Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani premiérka, vážení páni ministri, dovoľte mi prezentovať pár myšlienok na margo tej časti programového vyhlásenia vlády, ktorá sa zaoberá právnym štátom, potom pár fragmentov na margo školstva a niektorých vybraných drobných otázok.
Tá časť, ktorá sa týka tzv., a nielen tzv., ale efektívneho a bezpečného štátu, je dobrá, dá sa s ňou len súhlasiť, pretože všetci chceme bezpečný a efektívny štát, aj keď tento efektívny štát si zaslúži 5-dňový seminár, ale budiž, bezpečný a efektívny štát. Podmienkou bezpečného a efektívneho štátu je čo? Právny a demokratický štát, súhlasím. Právny bez demokratického štátu nemôže byť, a naopak takisto. Sú to dve strany tej istej mince, ktoré sú neoddeliteľné. Pod týmto je ale jeden pilier, zákonnosť. Zákonnosť, podľa praktického života i starých fiškálov i filozofov, má dve stránky, normotvornú a aplikačnú. My sme tu na to, aby sme napĺňali tzv. normotvornú stránku zákonnosti. Ja to, čo chcem povedať a poviem, poviem v dobrej viere, aby to fungovalo, pretože na to sme tu a takisto to, čo pani ministerka spravodlivosti navrhuje, poznám dlhé roky. Tiež verím, že navrhuje v dobrej viere. Len, zákonnosť a tá normatívna stránka v zákonnosti, je o našej činnosti alebo aj o našej činnosti a napr. v programovom vyhlásení vlády nemáte ani zmienku o tom, ako sa mieni kvalita normatívnej činnosti a kvalita práce Národnej rady skvalitniť. Nie je tam zmienka napr. o novelizácii rokovacieho poriadku, nie je tam ani slovo o prípadnej novelizácii legislatívnych pravidiel vlády, nie je tam ani pol slova o tom, čo sa mieni robiť s Legislatívnou radou vlády z hľadiska jej štruktúry, frekvencie zasadnutí a zloženia. Nie je tam ani slovo o tom, ako sa mieni vyhodnotiť efektivita právnych predpisov a právneho poriadku. Ono sa to ľahko povie, ale sú tisícky všeobecne záväzných právnych predpisov, kto, ako a na základe akých kritérií ich naozaj objektívne vyhodnotí. Takže, tá časť o normatívnej stránke zákonnosti a jej kvality tam absolútne absentuje, to ako keby ste stavali dom bez základu.
Prosím vás pekne, čo je právny štát? Nechce to byť žiadna teoretická prednáška, ale ja mám dôvod, prečo to hovorím. Od čias Cromwella a Ľudovíta XIV. platí, že právny štát je vláda zákonov, nie elít a nie ľudí, vláda zákonov, nie ľudí, ľudí, ktorí vládnu podľa zákonov. Poviem, prečo to spomínam, neskôr. Z hľadiska tej normatívnej stránky zákonnosti a jej kvality mi nedá účelovo, aj keď ja nemám rád prepolitizované prejavy a tie tzv. vtipné faktické poznámky, nad ktorými by sa Sovák, Menšík a Donutil museli rozplakať, keby tu boli, ale spomeniem ten pokus, ktorý už tu bol a mňa mrzí, na ústavnoprávnom výbore sme o tom aj diskutovali. Ak budeme čierno-bieli, my na vás a vy na nás, tak to bude všetko vypadať. Už teraz ste len niekoľko hodín vo vládnej koalícii, už ste navrhli legislatívne skrátené konanie u predpisov, kde na to, a viem, že pani ministerka to vie, aj sa priznala, že to vie, ale nie je najmenší dôvod na skrátené legislatívne konanie naplnený, ktorý je taxatívne vymenovaný v právnych predpisoch, ani najmenší. Ani pri kompetenčnom zákone, ani pri Trestnom poriadku, ani najmenší. No, a hovoríte o normatívnej stránke a kvalitatívne legislatívneho procesu?
Čo sa týka aplikačnej stránky právneho štátu a zákonnosti ako takej. Strašne veľa sa hovorí o justícii, v poriadku. Justícia a súdnictvo je prvozákopový stret občana so štátom a modifikuje základy jeho dôvery alebo nedôvery v štát a právny poriadok, ale, prosím vás, právny štát a aplikačná stránka, to nie je len justícia. To sú tisícky právnych predpisov, to je celá štátna správa, to sú živnostenské úrady, to sú stavebné úrady, to sú daňové úrady, to sú profesné komory právnické, advokáti, notári, exekútori a tak ďalej. Nevyberajme lacno a populisticky permanentne len justíciu. Viem, že to je hit dňa, bohužiaľ, ale pri právnom štáte nejde ani zďaleka len o to. A keď si ja dám do programového vyhlásenia takéto veci ako, a tam je obrovský rozpor, pán podpredseda vlády, pán Mikloš myslím to povedal, citujem jeho, že justícia je neefektívna. On nepovedal, že má rezervy, že je čiastočne neefektívna, povedal, že je neefektívna, teda mŕtvy pacient. A v programovom vyhlásení je povedané, že výrazne zvýšite efektivitu právneho štátu. No, ja som za, všetci sme za, no, len pacienta v kóme, preháňam trošku, nemôže výrazne oživiť za rok celaskonom alebo acylpyrínom, to ťažko, to nedokáže ani tím svetových právnikov.
Prosím vás, keď už sme pri justícii, opakujem, verím, že pani ministerka to myslí úprimne, úprimne jej to verím a je tam taká skôr ženská jemná snaha, čo kvitujem, lebo ženy v politike to je super. Naozaj to myslím úprimne a pani premiérka veľmi inteligentne, už tu nie je, trpezlivo a distingvovane počúva, čo je dobre a je to fajn. Pardon, aha, dobre, ale to myslím vážne, ja som chrbtom otočený, ale vážne súcitím s vami a pekne, inteligentne. No, ale ide o to, že, áno, veď ja viem, ale to on je chlap, ale to je krajší pohľad. No, justícia, prosím vás, lacný, populistický bonbónik dneška. Pani ministerka vidí dva nástroje, ktorými chce sfunkčniť tento nefunkčný systém, ako povedal pán podpredseda vlády, dvomi v podstate nástrojmi, prístupom verejnosti laickej a zabránením prelínania výkonnej a súdnej moci. Prosím vás, ja som povedal, tiež v dobrej viere, už aj v tom rozhlasovom dialógu, aj na ústavnoprávnom výbore, škoda, že nie sme v starom Grécku, ale už nemáme aténsku demokraciu spred 3 tisíc rokov, nie je rok 575 pred n. l., je rok 2010, bohužiaľ, ja by som radšej ležal pri dobrom víne v starom Ríme, v tej tóge a tvoril právne predpisy s Cicerom. No, ale sme v roku 2010, to znamená miera prístupu laickej verejnosti ku kontrole justície je obmedzená. Po prvé, ona už je verejná, aj verejne kontrolovateľná a ja opakujem, napriek istej miere nervozity, keď sa prepolitizováva problém, musím použiť teraz historický argument, veď to zaviedla vaša vláda súdnu radu. Veď vaša vláda zrušila laický prvok v civilno-právnych, občiansko-právnych senátoch, ostáva v trestno-právnych senátoch, nesudcovia a súdna rada je výmysel, ale v dobrom, ja som bol tiež členom prvej súdnej rady a bol to veľmi zaujímavý zážitok za tých 5 rokov, to znamená, sú to inštitúcie, ktoré vznikli pred vládou expremiéra Fica, ale ja ich nekritizujem, nemyslím to pejoratívne, ja som zato, nech sa justičný stav snaží regulovať sám, ale som neraz povedal a mnohí kolegovia sudcovia sa trošku možno aj urazili, v roku 2010 nemá slovenská justícia na to, aby sa sama regulovala. Ale prosím, súdna rada už je tu, nechajme ju žiť, ako som povedal, nechajme ho vyrásť, dospieť tento inštitút a uvidíme, čo z nej bude.
Ale, prosím vás pekne, prístup laickej verejnosti. Už dnes máte verejné pojednávania, ako som povedal. V súdnej rade sú aj nesudcovia, sú tam aj právnici nesudcovia. Opakujem ten príklad, mrzí ma, že sa opakujem, robím to nerád, ale v pléne som to nepovedal, to je to isté, pretože justícia je vysoko profesionálna oblasť. Súhlasím s tým, neviem, ktorý z kolegov to povedal, že dvaja právnici, tri názory. Ja sa za to nehanbím. Dvaja právnici, päť názorov. Často. Aj lekári, keď majú konzílium, tak sa hádajú dva dni ako majú operovať. Keď to je vysoko profesionálna náročná otázka. To znamená, to nie je pejoratívny, to je tak jednoducho. S tým, že laik, prosím vás pekne, občan tohto štátu, za tej alebo za onej vlády má a dlho bude mať úplne iné problémy, ako ísť medzi dvomi kávami alebo dvomi predstaveniami do kina na súdnu radu. Tam pôjde niekto, koho sa to priamo dotýka, kto už prehral nejaký spor, kto je na justíciu naštvaný osobne, personálne, individuálne a nikto tam nepôjde tráviť voľný čas. Musí prežiť, musí živiť rodinu, takže, prosím vás, preceňovanie laickej kontroly justície je nezmysel. Ona verejná už je a treba únosnú mieru tej kontroly. Principiálne som za to, ale hovorím únosnú mieru a nestavajme to ako fetiš, ktorý zachráni justíciu. Veľmi významný aspekt, prosím vás. Je tam argument, zabránenie prelínaniu súdnej a výkonnej moci. Súhlasím. Od Monteského sa nevymyslelo nič lepšie ako zákonodarná súdna a výkonná moc a vzájomné brzdy aj nezávislosť. Ale, bolo povedané dávno a platí to, že musí byť miera určitých antagonizmov a kontrolných prvkov aj v rámci týchto mocí. V rámci súdnej, v rámci zákonodarnej, v rámci výkonnej, a to nemôže byť absolútna vláda tej, ktorej moci. No, a v rámci súdnej moci ten úmysel váš, pani ministerka, nesplní účel. Ak vy chcete oddeliť súdnu a výkonnú moc tak, že členmi súdnej rady by nemali byť predsedovia krajských alebo okresných súdov, prosím vás pekne. Však nemôžem oddeliť právomoc a zodpovednosť. Kto má právomoci, musí mať zodpovednosť, kto má zodpovednosť, musí mať právomoci. Ak je to inak, tak vždy to zlyhá. A keď momentálne je tu etapa, ktorá, ja otvorene znova hovorím, že nie najšťastnejšia, možno z hľadiska reprezentantov justície. To neznamená, že ja mám przniť základy právneho štátu s tým, že volené funkcie budem modifikovať a trvanie vo volenej funkcii zmenou právneho poriadku a právnych predpisov. Opakujem, právny štát je vláda zákonov, nie vláda ľudí. Argument, ktorý vy hovoríte, že majú moc tí, ktorí ju mať nemajú a majú ju mať iní, prosím vás pekne. Však to je vždy subjektívne. Ja si vždy myslím, že som lepší ako ostatní a každý, to je psychická črta. Každý si myslíme, že ten druhý je šťastnejší ako ja, že má viacej šťastia v živote ako ja. To seba bičovanie máme v sebe každý, ale ja si nemôžem myslieť, že tí, ktorí majú teraz moc sú zlí a my sme tí geniálni, my to spravíme. To znamená, nemôžem meniť právne predpisy pre aktuálnu, konkrétnu, individuálnu situáciu, to viete veľmi dobre. To je základný pilier právneho štátu a demokratického štátu, že musím možno istú etapu pretrpieť a nemôžem pragmaticky, účelovo meniť právny predpis, aby som niekoho dostal z funkcie. Vieme, o čom hovoríme.
No, a keď už hovoríme o tej nezávislosti súdnej, výkonnej a zákonodarnej moci. Sedí a tisícky rokov bude sedieť, pokiaľ bude štát. Ja viem, čo poviete v rozprave, že to je nie tak myslené, že budú nastavené objektívne kritériá. Prosím Vás, všetkého autorom je človek so všetkým možným subjektívnym podtextom. A so všetkými omylmi. To znamená, aj tie objektívne kritériá financovania, viete o čom chcem hovoriť, bude nadstavovať človek a subjektívny činiteľ. To znamená, snaha koncentrovať rozpočtovú kapitolu generálnej prokuratúry a najvyššieho súdu vrátane súdnej rady pod ministerstvo spravodlivosti. Prepáčte mi za výraz, to je obludnosť, to je obludnosť, mňa nezaujíma, ako je to inde. Vy hovoríte, že v niektorých štátoch je to tak. Áno, je to tak, ale je to vo vyspelých demokraciách, kde nebol prerušený demokratický parlamentný vývoj a parlamentná demokracia a my sme puberťák. Žiaľ, máme 17 rokov, to je pubertálny vek, tak musím akceptovať istú etapu, aj, žiaľ, s nejakými detskými chorobami.
Čo sa týka, pardon, ešte jedna myšlienka mi napadla. Tam je myšlienka múdra, dobrá. Rozšíriť procesnú právomoc prokurátora. Tak na jednej strane chcete rozširovať procesné právomoci prokurátora. Dobre, v poriadku. A na druhej strane chcete kapitolu generálnej prokuratúry pod ministerstvo spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti má byť a je, a to nie je myslené pejoratívne, servisom, servisom justičnej oblasti. Aj to sa zhodneme zrejme. Keď ja robím špičkový servis v tejto sfére, no tak na to asi nepotrebujem mať v rukách peniaze, lebo je trhový priestor, konkurenčný priestor. Ja to nerád hovorím, ale, žiaľ, všetko je o peniazoch. Je to chyba, ale je to tak. Ja s niektorými aspektmi súhlasím, lebo, opakujem, nemám rád čiernobiele videnie, lebo všetko vieme len všetci. Sú tam dobré prvky, ako je kontrola bezpečnostného úradu národného. Súhlasím. Ako je hodnotenie sudcov pravidelné. Súhlasím. Ako je špecializácia, nenarušenie špecializácie. Súhlasím. Ako je trebárs, a to kvitujem, len treba to dodržať, novela procesno-právnych predpisov. Hmotné právo je dobre ustabilizované, tradičné. Proces treba novelizovať, aby tam boli všetky možné formy skráteného konania, bez ujmy na kvalite rozhodovania. To je fajn, to je dobré. Ale všetko sú to kozmetické úpravy. Nejde o systém, nejde o princíp a štartovný výstrel zefektívňovania justície je vystrelený detskou vodnou pištoľkou. Ja vám dám, dovolím si dať jednu radu, dobre myslenú tak isto.
Pozrite si tzv. meritokratický princíp kreovania súdneho stavu, nie sudcov, lebo sudca je len jeden člen z 1360 počtu sudcov. Meritokratický princíp kreovania súdneho stavu vo Veľkej Británii. Ja som konzervatívny právnik a vôbec sa za to nehanbím. Uznávam kontinentálne princípy, postavené na rímsko-právnej kultúre, sme v Európe, tradícia ??? ... je iná obyčajového práva, ale v tomto majú v mnohom pravdu. Sudca musí mať 40, musí už poznať ako chutí život, nemôže rozhodovať dopravné nehody bez toho, aby mal vodičák, nemôže rozhodovať rozvodové veci bez toho, aby okúsil krásy manželstva. 40 rokov. 4 - 5 dní v týždni je ochotný sudca vo Veľkej Británii pojednávať zadarmo 5 rokov, aby sa naučil, ako sa pojednáva, ako to chutí. Vyjadrujú sa k nemu všetky profesné komory aké existujú, aby povedali, aký je to typ človeka, či na to má, či na to nemá. A opakujem, ja nie som priateľ mechanického preberania anglosaských inštitútov. Máme svoju kultúru a tradičnú, 3000 ročnú, ale občas sa možno minimálne v niektorých prvkoch poučiť treba a súhlasím s vami, je to beh na dlhé trate. To sa nedá urobiť za hodinu, preto je tam ten rozpor. Neefektívny systém totálne, ale my ho výrazne zlepšíme. Môžte naštartovať výrazné zlepšenia na dobu 20 rokov, 50 rokov. Ide o to, aby ten štartovný efekt bol správny. A ja si myslím, že hoci je v dobrom úmysle, je dosť kozmetický.
No stačí na toto, dalo by sa veľa, ale nechcem unavovať. Je piatok, aj keď dneska že tu budeme do 16.00, ale tak to má byť podľa rokovacieho poriadku, takže, máme času dosť.
Ďalšia oblasť - školstvo. Pán minister tu poctivo sedel, čo som si vážil, momentálne tu nie je. Ja by som nerád zažíval to, čo som zažíval. Ja to poviem otvorene, s pánom ministrom, ktorý bol síce koaličný minister, ale mali sme také škádlovanie, fajn. Ja rád na to spomínam. Vážim si to, čo povedal pán minister Jurzyca na margo pána poslanca Čaploviča, kde vystúpil tak v úvode pragmaticky, racionálne a korektne. Ja chcem veriť, že to tak bude aj ďalej. Mrzí ma ale, že to programové vyhlásenie v tej časti školstvo je strašne všeobecné. Ja viem, že sto dní vlády a tak ďalej, bla, bla, ale strašne všeobecné. Akože všetci chceme, aby bolo lepšie, no všetci chceme, aby bolo lepšie. Len ako? Ja len vyberiem také drobné fragmenty, lebo tam sú zas, omlúvam sa tú frázu, systémové veci by tam mali byť a systémom je kardinálna zmena zákona o vysokých školách, kde sa treba zaoberať takými otázkami ako je subjektivita fakúlt, aké moloch univerzít, kde sú 300 členné rektoráty. Stále hovoríme o vzore Dánska, Fínska. Super. Vo Fínsku má rektorát, vysoká škola 25 zamestnancov. U nás má 300 a tak ďalej. Sú tam niektoré čiastkové otázky, ktoré ma zaujali. Vyberiem stručne, veľmi. Zahraniční učitelia, zahraniční profesori. Prosím vás pekne. Mám štvrťstoročné skúsenosti z akademickej pôdy. Dovolím si neskromne tvrdiť, nie hocijaké. Zahraniční profesori, super. Všetka česť, ale situácia je taká, že profesor, ktorý má v Nemecku 10 tis. EUR, u nás profesor, ktorý chodí vo vyleštenom obleku, lebo má 15 rokov ten oblek a v gumených podrážkach, ktoré má trikrát už podrazené, lebo nemá na nové často a veľmi nepreháňam. Tak chcete, aby ten profesor - kolega z Nemecka, Švajčiarska, ktorý má 10-násobne vyšší príjem. On príde, ale viete prečo príde, príde na poľovačku do Slanských Karpát, či ako sa to volá a medzi dvomi poľovačkami alebo dvomi golfovými turnajmi vám odprednáša nejakú prednášočku. Z jeho oblasti, ako hobby. Česť drobným výnimkám. V priemernom veku 70 rokov, pretože tam už deti má zabehané, padli z neho okovy sexu, tak príde si sem zaprednášať. Prosím vás pekne, to nie je žiadna systémová otázka. To je perlička, to je čerešnička na torte, ktorá je čiastočne nahnitá, tak nech sú, nech prídu, fajn, super, ale to nie je otázka, ktorá vyrieši kvalitu vysokých škôl.
Je tam jedna myšlienka, ktorá je pekná. Ja ju vítam. Morálka, duševná úroveň, kvalita vysokých škôl, súhlasím. Školstvo je intelektuálno-dialógový rezort, to nie je mocenský rezort. A pedagóg nemôže byť objekt. Pedagóg má byť subjekt rezortu školstva, rovnocenný a rovnoprávny subjekt, pretože má na to výbavu, intelektuálnu aj vzdelanostnú. To znamená, treba komunikovať s pedagógmi, to je jedno na akom stupni, ako subjektom, nie ako objektom. Tam je, prosím vás, jedna veta, ktorá mňa už dráždi deň a noc. Máme veľa vysokých škôl. Viete, ľudská psychika vždy je taká, že pri akýchkoľvek číslach a kvantifikovateľných údajoch skončíme pri okrúhlych číslach 3, 5, 7, lebo sedmička nie je okrúhla, ale magické číslo je podľa Egypťanov 10, 15. Máme veľa vysokých škôl. No, kto to povedal, na základe akých kritérií? Cyprus má milión obyvateľov, má 40 vysokých škôl. Česi majú koľko? Poliaci majú koľko? Iste majú viac obyvateľov. A keď to prepočítate, my nemáme veľa vysokých škôl.
A čo sa týka, a to mi nedá, len dve vety, aby som nebol obvinený, že hájim nejakú svoju sféru. Vôbec ju nehájim. Súkromné, verejné vysoké školy. Prosím vás, toľko bité súkromné vysoké školy, však to nie sú teroristické organizácie. Tie vznikli s odporúčaním akreditačnej komisie a so štátnym súhlasom. Legálne a legitímne, a zas mi odpustite poznámku, za vlády pred premiérom Ficom. Tak ich nechajme žiť, dospievať, rásť a kto bude neschopný, zanikne. Nebude o neho záujem. Kto bude dobrý, bude o neho záujem, ale nech je konečne tak vzdelanie a nech konkurencia. Nech si mladý človek vyberie. Dovolili sme im vzniknúť a teraz im pôjdeme po krku. Rovnosť šancí. Kvitujem. Tam je veta. V tej časti o školstve o rovnej šanci, som za. Som za, som zvedavý a budem to veľmi tvrdo sledovať, či tá rovnosť šancí bude. Pri akreditácii, pri všetkom.
Keď som pri akreditačných komisiách. Prosím vás pekne, už nerobme z akreditačnej komisie spolok rybárov alebo spolok, ja neviem, ľudí, čo pozerajú, ako sa sťahujú sýkorky do Afriky. To je orgán a mal by byť orgán osvietený, ktorý má právo, zásadné právo hodnotiť vysoké školy. Veď už ich konečne zaplaťme, urobme z toho profesionálny orgán, ktorí budú mať platy na úrovni minimálnej mzdy rektora, aby nemali problém, že ako pán poslanec Beblavý, že keď dostane nejakú dvojdecovku hruškovice, že čo s ňou? Nech sú špičkovo platení a nech robia to, čo majú robiť. No. Takže kritériá kreovania akreditačnej komisie, kto tam má byť, ako majú pracovať, za čo majú pracovať a tak ďalej a tak ďalej.
Prosím vás, keď som pri časti školstve. Všetci chlapi, ale aj ženy našťastie, aj keď ženy radšej sledujú hokej, najmä keď sa bijú. Ale včera bol futbal. Niektorí ste ho videli. No, isto, tí čo sme sa pozerali, tak sme tŕpli, nie či to Slovan vyhrá, ale či zhasne umelé osvetlenie. Ja dávam podnet taký smiešny. Starí Rimania už vedeli, prečo hovorili stále, že ľud potrebuje chlieb a hry. S chlebom bude tiež problém, ale nech sú aspoň hry. Tak skúste zauvažovať na tom, že ten národný futbalový štadión, to nie je jadrová elektráreň na trhu, na ktorý treba miliardy. Na futbalový štadión netreba až také veľké peniaze. Je hanbou, keď krajina, ktorá bola majstrom Európy v 76-tom, dvojnásobný finalista majstrovstiev sveta. Žilina, Slovan budú možno v skupinovej fáze európskych pohárov. Budeme hrať pomaly v Dolných Orešanoch futbal. Hanba. (Potlesk.)
Prosím vás, pár slov, ak dovolíte, na margo imunity. Nerobme už z imunity seba bičovanie, trápne seba bičovanie. Nechcime sa lacno páčiť voličom, veď to je smiešne. Už konečne rozlišujme, pán Matovič tu nie je, škoda, lebo to už ovláda, ale by som mu možno poradil, ale dobre, nebudem osobný. Je indemnita, je imunita. Indemnita je absolútne na celom svete, od Sumerov po dnešok, chránený inštitút, ktorý nemôže byť dotknutý. Indemnita je ochrana poslanca pred výrokmi v parlamente. Ja, keď som včera niektoré faktické poznámky počul, ja byť, tak ju zruším, tú indemnitu, pretože to niekedy bola hanba. Ale indemnita je ochrana, opakujem, pred výrokmi v parlamente. Nech žije, musí byť, o tom je parlament. Od slova hovoriť, od starého Ríma, imunita je vonkajšia jurisdikčná ochrana poslanca mimo aktivity parlamentnej. Už prestaňme s ňou mávať. Okrem Holandska, Holandsko nemá žiadnu imunitu vonkajšiu. Česi mali extrémnu. Česi mali imunitu, kde keď nedal parlament alebo senát súhlas k trestnému stíhaniu, tak bol poslanec nestíhateľný do smrti. Ďalší extrém. Voľme normálny štandard a uvedomme si jedno, že imunita je, prosím vás pekne, inštitút, ktorý slúži na nerušenú ochranu výkonu funkcie. Už sa neznižujme k tomu, že za 17 rokov traja či štyria kolegovia mali dopravný priestupok alebo išli pod vplyvom alkoholu. Fuj! Samozrejme že nie, ale za 17 rokov štyria, tak meňme základný ústavný inštitút kvôli 4 excesom. To je to, ako keď budeme zas právny poriadok prispôsobovať istej konkrétnej situácii. No, tak sa to nerobí. Veď už majme odvahu povedať, že imunita nie je na to, aby som mohol utekať na parlament a nebál som sa bielej placky policajta. Opakujem, inštitút, ktorý slúži na ochranu nerušeného výkonu mandátu.
Imunita sudcov? Chceme ju zrušiť? Nech sa páči. Malé Slovensko, malý okres, všetci sme bratranci, sesternice, kamaráti, spolužiaci. Zrušte imunitu sudcov v okrese. No, neviem. Bude sa triasť 24 hodín denne. Pretože, ak chceme zrušiť imunitu poslancov, musíme zrušiť imunitu aj iných, keď už sme za rovnosť ústavnú inú. Prečo majú imunity medzinárodné organizácie, Organizácia spojených národov, kde členovia mnohí, fyzické osoby samozrejme, NATO, členovia európskych súdov, no tak asi nie preto, aby sa nebáli prekročiť rýchlosť na diaľnici, pre boha. (Potlesk.)
Prosím vás, niektoré také posledné, už končím, nebojte sa, také fragmentíky drobné, ako právnikovi mi nedá, nedá. V programovom vyhlásení, poctivo som si ho čítal, lebo však tá elektrika nie vždy svieti, aj na Pasienkoch a inde. Koalícia má hodne právnikov, čo je dobre, pretože parlament je fabrika na zákony, takže nechcem povedať, čím viac právnikov, tým lepšie, lebo máme tie svoje otrasné profesionálne klapky, ale predsa len dávam do pozornosti, že možno si kolegovia majú lepšie prečítať, čo napíšu. Vyberám z kontextu. Výklad zákonov. Nerozumiem tomu. Čo myslíte pod výkladom zákonov? Viete, že autentický záväzný výklad zákona neexistuje. Je doktrinálny výklad, nezáväzný, keď si my pokecáme, alebo na konferencii, alebo na seminári, alebo odbornom článku. Ale výklad zákonov nie je, však áno, je Ústavný súd, ale ten kontroluje súlad zákona s Ústavou. Je v judikatúre Najvyššieho súdu, ale sudca hľadá právo, teda netvorí u nás, nie sme v obyčajnom práve, tak čo je výklad zákonov? Právo autentického výkladu zákonov nemá nikto. Je autentický výklad ministerstva, ústredného orgánu štátnej správy. (Potlesk.)
Inventúra právnych predpisov. Už som spomínal, nech sa urobí, ja som za ňu. Keď sa novelizuje právny predpis, najmä kódexového typu, tak skutočne má byť pred tým urobená nejaká analýza, aby sme vedeli, prečo ju novelizujeme. Nielen tak ad hoc, lebo si dám 2 deci vína a idem novelizovať. Ale mám vyhodnocovať, ako pôsobil ten zákon alebo prečo ho teda novelizujem. Opakujem, neviem kto, kedy a na základe akých kritérií urobí. Bodaj by, bodaj by.
Liberalizácia živností. Prosím vás, to je americký model. Liberalizácia živností. Však boli koncesované živnosti preto, pretože koncesovaná živnosť je koncesovaná preto, že musí, môže potenciálne ohroziť zdravie, život, životné prostredie, proste môže spôsobiť trestný čin všeobecného ohrozenia. No my ideme na liberalizáciu živnosti. Nie sme v Spojených štátoch.
Diaľnice. Ja, ako starý majetkár bol som, pani ministerka to vie, ona bola členka právneho odboru Vodohospodárskej výstavby, však je to pravda? No. Takže, pani ministerka ešte isto si pamätá pár fragmentov o tom, v akom stave vlastníckom a majetkovoprávnom je Slovensko. Nemám žiadnu komparáciu, neobťažoval som s tým Parlamentný inštitút Národnej rady, ale na to, aké máme malé územie, si dovolím tvrdiť, že máme najšpecifickejšie vlastnícke a majetkovoprávne vzťahy na svete. Čiastočne sa zjednodušili, ale od komposesorov, urbariátov, osadníckych pozemkov, výmena obyvateľstva, maďarský protokol a tak ďalej a tak ďalej. Ja kvitujem ako právnik to, že chcete stavať diaľnice po majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov. Niet o čom, tak by to malo byť. No, len ľahko sa to povie, prosím vás pekne. To bude potom tak, ja teraz nemám na to riešenie, ja len konštatujem, priznávam sa, to bude, ako povedal pán minister Vážny, budú v roku 2358. Keď sa debatovalo o zákone o vyvlastňovaní, ktorý sme prijali my a kde som mal tiež ťažký dialóg sám so sebou, sám so sebou. A som si preštudoval, nebola to bohvieaká četba, ale som si tú robotu dal, na to sme tu, ústavy štátov Európskej únie, Nemci, Nemci ako pupok ekonomickej prosperity a demokracie majú článok v ústave, kde majú prioritu štátneho záujmu, ja individuálne chápem človeka, ktorý príde o dom, chápem ho, naozaj, že je tam 300 rokov, sú tam 3 generácie a plačú tí ľudia, jasné. No, ale ak nebudú diaľnice a cesty, tak sme v Kongu a Hornej Volte a ešte krivdím možno Hornej Volte.
No, takže toľko s tým, že si dovolím na záver povedať jednu vec. Viete, ja chápem nových poslancov alebo zostavu koaličnú, že teraz ste v takej eufórii. Pochopiteľné, to sa nedá zazlievať. Ste pri tom, dobre. My sme boli, teraz ste vy pri tom, život je sínusoida, pílku treba ale ťahať tak, že nie každý chvíľu ťahá pílku, ale že ten, čo má čo ťahať doprava, ťahá doprava, ten čo ťahá doľava, ťahá doľava a pílka ide a kmeň sa píli v prospech veci a pokiaľ tento parlament nebude rozmýšľať, poviem takú frázu, ako štátnici, to znamená na generácie, to povedali múdrejší ako my, ale pokiaľ budeme uvažovať stále ako poslanci Národnej rady a len ako politici na 4 roky, tak sa budeme tu naťahovať na tom piesočku a budeme predmetom srandy pre médiá. Takže, to, čo som povedal, som povedal naozaj len v dobrej viere a verím, že budeme viesť vecný, profesionálny a korektný dialóg. Kto to vie, tak sa to dá. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
