Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, no ja mám tú smolu, že som ekonóm. Radšej by som ním teraz nebol, bolo by to jednoduchšie. Ako ekonóm viem, že mnoho a veľmi veľa dobrých úmyslov končí veľmi zle. Končí tak, že sa vysídľujú mestá, pretože niekto príjme zákon o veľmi nízkom nájomnom, to je klasický príklad z učebnice. Končí dokonca zavedením komunizmu a podobných režimov. Určite viem, že váš pán predseda...
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, no ja mám tú smolu, že som ekonóm. Radšej by som ním teraz nebol, bolo by to jednoduchšie. Ako ekonóm viem, že mnoho a veľmi veľa dobrých úmyslov končí veľmi zle. Končí tak, že sa vysídľujú mestá, pretože niekto príjme zákon o veľmi nízkom nájomnom, to je klasický príklad z učebnice. Končí dokonca zavedením komunizmu a podobných režimov. Určite viem, že váš pán predseda nechce zaviesť komunizmus a že to myslí dobre, ale, bohužiaľ, som ekonóm, a preto dovoľte pár bodov.
Po prvé. V roku 2008 KDH navrhlo zníženie platov pre rok 2009, čím každý poslanec ušetril na svojom príjme ročne 3 400 eur. Týchto 3 400 eur posunul k dispozícii ministrovi financií. To bol rok 2009. V roku 2010 každý poslanec ušetril 4 600 eur za rok len na svojom príjme. KDH navrhuje pre budúci rok 5 000 eur len z vrecka poslanca. Od toho sa, samozrejme, odvíjajú aj iné náklady, ale poslanec konkrétne pocíti, že príde o 5 000 eur, čiže 150-tisíc korún.
Je to málo? No je to málo v porovnaní s návrhom napr. poslanca Slotu. Určite. Môžme ísť na nulu, samozrejme. Ak si nevážime demokraciu v tomto štáte, môžme ísť na nulu, môžme ísť na 50 %. Kde je tá hranica? Neviem. Poďme zmeniť trojnásobok, ak sa nám zdá, že ten trojnásobok je nezmyselný.
Ako vy vidíte, už v roku 2008 KDH začalo šetriť na platoch poslancov, preto táto téma nám nie je nová. Nie je to téma, o ktorej by sme začali rozprávať len teraz po voľbách. Je to téma, na ktorej my už dávno pracujeme a ktorú sme boli schopní presadiť.
Po druhé. KDH podporuje prijatie ústavného zákona o fiskálnych pravidlách a fiskálnej rade. Prečo to spomínam? No preto, že práve v tomto zákone, ktorý ináč má v programe snáď každá zo strán, ktorá tu sedí, v tomto zákone sa bude riešiť previazanie deficitu vlád na ohodnotenie, mzdové ohodnetenie vlády, prípadne dokonca na oveľa tvrdšie postihy vlády. Ten mechanizmus bude zložitý. Vláda vopred povie, aké konsolidačné úsilie chce dosiahnuť, koľko chce ušetriť na deficite počas štyroch rokov, a fiskálna rada odhadne na základe dostupných techník, či sa jej to podarilo, či to bolo dielo náhody, dobrých globálnych podmienok, alebo naopak, síce číslo sa podarilo, ale v skutočnosti sme mali šetriť, nemali sme byť v deficite vôbec a na základe toho sa majú potom prijímať vážne opatrenia voči vláde. Samozrejme, toto sú predbežné východiská, s ktorými zhruba asi súhlasí každá strana, ktorá to má v programe, detaily prídu neskôr. Dúfajme, že budú platné už o rok. Touto cestou ide aj Európa, čiže toto je deficit a mzdové ohodnotenie exekutívy.
Ja som už skôr povedal, že predložený návrh je zložitý a pomerne nezmyselný, a za tým si stojím. Zákon je mimo kontext, jeho cieľom nie sú úspory, ale obávam sa, že je to skôr populizmus, skôr snaha vyznieť dobre. Toto nie je cesta, ktorou by som sa chcel uberať. Nechcem ísť cestou Berlusconiho. Nechcem ísť cestou Orbána. Chcem ísť konzervatívnou pravicovou cestou, ale nie cestou Berlusconiho, nie cestou prihliadania toho, o čom práve dneska, zajtra píšu médiá. Takto sa nedá robiť dobrá politika pre krajinu.
Dobre. Ale ten zákon je dokonca nebezpečný. V čom? Ekonómovia hovoria o proticyklickej fiskálnej politike. Proticyklická v jednoduchom jazyku znamená to, že ak sú bohaté roky, tak šetrím, mám prebytkový rozpočet, a ak sú chudobné roky, tak míňam, som v deficite. Toto je jedným z hlavných bodov, ktoré sa pravdepodobne objavia aj v ústavnom zákone o fiskálnych pravidlách, proticyklická fiskálna politika. Tento návrh hovorí, že vždy mám byť okolo nuly, prípadne v prebytku a vôbec si nemám všímať, čo sa reálne deje. Motivujem poslancov k tomu, aby sme boli okolo nuly, prípadne v prebytku, vôbec nič ma nezaujíma. Preto je nebezpečný.
Ekonómovia hovoria o postupnom znižovaní deficitu verejnej správy, verejných financií. O postupnom, pretože ak by sme šli skokom na nulu, tak na to nedoplatíme my, naopak, my na tom získame. Podľa tohto zákona my na tom získame. Doplatí na to celá ekonomika, ale my na tom získame.
Ja sa chcem opýtať pána predsedu, či požiadal ministra financií, aby pripravil návrh budúcoročného rozpočtu s nulovým deficitom. Pretože o tom to je, tento zákon, o nulovom deficite. (Potlesk.)
Bolo by absolútne nezodpovedné, ak my, pretože je to dobré pre našu peňaženku, by sme tlačili na nulový deficit budúci rok alebo nasledujúci rok, čím by sme, samozrejme, neprispeli k rastu zamestnanosti, naopak, prispeli by sme k rastu nezamestnanosti a vážnemu spomaleniu celej ekonomiky. Toto nie je nič nové pre ekonómov, povedalo by sa tomu anglicky namiesto "soft landing", by to bolo "hard landing" - ťažké, tvrdé pristátie namiesto mäkkého pristátia. Ale tento zákon je o nule, prípadne prebytku. Preto tvrdím, že je nebezpečný.
Jeden z bodov dôvodovej správy je o tom, že chceme naše platy naviazať na výkonnosť ekonomiky. Ekonómovia poznajú rôzne miery výkonnosti ekonomiky. Ekonómovia vedia, že rast HDP neznamená rast šťastia, spokojnosti, že možno je lepšie hovoriť o raste zamestnanosti než o raste HDP, ak chceme merať možno tú výkonnosť alebo spokojnosť, ale určite deficit verejných financií nie je o výkonnosti ekonomiky.
Pamätáte si na ozdravenie bankového sektora. Deficit verejných financií vtedy, myslím, bol vyše 10 %. Bol to dobrý deficit. Ten deficit stál za to, bol veľmi rozumný, že pokiaľ vtedy by parlament rozhodoval podľa zákona, ktorý sa chystáme schváliť, tak by nedošlo asi k ozdraveniu bankového sektora, pretože by ich to stálo neskutočne veľa bez toho, aby si to vlastne zaslúžili. Bol by to trest za veľmi správne, zodpovedné rozhodnutie a veľmi nepopulárne v tej dobe.
Na záver teda chcem povedať, návrh zákona je komplikovaný, podľa mojej mienky a presvedčenia je ekonomicky neobhájiteľný. A my v KDH ho podporíme do druhého čítania len s tým, že v druhom čítaní predložíme pozmeňujúci návrh, kde ho výrazne zjednodušíme s tým, že chceme usporiť 10 % príjmov poslanca. Dá sa to vyriešiť napríklad vetou: "Mzda poslanca v roku 2001 rovná sa 2,7-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve v predchádzajúcom roku." Bodka. Veľmi transparentné, veľmi jednoduché. Ak 2,7 nestačí, ak 10 % nestačí, ak chcem ísť na 15 %, na 20 %, poďme. Veľmi jednoducho a veľmi transparentne bez toho, aby sme sa hrali na to, že sme vymysleli vzorec, ktorý nikto iný v Európe nepozná.
Takže toľko. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. KDH podporí tento návrh v tomto čítaní, ale s touto podmienkou alebo, ak chcete, s touto výhradou, že do tretieho čítania ho v danej podobe nemôžme podporiť a toto je náš, myslím, veľmi úprimný návrh. Povedal som, že KDH už v roku 2008 začalo šetriť, pretože vtedy nastávala kríza.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
