Vážený pán predseda, milí poslanci a poslankyne, pred štyrmi týždňami som zažil, a viacerí sme z koalície alebo všetci z koalície sme zažili stretnutie v Častej - Papierničke. Ako som tam sedel a uvedomoval si postupne, že, alebo postupne som si uvedomoval, že je to o tom, že jeden čihí a traja hota. Alebo traja čihí a jeden hota.
A videl som, že nie je asi možné, aby jedni presvedčili druhých a druhí presvedčili prvých. A preto ako jedinú cestu, ako z tohto problému vybŕdnuť, som si vtedy uvedomoval a myslím, že viacerí z nás, aj tam to zaznelo, nájsť nejaký medzi sebou rozumný kompromis. Kompromis, ktorý by primäl vlastne všetky štyri koaličné strany ustúpiť a nájsť také riešenie, ktoré by možno nebránilo v šťastí našim európskym partnerom, a zároveň Slovensku by dalo možnosť rozhodovať o použití každej jednej pôžičky.
Od toho momentu, od stretnutia v Častej - Papierničke toto som si zobral za svoje, a to som si dal sám sebe domácu úlohu,a snažil som sa možno menej, možno viac, to už musia posúdiť druhí, koaličné strany na koaličných radách, na ktorých som od toho momentu bol prítomný, primäť k tomu, aby sme sa k nejakému kompromisu dopracovali.
Aj keď koaličná rada v Častej - Papierničke pomaly išla skončiť za pol hodinu, bol som to ja, ktorý som vyzýval zúčastnené strany k tomu, aby sme nebláznili, aby sme neboli za pol hodinu schopní zložiť koalíciu, ktorá tak ťažko vznikala, a aby sme pokračovali ďalej v hľadaní riešenia. Koaliční partneri si sadli, a hľadalo sa riešenie ďalšie štyri hodiny.
Nasledovali, počas tej Papierničky, nasledovali nejaké dva týždne, keď tak trošičku sa pozriem do minulosti, a môžeme to charakterizovať, že to boli dva týždne mediálnych vojen. Štyri koaličné strany sa navzájom obviňovali, nastupovali svojich poslancov a prisahali. Ale kam to viedlo? Za dva týždne ani raz sa tieto koaličné strany medzi sebou nestretli, a nehľadali úprimné riešenia. Stretali sa iba v televíznych diskusiách a viedli mediálnu vojnu navzájom medzi sebou.
Môžeme povedať tým pádom, že to boli zabité dva týždne, ktoré sme mali využiť určite zmysluplnejšie. Nasledovali zase nejaké možno dve, už ani si nepamätám koľko koaličných rád a prichádzalo sa možno s návrhmi na nejaké rôzne kompromisy a bol som rád, že postupne sa tá cesta alebo aj názor strany SaS formuloval v tom duchu, tak ako som si ho zadefinoval vtedy v Častej - Papierničke, aby sme nebránili koaličným partnerom a aby zároveň Slovensko malo možnosť ovplyvňovať každú jednu pôžičku. Aby sme sa mohli rozhodovať presne tak v duchu, ako to aj predstavitelia strany SaS viackrát zopakovali a povedali, že požičať Írsku a Portugalsku bolo správne, ale požičať Grécku by správne nebolo, alebo požičať iným nezodpovedným krajinám.
V tomto som bol rád a myslel som si, že sa blížime k nejakému výsledku a nádejal som sa, že na každej koaličnej rade k tomu výsledku nakoniec dospejeme a ten kompromis uzrie svetlo sveta. Bohužiaľ, nestalo sa.
Keď prejdem k včerajšej koaličnej rade, na stole sa objavil na úvod, dovolím si hneď na úvod povedať, pochybný kompromis zo strany SDKÚ. Hovorím pochybný preto, lebo to bol len slabý odvar z toho, čo ponúkla SDKÚ alebo tri koaličné strany oponentovi názorovému, strane SaS, v Častej - Papierničke. Z tohto pohľadu, že to bol po tri a pol alebo po štyroch týždňoch len odvar z toho, čo sa ponúkalo na začiatok. To považujem doslova za výsmech svojmu koaličnému partnerovi.
Koaličná rada prebiehala, až pomaly končila, a vtedy, keď už pani premiérka ju išla ukončiť, som si vypýtal tri minúty slovo. Dal som na stôl kompromis, kde som videl ja, že by sa tieto štyri rozhádané strany mohli dohodnúť. Hovoril som o tom, aby v prvom eurovale sme dali strane SaS naozaj to právo veta, tak ako jej bolo ponúkané v Častej - Papierničke so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže nie iba nejaké proforma, nie iba nejakú komisiu, ktorá by, ktorej by strana SaS bola účastná a ktorá by rozhodovala väčšinovo a ktorá by mala iba odporúčací mandát voči vláde, ale naozaj plnoprávne právo veta. Čiže so všetkým, čo k tomu patrí, s možnosťou zablokovať ktorúkoľvek pôžičku z prvého eurovalu. Plus som hovoril o tom, že myslím si, že prijateľný kompromis by mohol byť taký, ak by strana SaS získala v druhom eurovale tzv. zelenú kartu. Čiže, aby tri koaličné strany umožnili strane SaS hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia, tak ako to de facto hovorí ústava, a aby v tomto duchu mohli hlasovať proti trvalému eurovalu a aby tri koaličné strany z toho nevyvodzovali žiadne dôsledky, nevyvíjali žiaden nátlak tak, ako teraz pri tomto prvom eurovale. Bohužiaľ, tento kompromis nebol podporený vyslovene na tej koaličnej rade ani koaličnými stranami a takisto bol odmietnutý aj stranou SaS.
Hovorím za nás štyroch. Za tento kompromis by sme tu a teraz vedeli zahlasovať. V prípade prijatia takéhoto kompromisu by sme tu a teraz vedeli hlasovať za euroval, ak by strana SaS získala právo veta a ak by získala zelenú kartu v druhom eurovale. Myslíme si, že jednoznačne by to bolo lepšie riešenie, keď nie ideálne riešenie, vzniknutého problému, lebo v takomto prípade by sme mali naozaj plnú moc nad prvým eurovalom a nie, ako nastane situácia, ak euroval prijmú tri koaličné strany so stranou SMER, čo predpokladám, že nastane, kedy vlastne strana SaS nebude mať žiadnu moc nad prvým eurovalom a bude prijatý, takrečeno, aj s chlpami, bez akýchkoľvek... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Sulík, Richard, predseda NR SR
Pán kolega Záhumenský, ďakujem pekne.
Nech sa páči.
Matovič, Igor, poslanec NR SR
Čiže ešte raz hovorím, za takéto riešenie, ak by bolo prijaté a ak by ho tu dnes dal niekto na stôl a možno ho ešte niekto dá, tak my štyria sme schopní zahlasovať. Lebo od začiatku sme hovorili, v tomto spore nie je iné riešenie ako kompromis, kde obidve strany si možno zahryznú do laby, ale de facto sa dohodnú na jedinom možnom riešení. Ešte raz a po tretíkrát hovorím, za takéto riešenie tu a teraz sme schopní zahlasovať.
Čiže poprosím vás, vás, štyri koaličné strany, ak ste zodpovedné, prídete s takýmto kompromisom, my vám za neho zahlasujeme. Bohužiaľ, teda, vy, štyri koaličné strany, ktoré ste od ľudí dostali vo voľbách zodpovednosť, Slovensko zodpovedne viesť, ste neurobili zatiaľ a neboli ste ochotné urobiť ten povestný, posledný krok k sebe navzájom. Mňa to iba zatiaľ veľmi mrzí a pevne verím, že do skončenia dnešného predstavenia tento povestný krok k sebe navzájom urobíte. Naozaj som, bol som včera na tej koaličnej rade a videl som, že nie ste ďaleko od seba. Možno tu ješitnosť trošku treba odložiť bokom, možno odložiť treba emócie a s chladnou hlavou sa na ten problém pozrieť a s chladnou hlavou sa dohodnúť. Ale to vyžaduje v prvom rade to, aby ste chceli. Ale je to na vás, či chcieť budete, alebo nie. Výsledok tohto konania, doterajšieho, dnes vidíme. Dnes padne vláda a euroval bude schválený aj s chlpami bez akéhokoľvek práva veta pre stranu SaS, bez akejkoľvek možnosti ovplyvniť ktorúkoľvek pôžičku, ktorá bude plynúť európskym krajinám, európskym bankám z prvého eurovalu. Je to lepšie riešenie? - pýtam sa možno teraz aj strany SaS. Je toto lepšie riešenie pre vás, ako sa dohodnúť a možno urobiť aj z vašej strany ten krok ku kompromisu? Podľa mňa nie je. Ak vám naozaj úprimne ide o to, aby euroval nemal negatívny dopad na Slovensko, tak podľa mňa musíte urobiť a mali by ste urobiť krok, ktorý k tomuto prispeje, ktorý vám umožní každú jednu pôžičku, alebo nad každou jednou pôžičkou mať kontrolu.
Teraz otázka znie, kto teda vlastne položí túto vládu, ak sa nedohodnete? Myslím si, že vinníkov existuje viacero. Prvý je vstup do eurozóny. Jasné, niektorí tí, ktorí ste tu silou- mocou bojovali, aj teraz bojujete za to, ako je dobré byť v tomto spolku úžasných, tak poviete, či tomu Matovičovi "hrabe". Ja si naozaj myslím, že vstup do eurozóny bol chybou. Keď som pred tromi rokmi písal, napísal článok, ktorého nadpis bol "Euro nás zničí", dostal som asi, pomerovo poviem, 95 % hanlivých mailov a 5 % pochvalných. Jednoducho ľudia si ťukali na čelo, ako nás môže euro zničiť. Som videl to že, prirovnal by som to možno k situácii, keď sa pätnásť či šestnásť pacientov stretá pravidelne u lekára, a potom zistia po určitom čase, že vlastne pravidelne tam zabíjajú čas a dohodnú sa navzájom, že sa s lekárom dohodnú, aby im dal jeden spoločný liek. A lekár týmto ľuďom, z ktorých každý má inú chorobu, predpíše penicilín. Síce tí ľudia ušetrili čas, ušetrili tým pádom náklady, ale ten penicilín zaberie niektorým pacientom a pre niektorých bude akurát. Pre niektorých bude silný a pre niektorých bude slabý. Pre tých, pre ktorých nebude akurát, tak tým ľuďom ublíži. Jedným chorobu nevylieči a druhých bude zbytočne ten liek ničiť, lebo jednoducho nie je to adekvátna choroba. Takto obrazne som chcel povedať, čo pre mňa znamená eurozóna. Eurozóna je spolok krajín, z ktorých niektoré, pre niektoré je euro ideálne. Je tam možno päť, šesť, sedem krajín, pre ktoré to euro je, ako sa hovorí, ako riť na šerbeľ. Ale sú tam krajiny, a napríklad dnes to vidíme na tom Grécku, ktoré by potrebovalo veľmi rýchlo a akútne devalvovať svoju vlastnú menu, mať svoju vlastnú menu, ale bohužiaľ, sú v područí eura, eura sa nezbavia a z toho problému, v ktorom sú, sa tým pádom nedokážu dostať. Vlastná mena dovoľuje každej ekonomike dýchať podľa kondície, v akej sa nachádza. A vidíme to napríklad aj na príklade Poľska, ktoré malo vlastnú menu počas krízy a dokázalo to. Ten zlotý sa dramaticky oslabil voči euru, možno o 20 %, ale práve toto nadýchnutie, zlotý umožnil tej poľskej ekonomike rásť, lebo dokázala poľská ekonomika exportovať výrazne lacnejšie tovar, ako dokázala dovtedy a v čase krízy práve sa tá mena oslabila a dokázala vlastne takýmto spôsobom s krízou bojovať. A výsledok je taký, že Poľsko bola jediná krajina, ktorej sa štatisticky kríza počas krízy nedotkla a ktorá vlastne, Poľsko, jediná krajina počas krízy rástla.
Čiže ako prvého vinníka dnešnej situácie ja považujem už ten samotný vstup do eurozóny do pochybného spolku, ktorý nie je schopný dodržiavať svoje vlastné pravidlá. Eurozóny, ktorá sa prezentuje ako spolok úžasných, hoci v skutočnosti je to len spolok nahnitých a zhnitých.
Ako druhého vinníka súčasnej situácie považujem nenažranosť a nedostatok dostatku našich partnerov v eurozóne. Vstupovali sme medzi poslednými do eurozóny, ale vyžadujú od nás presne rovnaký podiel na ich hriechu, aký oni znášajú. A to si myslím, že nie je fér. Ak sme, neboli sme to my, ktorí sme boli v eurozóne vtedy, kedy Grécko falšovalo štatistiky. Bolo to Nemecko, Francúzsko a iné krajiny, ktoré mali strážiť, aby sa pravidlá dodržiavali a nemali žiadnej krajine dovoliť, aby sa pravidlá falšovali. A preto si myslíme, že zodpovedné sú tieto iné krajiny a mali by znášať omnoho väčší podiel na tejto zodpovednosti a nemali by sa s nami deliť v duchu fifty-fifty a zobrať do úvahy iba nejakú silu našej ekonomiky. Nie, malo by sa brať aj obdobie, počas ktorého my sme mali možnosť prihliadať na to, či krajiny dodržiavajú, alebo nedodržiavajú pravidlá. A prečo by to tak nemalo byť? Tak, voči tomu si myslím, že neexistuje žiadny relevantný argument.
Ako tretieho vinníka situácie, v ktorej sa nachádzame vidím neschopnosť a nedostatok odvahy vlády Roberta Fica hájiť národnoštátne záujmy Slovenskej republiky v eurozóne. Myslím tým neschopnosť a nedostatok odvahy vlády Roberta Fica vydupať pre Slovensko férové podmienky našej účasti v eurovale, presne v duchu, ako som hovoril predtým. V duchu, podľa toho, koľko sme sa podieľali na hriechu, tak taký podiel na eurovale sme mali znášať. Bohužiaľ, Robert Fico toto nie je schopný spraviť. On dokáže rečniť a búchať po stole tuná doma, ale keď príde do Európy, tam iba dá opätky k sebe a poslúcha a nesnaží sa nájsť dobré riešenie pre Slovensko a hájiť záujmy Slovenskej republiky. To vidíme aj na tom, že súčasný minister financií bol schopný, ak chcel výrazne znížiť náš alebo teda zmeniť distribučný kľúč v prospech Slovenska, čiže výrazne znížiť náš podiel v eurovale dvojke. Ale s týmto, ak by prišiel Robert Fico a jeho vláda už pri eurovale jednotke, sme dnes zďaleka nemuseli mať taký problém, ako máme. Len vtedy Robert Fico mlčal a dnes máme, bohužiaľ, problém. Čiže euroval je de facto dieťa Roberta Fica, je de facto mína, ktorú nám tu Robert Fico zanechal a, bohužiaľ, my sme na ňu stúpili, a túto koalíciu tento euroval a táto mína položí.
Ako štvrtého vinníka alebo ďalšieho v poradí súčasnej situácie vidím nedostatok úcty voči názorom svojich koaličných partnerov. Podľa mňa nie je prejavom úcty, ak SDKÚ ponúkne po týždňoch vyjednávania menej ako na začiatku. Nie je prejavom úcty, ak SaS pošle svojich koaličných partnerov sa dohodnúť s Ficom. Summa summarum, kto je za súčasnú situáciu zodpovedný a kto položí túto vládu? Tak myslím si, že je to jeden, jediný ujo - "ujo testosterón". Zdravý rozum zostal ta-tam a nadbytok testosterónu viedol kroky štyroch koaličných strán, aby nás priviedli do záhuby, do záhuby našej koalície. Bohužiaľ.
Záverom pár slov ku štyrom koaličným stranám. Veľmi rád by som hlasoval za kompromisný návrh, ktorý som teda spomínal, ktorý som aj včera na koaličnej rade ponúkol do pľacu a od ktorého, podľa mňa nás delil, alebo vás delil naozaj iba ten pomyslený krok. Nie je to však možné, lebo ste žiadny kompromis neboli schopní prijať. Nezodpovedne ste premrhali povinnosť byť zodpovední. Ľuďom na Slovensku ste tým dokázali jediné: nie ste hodní ďalej vládnuť. Bohužiaľ. A verte mi, že sa mi to veľmi ťažko hovorí, že to musím povedať práve vám. Keď by som mal zodpovedať na otázku, ako budú hlasovať štyria obyčajní, tak budú hlasovať tak, ako hovorí ústava. Čiže budú hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia a tak, že nebudú podliehať žiadnym príkazom. A preto sme si povedali, že pre nás štyroch je omnoho dôležitejšia sloboda ako nejaká proklamovaná teatrálna jednota. Preto Martin Fecko sa rozhodol po vyhlásení strany SMER, že euroval nepodporí a iba zdvihne kvórum, že sa zúčastní hlasovania, lebo to považuje iba za hlasovanie vlastne de facto o dôvere pani premiérke, a my traja sme to vyhodnotili tak, že nedokážeme hlasovať jedným stlačením tlačítka o dvoch veciach, na ktoré máme diametrálne iný názor. Preto sa takého hlasovania ani nezúčastníme. Obávam sa, že vaša neschopnosť prijať medzi sebou kompromis vás bude, vás, štyri koaličné strany, ešte veľmi, veľmi mrzieť. Ale možno nie. Možno sme tu len naivní herci v poslednom dejstve drámy, ktorej scenár niekto z vás vopred napísal.
