisté náklady, to znamená náklady znížené o výnosy, v roku 2010 objem 12 mil. eur, čo medziročne predstavuje viac ako trojnásobný nárast. Hlavným dôvodom bola skutočnosť, že Národná banka Slovenska prvýkrát vo svojej histórii zabezpečovala tlač a distribúciu eurových bankoviek pre potreby eurosystému. Národná banka Slovenska pokrývala tlač 218 mil. kusov bankoviek nominálnej hodnoty 20 EUR. V tomto množstve boli zahrnuté aj eurobankovky, ktoré Národná banka Slovenska v rámci predzásobenia v roku 2008 si z eurosystému zapožičala. Okrem toho Národná banka Slovenska v roku 2010 zabezpečila razbu 81,6 mil. kusov obehových euromincí a 69-tisíc kusov zberateľských mincí.
Po prevádzkovej oblasti Národná banka Slovenska dôsledne sleduje prostriedky vynakladané na činnosť organizačných útvarov Národnej banky a dlhodobo dosahuje stabilnú úroveň prevádzkových nákladov. V roku 2010 boli vykázané čisté prevádzkové náklady v sume 57 mil. eur, čo je na úrovni roku 2009. V štruktúre prevádzkových nákladov predstavujú najvýznamnejšie položky náklady na zamestnancov, zákonné sociálne poistenie, odpisy, opravy a udržiavanie majetku a náklady na technickú podporu a údržbu informačných systémov.
Vzhľadom na rozširujúci sa počet spoločných IT projektov v európskom systéme centrálnych bánk je potrebné v budúcnosti počítať s nárastom nákladov spojených s financovaním rozvoja a údržby informačných systémov európskych centrálnych bánk.
V evidenčnom stave zamestnancov bol zaznamenaný pokles o 7 zamestnancov na celkový stav 1 079 k 31. 12. 2010.
Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 zákona o Národnej banke Slovenska je výsledkom hospodárenia Národnej banky Slovenska za účtovné obdobie vytvorený zisk alebo strata, bola to strata, ako som už spomínal, vo výške 515 mil. eur, ktorá bola preúčtovaná na účet neuhradenej straty minulých rokov. Straty Národnej banky Slovenska budú uhradené z budúcich ziskov Národnej banky.
Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu môjho stručného zhodnotenia výsledkov Národnej banky Slovenska za rok 2010 a doloženej správy nezávislého audítora Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010 tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.
Ďakujem vám za pozornosť.