Ďakujem. Páni poslanci, nemuseli by ste byť takí lakomí a mohli by ste priniesť aspoň plné tie nádoby.
Pri tomto postupe sa vychádza z toho, že dôkaz zabezpečený na základe legálneho postupu podľa § 114 ods. 1 Trestného poriadku nemožno objektívne opakovať. Na podklade týchto okolností sa navrhuje zmena ustanovenia odseku 7 v tom zmysle, že obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy možno použiť v inej trestnej veci ako dôkaz, ak ide o...
Ďakujem. Páni poslanci, nemuseli by ste byť takí lakomí a mohli by ste priniesť aspoň plné tie nádoby.
Pri tomto postupe sa vychádza z toho, že dôkaz zabezpečený na základe legálneho postupu podľa § 114 ods. 1 Trestného poriadku nemožno objektívne opakovať. Na podklade týchto okolností sa navrhuje zmena ustanovenia odseku 7 v tom zmysle, že obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy možno použiť v inej trestnej veci ako dôkaz, ak ide o konanie o trestnom čine, pri ktorom možno tieto záznamy vyhotoviť podľa odseku 1, bez ohľadu na to, či sa aj v tejto inej veci vedie trestné konanie.
K bodu 34. Je to legislatívnotechnická zmena. (Hlasy z pléna.)
Prečo sa to číta? Aby ste si uvedomili, že ste si niečo predĺžili. (Potlesk.)
K bodu 35. Ustanovuje sa, že ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, tak doslovný prepis záznamu vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie. Upúšťa sa od potreby vyhotovovania prepisu celého záznamu telekomunikačnej prevádzky nad rámec zistených skutočností významných pre trestné konanie. Súčasne sa stanovuje, že záznam telekomunikačnej prevádzky sa na vhodných nosičoch zachováva v celosti v spise tak, aby obvinený a obhajca mali možnosť si v prípade, ak tak uznajú za potrebné, na vlastné náklady zabezpečiť prepis záznamu aj v širšom rozsahu. Hodnovernosť prepisu v týchto prípadoch posúdi súd. Súčasne sa stanovuje, že ak bol prepis záznamu vyhotovený v prípravnom konaní, môže predseda senátu nariadiť jeho doplnenie. Návrhom sa taktiež riešia rozdielne názory, s ktorými sa možno stretnúť v aplikačnej praxi, ktoré rozdielne vykladajú slovo „súčasne“ v ods. 7 § 115. (Ruch v sále.)
Niečo o dovolenke? No napr. dnes SMER dal prednosť svojim dovolenkám pred tým, aby utopil Zákonník práce, nevytiahol karty, a to, bohužiaľ, iba preto, lebo ste zajtra nechceli prísť do práce. To ma veľmi mrzí.
V tejto súvislosti sa možno stretnúť s názorom že slovo „súčasne“ sa vzťahuje na okamih až použitia výsledku odpočúvania ako dôkazu v inej trestnej veci, a nie okamih vykonávania odpočúvania, pretože § 115 ods. 7 Trestného poriadku upravuje len použitie záznamu telekomunikačnej prevádzky, a nie vykonanie odpočúvania. Pri tomto postupe sa vychádza z toho, že dôkaz zabezpečenia na základe legálneho odpočúvania nemožno objektívne opakovať. Na podklade týchto okolností sa navrhuje zmena ustanovenia odseku 7 v tom zmysle, že záznam telekomunikačnej prevádzky možno použiť v inej trestnej veci ako dôkaz, ak ide o konanie o trestnom čine, pri ktorom možno tieto záznamy vyhotoviť podľa odseku 1, bez ohľadu na to, či sa v tejto veci vedie trestné konanie. (Prinesenie kávy pre rečníka poslanca Matoviča.) Ďakujem, ďakujem.
Chcel som pôvodne čítať do nejakej piatej alebo šiestej, ale keďže tu mám nejaký doping kofeínový, tak asi to bude až do zajtrajška, prepáčte.
K bodu 36. Dôvodom na predloženie návrhu nového znenia § 116a je jeho prispôsobovanie sa rýchlemu rozvoju informačných technológií a súčasným možnostiam elektronickej komunikácie. Konkrétne ide o identifikáciu účastníckej stanice a získavanie identifikačných a lokalizačných údajov z mobilnej účastníckej stanice. Ide o nenahraditeľný zdroj dôkazu, v prípadoch, keď získavanie dôkazov pre trestné konanie by bolo iným spôsobom neúčinné alebo značne sťažené. Ďalším dôvodom na predloženie tohto návrhu je plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv v oblasti boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súčasne sa stanovuje postup súdu a podmienky pre využitie tohto prostriedku.
K bodu 37. Zabezpečuje sa súlad s úpravou v bodoch 31, 33 a 35 odstránením vymenovania trestných činov a ich nahradením odkazom na odsek 1.
K bodom 38 a 40. V súlade s požiadavkami praxe sa stanovujú podmienky ospravedlnenej účasti obvineného a svedka na úkone orgánu činného v trestnom konaní a súdu, na ktorý bol obvinený, resp. svedok predvolaný. Dopĺňa sa povinnosť predložiť vyjadrenie lekára, či obvinený, resp. svedok je schopný bez ohrozenia života a zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa úkonu, na ktorý je predvolaný.
K bodu 39. V nadväznosti na postavenie obvineného, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa § 21 zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa na rozdiel od doterajšej úpravy v § 273, kde sa chráni len obžalovaný v konaní pred súdom, zavádza všeobecná forma ochrany obvineného, ak je mu poskytovaná ochrana podľa označeného zákona, a upresňujú sa možnosti jeho výsluchu prostredníctvom technických prostriedkov určených na prenos zvuku a obrazu.
K bodu 41. Reaguje sa na skutočnosť, že zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypovedá ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s plnením svojich služobných povinností. Je teda dôvodné neuvádzať v zápisnici adresu jeho bydliska, ale uvádzať vždy adresu zamestnávateľa, a to aj bez preukázania dôvodnej obavy z ohrozenia tohto svedka alebo jeho blízkych osôb.
K bodu 42. Spresňuje sa vágny pojem „osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže“ jeho nahradením odkazom na sociálneho pracovníka a psychológa.
K bodu 43. Upresňujú sa podmienky pre opakovaný a ďalší výsluch svedka, ktorým je osoba mladšia ako 15 rokov.
K bodu 44. Reaguje na skutočnosť, že zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypovedá ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s plnením svojich služobných povinností. Je teda dôvodné predvolávať ho cestou zamestnávateľa.
K bodu 45. Upravuje sa postup pre vydanie príkazu, ktorým sa určí svedkovi použitie legendy.
K bodu 46. Rozširujú sa možnosti využitia pomoci odborného konzultanta v odborne náročných veciach v súdnom konaní v porovnaní so súčasnou právnou úpravou, ktorá možnosť jeho použitia limituje len na preskúmanie obžaloby, resp. na predbežné prejednanie obžaloby.
K bodu 47. V § 155 sa dopĺňa riešenie postupu nariadenia prehliadky tela a obdobných úkonov, čo v doterajšej úprave chýbalo a v aplikačnej praxi robilo problémy. Úprava postupu je obdobná ako pri vykonávaní obdobných úkonov, ako je napr. osobná prehliadka. Ustanovenie sa dopĺňa o možnosť snímania odtlačkov prstov osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu, za účelom ich porovnania s odtlačkami, ktoré boli zaistené na mieste činu ako daktyloskopické stopy. Novonavrhovaný odsek 5 upravuje postup, ak osoba nevyhovie výzvam na splnenie povinností podľa predchádzajúcich odsekov, ako napr. uloženie poriadkovej pokuty. Súčasne sa zjednocujú pojmy podobný úkon/obdobný úkon a odber krvi/skúška krvi.
K bodu 48. Z doterajšej praxe vyplynula požiadavka upraviť v zákone možnosť nariadiť exhumáciu mŕtvoly aj v prípade potreby zabezpečenia dôkazu odobratím vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny, ktorá sa návrhom dopĺňa.
K bodu 49. Upresňuje sa nevyhnutná podmienka vydania uznesenia, že niet dôvodu na vydanie opatrenia v zmysle § 10 ods.18, podľa ktorého sú opatrenia neformálne ústne alebo písomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo operatívnej povahy.
K bodu 50. Vzhľadom na skutočnosť, že pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy nemôže v trestnom konaní osoba, voči ktorej má obžalovaný zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, vystupovať ako poškodený, keďže obžalovaný nespôsobil škodu, navrhuje sa, aby tejto osobe bolo možné aspoň doručovať meritórne rozhodnutie vo veci. Súčasne sa dosahuje súlad s ustanovením § 354 ods. 3, ktorý rieši doručenie trestného rozkazu pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy.
K bodu 51. Rozširuje sa možnosť vyhotoviť zjednodušené písomné uznesenie, čo prispeje k zrýchleniu vybavovania vecí rovnakým postupom, ako je to pri rozsudku. Vzhľadom na význam odôvodnenia uznesenia o vzatí obvineného do väzby tohto uznesenia sa inovácia netýka.
K bodu 52. Je to legislatívnotechnická úprava úpravy pojmov v súlade so zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov.
K bodu 53. V § 200 ods. 2 písm. a) sa dopĺňa výnimka vo vzťahu k prečinom spáchaným vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby; v týchto prípadoch bude vykonávať skrátené vyšetrovanie poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže uvedený v § 10 ods. 8 písm. e). Súčasne sa dopĺňa nové písmeno b), v zmysle ktorého sa vyšetrovanie vykoná aj v prípade náhleho úmrtia obvineného vo výkone väzby alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody.
K bodu 54. V odseku 5 sa upravuje postup pri riešení sporov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní. Doteraz sa postupovalo podľa § 22 per analogiam. Toto ustanovenie upravuje postup súdov, a nie orgánov činných v trestnom konaní. Osobitne sa upravuje postup pri riešení sporov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev, v takýchto prípadoch sa navrhuje, aby o sporoch o príslušnosť rozhodoval prokurátor vykonávajúci dozor podľa § 230 príkazom (primerane odôvodnený). V odseku 6 sa upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní v prípade odňatia a prikázania veci. Doteraz postupovali podľa § 23 per analogiam, avšak toto ustanovenie upravuje postup len súdov, a nie aj orgánov činných v trestnom konaní. Rovnakým spôsobom ako v odseku 5 sa osobitne upravuje postup pri odňatí a prikázaní veci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev.
K bodu 55. V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, pri ktorých možno dočasne odložiť vznesenie obvinenia u spolupracujúceho obvineného, o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti s odložením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 1, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin.
K bodu 56. Reaguje sa na skutočnosť, že v účinnom Trestnom poriadku absentuje rozhodnutie, ktorým by bolo možné skončiť trestné stíhanie v prípade, keď je znaleckým skúmaním u mladistvého obvineného mladšieho ako 15 rokov zistené, že tento je nezrelou osobou, ktorej úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti (§ 95 ods. 1 Trestného zákona) nedosahuje vek 14 rokov, pričom vzhľadom na toto zistenie absentuje jedna zo zložiek podľa ustanovenia § 338.
K bodom 57 a 58. S ohľadom na doterajšiu prax v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach sa rozširujú podmienky pre zastavenie trestného stíhania prokurátorom v odovzdaných trestných veciach (napr. Európsky dohovor o odovzdávaní trestného konania, uzavretý 15. 5. 1972, oznámenie č. 551/1992 Zb.) aj v tých prípadoch, ak o skutku obvineného bolo právoplatne rozhodnuté popri cudzozemských súdoch aj iným orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, napr. cudzozemským prokurátorom. Súčasne sa dopĺňa písmeno c), v zmysle ktorého možno trestné stíhanie zastaviť aj o skutku odovzdanom na trestné stíhanie do cudziny, ak bolo začaté vo veci bez vznesenia obvinenia, ak bolo cudzozemským súdom alebo iným orgánom právoplatne rozhodnuté.
K bodu 59. V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, pri ktorých možno zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného, o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti so zastavením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 3, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin za splnenia podmienky, že záujem spoločnosti na objasnení trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného.
K bodu 60. Je to legislatívnotechnická úprava.
K bodom 61 a 63. Navrhovanou úpravou § 216 ods. 6 písm. c) a § 220 ods. 2 písm. c) sa precíznejšie vyjadrujú podmienky aplikovania inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania a zmieru. Podmienky sú upravené tak, aby sa vzťahovali na verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa len v prípade, ak bol trestný čin spáchaný v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou. Nie je žiaden dôvod, aby sa obmedzenia pre podmienečné zastavenie trestného stíhania, resp. schválenia zmieru (§ 220 ods. 2) vzťahovali na verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa v prípadoch, ak bol trestný čin spáchaný mimo súvislostí s výkonom ich právomocí a v ich rámci zodpovednosťou.
K bodu 62. V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, pri ktorých môže policajt so súhlasom prokurátora podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného, o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti s podmienečným zastavením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 3, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin.
K bodu 64. Rozširujú sa možnosti pre prerušenie trestného stíhania v § 228 ods. 2 písm. d) aj z dôvodu podania návrhu na odovzdanie trestného stíhania do cudziny.
K bodu 65. V súlade s požiadavkami praxe sa upresňuje podmienka pre prerušenie trestného stíhania v súvislosti s dočasným odovzdaním osoby do cudziny.
K bodu 66. V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, pri ktorých môže policajt so súhlasom prokurátora prerušiť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného, o trestný čin úkladnej vraždy. (Ruch v sále.)
Inak, ak sa nudíte, odporúčam úplne bez problémov niekam ísť. Myslím, že do fajrontu to stihneme. A ďalší traja kolegovia tu pôjdu zajtra.
Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti s prerušením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 3, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin.
K bodu 67. Ustanovuje sa podmienka, že pred prerušením trestného stíhania sú orgány činné v trestnom konaní povinné vykonať všetky procesné úkony potrebné na zabezpečenie vykonania trestného stíhania a dosiahnutia jeho účelu. Zmyslom tejto úpravy je zabrániť opomenutiu vykonania úkonov, ktoré by nebolo možné vykonať, alebo by bolo ťažké vykonať z dôvodu uplynutia času.
K bodu 68. Vzhľadom na charakter dokazovania v trestnom konaní a postavenie subjektov sa mení zákonná úprava, v zmysle ktorej sú záväzné pokyny prokurátora vydané v rámci dozoru súčasťou spisu. Navrhuje sa, aby záväzné pokyny prokurátora boli súčasťou dozorového spisu prokurátora.
K bodu 69. Spresňuje sa forma rozhodnutí prokurátora v rámci vykonávania dozoru prokurátora nad zákonnosťou pred začatím trestného stíhania a v rámci prípravného konania v nadväznosti na písm. a), d), f) a g) (opatrenie) a písm. e) (uznesením) ods. 2.
K bodu 70. V konaní podľa § 204 ods. 1 (tzv. super rýchle konanie) prokurátor nebude povinný o podaní obžaloby upovedomiť osoby uvedené v § 234 ods. 1 druhej vete, keďže vzhľadom na charakter a priebeh tohto konania je upovedomovanie o podaní obžaloby nadbytočné.
K bodom 71 až 73. Precizuje sa právna úprava vo vzťahu k doručovaniu obžaloby osobám, ktoré majú zákonného zástupcu alebo splnomocnenca. Zároveň sa rovnako ako pri úprave doručovania rozsudku a trestného rozkazu stanovuje pre súd povinnosť doručiť pri trestných činoch zanedbania povinnej výživy obžalobu aj osobe, do rúk ktorej je obvinený povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
K bodu 74. Obsah výzvy, ktorú je súd povinný doručiť obvinenému a ďalším osobám spolu s obžalobou podľa § 240 ods. 3, je potrebné doplniť uvedeným spôsobom, a to vzhľadom na navrhovanú zmenu § 263 ods. 2.
K bodu 75. V súlade so zásadou rovnosti strán v konaní pred súdom sa medzi osoby, ktorým je potrebné oznámiť inú právnu kvalifikáciu skutku, zaraďuje aj prokurátor, keďže tento nie je osobou, ktorej sa doručuje rovnopis obžaloby.
K bodu 76. Súdna prax ukázala, že obligatórne predbežné prejednanie obžaloby na verejnom zasadnutí je vo väčšine prípadov z hľadiska procesnej ekonomiky nadbytočné a formalistické a len zbytočne predlžuje konanie. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby predbežné prejednanie obžaloby malo vo všeobecnosti fakultatívny charakter. Obligatórne bude jedine v prípadoch uvedených v § 243 ods. 2. Zároveň sa stanovuje, že obžaloba sa v zásade bude predbežne prejednávať na verejnom zasadnutí, zároveň sa umožňuje podľa potreby predsedu senátu predbežne prejednať obžalobu v prípadoch stanovených v § 243 ods. 2 aj na neverejnom zasadnutí. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa umožňuje aj uzavretie dohody o vine a treste priamo na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednávaní obžaloby. Ak sa teda prokurátor a obvinený vyjadria, že chcú uzavrieť dohodu o vine a treste, súd nebude musieť vec vrátiť prokurátorovi na konanie podľa § 232 a 233; prokurátorovi sa však ponecháva možnosť, aby o vrátenie veci sám požiadal, čo bude aktuálne v prípadoch, ak by uzavretie dohody priamo na verejnom zasadnutí bolo značne komplikované alebo nemožné, napr. v prípadoch komplikovaného súhrnného trestu alebo neprítomnosti zákonného zástupcu v konaní proti mladistvému. Zároveň sa predpokladá, že za účelom spísania dohody poskytne súd prokurátorovi a obvinenému nevyhnutné technické a personálne vybavenie. Ak k dohode medzi obvineným a prokurátorom napokon nedôjde alebo výsledkom konania o dohode nebude jej schválenie a potvrdenie rozsudkom, bude súd pokračovať vo verejnom zasadnutí na podklade podanej obžaloby, čo znamená, že rozhodne o nariadení hlavného pojednávania alebo urobí iné rozhodnutie podľa § 244 ods.1. V senátnych veciach bude rozhodnutie o zrejmej neprimeranosti dohody súd robiť naďalej na neverejnom zasadnutí.
K bodom 77 a 78. Sú to legislatívnotechnické úpravy súvisiace s navrhovanými zmenami v ustanoveniach Trestného poriadku o predbežnom prejedaní obžaloby.
K bodu 79. Pri celkovom zvýšení trestných sadzieb v novom Trestnom zákone zostala úprava konania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného oproti predošlému Trestnému poriadku bez zmeny. Preto sa navrhuje rozšíriť možnosti vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, pričom hranica trestnej sadzby sa posúva na desať rokov. Je potrebné zdôrazniť, že nejde o obmedzenie práv obvineného, keďže vo všetkých prípadoch sa u obvineného predpokladá vedomá neprítomnosť na hlavnom pojednávaní. Požiadavka súčasného splnenia podmienok uvedených v odseku 2 tohto ustanovenia sa nemení.
K bodu 80. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa umožňuje uzavretie dohody o vine a treste priamo na hlavnom pojednávaní. Ide o obdobnú úpravu ako v navrhovanom znení § 243 ods. 5. Ak k dohode medzi obvineným a prokurátorom napokon nedôjde alebo výsledkom konania o dohode nebude jej schválenie a potvrdenie rozsudkom, bude súd pokračovať v hlavnom pojednávaní na podklade podanej obžaloby podľa § 256 a nasledujúcich Trestného poriadku. V senátnych veciach platí ustanovenie § 331 ods. 2 aj v tomto prípade.
K bodu 83. Obžalovaný je na verejnom vyhlásení o svojej vine alebo vyhlásení, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, v situácii ako pri konaní o dohode o vine a treste. Súd teda v rozsahu vyhlásenia obžalovaného, ak ho akceptuje, nevykonáva dokazovanie. Potom má byť obžalovaný aj v porovnateľnom postavení ako v prípade konania o dohode o vine a treste (§ 334 ods. 4). Vyhlásenie obžalovaného bolo navyše prijaté uznesením po zistení stanoviska prokurátora a príp. aj poškodeného a zúčastnenej osoby a je nemenné. Preto by obžalovaný nemal mať oprávnenie podať proti rozsudku, čo do výroku o vine, odvolanie. S tým súvisí aj rozsah poučenia vrátane poučenia o neprípustnosti odvolania a prípustnosti dovolania len v obmedzenom rozsahu.
K bodom 84 a 85. Sú to legislatívnotechnické úpravy súvisiace s navrhovanými zmenami v ustanoveniach § 257 Trestného poriadku.
K bodu 88. Je potrebné vytvoriť procesný rámec na výsluch svedka na základe dôkaznej iniciatívy súdu v zmysle § 2 ods. 11. Stranu nemožno nútiť vypočúvať svedka, ktorého výsluch sama nenavrhla.
K bodu 89. Navrhuje sa zosúladenie tohto ustanovenia o výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní aj s ustanovením § 258 ods. 2 (výsluch obvineného na hlavnom pojednávaní).
K bodom 91 a 92. Umožňuje sa čítanie zápisnice o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka aj v prípade opätovného nedostavenia sa na hlavné pojednávanie a neúspešného predvedenia.
K bodom 93 a 94. Precizuje sa právna úprava čítania zápisnice o skoršej výpovedi svedka v tom smere, kto môže navrhnúť čítanie zápisnice. Zároveň sa vypúšťa nie celkom jednoznačná formulácia v druhej časti tohto zákonného ustanovenia. Súčasne sa stanovuje postup pre čítanie zápisnice.
K bodu 95. Navrhovaná právna úprava umožňuje na hlavnom pojednávaní prečítať písomný znalecký posudok aj v prípade, ak sa znalec naň odvolá, a to aj bez súhlasu prokurátora a obžalovaného, čo zjednoduší a zrýchli znalecké dokazovanie na hlavnom pojednávaní.
K bodu 96. Súčasná právna úprava výslovne neustanovuje, či je pri čítaní listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní potrebné prečítať celú listinu alebo postačuje prečítanie len jej relevantnej časti. Preto sa navrhuje umožniť čítanie listinného dôkazu aj len v rozsahu jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti, čo urýchli dokazovanie listinnými dôkazmi.
K bodu 97. Zavádza sa možnosť namietať alebo doplniť spôsob vykonania dôkazu alebo oboznámenia sa s jeho obsahom. Erika... (Konzultácia rečníka s poslankyňou pri rečníckom pulte.)
Skryt prepis
